Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoP-99-2017.pdf
PDF · 108.35 KB
Case nature
Subarea
11CoP/99/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a členov senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená procesným opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matky K. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. K., prechodne bytom U. XXA, K., právne zastúpená: Geško, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava, a otca K. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. I. S. XXX, prechodne bytom U. XXA, K., právne zastúpený: JUDr Róbert Šegeda, advokát, so sídlom Záhorácka 1899/11A, Malacky, o návrhoch otca aj matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 9. februára 2017, č.k. 10P/2/2017-58, takto
rozhodol:
I.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým
1/ maloletú ponecháva v osobnej starostlivosti matky,
2/ otcovi ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II.
Odvolací súd uznesenie v časti náhrady trov konania r u š í .
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletú C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne s účinnosťou od 21.12.2016, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a súčasne rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 1, § 325 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, 3, 5, § 65 ods. 1 Zákona o rodine, vecne dôvodil tým, že Okresnému súdu Malacky bol dňa 21.12.2016 doručený návrh matky a tiež návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa každý z rodičov domáhal neodkladným opatrením zverenia maloletej do vlastnej osobnej starostlivosti. Tieto konania Okresný súd Malacky v záujme hospodárnosti spojil na spoločné konanie a vec postúpil Okresnému súdu Senica, ktorý dospel k záveru, že je tu dôvod na vydanie neodkladného opatrenia o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, pričom súd vychádzal z obsahu návrhov oboch rodičov a listinných dôkazov.
3. Otec v návrhu uvádzal, že s matkou sa zoznámil v novembri 2015, v decembri 2015 sa dozvedeli že čaká dieťa, a nasťahovali sa do spoločnej domácnosti v podnájme v K.. Po narodení dieťaťa sa však u matky objavili zmeny nálad a depresie, ktoré sa časom prehlbovali a jej stavy zúrivosti a hnevu sú stále horšie. Z maličkostí vybuchuje v hnev, vulgárne nadáva, kričí, opakovane na otca dieťaťa fyzicky zaútočila a otec bol svedkom ako dcéru v záchvate hnevu upustila z väčšej výšky na vankúš. Dňa 19.12.2016 ho matka napadla, hádzala po ňom predmety, vyhrážala sa mu, napriek tomu, že maloletá plakala. Následne otec cestou svojej matky privolal hliadku polície, ktorá mu poradila, aby s dcérou opustil byt. Odvtedy sa s maloletou zdržiaval v domácnosti brata v K. I. S., kam sa na druhý deň dostavila matka, ktorá im nadávala a vyhrážala sa, opäť bola privolaná policajná hladka, ktorá matke vysvetlila, že otec má právo byť so svojou dcérou. Dňa 23.12.2016 sa otec s maloletou vrátil do spoločnej domácnosti, s matkou spoločne komunikovali a počas sviatkov sa venovali maloletej. Táto však cez sviatky ochorela, mala vysoké horúčky a museli volať záchranku, pričom to bol otec, kto trval na tom, aby maloletá bola hospitalizovaná, kde jej zistili zápal obličiek. Po návrate z nemocnice matka porušovala zdravotný režim maloletej a brávala ju von napriek zákazu lekára. Dňa 16.1.2017 matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do Detského domova K. v K.. Otec dieťa v zariadení navštívil, avšak odmietol ho tam ponechať, nakoľko je presvedčený, že maloletá C. má svoj domov a podmienky na to, aby vyrastala vo vhodnom prostredí. Vyzval detský domov aby nezasahoval do jeho práv otca a podal trestné oznámenie, v ktorom opísal vyššie uvedené skutočnosti. Rodičia sa mali stretnúť s pracovníkom príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky za účelom dohody, kam sa však matka nedostavila a dňa 31.1.2017 otcovi oznámila, že sa bude zdržiavať v Detskom domove T.. Vzhľadom na tieto skutočnosti má otec obavy, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletej je vážne ohrozený. Preto žiadal neodkladným opatrením zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti.
