Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/129/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, Zvolen 960 01, IČO: 46 662 324, právne zastúpeného JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: W. Z., K.. X.XX.XXXX, Z. XX, zastúpeným splnomocneným zástupcom H. Z., O. Z. XX, o vylúčenej časti konania z veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1C/222/2005 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z a s t a v u j e konanie o vzájomnej žalobe. III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX uzavrel žalovaný ako nájomca so spoločnosťou Drukos, a.s. ako prenajímateľom zmluvu o nájme č. XXXXXXXXX. Predmetom nájmu s právom kúpy bol mobilný telefón bližšie špecifikovaný v zmluve kód: XXXXXXX NOKIA 8210 v obstarávacej cene 24.314 Sk. Na zmluvu o nájme žalovaný zaplatil nultú splátku vo výške 4.863 Sk a jedenásť mesačných splátok po 811 Sk , spolu 8.921 Sk. Žalovaný sa zaviazal v zmluve o nájme zaplatiť nultú splátku 4.863 Sk a 24 mesačných splátok vo výške 811 Sk. Splátky bol žalovaný povinný uhrádzať do 15. dňa v príslušnom mesiaci počnúc júlom 2001. Žalovaný uhradil 13.784 Sk, preto dlžná suma podľa žalobcu predstavuje 10.519 Sk.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 1.3.2006 k podanej žalobe namietal premlčanie nároku žalobcu a namietal nepreukázanie nároku priložením saldokonta s usporiadaním realizovaných platieb. Žiadal zamietnuť žalobu v časti príslušenstva, úrokov z omeškania.

3. Vo vyjadrení zo dňa 4.6.2008 v tom čase nástupca pôvodného žalobcu spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. (DRUKOS, a.s. postúpila pohľadávku na fyzickú osobu Jána Holeca, bytom Jesenského 5, Nitra a následne tento v ten istý deň 16.3.2006 postúpil pohľadávku na spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o.) mal za to, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná, keďže si uplatnil právo na súde podaním zo dňa 13.4.2005, pričom prvá omeškaná splátka sa stala splatnou dňa 16.6.2002. Nasledujúce splátky sa postupne stávali splatnými každý mesiac 16. dňa až do 16.6.2003, kedy sa stala splatnou posledná splátka. Zároveň žiadal pripustiť zmenu žaloby. ktorú súd prvej inštancie uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX pripustil v znení: „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.519,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.6.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.7.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.8.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.9.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.10.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške

16,5 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.11.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.12.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.1.2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.2.2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.4.2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.5.2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 811 Sk od 16.6.2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.“

4. Uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd zastavil konanie o zaplatenie 349,17 eur a v prevyšujúcej časti vylúčil vec na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

5. Po späťvzatí žaloby v časti a zastavení konania v tejto časti, ostali predmetom konania úroky z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa splatnosti do ich uhradenia a trovy konania.

6. V podaní zo dňa 29.10.2014 žalobca vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v dňoch 4.6.2008 až 14.1.2009 realizoval platby vo výške 6 x 49,89 Eur, kvantifikoval svoj nárok kapitalizáciou úroku do realizácie jednotlivých platieb na sumu 293,05 Eur. V podaní zo dňa 5.3.2015 žalobca opravil kvantifikáciu kapitalizovaného úroku z omeškania na sumu 291,39 eur.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.3.2015 uviedol, že napriek dohode, že zaplatí istinu, nebude sa žalobca ani jeho postupníci dožadovať plnenia príslušenstva, tento naďalej požaduje úroky z omeškania a trovy konania. Podľa žalovaného žalobca ani na istinu nárok nemal, keďže išlo o premlčaný nárok. Zároveň sa vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia uhradenej sumy po podaní žaloby vo výške 349,17 eur.

8. Na pojednávaní konanom dňa 19.5.2017 vzal žalovaný vzájomný návrh späť, preto súd reflektujúc uvedené, postupom podľa § 144 konanie o vzájomnej žalobe zastavil.

9. Na nariadené pojednávanie konané dňa 19.5.2017 sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 7.4.2017 s tým, že uvedené žiada v záujme hospodárnosti konania, ďalšie skutkové tvrdenia nevie uviesť a nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd postupom podľa § 180 pojednával v jeho neprítomnosti. Na nariadenom pojednávaní súd oboznámil postupom podľa ustanovenia § 204 listinné dôkazy tvoriace jeho obsah, oboznámil sa s vyjadreniami strán konania, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 19. 2. 2015, poštovými ústrižkami č.l. 96, saldokontom č.l. 97, uznesením č.l. 98, vyjadrením žalobcu č.l. 103, vyjadrením žalovaného č.l. 104, podacími poštovými lístkami č.l. 105-107, vyjadrením žalobcu zo dňa 18. 10. 2016, uznesením o zastavení konania z XX.X.XXXX, podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX a ďalším obsahom spisu a zistil nasledovné:

10. Pôvodný žalobca (spoločnosť DRUKOS, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci s tým, že predmetom nájmu s právom kúpy bol mobilný telefón NOKIA 8210 v obstarávacej cene 24.314 Sk. Žalovaný sa v zmluve o nájme zaviazal zaplatiť nultú splátku 4.863 Sk a 24 mesačných splátok vo výške 811 Sk. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky spoločnosti DRUKOS, a.s..

