Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/31/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobkyne: S. T., O.. J., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom v T., Y. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: W.. G. T., L.. XX.X.XXXX, bytom E. G., T. X, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti t a k t o

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam:

- 3-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí v obytnom dome Y. X, zapísaný v Katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, vo vchode č. X, súp. č. XXXX, stojaci na par. č. XXXX, Okres T. W., Obec: T. - D. Ť., kat. úz. L. Ť..

- spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu Y. X, zapísaný v kat. nehnuteľnosti na LV č. XXXX, súp. č. XXXX, stojaci na parc. č. XXXX, Okres T. W., Obec: T. - D. Ť., kat. úz. L. Ť. v podiele XXX/XXXXX k celku.

II. Súd vyporiadava podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva prikazuje:

žalobkyni v celosti tieto nehnuteľné veci:

- 3-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí v obytnom dome Y. X, zapísaný v Katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, vo vchode č. X, súp. č. XXXX, stojaci na parc. č. XXXX, Okres T. W., Obec: T. - D. Ť., kat. úz. L. Ť.,

- spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu Y. X, zapísaný v Katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, súp. č. XXXX, stojaci na parc. č. XXXX, Okres T. W., Obec: T.

- D. Ť.S., kat. úz. L. Ť. v podiele XXX/XXXXX z celku.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícke podiely vo výške 26.300,- €, v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 1.2.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti 3-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. G. v obytnom dome Y. X, zapísaného v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, vo vchode č. X, súp. č. XXXX, stojaci na parcele č. XXXX, okres T. W., obec T. - D. Ť., katastrálne územie L. Ť. a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu Y. X, zapísaného v katastri nehnuteľnosti na LV č.XXXX, súp. č. XXXX, stojaci na parc. č. XXXX, okres T. W., obec T. - D. Ť.. katastrálne územie L. Ť., v podiele XXX/XXXXX z celku, ktorých podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 z celku sú žalobkyňa a žalovaný. Žalobkyňa navrhla, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže v celosti uvedené nehnuteľnosti, a uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícke podiely vo výške 25.000,- €, v lehote do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobkyňa uplatnil aj náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že uvedené nehnuteľnosti nadobudla spolu so žalovaným na základe Kúpnej zmluvy do podielového spoluvlastníctva. V predmetnom byte býva so spoluvlastníkov iba žalobkyňa aj spolu so spoločným synom G. T., L.. XX.XX.XXXX. Manželstvo so žalovaným bolo rozvedené dňa 14.4.2006, a žalovaný v predmetnom byte nebýva od 1.2.2006. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol vylúčený z užívania bytu, keďže Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 3Co/365/2007-257 z 3.6.2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vylúčil žalovaného z užívania 3-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, na ulici Y. Č.. X, v T., zapísaného v KN na LV č. XXXX, k. ú. L. Ť., v obytnom dome Y. D.. Č.. XXXX, stojaceho na parc. č. XXXX do právoplatného skončenia konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku tiež poukázal na násilné správanie žalovaného ako podielového spoluvlastníka voči žalobkyni ako spoluvlastníčke. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v súlade s ust. § 141 ods. 1 a 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dňa 18.12.2012 navrhla žalovanému zrušenie spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a vzájomné vyporiadanie sa, a to tým spôsobom, že by sa ona stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a podiel žalovaného by bol vyplatený sumou 25.000,- €. Žalovaný sa k tomuto návrhu vo svojej odpovedi zo dňa 31.12.2012 nevyjadril žiadnym relevantným spôsobom, či s takýmto návrhom súhlasí alebo nesúhlasí, preto medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzavretá ku dňu podania tejto žaloby dohoda o zrušenie podielového spoluvlastníctva, a o vzájomnom vyporiadaní. Podľa názoru žalobkyne neprichádza do úvahy reálne rozdelenie vecí, neexitujú tu ani dôvody, pre ktoré by mali byť predmetné nehnuteľnosti prikázané žalovanému, keďže od 1.2.2006 byt užíva iba žalobkyňa sama so synom, a žalovaný bol z užívania bytu vylúčený vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, preto navrhla, aby súd vyporiadal po zrušení podielového spoluvlastníctva toto podielové vlastníctvo tak ako to navrhla v návrhu. Pričom podľa názoru žalobkyne všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu podania návrhu bola 50.000,- €, preto primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam činia 25.000,- €.