4. Matka v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdila, že otehotnela po krátkej známosti s otcom maloletej, pričom od počiatku boli medzi nimi konflikty. Od marca 2016 bývali v spoločnej domácnosti v nájomnom byte v K., otec často nebol doma kvôli práci, na nákup jej nenechával žiadne peniaze, resp. jej peniaze vydeľoval. Po narodení dieťaťa sa o maloletú starala sama, po čase jej otec začal pomáhať a ona ho učila variť, upratovať, prať a starostlivosti o dieťa. Časom však otec začal uprednostňovať svoje potreby pred povinnosťami, často trávil noci mimo domácnosti a starostlivosť o dieťa zanedbával. Rodičia sa nakoniec dohodli, že otec bude k dcére vstávať ráno a večer s tým, že ju bude kŕmiť a prebaľovať, nakoľko matka už bola zo všetkého vyčerpaná. Napokon sa rozhodla s maloletou opustiť spoločnú domácnosť a od tej doby sa ich vzťahy zhoršili, otec ju niekoľkokrát vyprovokoval, aby ho udrela keď začal dvíhať ruku a ona sa bránila. Otcova rodina sa jej vyhráža a očierňujú ju. Maloletej pritom nikdy neublížila, ani ju nebila, nehodila ju na vankúš ako uvádzal otec maloletej. Jedná sa o tvrdenie účelové, aby získal dcéru do jeho osobnej starostlivosti. K situácii zo dňa 19.12.2016 a 20.12.2016 uviedla, že policajti rozhodli aby dala maloletú otcovi, čo ona pod nátlakom urobila pričom jej tvrdili, že otec má svoje práva a maloletú jej vráti dňa 20.12.2016 o 14.00 hod.. Otec zavolal sanitku, ktorá matku odviezla na vyšetrenie pričom lekári na psychiatri v Pezinku konštatovali, že je psychicky v poriadku, otec jej však maloletú na druhý deň nevrátil. Preto si pre ňu prišla do K. I. S., kde jej dieťa odmietli vydať, pohádali sa a matka vnikla do ich domácnosti. Privolaní policajti ju vyviedli von s tým, že ona v domácnosti nemá čo hľadať.
5. Súd prvej inštancie ďalej vykonal dokazovanie obsahom správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, ktorý vykonal šetrenie v domácnosti otca, tiež sa oboznámil s písomným záznamom úradu zo dňa 20.12.2016, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň sa na úrad dostavila matka a uviedla, že predchádzajúce dňa do ich domácnosti prišla polícia a matka pod ich nátlakom odovzdala maloletú otcovi, ktorý jej sľúbil vrátiť ju dňa 20.12.2016 do 14.00 hod., čo ale nespravil, pričom matka má podozrenie, že polícia zneužila svoju právomoc. Zo správy Detského domova K. súd zistil, že matka si uvedomuje právo otca na styk s maloletou, ale súčasne u nej prevláda strach, že jej otec dcéru opäť vezme a nevráti jej ju. Matka si vybrala možnosť bývať v zariadení s ostatnými deťmi, kde sú stále prítomní zamestnanci domova a tak sa cíti bezpečnejšie. Pri stretnutiach s otcom si necháva otvorené dvere, v jeho blízkosti je napätá a bojí sa chodiť s dieťaťom mimo zariadenia. Počas pobytu v domove sa vedela o maloletú riadne postarať a zamestnanci domova nezistili v jej starostlivosti o dieťa žiadne nedostatky.
6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadal na záujem maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek vyžaduje celodennú starostlivosť matky a preto rozhodol o jej zverení do matkinej osobnej starostlivosti, keď vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že by matka starostlivosť o maloletú nezvládala. Súd pritom poukázal na dočasný charakter neodkladného opatrenia a prebiehajúce konanie vo veci samej, vedené na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 3P/2/2017, v ktorom budú pomery rodičov podrobnejšie skúmané, rovnako ako i schopnosti zabezpečiť starostlivosť o maloletú. O výživnom súd rozhodol podľa § 366 CMP s poukazom na § 62 Zákona o rodine a otcovi uložil platiť výživné na maloletú v nevyhnutnej miere s účinnosťou od podania návrhu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
7. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie obaja rodičia.
