Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-706-2015.pdf
PDF · 130.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/706/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom Potočná 11, 900 91 Limbach, IČO: 44 731 744, zastúpeného JUDr. Katarínou Dvorskou, advokátkou so sídlom Vietnamská 48, 821 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/ X. o zaplatenie 2.785,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca, v tom čase ešte so sídlom na adrese Nové Záhrady I 13/A, Bratislava (dňom 31. 1. 2017 došlo podľa výpisu z obchodného registra žalobcu k zmene sídla žalobcu na adresu Potočná 11, 900 91 Limbach uvedenú v záhlaví rozsudku) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 11. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 2.785,52 eur, úrok vo výške 11,49 % ročne zo sumy 1.919,18 eur odo dňa 5. 11. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.925,15 eur odo dňa 5. 11. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 9. 9. 2008 uzatvoril veriteľ Československá obchodná banka, a.s. so žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej poskytol žalovaným spotrebiteľský úver až do výšky úverového limitu 4.979,09 eur, pričom tento veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 11. 2014 postúpil predmetnú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na žalobcu. Tvrdil, že hoci peňažné prostriedky boli žalovaným dňa 9. 9. 2008 poskytnuté a títo sa ich zaviazali vrátiť spolu s úrokmi vo výške 11,49 % ročne v 60-tich mesačných anuitných splátkach najneskôr do 15. 9. 2013, so splácaním pohľadávky meškali a preto dňa 24. 10. 2012 boli písomne vyzvaní na zaplatenie pohľadávky, čo neurobili. Poukazujúc na čl. 9 ods. 9.1 písm. a) v nadväznosti na písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 1. 9. 2011 žalobca tvrdil, že z dôvodu omeškania žalovaných s úhradou pohľadávky bola ku dňu 21. 11. 2012 veriteľom v súlade s citovaným ustanovením Obchodných podmienok vyhlásená predčasná splatnosť úveru, no ani tak žalovaní dlžnú sumu neuhradili, pričom pohľadávka voči nim ku dňu 4. 11. 2014 pozostáva z istiny vo výške 1.919,18 eur, úroku vo výške 485,15 eur, úroku z omeškania vo výške 375,22 eur a poplatkov vo výške 5,97 eur. Poukazujúc na čl. IV zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca tvrdil, že nesplatená časť úveru sa naďalej úročí úrokom vo výške 11,49 % ročne a okrem toho žiada aj zákonné úroky z omeškania z istiny a poplatkov.
3. Písomným podaním zo dňa 5. 5. 2017 žalobca žalobu doplnil o mesačnú prehľadovú tabuľku a denný prehľad úverovej disciplíny žalovaných a uviedol, že žalovaní zaplatili spolu na spornom úvere sumu
5.076,52 eur ako to vyplýva z predloženého mesačného prehľadu ich úverovej disciplíny, kde v stĺpci „zaplatené celkom“ sú uvedené všetky platby žalovaných.
4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe a jej doplnení označil Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s doručenkami, výpis z účtu žalovaných na preukázanie čerpania úveru, poslednú výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 24. 10. 2012, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 28. 11. 2012, potvrdenie o výške pohľadávky, mesačný prehľad a denný prehľad úverovej disciplíny žalovaných.
5. Žalovaní, ktorých aktuálne bydlisko je podľa výsledkov šetrenia súdu na adrese H. sa k žalobe písomne nevyjadrili.
6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovaných ako spotrebiteľov písomne poučil o možnosti zastúpenia a o ich procesných právach a povinnostiach.