2. Žalobkyňa k návrhu na začatie konania pripojila aj listinné dôkazy, a to: Návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zo dňa 18.12.2012, Podací lístok zo dňa 18.12.2012, E-mailovú komunikáciu medzi právnou zástupkyňou žalobkyne a žalovaným, rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co/365/2007-257 zo dňa 3.6.2008, Výpis z LV č. XXXX z KN, okres: T. W., k. ú. L. Ť..

3. Návrh na začatie konania bol doručený žalovanému, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5.3.2013, a navrhol, aby bol ponechaný súčasný stav, a po skončení alebo počas synovej stredoškolskej dochádzky navrhol byt predať, resp. previesť na syna. Uviedol, že nesúhlasí s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože hodnota obdobných nehnuteľností v tej istej lokalite sa pohybuje od 60.000 do 70.000,- €, pričom v tom ešte nie je započítané zariadenie bytu. Uviedol, že spálňu v hodnote 35.800,- Sk, kuchyňu v hodnote 4.200,- Sk zariadil on, obývacia izba bola zariadená zo svadobných darov. A tiež uviedol, že je potrebné vyrovnať aj to, že žalobkyňa si prisvojila vkladnú knižku znejúcu na meno ich spoločného syna, na ktorej v čase rozvodu bolo cca 129.000,- Sk. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu obavy o ďalší psychický vývoj syna, pretože nie je pravdou, že žalobkyňa býva v byte sama, keďže k nej pravidelne prichádza a prespáva tam jej milenec, ktorý obvinil žalovaného z fyzického napadnutia, avšak toto konanie bolo zastavené, keďže nebolo nič dokázané. Pobyt tohto milenca žalobkyne má negatívny vplyv na ďalší vývoj syna, a hádky milenca so synom a následne aj syna s matkou vyústili do takých

rozmerov, že žalobkyňa pred kolíznou zástupkyňou navrhla syna zveriť do výchovy žalovanému. Tento návrh však odložila do ukončenia synovej povinnej školskej dochádzky. Táto situácia sa však prejavila na rapídnom zhoršení známok syna v škole a na jeho polročnom vysvedčení. V prípade, že by žalobkyňa získala vyplatením žalovaného celý byt, synovu situáciu by to ešte zhoršilo, pretože žalobkyni by už nič nebránilo nasťahovať si milenca na stálo. Už v dnešnej dobe počúva syn reči typu, byt platím ja, budeš robiť to, čo ja poviem, keď sa Ti nepáči, môžeš ísť k otcovi, a pod. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že žalobkyňa by si sumu na vyplatenie žalovaného musela požičať z finančných domov alebo od rodinných príslušníkov, a na to by pravdepodobne bolo použité aj synovo výživné, ktoré žalovaný platí vo výške 150,- € mesačne, čím by životný štandard syna poklesol. Žalovaný na svoju obranu predložil spolu s týmto vyjadrením aj listinu, a to Rozhodnutie z Obvodného úradu v Košiciach, Odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 31.8.2007, Zápisnicu o rodičovskej dohode vo veci zmeny zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti datovanú dňa 3.12.2012 ( nepodpísanú).