8. Otec nesúhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, nakoľko má za to, že matka nie je schopná sa v súčasnej dobe od dcéru riadne postarať, či už po finančnej stránke, keďže poberá len materský príspevok, ako aj z dôvodu, že nemá kde bývať, pričom presúvanie po detských domovoch a ubytovniach určite nie je najvhodnejším riešením pre ich maloletú dcéru, ktorá si musí stále zvykať na nové prostredie, nových ľudí, čo neprospieva jej zdravému vývinu. U otca a jeho rodiny má pritom dieťa zázemie a má tam vytvorené dobré podmienky pre zdravý vývoj. Navyše matka nie je pripravená na riadne vychovávanie dieťaťa (týka sa to hlavne jej výbuchov hnevu, konzumácia tabletiek na ukľudnenie
- Lexaurin), z čoho vyplýva, že osobnostné a emočné vlastnosti otca sú stabilnejšie. Otec nemá záujem, aby matka s dcérou stratili kontakt a tiež nemá záujem násilím odobrať maloletú matke, avšak v súčasnej dobe je to on, ktorý vie dieťaťu vytvoriť podmienky pre jej výchovu a zdravý vývin. Poukázal tiež na to, že konanie matky pretrhlo rodinné puto, ktoré si postupne dieťa začalo vytvárať aj s ostatnými členmi rodiny otca, matka dieťa z tohto rodinného prostredia vytrhla a umiestnila do zariadenia vzdialeného viac ako 230 km od posledného bydliska. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že správa Detského domova K. neodzrkadľuje reálny stav, poukázal tu na pretvárku matky a účelové spávanie, keď je to práve matka, ktorá obmedzuje styk otca s dieťaťom, na dohodnuté stretnutie na ÚPSVaR Malacky naplánované na 25.1.2017 sa vôbec nedostavila a tento čas využila na presťahovanie do iného detského domova. Poukázal na to, že on ako otec má také isté práva ako matka, a preto ak má vytvorené lepšie podmienky pre vývoj dieťaťa, mal by súd túto skutočnosť vziať do úvahy.
9. Matka sa odvolala v časti výživného, majúc za to, že súdom určené minimálne výživné 27,13 eur nepokrýva ani 15% výdavkov maloletej a preto nejde o výživné v nevyhnutnej miere. Matka poberá v súčasnosti materské vo výške 320 eur a prídavok na dieťa 23,53 eur a zároveň súčasné náklady na výživu maloletej predstavujú spolu 170 eur mesačne (mlieko, plienky, hygiena, oblečenie, zdravotná starostlivosť). Otec pritom žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletej, a keď ju príde navštíviť, nič jej neprinesie. Matka ďalej uviedla, že nakoľko sa o dieťa stará osobne 24 hodín denne, nie je schopná vykonávať akúkoľvek prácu a je finančne odkázaná na systém sociálneho zabezpečenia a poukázala tiež na to, že po ôsmom mesiaci života maloletej bude príjem matky znížený na rodičovský príspevok v sume 202 eur. Zároveň matka ako bývalá chovankyňa detského domova nemá žiadnu rodinu, u ktorej by mohla spolu s dcérkou bývať bezplatne a musí si zabezpečiť bývanie sama. Do jedného roku veku maloletej môže zostať v priestoroch detského domova kde uhrádza stravné 100 eur mesačne. Poukázala tiež na skutočnosť, že otec maloletej BOL počas ich spolužitia zamestnaný v Z. s čistým mesačným príjmom 700 eur. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v časti výživného a zaviazal otca prispievať jej na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne.
10. Procesný opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že na základe komunikácie so zariadením Detský domov „W.“ T. zistil, že matka s maloletou žijú v tomto zariadení, kde užívajú jednu samostatnú izbu, kuchyňu a sociálne zariadenie majú spoločné s ostatnými matkami. Matka hradí za ubytovanie 0,50 eur denne. Podľa vyjadrenia zariadenia matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa na veľmi dobrej úrovni, maloletá C. si vyžaduje zvýšenú starostlivosť z dôvodu zdravotných problémov, ktorú matka bez problémov zvláda. Otec maloletú navštevuje v zariadení, pričom matka mu v stretávaní nebráni. Na základe uvedeného procesný opatrovník navrhol v časti zverenia napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Pokiaľ ide o odvolanie matky, aj ani toto nepovažoval za dôvodné, keďže ide o neodkladné opatrenie, pri ktorom nie sú zisťované majetkové, zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, preto považoval súdom určené výživné za primerané s tým, že o prípadnom vyššom výživnom bude rozhodované v konaní vo veci samej.
11. K odvolaniu matky sa vyjadril aj otec maloletej, ktorý popieral, že by žiadnym spôsobom neprispieval na výživu svojej dcéry. Tvrdil, že prispieva sumou 30 eur mesačne, čiže viac ako mu bolo súdom určené, kupuje jej plienky, Nutrilon, hračky a rôzne iné veci, a nikdy nestalo, že by jej nič nepriniesol. Dokonca aj stará matka posiela veci svojej vnučke. V ostatnom sa pridržiaval predchádzajúcich vyjadrení, zotrvával na stanovisku, že matka nemá vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, pričom dieťa potrebuje domov, stabilné prostredie, zázemie, rodinu a pocit, že niekam patrí. Preto otec nechce, aby matka maloletú vodila po rôznych podnájmoch, pričom sama matka spôsobila túto situáciu keď opustila svojvoľne a bezdôvodne spoločnú domácnosť.