11. Právny vzťah založený zmluvou o nájme zo dňa XX.X.XXXX súd považuje za občianskoprávny so spotrebiteľským charakterom. Účastníci zmluvného vzťahu podriadil svoj obligačný záväzok režimu Občianskeho práva ((článok VIII, bod 1 Všeobecných obchodných podmienok).

12. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, účinného po 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Citované zákonné ustanovenie vymenováva niektoré neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného vyplýva, že aj zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy, uzavreté pred 1.4.2004, pokiaľ obsahujú neprijateľné podmienky, sú v tejto časti neplatné.

13. Podľa § 879f ods. 3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

14. Všeobecná ochrana spotrebiteľa je upravená predovšetkým v zákone o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a v ustanoveniach § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

16. Predmetná zmluva bola ako už vyššie súd uviedol jednoznačne formulárovou zmluvou s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny. Zmluva bola uzavretá pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004, na základe ktorého sa súčasťou Občianskeho zákonníka stali ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy. V zmysle § 879fods. 3 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004) všetky zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv a boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, mali byť dané do súladu s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka, ktorého obsahom je demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, v lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona teda do 1.7.2004.

17. Z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík, boli preskúmané podmienky uzavretej zmluvy majúcej nepochybný charakter spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná pohľadávka voči žalovanému majúca pôvod v spotrebiteľskom vzťahu bola v priebehu konania opakovane postupovaná.

18. Pôvodný žalobca JUDr. Marta Todeková, správkyňa konkurznej podstaty DRUKOS, a.s. v konkurze následne po podaní žaloby postúpila dňa XX.X.XXXX pohľadávku na Jána Holeca, bytom Jesenské 5, 949 01 Nitra a ten v ten istý deň postúpil pohľadávku na spoločnosť MEDIATION KMCH, s. r. o.. Následne dňa X.X.XXXX spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. postúpila pohľadávku na spoločnosť THORPE CORPORATION LTD., so sídlom Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe, Seycheles, IČO: 635 12 a o deň na to, dňa X.X.XXXX, táto spoločnosť postúpila pohľadávku na spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324 (dňa 1.11.2015 došlo k zmene právnej formy spoločnosti na Thorpe recovery, družstvo). Po podaní žaloby predchodcovi žalobcu dňa 4.6.2008 žalovaný uhradil 49,89 eur, dňa 4.7.2008 žalovaný uhradil 49,89 eur, dňa 6.8.2008 žalovaný uhradil 49,89 eur, dňa 5.9.2008 žalovaný uhradil 49,89 eur, dňa 1.10.2008 žalovaný uhradil 49,89 eur, dňa 6.11.2008 žalovaný uhradil 49,89 eur, dňa 14.1.2009 žalovaný uhradil 49,89 eur. 19. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie. Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej nemôže mať za následok zhoršenia postavenia dlžníka. Práve predmetná vec je typická tým, že to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku. Preto platí, že ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práva okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a o taký prípad ide vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (ďalej aj len ,,ZOS“ alebo ,,spotrebiteľský kódex“) za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007).

20. Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a tieto sú uvedené v prílohe č.1 k zákonu č. 250/2007.

21. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v prílohe od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1.) či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2.) či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U praktík, ktoré nie sú uvedené v prílohe je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.

22. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).

23. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZOS). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS).

24. V prejednávanej veci bola opakovane pohľadávka postupovaná. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také, nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka, avšak práve predmetná vec je typická tým, že to tak vždy nie je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods.2 ZOS). Nekalé obchodné praktiky sú pritom v zákone uvedené len indikatívne čo je zrejmé so slova „najmä“ („Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä...“, § 7 ods. 4 ZOS).

25. Súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (nedostatok odbornej starostlivosti). Zámer opakovane postupovať pohľadávku zo subjektu v konkurze v priebehu jedného dňa na fyzickú osobu a následne v ten istý deň na právnickú osobu, ako aj následné postupovanie pohľadávky na offshorovú spoločnosť v tzv. „daňovom raji“, hodnotí súd ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to jednak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatné (§ 39 . Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS), pričom práve takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie žalobcu. Súd v prejednávanej veci musel prihliadať na takúto nekalú činnosť a žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie.