4. K vyjadreniu žalovaného zaujala stanovisko žalobkyňa, a súdu doručila podanie zo dňa 25.3.2013, v ktorom poukázala na to, že predmetnom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nie je zariadenie bytu a vkladná knižka, keďže tieto veci sa vyporiadavajú v inom konaní. Ďalej uviedla, že tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení treba považovať za snahu o úmyselnú manipuláciu so súdom, ktorej cieľom je prezentovať osobu žalovaného v pozitívnejšom svetle ako je tomu v skutočnosti, pričom práve žalovaný je ten, kto sa opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia na žalobkyni, pričom za tieto skutky bol aj trestne stíhaný a odsúdený. Taktiež o neštandardne konštruovanej a násilnej osobnosti žalovaného svedčí skutočnosť, že bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, citovaným už v návrhu na začatie konania, vylúčený z užívania predmetného bytu, až do právoplatného skončenia tohto konania. Ďalej žalobkyňa uviedla, že okrem toho, že od 1.2.2006 užíva zo spoluvlastníkov byt iba ona samotná spolu so spoločným synom, iba ona uhrádza všetky platby nevyhnutne spojené s užívaním a vlastníctvom bytu, a žalovaný neuhrádza žiadne platby, dokonca ani tie, ktoré je ako spoluvlastník povinný uhrádzať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nevidí dôvod, pre ktorý by mal byť prevedený spoluvlastnícky podiel na ich spoločného syna, keďže ona má 38 rokov, a nemala by zabezpečenú základnú, sociálnu a ekonomickú otázku, akou je bývanie. Žalobkyňa ďalej navrhla v tomto podaní, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti na určenie všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného k bytu, spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, keďže pravdepodobne k dohode ohľadom všeobecnej hodnoty uvedených nehnuteľností medzi žalobkyňou a žalovaným nedôjde.

5. K tomuto vyjadreniu zaujal stanovisko žalovaný dňa 4.2.2014, a opätovne uviedol, že cena podobných bytov v tej istej lokalite sa pohybuje okolo 60.000 až 70.000,- €, pričom ide o zariadený byt po značnej rekonštrukcii, a znalecké dokazovanie by prinieslo zbytočné finančné náklady, keď je tu možnosť porovnať podobné byty v tej istej lokalite podľa ceny realitných kancelárií alebo inzerátov. Žalovaný opätovne poukázal na to, že má obavy o psychický vývoj syna z už dôvodov uvedených vo svojom prvom vyjadrení, a tvrdil, že žalobkyni ide len o to, aby vyštvala syna z bytu, a mala voľný priestor, čo údajne pred súdom môže potvrdiť aj syn. Taktiež nesúhlasil s tým, aby z výživného hradila vyplatenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo by narušilo synovu životnú úroveň. Poukázal na to, že v najbližšom období sa bude riešiť zverenie syna do opatery po prijatí na strednú školu, pričom podklady si môže vyžiadať súd z ÚPSV a R. Žalovaný v tomto podaní nepoprel tvrdenia žalobkyne, že iba ona uhrádza platby za byt, pretože uviedol, že nevidí dôvod, prečo by mal uhrádzať platby za byt, keď v ňom nebýva, a fond údržby a opráv sa hradí z nájomného, a logicky nájom platí ten, kto v byte býva. K tomuto vyjadreniu žalovaný priložil aj inzeráty z realitných kancelárii.

6. K vyjadreniu žalovaného zaujala stanovisko žalobkyňa dňa 22.8.2014 a uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, že ide o zrekonštruovaný byt, ako to žalovaný tvrdil vo svojom vyjadrení, pretože predmetný byt je v pôvodnom stave, došlo iba k výmene dvoch okien za plastové, pričom v byte sa nachádza 20 ročná kuchynská linka, a rovnako je tam aj pôvodné jadro, ktoré je z umakartu, a tieto skutočnosti vylučujú tvrdenie žalovaného o akejkoľvek rekonštrukcii. Porovnateľný byt po rekonštrukcii, kedy by došlo k výmene umakartového jadra za murované, a tiež k výmene kuchynskej linky, by mal nepochybne vyššiu hodnotu ako byt v pôvodnom stave, preto žalobkyňa uviedla, že trvá na nariadení znaleckého dokazovania.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami žalobkyne, vyjadreniami žalovaného, listinnými dôkazmi, ktoré predložili do spisu strany sporu, a tiež oboznámením so Znaleckým posudkom č. 9/2015

zo dňa 18.2.2015 vypracovaným znalkyňou W.. I. E. z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti a zistil tento skutkový stav:

8. Súd mal za nesporné, že žalovaný so žalobkyňou sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 z celku nehnuteľnosti, a to 3-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. G. v obytnom dome Y. X, zapísaný v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, vo vchode č. X, súp. č. XXXX, stojaci na parcele č. XXXX, okres T. W., obec T. - D. Ť., katastrálne územie L. Ť. a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu Y. X, zapísaný v katastri nehnuteľnosti na LV č.XXXX, súp. či. XXXX, stojaci na parc. č. XXXX, okres T. W., obec T. - D. Ť.. katastrálne územie Nové Ťahanovce, v podiele 386/10000 z celku. Tieto nehnuteľnosti nadobudli ako to vyplýva z výpisu z KN na základe kúpnej zmluvy, ako titul nadobudnutia je zapísaná v KN : Kúpna zmluva E.-XXXXX/XX.

9. Ďalej súd mal za nesporné, že v predmetnom byte býva zo spoluvlastníkov iba žalobkyňa spolu so synom G. T., L.. XX.XX.XXXX, ide o spoločného syna žalobkyne a žalovaného. Taktiež mal súd za nesporné aj to, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C/72/2004 zo dňa 14.4.2006, že žalovaný v predmetnom byte nebýva od 1.2.2006, a od uvedeného času za predmetný byt neuhrádza žiadne platby nevyhnutne spojené s užívaním a vlastníctvom bytu.

10. Súd mal za nesporné taktiež to, že žalovaný bol vylúčený z užívania bytu, keďže Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 3Co/365/2007-257 zo dňa 3.6.2008 zmenil rozsudok prvého stupňa tak, že vylúčil žalovaného z užívania predmetného bytu až do právoplatného skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Z tohto rozsudku Krajského súdu v Košiciach mal súd zistil tohto rozsudku sa uvádza, že žalovaný sa vo vzťahu žalobkyni dopúšťa aj fyzického, tak psychického násilia v takom rozsahu, že je možné konštatovať, že spoločné spolužitie sa stalo pre žalobkyňu neznesiteľným, a preto je tu dôvod pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve. Pre tento záver svedčí jednak opakované trestné konanie, ktoré bolo vedené ako následok správania sa žalovaného voči žalobkyni, a na základe podnetu žalobkyne, pričom prvé trestné stíhanie nebolo dostatočným preventívnym opatrením vo vzťahu k žalovanému. O tom, že takéto správanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré svedkom je ich maloletý syn má vplyv na zdraví vývoj maloletého dieťaťa, je v spise nepochybný dôkaz vo forme znaleckého posudku znalkyne C.. Y.. Z jej záverov vyplýva, že konflikty medzi rodičmi a neschopnosť otca ovládať negatívne emócie a postoje k matke, ktorými sa pred synom netají, ohrozujú zdraví, emocionálny a citový vývin maloletého ( cit. zo str. 4 tohto rozsudku).

11. Nakoľko k dohode o hodnote nehnuteľnosti medzi stranami sporu nedošlo a žalobkyňa navrhla nariadiť znalecké dokazovanie na určenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti W.. I. E., ktorej úlohou bolo určiť všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností, a to 3-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, na ulici Y. X, Košice a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach predmetného bytového domu o veľkosti 386/10 000 postaveného na parc. č. XXXX, k. ú. L. Ť., obec T. - D. Ť., okres T. W., zapísaného na LV č. XXXX, v stave ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Ustanovená znalkyňa vypracoval Znalecký posudok, ktorý súdu predložila dňa 19.2.2015 pod č. X/XXXX, a v závere tohto znaleckého posudku sa uvádza, že hodnota predmetných nehnuteľností ku dňu 18.2.2015 je spolu 52.600,- €. Z predmetného posudku vyplýva aj to, akým spôsobom postupovala znalkyňa pri určení všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, aké skutočnosti brala do úvahy, akými porovnávacími metódami sa riadila, pričom prílohou tohto znaleckého posudku je aj fotodokumentácia predmetného bytu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že v predmetnom byte sa v predsieni nachádza dlažba. Podlahy v byte v obytných miestnostiach tvorí prevažne laminátová plávajúca podlaha. V ostatných miestnostiach je keramická dlažba, hygienické jadro je pôvodné prefabrikované - umakartové, WC je kombi, v kuchyni sa nachádza bežná kuchynská linka na báze dreva, pričom v linke nie sú zabudované spotrebiče. A z fotodokumentácie je zrejmé, že ide o staršiu kuchynskú linku o dĺžke 240 cm. Ďalej zo znaleckého posudku súd zistil, že vstupné dvere do bytu sú bezpečnostné z roku 2011 (faktúra č. 11270 z 29.9.2011 vo výške 750,- € vrátane 20% DPH na dodanie, a osadenie bezpečnostných dverí s prísl., vystuženie zárubne, a tiež, že okná sú plastové s vnútornými žalúziami). Pričom žalobkyňa predložila pri obhliadke faktúru na 2 okná, ktoré jej v roku 2011 zaplatili rodičia (faktúra č. 1110006 z 11.3.2011 vo výške 786,00 € vrátane 20% DPH). Zvyšné okná podľa vyjadrenia žalovaného pri obhliadke zaplatil žalovaný. V