12. Aj matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, poukazovala na nepravdy uvádzané otcom v odvolaní, na jeho účelové spochybňovanie spôsobilosti matky starať sa o dieťa, pričom zneužíva skutočnosť, že matka nemá patričné rodinné zázemie, o ktoré by sa vedela v tejto situácii oprieť a tiež zneužíva skutočnosť, že matka aktuálne nemôže pracovať, pretože sa stará o maloletú. Uviedla tiež, že pokiaľ by otec na ňu nevyvíjal psychický nátlak a nevyvolával u nej strach, že jej vezme dcérku, nikdy by nebola nútená žiadať detský domov o pomoc a mohla sa s otcom dohodnúť. Namiesto toho otec s rodinou sa snažili matku vykresliť ako psychiatrického pacienta, ktorý sa nedokáže postarať o svoje dieťa, čím ju dostali do stavu bezmocnosti a to len z dôvodu, že nemá nikoho, kto by sa jej zastal a poskytol jej pomoc a oporu, čo považuje zo strany otca a jeho rodiny za nemorálne, a to tým viac, že zneužíva svoje kontakty napr. s políciou vo svojom domácom prostredí na zastrašovanie a zneisťovanie matky maloletej. Zároveň uviedla, že sa domnieva, že skúmanie kto má vhodnejšie predpoklady na osobnú starostlivosť o maloletú, má byť predmetom dokazovania vo veci samej a nie predmetom konania o nariadení neodkladného opatrenia. Uviedla tiež, že otec maloletú navštevuje a matka sa mu snaží časovo prispôsobiť podľa jeho požiadaviek.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - otec a matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že za dôvodné možno považovať iba odvolanie matky.
14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie a to v celom rozsahu vzhľadom k ust. § 65 CMP, keďže ide o vec, v ktorej konanie možno začať aj bez návrhu.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov však vec nie celkom správne právne posúdil.
16. Po preskúmaní obsahu spisu aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a síce, že rodičia osvedčili potrebu úpravy vzťahov formou nariadenia neodkladného opatrenia, pretože z dokazovania vyplýva, že nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú schopní sa dohodnúť o výkone ich práv a povinností k maloletej, pričom obaja sa domáhajú zverenia dieťaťa do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Predbežne teda treba upraviť predovšetkým otázku, kto z rodičov bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa do rozhodnutia súdu vo veci samej a v tejto otázke odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby sa o ňu starala matka, na ktorú je zvyknutá, ktorá ju mala aj doposiaľ v celodennej starostlivosti a je s ňou na materskej dovolenke, pričom u matky neboli zistené žiadne nedostatky v osobnej starostlivosti o dieťa Ani lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22.12.2016 nepotvrdila otcove podozrenie na psychickú nespôsobilosť matky postarať sa o dieťa a napokon tvrdenia otca spochybňujúce riadny výkon starostlivosti o dieťa zo strany matky vyvracia aj správa Detského domova K., ktorý matke s maloletou poskytol dočasne pomoc v zmysle § 57 ods. 1 zák. č. 305/2005 Z.z.. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a počas jej pobytu v zariadení mal možnosť zistiť, že matka sa vie riadne o dieťa postarať a jeho potreby uspokojovať. Treba síce dať otcovi za pravdu, že prostredie detského domova nepredstavuje optimálne prostredie, v ktorom by dieťa malo byť vychovávané, avšak zároveň sa žiada uviesť, že otázka podmienok bývania je len podružná pri rozhodovaní v otázke osobnej starostlivosti. Odvolací súd poukazuje na nízky vek dieťaťa, u ktorého je prvoradou potrebou blízkosť milujúceho rodiča, pocit istoty z prítomnosti tohto rodiča, na ktorého je dieťa zvyknuté a iba vedľajšiu otázku zohráva v tomto veku prostredie jeho domova, pričom však je dôležité tiež zistenie, že v uvedenom prípade sa nejedná o prostredie nevyhovujúce z hygienických, priestorových či iných závažných dôvodov. Navyše v tomto zariadení matka ( ktorá nemá blízkych príbuzných) nachádza v prípade potreby aj fyzickú či morálnu podporu a pomoc so starostlivosťou o dieťa. Treba napokon vziať do úvahy, že ide o prechodnú situáciu, ktorú matka maloletej bude do budúcna riešiť iným spôsobom. Nateraz je však v záujme maloletej, aby zostala naďalej s matkou, preto sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, zmenil však formuláciu výroku tak, že maloletú, ktorá sa u matky už fakticky nachádza, u matky ponechal naďalej s tým, že otázka zverenia dieťaťa do starostlivosti toho-ktorého z rodičov bude riešená v konaní vo veci samej. Úpravu styku otca s maloletou nebolo potrebné neodkladným opatrením upravovať, keďže ako vyplýva z obsahu spisu, matka otcovi v styku s dieťaťom nebráni a snaží sa mu vychádzať v ústrety.