7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila predvolaná právna zástupkyňa žalobcu ani žalobca, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, o jeho odročenie nežiadali. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
8. Stanovisko žalovaného v 1. rade na pojednávaní k žalobe bolo také, že je pravdou, že bola uzavretá zmluva s ČSOB bankou a že mali v ČSOB banke spotrebiteľský úver a okrem toho ešte aj hypotekárny úver, pričom s bankou komunikoval a dohoda bola taká, že keď žalovaní predávali dom v U. na ulici E. a prišli im za to na účet vedený v ČSOB banke peňažné prostriedky, tak že banka si tú dlžnú sumu úveru z týchto prostriedkov stiahne, započíta a vec bude vybavená. Išlo o dohodu po telefonickej komunikácii s bankou, je podľa žalovaného v 1. rade dokázateľné, že v tom čase boli na účte prostriedky, preto nevie prečo neboli stiahnuté na túto sumu ako sa dohodli, ale krátko na to mu namiesto toho prišlo oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu a potom od žalobcu prišlo oznámenie, že tá suma je navýšená. Žalovaný v 1. rade uviedol, že uplatňovaná suma sa mu zdá veľmi navýšená, je tam aj úrok a to inak ako pôvodne bol dohodnutý, pričom s manželkou nemali prostriedky na zaplatenie advokáta aby sa poradili, sú len obyčajní ľudia, ale tá suma sa mu zdá vysoká. Potvrdil, že bola im ako úver vyplatená suma 150.000,- Sk, s tým, že peniaze potrebovali na život na preklenutie obdobia, kým po smrti otca nepredajú dom keďže manželka bola na materskej dovolenke. Tvrdenie žalobcu že uhradená doposiaľ bola na úver suma 5.076,52 eur s poslednou úhradou vykonanou v novembri 2012 žalovaný v 1. rade nerozporoval, poukazoval ale na to, že podľa oznámenia veriteľa dlh mal byť nejakých 800,- eur a ten nárast na žalovanú sumu je neúmerný. Žalovaný v 1. rade poukázal tiež na svoje pomery, keď zamestnaný je len on, manželka je na materskej dovolenke, pričom majú aj iné peňažné záväzky vo výške spolu cca do 10.000,-eur, ktoré boli potrebné takisto na život, na preklenutie obdobia keď nemali prácu. Uviedol, že vždy keď si požičiaval nejaké peniaze, bolo to s tým, že ich chce vrátiť, inak tomu nebolo ani v tejto veci, ale suma sa mu zdá veľmi navýšená.
9. Stanovisko žalovanej v 2. rade na pojednávaní k žalobe bolo rovnaké, v celom rozsahu sa pripojila k vyjadreniu žalovaného v 1. rade ako svojho manžela, poukazovala na to, že je na materskej dovolenke s 5 mesačnou dcérou a majú aj iné záväzky ako už uviedol jej manžel.
10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej doplnenia, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých žalobcom predložených listinných dôkazov, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sami žalovaní žiadne listinné dôkazy neoznačili ani nepredložili a zistil tento skutkový stav:
11. Medzi Československou obchodnou bankou, a.s. a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 9. 9. 2008 uzavretá písomná zmluva označená ako Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalovaným peňažné
prostriedky formou bezúčelového spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) s čerpaním peňažných prostriedkov jednorázovo dňa 9. 9. 2008, a to prevodom na účet dlžníka uvedený v zmluve. V článku IV. zmluvy označenom ako „Úročenie a poplatky za úver“ je uvedené, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 11,49 % a že ročná percentuálna miera nákladov na úver predstavuje 15,85 % ročne a celkové náklady dlžníka spojené s týmto úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavuje čiastku 54.900,- Sk za predpokladu čerpania celého úverového limitu v prvý deň obdobia čerpania. Je tam tiež uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre úver ku dňu podpisu zmluvy 22,21 %, pričom sa tam tiež uvádza, že za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru zaplatí dlžník poplatok vo výške 3.000,- Sk (99,58 eur) splatný v deň podpisu zmluvy a že za správu úveru bude účtovaný mesačne poplatok vo výške 60,- Sk (1,99 eur) za každý i začatý kalendárny mesiac. Žalovaní sa úver v zmysle článku V Zmluvy označeného ako „Splácanie“ zaviazali splatiť v 60 mesačných anuitných splátkach s tým, že splátky budú splatné 15. deň v mesiaci. Podľa článku V Zmluvy prvá anuitná splátka bude splatná dňa 15. 10. 2008 a posledná dňa 15. 9. 2013, pričom prvá až predposledná anuitná splátka je vo výške 3.305,- Sk (109,71 eur) a posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Článok VII Zmluvy je nazvaný „Poistenie úveru“ a tam je uvedené, že súčasťou úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby II uzatvorenou medzi poistníkom a poisťovateľom dňa 1. 4. 2008. Ako celkový mesačný poplatok za poistenie úveru je v zmluve uvedená suma 188,- Sk (6,24 eur). Podľa článku VIII zmluvy sú jej nedeliteľnou súčasťou Obchodné podmienky. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z písomného vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy.
