Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26Cbi-23-2016.pdf
PDF · 130.01 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/23/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: JUDr. Tomáš Kališka, správca majetku úpadcu REVO, s.r.o. v konkurze, Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011, so sídlom kancelárie správcu Žriedlová 3, 040 012 Košice, proti žalovanému: REVO TATRY, s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 382 232, zastúp. Mgr. Mgr. Martinom Danišovičom, advokátom, Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.10.2016 domáhal, aby súd určil, že Uznesenie č. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27.07.2015, ktorým došlo k doplneniu spoločenskej zmluvy spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. v čl. XVI (Riešenie sporov) o bod 3, je voči veriteľom v konkurze vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31K/43/2015 na majetok úpadcu REVO, s.r.o. v konkurze, so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v odd. Sro, vo vložke č. 36756/V, právne neúčinné. Žalovaný je povinný uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu REVO, s.r.o. v konkurze, so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v odd. Sro, vo vložke č. 36756/V, sumu 5 217 EUR a to na účet vedený v peňažnom ústave Všeobecná úverová banka, a.s..
2.Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/43/2015-111 zo dňa 28.09.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 190/2015 zo dňa 05.10.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu REVO, s.r.o., so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011 a za správcu bol ustanovený žalobca. Konkurz bol teda vyhlásený 06.10.2015. V súlade s ust. § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. v platnom znení právo odporovať právnemu úkonu je možné uplatniť do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, t.j. do 06.10.2016. Úpadca bol spoločníkom v obchodnej spoločnosti REVO TATRY, s.r.o., sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Okresného sudu Bratislava I, v odd. Sro, vložke č. 76310/B, pričom účasť úpadcu na podnikaní uvedenej spoločnosti predstavovala 50% mieru na základnom imaní spoločnosti, čomu zodpovedá peňažný vklad úpadcu do základného imania žalovanej vo výške 2.500 EUR. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu došlo v zmysle ust. § 148 ods. 2 Obchodného zákonníka k zániku účasti úpadcu ako spoločníka v spoločnosti REVO TATRY, s.r.o.. S poukazom na zánik účasti úpadcu v žalovanej, vzniklo úpadcovi v zmysle š § 150 ods. 1 Obchodného zákonníka právo na vyrovnací podiel voči žalovanej. Za účelom zistenia hodnoty vyrovnacieho podielu prislúchajúceho úpadcovi žalobca vyzval konateľa žalovanej na predloženie spoločenskej zmluvy žalovanej v aktuálnom znení. Nakoľko konateľ žalovanej nepredložil žalobcovi predmetnú spoločenskú zmluvu žalovanej, žalobca v rámci výkonu svojej správcovskej činnosti nahliadol do Zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v časti vložky č. 76310/B, odd. Sro, pričom mu bol
vydaný rovnopis poslednej aktuálnej spoločenskej zmluvy žalovanej, t.j. Spoločenská zmluva zo dňa 03.11.