Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-130-2016.pdf
PDF · 90.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/130/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 2.700,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. apríla 2015, č.k. 11C/304/2014-51, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 19.3.2014 domáhal zaplatenia sumy 2.700,94 eur s príslušenstvom, z dôvodu, že na základe zmluvy č. 7076788 sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.750 eur v pravidelných 60 mesačných splátkach po 66,81 eur. Svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas porušil, preto bol žalobcom vyzvaný listom zo dňa 29.1.2011 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to vo výške 2.700,94 eur, pričom žalobca si uplatňoval aj zákonný úrok z omeškania 9% ročne od 22.2.2011. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 O.z., § 1, § 9 ods. 2 písm. f), j), k), § 11 ods. 1 písm. a), b), Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., § 100 ods. 1, § 101 O.z.. Z vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že od 1.6.2014 je súd povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva, súd najprv posudzoval plynutie premlčacej doby a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, podľa Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, keďže žalobca si uplatňuje nárok na vrátenie pôžičky, ktorej splatnosť nastala dňom 21.2.2011. Dňa 29.1.2011 bol žalovaný vyzvaný na jednorazovú úhradu splátok do troch dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu neprevzal, zásielka bola vrátená dňa 18.2.2011, trojdňová lehota na úhradu uplynula dňa 21.2.2011 a od 22.2.2011 je žalovaný v omeškaní a od tohto dátumu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr dňa 22.2.2014. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 19.3.2014, súd považoval nárok žalobcu za premlčaný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 5b ZoOS, nesúhlasí s tým, aby v danom prípade
súd postupoval v zmysle tohto ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014. Poukázal tu na článok 1 ods. 1 Ústavy SR, Nález Ústavného súdu SR z 24.5.1995, PL. ÚS 16/95, Nález ÚS SR z 3.3.1996, PL. ÚS 36/95, na článok 125 Ústavy SR, Nález ÚS SR z 8.3.2011, III. ÚS 348/06. Aplikáciou ustanovenia § 5b dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v článku 13 odsek 4 Ústavy SR, narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 odsek 1 Ústavy SR, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Právna úprava platná v SR do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach. Aplikáciou ustanovenia § 5b na prebiehajúce súdne konania, bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty. Žalobca si v konaní uplatnil nárok žalobným návrhom zo dňa 19.3.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014. Ďalej poukázal, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia O.z. týkajúce sa premlčacej doby. Bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal tu na rozhodnutia NS SR 7M Cdo 9/2014, 2 M Cdo 3/2011, 6 M Cdo 4/2012 a na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Vzhľadom na uvedené, keďže podľa Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky, nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zároveň mu priznať náhradu trov konania tak prvoinštančného ako aj odvolacieho.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11C/304/2014 je určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.700,94 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 22.2.2011 do zaplatenia, titulom nedoplatku zo zmluvy o bezúčelovej pôžičke č. 7076788 uzavretej dňa 26.7.2010.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu premlčania nároku v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka.
6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
7. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že napriek povahe výlučného obchodného záväzku je zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola žalobcom vopred pripravená, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasledujúce O.z. a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa odseku 3 citovaného ustanovenia je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa odseku 4 citovaného ustanovenia je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. K zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym, Obchodným alebo iným osobitných zákonom. Vzhľadom k uvedenému preto súd prvej inštancie správne aplikoval premlčaciu lehotu podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. toto ustanovenie je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 O.z. a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 13/2014 a sp.zn. 8 MCdo 13/2014, v ktorých sa konštatuje, že súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy musel vziať na zreteľ ust. §5b zák.č. 250/2007 Z.z. a teda bol povinný prihliadať na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal tiež zohľadniť § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Takže s prihliadnutím k uvedenému správne súd prvej inštancie postupoval keď aplikoval ustanovenie § 5b. Tieto právne závery potvrdil Krajský súd v Trnave vo viacerých svojich rozhodnutiach a rovnaké právne závery zaujal aj Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutiach sp.zn. 3 M Cdo 14/2014, 8 M Cdo/13/2014, 4 M Cdo 17/2014.
8. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP za použitia ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný.
10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).