12. Podľa žalobcom predložených výpisov z účtu (čl. 16 a čl. 56 spisu) žalovaným bola dňa 9. 9. 2008 vyplatená suma 4.979,09 eur, čo žalovaní na pojednávaní sami potvrdili, rovnako ako uzavretie úverovej zmluvy s bankou tak ako to tvrdil žalobca. Ďalej z tohto výpisu z účtu ako aj z prehľadovej tabuľky predloženej žalobcom (čl. 56 spisu) vyplýva, že žalovaní v deň uzavretia zmluvy uhradili poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58 eur a potom hradili mesačné splátky v rôznej výške s určitými omeškaniami, keď nezaplatili splátky splatné v mesiaci november 2011, marec 2009, september 2010, júl 2011, september, október a november 2011. Poslednou úhradou žalovaných bola úhrada sumy 254,98 eur žalovanými v mesiaci november 2012. Podľa tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 5. 5. 2017 celkovo takto v splátkach žalovaní na spornom úvere zaplatili sumu 5.076,52 eur. Zo žalobcom predloženej „poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky“ zo dňa 24. 10. 2012 (čl. 13 spisu) vyplýva, že žalovaní z dôvodu omeškania v splácaní boli bankou upomínaní k splácaniu úveru s tým, že ak sa tak nestane a neuhradia vzniknutý dlh na splátkach vo výške 994,37 eur, pristúpi banka k vyhláseniu celého záväzku za predčasne splatný. Listom z 28. 11. 2012 (čl. 14 a 15 spisu) oznámila banka žalovaným vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru dňom 21. 11. 2012 a vyzvala žalovaných na úhradu sumy spolu 2.005,09 eur vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov podľa Sadzobníka ČSOB do dňa 9. 12. 2012. Žalobca predloženými dokladmi o doručovaní (pri čl. 14 a 15 spisu) preukázal, že uvedené oznámenie žalovaný v 1. rade prevzal dňa 8. 12. 2012, žalovanej v 2. rade bolo doručované na adresu uvedenú v zmluve (Priekopa 770/28, Kežmarok), zásielka sa banke vrátila ako nevyzdvihnutá na pošte v odbernej lehote.
13. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3. 12. 2014, ktoré podľa žalobcom predložených doručeniek obaja žalovaní prevzali dňa 15. 12. 2014 im Československá obchodná banka, a.s. oznámila, že dňa 1. 12. 2014 došlo k postúpeniu jej pohľadávky zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXR zo dňa 9. 9. 2008 na obchodnú spoločnosť Accentus, s.r.o. teda na žalobcu.
14. Žalobca tvrdil, že žalovaní celkovo na spornom úvere zaplatili sumu 5.076,52 eur, zvyšok nárokov z úverovej zmluvy vyčíslených ku dňu 4. 11. 2014 vo výške spolu 2.785,52 eur tak, ako sú špecifikované v žalobe žalovaní banke ani jemu ako novému veriteľovi pohľadávky doposiaľ neuhradili.
15. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že veriteľ, ktorý so žalovanými uzavrel zmluvu o úvere je bankou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Žalovaní pri uzavretí úverovej zmluvy vystupovali ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § § 2 písm. a) a b) a §3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 9. 9. 2008 ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, čo medzi stranami ani nebolo
sporné, keďže sám žalobca zmluvu označil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj z všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
16. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
19. Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa § 4 ods. 4 tohto zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá Československou obchodnou bankou, a.s. so žalovanými je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
24. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 9. 9. 2008 a predložením výpisu z účtu, v ktorom je zaznamenané vyplatenie úveru žalovaným preukázal, že svoju povinnosť z úverovej zmluvy veriteľ splnil, poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaným bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.979,09 eur, pričom žalovaní na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatili podľa tvrdenia žalobcu doposiaľ spolu sumu 5.076,52. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami žalovaní nerealizovali svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovaným poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovaným poskytnutej sumy, t.j. 4.979,09 eur. A keďže celú túto sumu už žalovaní vrátili a niet nárokov zo zmluvy, zaplatenia ktorých by sa žalobca mohol úspešne domáhať, súd žalobu zamietol.