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že Spoločenská zmluva zo dňa 03.11.2011, ako ostatná aktuálna nachádzajúca sa v zbierke listín v čase zániku účasti úpadcu v žalovanej neobsahuje osobitné určenie výpočtu hodnoty vyrovnacieho podielu, žalobca na stanovenie hodnoty vyrovnacieho podielu úpadcu aplikoval ust. § 150 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka. Hodnota vyrovnacieho podielu tak bola určená z riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. za účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť úpadcu v uvedenej spoločnosti, t.j. účtovné obdobie 2014, s prihliadnutím na pomer splateného vkladu úpadcu do základného imania žalovanej k splateným vkladom všetkých spoločníkov žalovanej. Žalobca stanovil hodnotu vyrovnacieho podielu úpadcu, podľa vyššie uvedených pravidiel na sumu 5 717 EUR. Žalobca po zistení hodnoty predmetnej pohľadávky z titulu vyrovnacieho podielu, zapísal pohľadávku do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s.. Doplnenie súpisu oddelenej podstaty oddeleného veriteľa VÚB, a.s. o predmetnú pohľadávku bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 132/2016 zo dňa 11. júla 2016. Dňa 5. augusta 2016 bol žalobcovi doručený záväzný pokyn oddeleného veriteľa VÚB, a.s. na speňaženie predmetnej pohľadávky úpadcu formou vymáhania tejto peňažnej pohľadávky.V súlade s vyššie uvedeným, žalobca výzvou zo dňa 8. augusta 2016 vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky úpadcu voči žalovanej, ktorá vznikla ako právo na vyrovnací podiel vo výške 5 717 EUR. Uvedená výzva bola žalobcovi vrátená ako nedoručená s tým, že adresát odmietol zásielku prevziať. Následne žalobca uvedenú výzvu zaslal aj mailom a to na adresu konateľa žalovanej, ako aj žalovanej. Dňa 3. októbra 2016 bola žalobcovi doručená ,,Reakcia na predžalobnú výzvu na úhradu pohľadávky“, v ktorej žalovaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedla, že spoločenská zmluva žalovanej ustanovuje vlastné pravidlá pre určenie výšky vyrovnacieho podielu úpadcu. Žalovaná poukázala na spoločenskú zo dňa 27. júla 2015, konkrétne na znenie jej čl. XVI bod 3, podľa ktorého: ,,V prípade vylúčenia spoločníka zo spoločnosti podľa predchádzajúceho bodu ako aj v iných prípadoch zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vznikne takémuto spoločníkovi právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorého výška sa určí nasledovne. V prípade zániku účasti spoločníka za trvania spoločnosti sa výška vyrovnacieho podielu určuje vo výške splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, pričom ak dôvod zániku účasti spoločníka možno pričítať takémuto spoločníkovi, od sumy splateného vkladu spoločníka sa odpočíta paušálna náhrada nákladov spoločnosti v súvislosti s vykonaním úkonov z dôvodu zániku účasti spoločníka (zvolanie a konania MVZ, povinnosti súvisiace so zabezpečením prevodu voľného obchodného podielu, prípadne so znížením základného imania spoločnosti, atď.) vo výške 2 000 EUR. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností platí, že dôvod zániku účasti spoločníka v spoločnosti možno spoločníkovi pričítať v prípadoch zániku účasti spoločníka podľa ust. § 149, § 113 ods. 4, § 148 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka.“ Žalobca v rámci svojho šetrenia zistil, že žalovaná doručila dňa 14. júla 2016 Obchodnému registru Okresného súdu Bratislava I ,,Zápisnicu zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27. júla 2015.“ Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetnú zápisnicu žalovaná doručila registrovému súdu tri dni po zverejnení pohľadávky úpadcu voči žalovanej formou vyššie uvedeného doplnenia súpisu oddelenej podstaty oddeleného veriteľa VÚB, a.s. v Obchodnom vestníku SR, pričom v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z.z. tak mala žalovaná urobiť do 27.08.2015, nie až takmer o rok neskôr. Tieto skutočnosti podľa žalobcu vytvárajú dôvodné pochybnosti o tom, že mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. sa naozaj uskutočnilo dňa 27.07.2015, resp. že zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27. júla 2015 nebola antidatovaná práve za účelom zníženia hodnoty pohľadávky úpadcu voči žalovanej z titulu práva na vyrovnací podiel. Zo zápisnice zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27. júla 2015 je zrejmé, že predmetom rokovania valného zhromaždenia žalovanej bolo vykonanie zmien spoločenskej zmluvy žalovanej. Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. na svojom zasadnutí 27.07.2015 prijalo prostredníctvom výkonu hlasovacích práv jednotlivých spoločníkov, a to Ing. Petra Štefániho a úpadcu Uznesenie č. 2, ktorým okrem iného valné zhromaždenie žalovanej prostredníctvom spoločníkov Ing. Petra Štefániho a úpadcu zmenilo spoločenskú zmluvu žalovanej tak, že v čl. XVI (Riešenie sporov) pridali bod č. 3 so znením citovaným z Reakcie na predžalobnú výzvu na úhradu pohľadávky. Poukázal na ust. § 57 ods. 1, § 59 ods. 2, § 60 ods. 1 a 2 a § 62 ods. 1 ZKR. Žalobca pokladá Uznesenie č. 2 MVZ REVO TATY, s.ro. zo dňa 27.07.2015 za zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ods. 2 ZKR, ktorý zároveň rovnako napĺňa všetky atribúty ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ods. 1 ZKR. Poukázal aj na skutočnosť, že úpadca že je v stave úpadku vo forme predlženia od 31.03.2014. Z uvedeného je zrejmé, že právny úkon, ktorému žalobca odporuje, bol urobený počas úpadku dlžníka. Túto skutočnosť bezpochyby
potvrdzuje aj samotný konateľ žalovanej, keď ako konateľ úpadcu uviedol vo vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu, že predlženie úpadcu bolo zistené k 31.03.2014. Žalobca mal za to, že úpadca prostredníctvom výkonu jemu prislúchajúcich hlasovacích práv na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27.07.2015, a to konkrétne hlasovaním za prijatie Uznesenia č. 2 MVZ REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27.07.2015, dohodol úpravu určenia výpočtu vyrovnacieho podielu pre prípad zániku účasti v žalovanej, jednoznačne vo svoj neprospech. Prijatím Uznesenia č. 2 MVZ REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27.07.2015 bola žalovaná zvýhodnená tým spôsobom, že podstatným spôsobom došlo k zníženiu výšky záväzku žalovanej voči úpadcovi, nakoľko pred prijatím predmetného uznesenia bola výška záväzku, ktorý by vznikol zánikom účasti úpadcu v žalovanej stanovená na sumu 5 717 EUR. Prijatím uvedeného uznesenia sa táto znížila na sumu 500 EUR. Úpadca tak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov o sumu 5 217 EUR. Na strane žalovanej tak prijatím Uznesenia č. 2 MVZ REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27.07.2015 došlo k priamemu prospechu vo výške 5 217 EUR. Poukázal aj na to, že tak úpadca, ako aj žalovaná, museli mať v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia, na ktorom úpadca a F.. K. Š. prostredníctvom výkonu svojich práv v žalovanej, prijali Uznesenie č. 2 MVZ REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27.07.2015, vedomosť o tom, že dôjde k zániku účasti úpadcu v žalovanej v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, nakoľko uvedené mimoriadne valné zhromaždenie sa navyše konalo po začatí konkurzného konania voči úpadcovi. Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté s účinnosťou odo dňa 23.07.2015. Uviedol tiež, že žalovaná je v zmysle ust. § 9 ods. 1 ZKR bez akýchkoľvek pochybností, osobou spriaznenou s úpadcom. Vedomosť žalovanej o predlžení úpadcu, ako aj o následkoch vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu potvrdzuje skutočnosť, že jediným spoločníkom a zároveň konateľom úpadcu je F.. K. Š., ktorý je zároveň konateľom žalovanej a v čase konania predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia bol popri úpadcovi ostatným spoločníkom žalovanej. Tvrdil, že Uznesenie č. 2 MVZ REVO TATRY, s r o. zo dňa 27.07.2015 je znevýhodňujúci, ako aj ukracujúci právny úkon, ktorému možno v konkurze odporovať.