26. Ak si teda nárok uplatňuje nástupca žalobcu, ktorý je už v danom prípade piatym postupníkom (1. JUDr. Marta Todeková, správkyňa konkurznej podstaty DRUKOS, a.s. v konkurze, 2. Ján Holec (išlo o fyzickú osobu), 3. MEDIATION KMCH, s. r. o., (tu nemožno opomenúť, že k opakovanému postupovaniu pohľadávky medzi správkyňou konkurznej podstaty, fyzickou osobou Jánom Holecom a následne spoločnosťou MEDIATION KMCH, s. r. o. malo dôjsť v jeden deň XX.X.XXXX, čo už samo osebe vyvoláva pochybnosti o realizácii práv v súlade s dobrými mravmi), 4. THORPE CORPORATION LTD., so sídlom Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe, Seycheles, IČO: 635 12, 5. Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324 (taktiež nemožno opomenúť, že k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti MEDIATION KMCH, s. r. o. na spoločnosť so sídlom na Seychelských ostrovoch došlo 1.9.2013 a hneď na nasledujúci deň 2.9.2013 došlo k postúpeniu zo spoločnosti THORPE CORPORATION LTD. na spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o.), nemožno mať pochybnosti o tom, že v danom prípade dochádzalo k prevodu práv a povinností zo spotrebiteľskej zmluvy bez súhlasu spotrebiteľa s tým, že takéto postupovanie pohľadávky bolo

spôsobilé zhoršiť vymožiteľnosť prípadnej náhrady trov súdneho konania spotrebiteľa v prípade úspechu v spore. Naviac v danom prípade súd nemal preukázané ani splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 oznámením postupcu, resp. postupníka o postúpení pohľadávky spotrebiteľovi. Minimálne vo vzťahu k postúpeniam pohľadávky realizovaným v ten istý deň možno mať za to, že k takémuto oznámeniu zo strany postupcu reálne nemohlo dôjsť.

27. Podľa § 526 ods. 1, 2 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. Postúpenie pohľadávky na úpadcu za účelom vymáhania pohľadávok, resp. následné postupovanie pohľadávok vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá predstavuje zákonom zakázané konanie v zmysle ust. § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“).

29. Súd prvej inštancie argumentačne svoj záver podporuje aj odkazom na rozhodovaciu činnosť vyšších súdov, ktorá praktiky v obdobných veciach označila za nekalé (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 224/2011 zo dňa 21.2.2012, rozsudok).

30. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať. Nekalá obchodná praktika je zakázaná (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; ,,ZOS“).

31. Nekalá obchodná praktika bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Ak sa však uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu.

32. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Nemožno vylúčiť, že právo poznačené nekalou obchodnou praktikou sa stane najmä z dôvodu neinformovanosti spotrebiteľa predmetom mimosúdnych úkonov (započítanie, urovnanie a pod.), súd by však mal vždy za každých okolností v zásade odmietnuť jeho ochranu pre rozpor s dobrými mravmi. „Výkon práva nesmí být v konkrétním případě ani v rozporu s dobrými mravy (srov. vymezení dobrých mravů u § 39). To znamená, že jde v praxi o možné případy, kdy výkon práva v konkrétním případě sice neodporuje zákonu, je však v rozporu s dobrými mravy (stačí, že výkon práva je - objektivně posuzováno - v rozporu s dobrými mravy; zavinění jednajícího v rozporu s dobrými mravy, resp. vědomí si jednajícího tohoto rozporu, není relevantní). Pokud by se tak stalo, soud by právě s poukazem na § 3 neposkytl, resp. by odepřel takovému výkonu práva právní ochranu (srov. výslovnou úpravu § 265 ObchZ), anižby se tím ovšem něco - kromě tohoto omezení - měnilo na vlastní existenci tohoto práva, popř. že by tímto svým postupem podle § 3 založil nějaké nové právo.“ (porov. C.H.BECK; Jehlička a kol. Občanskýzákoník Komentář, 9. vydání, str. 38).

33. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).