17. Správne súd prvej inštancie ďalej postupoval, pokiaľ stanovil otcovi povinnosť platiť na maloletú výživné, avšak odvolací súd sa nestotožnil s výškou výživného, ktoré bolo potrebné takto určiť. Výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa nenapĺňa v tomto prípade najlepší záujem maloletej C. a vzhľadom na okolnosti prípadu nezodpovedá kritériám výživného v nevyhnutnej miere. Z doterajšieho dokazovania vyplýva, že matka je na materskej dovolenke s maloletou a jej jediným príjmom bolo v prvých mesiacoch po narodení materské 320,- eur a v súčasnosti už iba rodičovský príspevok 202,- eur. Matka za takejto situácie bola aj počas ich spolužitia po narodení maloletej finančne závislá na otcovi dieťaťa, ktorý pracoval. Otec podľa vyjadrenia matky zarábal cca 700,- eur netto. Obaja rodičia majú iba jednu vyživovaciu povinnosť. Ak má súd za to, že je nevyhnutné určiť výživné, nemal by, i keď iba dočasne, ako výživné určiť bez ďalšieho sumu, ktorá je určená okrem iného tiež pre povinných v hmotnej núdzi, ale tak, aby bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a slúžilo na uspokojenie jeho potrieb. Treba rozlišovať medzi povinnosťou rodiča hradiť výživné v minimálnom rozsahu podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a ustanovením § 366 CMP, ktorý upravuje určenie výživného v nevyhnutnej miere s tým, že každý z týchto inštitútov sa týka inej situácie, a preto nemožno uvažovať v tom zmysle, že výživné v nevyhnutnej miere je identické s výživným v minimálnom rozsahu. Úlohou súdu je potom zvažovať výšku výživného v nevyhnutnom miere tak, aby predovšetkým bolo ochránené dieťa a aby boli zabezpečené jeho nevyhnutné potreby a to aj v štádiu konania, v ktorom ešte nie je vykonané úplné dokazovanie. V tomto prípade odvolací súd považoval za odôvodnené potreby maloletej v sume cca 150 až 170 eur mesačne, pričom z príjmu matky 320,- eur ( a už vôbec nie z príjmu 202,- eur) nie je možné reálne uvažovať pri stanovení príspevku na výživu zo strany otca v sume 27,13 eur, o možnosti uspokojovania potrieb dieťaťa, keďže matka musí zo svojho príjmu preukázateľne hradiť náklady na bývanie detskému domovu 100,- eur mesačne a uspokojovať aj svoje vlastné aspoň základné potreby ( ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť a pod.). Vzhľadom k tomu, že matka z dôvodu celodennej starostlivosti o dieťa nemôže z objektívnych dôvodov dosahovať vyššie príjmy, a nemá ani rodinné zázemie, aby sa mohla spoľahnúť na finančnú výpomoc zo strany rodiny, je preto namieste, aby prevažnú časť výživy dieťaťa platil otec, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti a nič mu tak nebráni obstarať pre rodinu primeraný príjem.
18. Vedený týmito úvahami, odvolací súd určil otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere a to v sume 80,- eur mesačne, ktoré spolu s príležitostnými vecnými plneniami zo strany otca zabezpečí do skončenia konania vo veci samej uspokojovanie základných potrieb dieťaťa a v konečnom rozhodnutí súd potom určí výživné zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletej po vykonaní riadneho a úplného dokazovania. Záverom odvolací súd poznamenáva, že výživné určené neodkladným opatrením ukladá vždy povinnosť len do budúcna a nie je možné ukladať ním povinnosť spätne. Nesprávne bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ ním uložil otcovi platiť výživné od podania návrhu, pretože až v konaní vo veci samej môže súd riešiť prípadný vzniknutý nedoplatok za minulé obdobie.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd za použitia ust. § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že rozhodovanie o zamietnutí návrhu otca by bolo nadbytočné, keďže toto vyplýva zo samotného výroku nariadeného neodkladného opatrenia, pričom tu ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Zároveň odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, pretože o tomto nároku bude rozhodované až v rozhodnutí o veci samej v zmysle § 262 ods. 1 CSP a z rovnakého dôvodu a za použitia ust. § 396 ods. 1 CSP odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval.
20. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.