Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/153/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom v spore žalobcu VOTUM Centrum Odškodnení, a. s., so sídlom Rooseveltová 593/10, Brno - město, 602 00 Brno, IČ: 29 193 877 konajúca prostredníctvom VOTUM a. s., organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 46 853 588, zastúpená FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 36 011 509 ulica Fraňa Kráľa 244/19, 991 22 Bušince, IČO: 40447359, proti žalovanej H.. A. Y., J.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7 684,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 19. 11. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 18. 03. 2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 7 684,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 19. 11. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (VOTUM Centrum Odškodnenia, a. s., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava) uzavrel so žalovanou dňa 16.02.2012 Dohodu o spolupráci, predmetom ktorej bola spolupráca právneho predchodcu žalobcu ako záujemcu a žalovanej ako spolupracovníka pri marketingovom prieskume v oblasti odškodnenia, príležitostnom poskytovaní informácií z oblasti poisťovníctva pri vykonávaní inej činnosti, poskytovaní všeobecných informácií týkajúcich sa poistných produktov, ktorá bola ukončená výpoveďou zo strany právneho predchodcu žalobcu dňa 05. 05. 2014. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 06. 05. 2014 obdobnú Dohodu o spolupráci, ktorá bola ukončená výpoveďou zo strany žalobcu dňa 04. 06. 2014. Na základe dohody zo dňa 16. 02. 2012 a dohody zo dňa 06. 05. 2014 bola žalovanej počas ich trvania poskytnutá pôžička, ako aj poskytnuté peňažné zálohy v celkovej výške 8 800,- Eur (stav k 31. 12. 2013). Uvedená suma bola v období od jej poskytnutia umorovaná oproti nárokom žalovanej na odmeny podľa dohody zo dňa 16. 02. 2012 a následne oproti nárokom žalovanej na odmeny podľa dohody zo dňa 06.05.2014. Po ukončení dohody zo dňa 06.05.2014 výpoveďou je zostatok neumorených záloh 7 684,07 Eur ku dňu 09. 02. 2015). Podľa čl. II ods. 4 produktového a kariérneho plánu, ktorý tvorí prílohu dohody zo dňa 16. 02. 2012, pokiaľ bude Dohoda o spolupráci už neplatná, je záujemca povinný po vyúčtovaní vyplatiť prípadne doplatky provízií spolupracovníkovi, v prípade záporného rozdielu je spolupracovník povinný vyplatené provízie vrátiť. Žalobca viackrát žiadal žalovanú o uhradenie pohľadávky. Dňa 11. 11. 2014 bola vyhotovená predžalobná výzva, doručená žalovanej dňa 14. 11. 2014, v ktorej žalobca žiadal o úhradu v lehote dvoch pracovných dní od jej doručenia.

2. Okresný súd vydal vo veci dňa 05. 05. 2015 platobný rozkaz č. 10C/153/2015-37. V zákonnej lehote podala žalovaná proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že uplatnený nárok neuznáva. Od februára 2012 spolupracovala so žalobcom. Hodnotenie sa zakladá na bodovom systéme podľa závažnosti jednotlivých prípadov. Ona patrila medzi najlepších spolupracovníkov, ale po čase sa voči jej osobe začali stupňovať verbálne útoky, obvinenia a intrigy. Na osobnom stretnutí sa snažila vysvetliť si s vedením spoločnosti nezhody a zároveň žiadala o vyčíslenie sumy provízií, ktoré jej podľa zmluvy patrili. Odzálohovala stav ku dňu 05. 06. 2014 a požiadala o započítanie vzájomných záväzkov a pohľadávok. Odpoveďou jej boli ironické e maily, následne jej bol zabránený prístup k údajom a ukončená spolupráca. Žalobca zaslal jej klientom list, kde ich varoval pred ďalšou spoluprácou s ňou. Zazmluvnila 282 klientov, plus 70 klientov odporučila a časť odporučila do Poľska. Zistila, že žalobca účelovo presúva jej klientov iným spolupracovníkom, aby tak znížil sumu provízií, ktorú jej mal vyplatiť. Podľa jej výpočtov je suma provízií, ktorú jej má žalobca vyplatiť vo výške 46 004,- Eur. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalobcu k zaplateniu tejto sumy. So žalobcom sa ústne dohodli na bezúročnej pôžičke vo výške 8 000,-Eur, ktoré jej boli zaslané na účet v novembri 2012. Nebol stanovený žiadny konkrétny termín vrátenia peňazí, pôžička mala byť splácaná tak, že sa bude odrátavať z provízií.