znaleckom posudku sa uvádza, že stavebnotechnický stav hodnoteného bytu je dobrý. Byt bol v čase obhliadky v zachovalom stave, v byte nebola realizovaná rekonštrukcie kúpeľne, ani kuchyne.

12. Pokiaľ ide o sporné skutkové tvrdenia, žalovaný namietal vo svojich vyjadreniach ako aj na pojednávaní, že s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnostiam nesúhlasí, pretože na to doplatí iba ich spoločný syn, ktorý údajne nemá toho času dobré vzťahy so žalobkyňou, ktorá mu vyčíta, že býva v byte s ňou, pričom neplatí za nájom, a tiež že žalobkyňa má priateľa, ktorý sa často nachádza spolu so žalobkyňou v predmetnom byte, a medzi ním a synom žalobkyne a žalovaného sú konflikty, v dôsledku čoho je narušený psychický vývoj spoločného syna žalobkyne a žalovaného, čo sa prejavilo aj na zhoršení prospechu v škole. Toho času je situácia taká, že syn často chodieva k nemu, má s ním veľmi dobré vzťahy. Syn ho navštevuje dokonca aj mimo toho ako mu to určil súd, avšak cez víkend u žalovaného neprespáva, pretože chodieva na tréningy, a preto sa vracia domov späť k žalobkyni. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že chcel zavolať na pojednávanie aj ich spoločného syna, aby sa k predmetnej veci vyjadril, avšak syn uviedol, že so žalobkyňou aj tak bývať nebude, a že mu to jedno ako to dopadne. Tvrdil, že žalobkyňa sa nezaujíma o to, aké má syn známky, a že údajne v predmetnom byte bývajú ako na internáte, ona v jednej izbe, a on v druhej izbe.

13. Žalovaný namietal aj hodnotu vyporiadacieho podielu, pretože tvrdil, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti je oveľa vyššia ako bola stanovená podľa znaleckého posudku, a je potrebné brať do úvahy trhovú cenu predmetného bytu, a nevychádzať z ceny, ktorú určila znalkyňa, pretože suma 52.000,- € za 3-izbový byt je podľa názoru žalovaného smiešna.

14. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení jednak o zlom vzťahu medzi žalobkyňou a ich spoločným synom, ale aj ohľadom tvrdení o tom, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti je vyššia ako bola stanovená znaleckým posudkom nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ani nenavrhol, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie.

15. Žalobkyňa na pojednávaní poukázala na to, že pokiaľ ide o hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, už zo samotného znaleckého posudku vyplynulo, že ide o nehnuteľnosť, ktorá nie je zrekonštruovaná, keďže tam nie je vymenené umakartové jadro, a nachádza sa tam stará kuchynská linka, teda ide skôr o raritu ohodnocovať nehnuteľnosť v takomto stave v dnešnej dobe, a navyše aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že žalobkyňa za pomoci svojich rodičov už upravila tento predmetný byt, a investovala doňho za pomoci rodičov prvky na základe, ktorých sa zvýšila hodnota predmetného bytu. V predmetnom byte boli vymenené plastové okná ako aj bezpečnostné dvere, pričom bolo to financované z finančných prostriedkov rodičov žalobkyne. Uviedla, Že by chcela tento byt ďalej prispôsobovať aj bežným štandardom, avšak akékoľvek úpravy, ktoré by v predmetnom byte urobila, by viedli k zvýšeniu hodnoty predmetného bytu, z čoho by žalovaný iba profitoval, na čo však nie je dôvod.