25. Z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami (9. 9. 2008), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 4 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ,a v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
26. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedené, že úver sa má splácať v 60 mesačných anuitných splátkach, avšak uvedená je tam len výška 59 anuitných splátok, výška poslednej splátky tam uvedená (vyčíslená) nikde nie je s tým, že táto bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Je podľa názoru súdu absolútne neprípustné tak podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako je výška splátky úveru vyjadriť spôsobom použitým bankou v prejednávanom prípade, keď výška poslednej splátky úveru nie je v zmluve vôbec uvedená s tým, že tá bude jednostranne stanovená bankou (právnym predchodcom žalobcu), na základe priebehu splácania úveru. Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti U. Y., článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie výšky poslednej splátky úveru v úverovej zmluve v situácii, keď podmienky tejto zmluvy súčasne vôbec neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšku tejto poslednej splátky, keďže tá má byť iba jednostranne stanovená samým veriteľom ( bankou) podľa priebehu splácania úveru nenapĺňa požiadavku zákona (§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ) ani Smernice. Veriteľ takto spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy vystavuje a ponecháva v neistote ohľadne výšky poslednej splátky úveru a tým pádom celkovej výšky jeho záväzku a to zdá sa len preto, lebo akoby automaticky už v čase uzavretia zmluvy predpokladal riadne a včasné nesplácanie úveru týmto spotrebiteľom. Je predsa logické, že vždy a pri každom úvere ak dlžník
poruší platobnú disciplínu, vždy sa zmení obsah jeho záväzku, a to priamo zo zákona minimálne v rozsahu vzniku nároku veriteľa na úroky z omeškania a tým aj výška jeho poslednej, či konečnej splátky. To ale nie je v žiadnom prípade akceptovateľný dôvod na to, aby ktorýkoľvek veriteľ pripravujúci formulár úverovej zmluvy a priori už v čase jej uzavretia neuviedol tam výšku každej jednej, teda aj poslednej splátky pre riadne splácanie úveru. Nestačí, že v zmluve je uvedená výška celkových nákladov dlžníka spojených s úverom, lebo ak nie je uvedená jasná a konkrétna výška poslednej splátky úveru, potom nie je vôbec zrejmé ako, na základe čoho a či správne je uvedená výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Priemerný spotrebiteľ pri neuvedení výšky poslednej splátky nemôže mať vôbec istotu, že tam uvedená suma celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom je správna, zodpovedajúca realite, že nie je zavádzajúca a ako vlastne bola určená, keď nie je možné pre chýbajúcu výšku jednej splátky zistiť ani celkový súčet súm, ktoré v splátkach majú byť zaplatené. Nie sú tak ani uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, hoci ona sama v zmluve číselne vyjadrená je, čo ale v daných, hore popísaných okolnostiach zmluvy pri chýbajúcej výške poslednej splátky nestačí a je mätúce. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti žalobcu napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 4. 2015, sp. zn. 11Co/127/2015, kde tento krajský súd, potvrdzujúc záver prvostupňového súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti obdobného spotrebiteľského úveru poskytnutého Československou obchodnou bankou, a.s. pre nedodržanie náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch - najmä neuvedenie poslednej výšky splátky a všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov uviedol, cit „Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie výšky poslednej splátky. Takáto situácia vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď nevie určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má dodávateľovi zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s dodávateľom a môže byť zdrojom svojvôle dodávateľa. Pokiaľ z tohto hľadiska ide o náležitosť predpísanú ustanoveniami zákona - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, sa pri uzavretí zmluvy vyčísľujú za predpokladu ich riadneho splácania, keď v čase uzavretia zmluvy nie je možné ani dôvodné zaoberať sa prípadnými sankciami z omeškania. Už len samotné neuvedenie výšky poslednej splátky istiny úrokov a iných poplatkov spôsobuje absenciu náležitostí v zmysle ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov“. Rovnako súd v tejto súvislosti poukazuje na ďalšie rozhodnutia v sporoch právneho predchodcu žalobcu z obdobných zmlúv o spotrebiteľskom úvere potvrdzujúce tento názor, viď napr. Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 11. 5. 2016 sp. zn. 10C/487/2015 alebo Rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 3. 11. 2016 sp. zn. 11C/310/2015. Obdobný úver právneho predchodcu žalobcu ako bezúročný a bezpoplatkový vyhodnotil pre neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (čo chýba aj v tu posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere) tiež Krajský súd v Prešove ako odvolací súd tunajšieho súdu v rozsudku zo dňa 1. 12. 2015 sp. zn. 19Co/66/2015. Koniec koncov, už aj žalobcovi samotnému musí byť dobre známy záver súdnej praxe o bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru pre neuvedenie výšky poslednej splátky v zmluve, minimálne z rozhodnutí o jeho žalobách vo veciach vedených pred Okresným súdom Trenčín pod spisovou značkou 18C/28/2016 alebo Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou 17Csp/30/2016.