34. Súd vyhodnotil praktiky pôvodného žalobcu ako nekalé tým, že vzniká reálne nebezpečenstvo, že spotrebitelia sú odradení brániť svoje práva, pretože náklady na súdne konanie, vzhľadom na nízku hodnotu sporu, by s vysokou pravdepodobnosťou dosiahli samotnú výšku pohľadávky a naviac ich skutočné vymoženie od subjektu so sídlom na Seychellských ostrovoch, resp. fyzickej osoby vlastniacej pohľadávku ani nie deň, je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nereálne. Nezanedbateľnými sú aj všeobecné obavy zo sporu so subjektom so sídlom mimo krajiny Európskej únie, resp. offshorovou spoločnosťou v tzv. daňovom raji, kedy je otáznym možnosť domôcť sa prípadnej náhrady trov konania. Postupovanie pohľadávky z pôvodného dodávateľa (Drukos - čl. 2) sa viackrát opakovalo a okrem iného ako už viackrát súd spomenul bola pohľadávka postúpená aj na subjekt sídliaci na ostrovoch v oceáne

(Seychelles), čo pre priemerného spotrebiteľa predstavuje neprekonateľnú prekážku v efektívnom uplatňovaní jeho práv. (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/235/2012). Na podporu argumentácie a skutočnosti, že viacero súdov dospelo pri obdobnom postupovaní pohľadávky k obdobným závery súd odkazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co135/2011 zo dňa 05. 09. 2012 (viď tiež napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co98/2012 zo dňa 25. 03. 2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co 135/2011 zo dňa 05. 09.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co 4/2012 zo dňa 26. 06. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.7Co 4/2012 zo dňa 19. 04. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co 1/2011 zo dňa 14. 07.2011 atď.) s tým, že súdna kontrola nekalých obchodných praktík vo svetle dobrých mravov nekončí podpisom zmluvy. Smernica 2005/29 Európskeho parlamentu a Rady z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu explicitne v čl. 3 ods.1 upravuje, že predmetom jej ochrany je obdobie pred uzavretím zmluvy, počas uzavretia zmluvy a po zániku zmluvy. K tomu, aby bolo možné určitú obchodnú praktiku považovať za nekalú postačuje potencionálna hrozba, odradiť spotrebiteľa od určitého ekonomického správania.

35. Nekalé obchodné praktiky sa týkajú aj vzťahov po vzniku zmluvy (čl. 3 Článok 3 ods. 1 a 2 smernice 2005/29 uvádza: Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu.)

36. Spomenutý postup pri postupovaní pohľadávky za účelom následného uplatňovania práv voči spotrebiteľom predstavuje nekalú obchodnú praktiku podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, ak hrozí, že spotrebitelia môžu čo len sčasti byť ukrátení na náhrade nákladov súdneho konania. Súd zdôrazňuje, že postačí hrozba ujmy.

37. Nedostatok odbornej starostlivosti je spojený s viacnásobným postúpením pohľadávky vrátane postúpenia na subjekt v Oceánii. Vymáhanie pohľadávok je pre dodávateľa takmer bez rizika a na úkor procesných práv spotrebiteľov.

38. Nekalé alebo aj inými slovami nečestné praktiky spomína aj Európska komisia. Na podporu argumentácie súd uvádza vedenie konania pred Súdnym dvorom Európskej únie C-433/11 a postoj Európskej komisie, ktorá poukázala na to, že „postúpenia sa zdajú byť v niektorých ohľadoch zvláštnymi a ťažko zlučiteľnými so zásadami čestnej obchodnej praxe a dobrej viery, ktoré sú v zmysle článku 2 písm. h) smernice 2005/29/ES súčasťou požiadavky odbornej starostlivosti“. Európska komisia sa v pripomienkach priklonila k možnosti označenia uvedenej obchodnej praxe za nekalú obchodnú praktiku. Meritórne prejednanie bolo dotknuté popri nedôslednom podaní skutočnosťou, že posudzovaný vzťah vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie a v takýchto prípadoch súdny dvor zastáva názor o nedostatku právomoci (pozri rozsudky z 10. januára 2006, Ynos, C-302/04, Zb. s. I-371, bod 36; zo14. júna 2007, Telefónica O2 Czech Republic, C-64/06, Zb. s. I-4887, body 22 a 23; z 15. apríla 2010,CIBA, C-96/08, Zb. s. I-2911, bod 14, ako aj uznesenie z 11. mája 2011, Semerdžiev, C-32/10, bod 25).

39. Na konštatovanie záveru o nekalej obchodnej praktike je dôležitý objektívny stav a postačuje hrozba vzniku ujmy. Postupovanie pohľadávok právnymi predchodcami žalobcu a žalobcom je súčasťou okruhu pochybných postupov vrátane nedobrého úmyslu postúpiť pohľadávku na subjekty pre priemerného spotrebiteľa spojené s odradzujúcimi prvkami (na subjekty v Oceánii, krátkodobo na fyzické osoby, atď.). Spotrebiteľ musí byť chránený pred jedným aj druhým.

40. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

41. O trovách konania vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).