16. Žalobkyňa ďalej poukázala taktiež na to, že to, že žalovaný nesúhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nemá žiadny podklad, nepredložil o tom žiadne dôkazy, ide iba o jeho tvrdenia, a naopak z listinných dôkazov, ktoré boli do spisu predložené žalobkyňou jednoznačne vyplýva, že žalovaný je ten, kto bol vylúčený z užívania predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že znepríjemňoval žalobkyni ako aj ich spoločnému synovi život, a preto súd musel prijať opatrenia na zamedzenie tohto správania sa žalovaného. Naopak žalobkyňa sa príkladne stará o ich spoločného syna bez výhrad voči tejto starostlivosti, a nie je to ona, ktorá by nezohľadňovala potreby dieťaťa, ale naopak žalovaný, ktorý sa dopúšťal správania, a ktorým týmto vývoj dieťaťa ohrozoval, a v súčasnosti zneužíva dieťa na presadzovanie svojich egoistických záujmov v tomto konaní. Navyše žalobkyňa by si na vyplatenie vyporiadacieho podielu požičala finančné prostriedky od svojich rodičov, ktorí sú ochotní jej takto finančne pomôcť a požičať jej tieto finančné prostriedky, pričom vedela by im túto pôžičku splácať podľa svojich možností, keďže žalobkyňa je v produktívnom veku, a je v jej možnostiach a schopnostiach, aby sa vysporiadala so svojimi záväzkami, ktoré by jej týmto vznikli, a taktiež by zvládla tým pádom financovať aj prípadnú rekonštrukciu predmetného bytu, pretože tento byt si chcela prispôsobiť dnešným štandardom bývania. V danom stave však žalobkyňa do predmetnej nehnuteľnosti odmieta investovať, pretože by z toho profitoval iba žalovaný, čo nie je v súlade s rovnosťou strán sporu. Pričom tento stav žalovanému vyhovuje, keďže si neplní žiadne svoje záväzky zo spoluvlastníctva, a nepodieľa sa ani na žiadnych úhradách.

17. Žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne, že by mala skutočne v záujme predmetný byt rekonštruovať, pretože podľa jeho názoru chce žalobkyňa predmetný byt predať, a kúpiť si 2-izbový byt, pretože nie je reálne, aby mala finančné prostriedky aj na vrátenie pôžičky rodičom aj na to, aby si prerobila predmetný byt, keď žije skromne a má nízky plat. A je otázne, akým spôsobom bude schopná splatiť pôžičku svojim rodičom.

18. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľnosti súd si z verejne dostupnej internetovej stránky www.nehnuteľnosti.sk <http://www.nehnuteľnosti.sk> vylustroval, že za obdobie roku 2016 od januára až do decembra, a za obdobie v roku 2017 do 17.5.2017 hodnota nehnuteľnosti nemala vzrastajúcu tendenciu, a vývoj cien bytov na Slovensku za posledných 54 týždňov mal vzrastajúcu tendenciu iba pokiaľ išlo o garsónky. V prípade 3-izbového bytu sa držala hodnota nehnuteľnosti približne na rovnakej úrovni.

19. Podľa ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

20. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda reálne rozdelenie vecí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, prichádza do úvahy iba tam, kde predmet sporu vlastníctva je reálne deliteľný. Zároveň je potrebné zvážiť, do akej miery možno vyžadovať od spoluvlastníkov vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie predmetu spoluvlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do vlastníctva za primeranú náhradu. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci (napríklad zisťuje bytovú odkázanosť účastníkov konania, prihliada na to, kto zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval, atď.) Tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja predmetu spoluvlastníctva v prípade, ak ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo len výnimočne, a to len v prípade, že reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné prikázať vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu do vlastníctva, ani predmet spoluvlastníctva predať.

21. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný. Žalobkyňa so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností 3-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí v obytnom dome Havanská 3, zapísaného v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, vo vchode č. X, súp. č. XXXX, stojaci na parcele č. XXXX, okres T. W., obec T. - D. Ť., katastrálne územie L. Ť. a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu Havanská 3, zapísaného v katastri nehnuteľnosti na LV č.XXXX, súp. č. XXXX, stojaci na parc. č. XXXX, okres T. W., obec T. - D. Ť.. katastrálne územie L. Ť., v podiele 386/10000 z celku každý v pomere 1. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené 14.4.2006, a žalovaný v predmetnom byte nebýva od 1.2.2006 a odvtedy ani neprispieva na úhrady spojené s užívaním resp. s vlastníctvom bytu a všetko hradí žalobkyňa. Žalovaný bol vylúčený z užívania bytu, keďže Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 3Co/365/2007-257 z 3.6.2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vylúčil žalovaného z užívania predmetného bytu. Medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, aj napriek snahe žalobkyne o takúto dohodu. Žalovaný nemal záujem na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti a to tak pred podaním tohto návrhu, ako aj v priebehu konania. Žalovaný neustále trval na zachovaní takéhoto stavu, avšak tvrdenia, ktoré mali odôvodňovať zachovanie tohto stavu ničím nepodložil a preto ich nemal súd za preukázané. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho

vyporiadanie. Nikto teda nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Súd v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka musí v postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva. Keďže teda k dohode nedošlo, súd skúmal, či predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná. Súd zistil, že ani keby spoluvlastníci vynaložili finančné prostriedky na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, ani tak by predmetná nehnuteľnosť nebola reálne deliteľná, pretože sú tam spoločné priestory, a to kuchyňa, WC, kúpeľňa, ktoré sa nedajú reálne rozdeliť, a spolužitie žalobkyne a žalovaného v tomto byte je nemožné keďže žalovaný bol z užívania tohto bytu už skôr vylúčený rozhodnutím súdu. Z uvedených dôvodov nebolo možné vykonať likvidáciu spoluvlastníckych podielov rozdelením nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Žalobkyňa sa v podanom návrhu domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva tak, aby predmetný byt pripadol do výlučného vlastníctva jej, s povinnosťou vyplatiť žalovanému sumu zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckeho podielu. Súd teda postupoval podľa druhého spôsobu vyporiadania, keďže tretí spôsob - a to predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku prichádza do úvahy iba ak žiadny zo spoluvlastníkov nemá o nehnuteľnosť záujem. Žalovaný záujem o nehnuteľnosť neprejavil. Súd prihliadal teda na účelné využitie veci a tiež na násilné správanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré mal súd za preukázané z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/365/2007-257 z 3.6.2008. Žalobkyňa v predmentom byte býva sama so synom už viac ako 10 rokov, žalovaný odvtedy v byte nebýva ani zaň neplatí. Žalobkyňa navyše už do nehnuteľnosti investovala finančné prostriedky, ktoré jej poskytli rodičia a má záujem tento byt rekonštruovať tak, aby to zodpovedalo súčasným štandardom bývania, keďže byt je v podstate v pôvodnom stave. To mal súd za preukázané aj zo znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, ktorým bola stanovená hodnota predmetnej nehnuteľnosti na 52.000 €. Pokiaľ žalovaný namietal, že zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nie je v záujme ich spoločného syna, s ktorým má údajne žalobkyňa t.č. konflikty, súd poukazuje na to, že žalovaný tieto tvrdenia ničím nepreukázal. Okrem toho súd je toho názoru, že naopak vzájomné vyporiadanie tejto nehnuteľnosti bude v prospech syna strán sporu, pretože ak žalobkyňa zrealizuje rekonštrukciu tohto bytu, tak ako to tvrdila, zvýši sa tým úroveň bývania aj ich synovi. Tento je už toho času plnoletý a teda môže sa sám rozhodnúť kde bude bývať. Avšak aj napriek tvrdeniam žalovaného o konfliktoch syna s matkou, tento doposiaľ býva u matky, ktorá sa o neho riadne stará, pretože tento ešte navštevuje strednú školu a nie u svojho otca - žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že na vyplatenie vyporiadacieho podielu žalovanému jej finančne pomôžu jej rodičia, a túto pôžičku bude môcť vracať rodičom podľa svojich zárobkových možností, nemusí si požičať teda financie z banky či iných nebankových inštitúcií, čiže nebude jej hroziť riziko exekúcie v prípade, že by nebola schopná pôžičku splácať. Túto skutočnosť, že žalobkyni vedia poskytnúť financie jej rodičia žalovaný nepoprel, preto súd mal za to, že žalobkyňa bude mať financie na vyplatenie žalovaného naraz. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že nesúhlasí s ohodnotením nehnuteľnosti v znaleckom posudku, ktorý v konaní vypracovala ustanovená znalkyňa W.. I. E., súd tieto námietky nepovažoval za opodstatnené. Ako už je uvedené v ods. 18 tohto rozsudku, z verejne dostupných internetových stránok nevyplýva, že by hodnota obdobných nehnuteľností vzrástla počas roka 2016-2017. Navyše v danom prípade ide o nehnuteľnosť, ktorá nemá prerobené jadro, to je ešte umakartové a tiež kuchynská linka je pôvodná, bežná, preto žalovaný nemôže porovnávať túto nehnuteľnosť s nehnuteľnosťami, ktoré sú po kompletnej rekonštrukcii a ktorých hodnota je teda pochopiteľne vyššia. Okrem toho žalovaný nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania, na základe ktorého by sa preukázali jeho tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu, ani nepredložil žiadne potvrdenie napr. od realitnej kancelárie, že táto nehnuteľnosť reálne môže mať hodnotu 60.000 - 70.000 € ako to tvrdil. Súd preto vychádzal z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti ako bola stanovená na základe znaleckého posudku W.. E., t.j. 52.600€, pretože závery tohto posudku považoval za presvedčivé a reálne a ani žalobkyňa ich nenamietala. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal súd zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného, v danom prípade súd nezistil, že by tu existovali takéto dôvody, pre ktoré by nemal návrhu žalobkyne vyhovieť. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku, s tým, že žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť žalovanému sumu 26.300 € (polovica hodnoty nehnuteľnosti, čo zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného) ako náhradu za spoluvlastnícke podiely v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd v závere poznamenáva, že pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach navrhoval vyporiadanie aj iných vecí, či záväzkov so žalobkyňou, tieto nie sú predmetom tohto konania, súd tieto väazkov v konaní yni riadnea zrozumiteľne uplatní.etvrdenia to súd na tieto návrhy yni náhradu trov konania voči žalovanému. považoval iba za ( irelevantnú) obranu žalovaného v tomto konaní, preto sa nimi v tomto konaní nezaoberal. Pokiaľ žalovaný má so žalobkyňou ďalšie nevyriešené spory nič mu nebráni v tom, aby podal návrh na začatie konania, v ktorom si svoj nárok voči žalobkyni riadne a zrozumiteľne uplatní.

O trovách konania súd rozhodol takto:

22. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 263 ods.1 bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

24. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa ust. § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

26. Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

27. V danom bola žalobkyňa v celom rozsahu v konaní úspešná, keďže súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel preto jej súd priznal nárok na náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov v rozsahu 100 %. Súd v danom prípade neaplikoval ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný pred podaním tohto návrhu a ani v priebehu tohto konania nebol vôbec prístupný k akejkoľvek dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou, pričom svoje namietavé tvrdenia v priebehu konania ničím nepreukázal, preto z dôvodov tohto jeho prístupu súd dospel k záveru, že tu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal priznať žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému.

28. Súd priznal aj štátu náhradu trov, pričom ide o trovy znaleckého dokazovania, keďže vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, trovy tohto dokazovania preddavkovo platil štát, žalovaný nemal úspech vo veci, žalobkyni bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 90 %, preto súd priznal štátu náhradu týchto trov voči žalovanému.

29. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).