27. Súd vychádzajúc z takéhoto obsahu zmluvy preto konštatuje, že uvedená zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (t.j. výšku splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) a nie je v nej zákonom predpokladaným spôsobom vyjadrený ani údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ t.j. ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ako už bolo uvedené, samotná absencia náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle jeho § 4 ods. 3 druhá veta znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
28. Ako už bolo uvedené, údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú jedny z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) a j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach či v inej samostatnej listine poskytnutej dlžníkovi, hoci ani žiadna iná listina
kde by tieto náležitosti boli zákonným spôsobom uvedené žalobcom, ktorý niesol dôkazné bremeno predložená nebola. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovanými riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis). Preto ak žalobca vychádzajúc z jeho tvrdení v žalobe vyvodzoval nárok napr. na poplatky z cenníka, potom je zrejmé, že táto jeho argumentácia vo svetle už uvedeného nemôže obstáť. Preto aj keby daný úver nebol bezpoplatkový, aj tak by súd nemohol vyhovieť žalobe v časti požadovaného poplatku vo výške 5,97 eur nakoľko súd v tejto spotrebiteľskej veci nemal za preukázané platné uzatvorenie písomnej, určitej, individuálne vyjednanej dohody o takýchto „poplatkoch“.
29. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z,.z. o spotrebiteľských úveroch považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, a to pre absenciu náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i/ a j/ zákona v zmluve. 30. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že neuvedenie tak podstatných náležitostí zmluvy ako je tomu v tu súdenej veci túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
31. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby sa v danom prípade nejednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver, i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Aj aktuálna judikatúra vyšších súdov v otázke spotrebiteľských úverov zastáva stanovisko, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
32. Nakoľko súd zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 4 ods. 3 druhá veta ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaných nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovaným reálne poskytol. Žalobca predloženým výpisom z účtu preukázal, že žalovaným bola reálne na účet titulom úveru poskytnutá suma 4.979,09 eur, čo žalovaní na pojednávaní aj sami potvrdili. Sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 5. 5. 2017 potvrdil, že na nároky z úverovej zmluvy uhradili žalovaní doposiaľ sumu spolu 5.076,52 eur. Vzhľadom na to, že žalovaní celú sumu úverovej istiny ešte pôvodnému veriteľovi zaplatili, ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistuje pohľadávka žalobcu voči žalovaným, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Priznať súd nemohol ani úrok z omeškania z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru, nakoľko vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru majúcu vplyv na výšku mesačných splátok úveru úrok z omeškania bol účtovaný bankou z nesprávneho základu, pričom žalovanými boli vykonávané čiastočné úhrady aj vo výške vyššej ako jednotlivé splátky, ktoré navyše boli bankou zle započítavané (aj na úhradu úrokov a poplatkov hoci mali byť započítavané len na čistú úverovú istinu).
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. V danom prípade plný úspech v spore mali žalovaní, keďže žaloba bola zamietnutá, preto podľa § 255 ods. 1 CSP im vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaní však náhradu žiadnych trov konania neuplatnili, zo spisu im ani žiadne preukázateľné trovy konania nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.