3.Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 15.12.2016 uviedol, že z ust. § 57, § 59 a § 60 ZKR je zrejmé, že odporovať možno výlučne a len právnym úkonom a to takým právnym úkonom, ktoré boli vykonané zo strany dlžníka. V prejednávanej veci je dlžníkom spoločnosť úpadcu. Z predloženej zápisnice mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. ako žalovaného je zrejmé, že žalobcom napadnuté Uznesenie č. 2 nebolo prijaté ani úpadcom a ani žalovaným, ale bolo prijaté valným zhromaždením žalovaného, čo je podstatný rozdiel. Z príslušných ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, ktorým subjektom právo priznáva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Jedným z takýchto subjektov sú aj právnické osoby. Opätovne z príslušných ustanovení občianskeho zákonníka (najmä ust. § 20) a obchodného zákonníka (ust. § 13 ods. 1) vyplýva ako právnická osoba koná. Z ust. § 34 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených skutočností, je zrejmé, že právny úkon môže vykonať len taký subjekt práv, ktorému je zákonom priznaná spôsobilosť na právne úkony. Takýmito subjektmi sú len fyzické a právnické osoby. Z právnej úpravy Obchodného zákonníka (ust. § 125 ods. 1) vyplýva, že Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti ako takej, pričom však platí, že Valné zhromaždenie spoločnosti nie je možné v žiadnom prípade stotožniť so spoločnosťou samotnou (ako samostatným subjektom majúcim právnu subjektivitu). Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že v prípade prijímania rozhodnutí valného zhromaždenia takéto rozhodnutia neprijíma samotná spoločnosť konajúca svojim štatutárnym orgánom (konateľom), ale takéto rozhodnutia prijíma valné zhromaždenie spoločnosti ako najvyšší orgán spoločnosti. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že valné zhromaždenie spoločnosti nie je subjektom práva (z pohľadu príslušnej právnej úpravy Občianskeho a Obchodného zákonníka), nemá teda spôsobilosť na právne úkony a ako také nemôže vykonať alebo učiniť platný právny úkon. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Obchodný zákonník považuje valné zhromaždenie za orgán spoločnosti, avšak už takému orgánu nepriznáva právnu subjektivitu. Ako bolo vyššie uvedené zákon priznáva právnu subjektivitu len spoločnosti ako takej. Spoločnosť je teda tým subjektom, ktorý môže prejaviť ,,svoju vôľu“ konaním svojho štatutárneho orgánu. Ako však bolo uvedené vyššie, valné zhromaždenie nemôže byť v žiadnom prípade stotožnené s konaním spoločnosti. Valné zhromaždenie tvoria spoločníci, ktorí spôsobilosť na právne úkony majú, uznesenie valného zhromaždenia je v podstate výsledkom ich hlasovania, taktiež však platí záver, že hlasovanie jednotlivých spoločníkov na valnom zhromaždení za príslušné uznesenie valného zhromaždenia nemožno považovať za právny úkon jednotlivých hlasujúcich spoločníkov, nakoľko uznesenie valného zhromaždenia je de facto prijaté orgánom spoločnosti na to zákonom určeným - Valným zhromaždením. Z uvedeného je zrejmé, že uznesenie valného zhromaždenia nemôže byť považované za právny úkon a právnym úkonom nie je
ani samotné hlasovanie jednotlivých spoločníkov na valnom zhromaždení. Záver o tom, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom vyplýva aj zo samotnej právnej úpravy Obchodného zákonníka tykajúceho sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia (§ 131 Obchodného zákonníka), ktorá neplatnosť upravuje bez akejkoľvek možnosti použiť subsidiárnu právnu úvahu právnych úkonov v Občianskom zákonníku a teda podľa názoru žalovaného aj sám zákonodarca jasne určil svoj zámer oddeliť a vyňať právnu úpravu uznesenia valného zhromaždenia od príslušnej právnej úpravy právnych úkonov a zaradiť ho do skupiny iných právnych skutočností. Skutočnosť, že samotné uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti nie je právnym úkonom vyplýva aj z konštantnej judikatúry vyšších súdov Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom rozsudku sp. zn.: 4 Obdo 22/1998 jednoznačne uviedol, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom orgánov spoločnosti, a ani spoločnosti samotnej. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí okrem iného uviedol, že právne úkony môžu robiť iba subjekty, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Podľa NS SR orgány spoločnosti právnu subjektivitu nemajú ( valné zhromaždenie, dozorná rada, štatutárny orgán). Zároveň uznesenie valného zhromaždenia nie je úkonom spoločnosti ako takej. Valné zhromaždenie spoločnosti tvoria akcionári (alebo v prípade s.r.o. spoločníci), ktorí majú spôsobilosť na právne úkony, uznesenie valného zhromaždenia je výsledkom ich hlasovania, podľa právneho názoru súdu však uznesenie valného zhromaždenia nemožno považovať za právny úkon spoločníkov. NS SR považoval uznesenie valného zhromaždenia za inú právnu skutočnosť, s ktorou zákon spája predpokladané účinky. Obdobne rozhodol Najvyšší súd SR v právnej veci pod sp. zn.: 4 Obo 21/2000, pričom skonštatoval, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, ale je inou skutočnosťou, s ktorou zákon spája predpokladané právne následky. V naznačenej línii rozhodol Najvyšší súd SR aj v právnej veci pod č.k.: 5 Obo 109/2007. Možno uviesť, že z pohľadu rozhodovacej praxe NS SR ide už o dlhodobo jednotný a konštantný právny záver, ktorý pretrváva aj v súčasnej dobe. Predmetný záver, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti nie je právnym úkonom, ale je inou právnou skutočnosťou, s ktorými zákon spája následky (ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vyplýva aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, pričom ide najmä o rozhodnutie sp. zn.: 1 Odon 88/1997. Vzhľadom k tomu, že právna úprava obchodného zákonníka týkajúca sa valného zhromaždenia, ako aj právna úprava súvisiaca s právnou subjektivitou a právnym úkonom v Českej republike bola až do roku 2014 fakticky totožná s právnou úpravou v Slovenskej republike, možno povedať, že ide o relevantnú judikatúru pre právny poriadok v Slovenskej republike. Závery z vyššie označeného rozsudku sa vzťahujú aj na záver, že právnym úkonom nie je ani akt samotného hlasovania spoločníkov na príslušnom valnom zhromaždení. Z konštantnej judikatúry tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky ohľadne povahy uznesenia valného zhromaždenia a povahy samotného hlasovania spoločníkov na valnom zhromaždení vyplývajú nasledovné skutočnosti: a) uznesenie Valného zhromaždenia spoločnosti nie je právnym úkonom tak samotnej spoločnosti, ako aj valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti, ktorý uznesenie prijal, b) samotné hlasovanie spoločníkov na valnom zhromaždení nie je právnym úkonom, c) uznesenie valného zhromaždenia je považované za inú právnu skutočnosť, s ktorou zákon spája určité následky (ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa príslušných ustanovení ZKR odporovať možno len výlučne právnemu úkonu. Vzhľadom k tomu, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, tak je zrejmé, že uznesenie valného zhromaždenia nie je možné odporovať ako právny úkon zvýhodňujúci, pripadne právny úkon ukracujúci veriteľov. Uviedol tiež, že ak aj úpadca na valnom zhromaždení hlasoval za príslušné uznesenie č. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia, tak (pre prípad, ak by bolo uznesenie valného zhromaždenia považované za právny úkon), tak samotné hlasovanie úpadcu a následne prijaté uznesenie č.2 by podľa názoru žalovaného nebolo možné považovať za odporovateľný právny úkon v zmysle príslušných ustanovení ZKR. Je zrejmé, že samotné hlasovanie úpadcu a ani následne prijaté uznesenie č. 2 nemohlo v žiadnom prípade ukrátiť veriteľov a taktiež nemôže byť považované za zvýhodňujúci právny úkon. Ak totižto úpadca a druhý spoločník hlasovali za uznesenie č. 2, tak sa vo svojej podstate len dohodli na určitých podmienkach ohľadne zániku účasti v spoločnosti. Príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka výslovne takúto možnosť dohody upravujú. Tvrdil, že len samotným prijatím uznesenia č. 2 však veritelia neboli nijakým spôsobom ukrátení a ani žalovaný nezískal žiadne zvýhodnenie. Z pohľadu odporovateľnosti právnych úkonov platí, že posúdenie existencie možného ukrátenia veriteľov treba vždy posudzovať len a len v čase vykonania odporovaného úkonu (t.j. v čase, kedy sa stal odporovaný úkon účinný) - čiže vždy sa posudzuje, či konkrétny právny úkon spôsobil stav kvalifikovaného ukrátenia majetku dlžníka. Je teda zrejmé, že prijatím uznesenia č. 2 žiadni veritelia ukrátení byť nemohli, uznesenie č. 2 samé o sebe ako také nezaložilo žiadne ukrátenie majetku úpadcu a ani zvýhodnenie žalovaného, nakoľko samotným dôvodom účasti úpadcu (a s tým spojenou povinnosťou vyplatiť vyrovnací podiel) v spoločnosti žalovaného bola iná právna skutočnosť a to fakt, že na majetok
úpadcu bol vyhlásený konkurz. Práve moment vyhlásenia konkurzu (resp. existencia účinkov vyhlásenia konkurzu) bol tou skutočnosťou, ktorá spôsobila zánik účasti úpadcu v spoločnosti, podmienila vznik nároku úpadcu na vyrovnací podiel, ktorý musel byť následne vyplatený podľa príslušnej úpravy spoločenskej zmluvy. Samotné hlasovanie a prijatie uznesenia č. 2 vyššie popísané účinky nemalo a teda ako také nemohlo založiť odporovateľnosť takémuto konaniu. Odporovateľnosť právneho úkonu nemôže byť podmienená nejakou inou skutočnosťou. V prípade odporovateľného právneho úkonu sú len dve možnosti, buď je právny úkon odporovateľný od počiatku ( t.j. v momente jeho vykonania) alebo odporovateľný nie je. Predmetnú skutočnosť možno demonštrovať aj jednoduchším spôsobom. Stačí si položiť otázku, či by bolo uznesenie č. 2 odporovateľným právnym úkonom pre prípad, ak by súd konkurz na majetok úpadcu nevyhlásil. Je zrejmé, že nie, nakoľko samotné uznesenie č. 2 (bez následného vyhlásenia konkurzu) nebolo spôsobilé nikoho ukrátiť a ani nikoho zvýhodniť (nakoľko povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel by nevznikla). Z uvedeného vyplýva logicky záver, že ak uznesenie č. 2 v čase svojho prijatia nespĺňalo podmienky odporovateľnosti, tak tieto už nemohlo spĺňať ani po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (nakoľko všetky zákonné podmienky odporovateľnosti musia byť dané v čase vykonania samotného úkonu). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že mal antidatovať zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného. Žalobca tento záver vyvodil zo skutočnosti, že žalovaný doručil zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia Obchodnému registru Okresného súdu Bratislava I tri dni po zverejnení pohľadávky úpadcu voči žalovanej v obchodnom vestníku. Skutočnosť oneskoreného doručenia príslušných dokladov do zbierky listín spočívala v nesplnení si povinnosti zo strany konateľa žalovaného. Uvedenú skutočnosť zistil nový spoločník žalovaného JUDr. Stanislav Beňo, ktorý dňa 08 .07.2016 uzavrel s pôvodným spoločníkom F.. K. Š. zmluvu o prevode obchodného podielu. Z.. N. G. bolo ako záujemcovi o prevod obchodného podielu v spoločnosti žalovaného umožnené oboznámiť sa s príslušnými korporátnymi dokladmi spoločnosti žalovaného, pričom na základe oboznámenia sa s nimi Z.. G. zistil, že do zbierky listín nebolo uložené úplné znenie spoločenskej zmluvy po zmenách vykonaných mimoriadnym valným zhromaždením spoločnosti žalovaného zo dňa 27.07.2015. Následne Z.. N. G. na uvedenú skutočnosť upozornil konateľa, ktorý príslušné doklady doručil do zbierky listín. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
4.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
5.Medzi stranami konania nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 28.09.2015, sp. zn. 31K/43/2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 190/2015 dňa 05.10.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka REVO, s.r.o., so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011. Za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený JUDr. Tomáš Kališka - žalobca. Konkurz bol vyhlásený 06.10.2015.
6.Z úradného záznamu správcu zo 16.10.2015 súd zistil, že podľa konateľa úpadcu úpadok spoločnosti REVO, s.r.o. bol zistený ku dňu 31.03.2014.
7.Predžalobnou výzvou zo dňa 08.08.2016 mal súd preukázané, že správca vyzýval žalovaného na úhradu predmetnej pohľadávky.
8.Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. na predžalobnú výzvu na úhradu pohľadávky správcovi úpadcu listom zo dňa 28.09.2016 odpovedal, že spoločenská zmluva menovanej spoločnosti ustanovuje vlastné pravidlá pre určenie výšky vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, ktoré majú prednosť pred zákonnou úpravou. Podľa platných ustanovení spoločenskej zmluvy výška vyrovnacieho podielu je 500 EUR.
9.Podľa článku XVI. bodu 3. spoločenskej zmluvy spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. z 27.07.2015 v prípade vylúčenia spoločníka zo spoločnosti podľa predchádzajúceho bodu ako aj v iných prípadoch zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vznikne takémuto spoločníkovi právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorého výška sa určí nasledovne. V prípade zániku účasti spoločníka za trvania spoločnosti sa výška vyrovnacieho podielu určuje vo výške splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, pričom ak dôvod zániku účasti spoločníka možno pričítať takémuto spoločníkovi, od sumy splateného vkladu spoločníka sa odpočíta paušálna náhrada nákladov spoločnosti v súvislosti s vykonaním úkonov z dôvodu zániku účasti spoločníka (zvolanie a konania MVZ, povinnosti súvisiace so zabezpečením prevodu voľného obchodného podielu, prípadne so znížením
základného imania spoločnosti, atď.) vo výške 2 000 EUR. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností platí, že dôvod zániku účasti spoločníka v spoločnosti možno spoločníkovi pričítať v prípadoch zániku účasti spoločníka podľa ust. § 149, § 113 ods. 4, § 148 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka.
10.Spoločenská zmluva spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. z novembra 2011 neobsahuje ustanovenia o vyčíslení vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom účasti spoločníka v spoločnosti.
11.Na preukázanie finančnej situácie žalovaného bola žalobcom predložená účtovná závierka zostavená ku dňu 31.12.2014.
12.Z obchodného registra súd zistil, že F.. K. Š. je jediným spoločníkom a konateľom úpadcu a v čase konania predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia bola konateľom a spoločníkom spoločnosti REVO TATRY, s.r.o.. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 ZKR.
13.Z obchodného vestníka č. OV132/2016 zo dňa 11.07.2016 bolo zistené, že do súpisu oddelenej podstaty bol doplnený majetok - pohľadávka vo výške 5 717 EUR.
14.Zmluvou o prevode obchodného podielu z 08.07.2016 mal súd preukázané, že F.. K. Š. previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. na Z.. N. G..
15.Z obchodného vestníka č. OV 139/2015 zo dňa 22.07.2015 súd zistil, že konkurzné konanie voči dlžníkovi REVO, s.r.o. bolo začaté 23.07.2015.
16.Podľa ust. § 9 ZKR: (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
17.Podľa ust. § 57 ZKR: (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
18.Podľa ust. § 59 ZKR: (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo
nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
19.Podľa ust. § 60 ZKR: (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
20.Podľa ust. § 62 ZKR: (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3) Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu. 12) (4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6) Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.
21.Podľa ust. § 125 Obchodného zákonníka: (1) Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuál-nej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozde-lení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy ( § 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo zní-žení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spolo-čenská zmluva alebo stanovy spoločnosti. (2) Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu. (3) Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti.
22.Podľa ust. § 131 Obchodného zákonníka: (1) Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. (2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. (3) V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka. (4) Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. (5) Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.
23.Podľa ust. § 2 ods. Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
24.Podľa ust. § 20 Občianskeho zákonníka: (1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). (2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
25.Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
26.Podľa ust. § 148 ods. 2 Obchodného zákonníka ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.
27.Podľa ust. § 150 Obchodného zákonníka: (1) Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel ( § 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel ( § 116). (2) Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
28.Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu.
29.Žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote.
30.Nebolo medzi stranami sporné a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že úpadca bol v čase vyhlásenia konkurzu spoločníkom žalovanej spoločnosti. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu (REVO, s.r.o.) zanikla jeho účasť v spoločnosti REVO TATRY, s.r.o., a preto žalobcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel určený podľa článku XVI. bodu 3. spoločenskej zmluvy spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. v znení zo dňa 27.07.2015.
31.V zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti nie je právnym úkonom. Nakoľko podľa ust. § 57 a nasl. ZKR odporovať možno len právnym úkonom, ktorým však uznesenie valného zhromaždenia nie je, súd mal za to, že nemôže určiť, že Uznesenie č. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. zo dňa 27.07.2015, ktorým došlo k doplneniu spoločenskej zmluvy spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. v čl. XVI (Riešenie sporov) o bod 3, je voči veriteľom v konkurze vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31K/43/2015 na majetok úpadcu REVO, s.r.o. v konkurze, so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v odd. Sro, vo vložke č. 36756/V, právne neúčinné.
32.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.
33.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
35.Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).