3. Štatutárny zástupca žalobcu L.. G. uviedol, že žalovanej poskytli pôžičku vo výške ako nikomu predtým. Bolo to aj preto, že bola dobrou spolupracovníčkou. Žalovaná bola za pôžičku vďačná a poslala mu aj ďakovný e-mail. Systém vyplácania provízií je taký, že pri zazmluvnení klienta sa vyplatí spolupracovníkovi záloha na províziu. Provízia sa doplatí vtedy, keď žalobca reálne získa odmenu od klienta. Môže sa preto stať, že nie za všetkých klientov, za ktorých bola vyplatená záloha spolupracovníkovi aj firma získa odmenu. V takom prípade spolupracovník zálohu vracia. Žalovaná má momentálne 18 živých prípadov, z ktorých môže, ale aj nemusí získať províziu, to závisí od mnohých procesov, napríklad aj od súdnych konaní, ktoré môžu trvať roky.

4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa nevie vyjadriť k výške provízií, lebo informácie z poisťovní dostával len klient a žalobca jej ich nesprístupnil. Uvedená suma je len jej odhad. Popiera, že zadržiavala doklady od klientov. Žalobca jej na výzvu súdu 2 x predložil to, čo nepopiera, podklady k vyplateným províziám, ale nie to, čo jej má byť vyplatené. Žalobca oznámil jej klientom, že je podvodníčka, tak tí s ňou nebudú komunikovať a ona sama podklady získať nemohla. Žalobca nerešpektoval dohodu, že si klientov môže dokončiť. Z prerozdelených a odporučených klientov mala mať podstatný príjem, pretože išlo o vysoké plnenia. Za 5% províziu v zmysle kariérneho plánu by sa jej to nevyplatilo

5. Svedok Z. uviedol, že bol členom predstavenstva žalobcu. On sa staral o právne záležitosti, pán P. o obchodné. Žalovaná bola dobrou spolupracovníčkou, vždy v prvej trojke. Až neskôr sa dozvedel, že spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku, nevie akú vysokú, ale mala sa splácať z provízií. Po ukončení spolupráce so žalovanou povedal pánovi P., že žalovaná zazmluvnila toľko klientov, že provízie prevýšia výšku pôžičky, čo pán P. nevylúčil. Tieto veci by sa z informačného systému mali dať zistiť. Predložený výpis zo systému považuje za starý, vytlačený niekedy pred dvomi rokmi, nový systém sa zavádzal v čase jeho odchodu z firmy v roku 2014. Technicky sa nevie vyjadriť, či sa starý systém dá doplniť novými údajmi. Počul, že bolo sedenie vedenia so žalovanou, kde sa malo dohodnúť, že si svojich klientov po odchode dokončí sama. Nevie prečo potom došlo k prerozdeleniu klientov, väčšinou nechali spolupracovníkov prípady dokončiť. Podpísal aj list klientom, kde ich žalobca varoval pred spoluprácou so žalovanou. Podpísal ho ako člen vedenia, o dôvodoch nič nevedel, bolo to v kompetencií predsedu predstavenstva. Vie, že sa na žalovanú sťažovali niektoré referentky. V zmysle produktového a kariérneho plánu má nárok na províziu ten, komu boli klienti prerozdelení a zástupca, ktorý ich zazmluvnil má nárok na pomernú časť provízie.

6. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná nepopiera poskytnutie pôžičky a až do začiatku konania ani vyplatenie provízií. Žalovanej bola poskytnutá pôžička, ale v rámci interného systému z technických dôvodov to bolo vedené ako záloha na provízie. V zmysle produktového a kariérneho plánu je možné dať mimoriadnu zálohu, ale vždy to musí byť viazané na určitého klienta, čo v tomto prípade možné nebolo, preto jej bola poskytnutá pôžička. Nebolo sporné ani zo strany žalovanej, že nebol presne určený dátum splatnosti. Pôžička sa vracala počas trvania zmluvy o spolupráci. Po skončení zmluvy o spolupráci nebol dôvod naďalej viesť túto pôžičku v systéme, preto žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky. Žiadne nesplatené záväzky v súčasnej dobe žalobca voči žalovanej neeviduje. Spolupráca bola ukončená už v júni 2014 a peniaze jej do augusta 2014 z titulu provízií ešte prišli, čo je dôkazom ústretového postoja žalobcu a tento ústretový postoj má žalobca naďalej, pokiaľ žalovanej vznikne nárok na provízie.

Žalobca je pripravený uhradiť svoje záväzky pokiaľ tieto vzniknú. Nárok však nevznikol .Nárok žalobcu preukázaný bol a žalovaná ho nerozporuje. K prerozdeleniu klientov došlo v súlade s kariérnym plánom, čo je možné bez udania dôvodu. K ukončeniu spolupráce došlo z dôvodu, že klienti sa obracali priamo na žalobcu, že poskytli žalovanej príslušné dokumenty a tá ich žalobcovi neposunula. Bolo im odporučené posielať dokumenty priamo žalobcovi. Žalovaná napriek snahe preniesť dôkazné bremeno na žalobcu nepreukázala nič, čo by spochybnilo nárok žalobcu. Snažila sa preukazovať nároky, ktoré žalobca odmieta.

7. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vymáhaná suma je označená raz ako pôžička, inokedy záloha na provízie. Žalobca nepreukázal žiadne zúčtovanie a nepredložil žiadne nároky z provízií, ktoré vznikli žalovanej. Žalovanej bol odmietnutý prístup na internet a nemôže zistiť v akom stave sa nachádzajú záležitosti jednotlivých klientov. Žalobca odmieta vydať žiadané doklady a poskytuje neúplné podklady. Z opatrnosti namieta premlčanie a nesúhlasí s výškou úrokov z omeškania a začatím ich plynutia.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovanej a svedka E., oboznámením sa s písomnými dokladmi a to podanou žalobou, výpisom z obchodného registra spoločnosti VOTUM a. s., výpisom z obchodného registra v ČR, výpisom z obchodného registra VOTUM Centrum Odškodnení, a. s., dohodou o spolupráci zo dňa 14. 02. 2012, produktovým a kariérnym plánom, zásadami odmeňovania, výpoveďou dohody o spolupráci zo dňa 05. 05. 2014, dohodou o spolupráci zo dňa 06. 05. 2014, výpoveďou dohodou o spolupráci zo dňa 04. 06. 2014, históriou transakcií z 20. 11. 2012, históriou transakcií zo dňa 27. 11. 2012, predžalobnou výzvou zo dňa 11. 11. 2014 spolu s doručenkou, podaným odporom, registračnými údajmi spolupracovníka, zoznamom klientov, žiadosťou o konečné vyúčtovanie zo dňa 19. 11. 2014, mailovou komunikáciou zo dňa 20. 06. 2014, potvrdením o vyplatených platbách za roky 2012 - 2014, mailovou komunikáciou z júna 2014, listom spoločnosti VOTUM klientom zo dňa 17. 09. 2014, návrhom a procesnou obranou žalovanej zo dňa 06. 12. 2016, vyjadrením žalobcu s prílohami zo dňa 11. 01. 2017, predložením dôkazov zo dňa 03. 03. 2017, podaním žalovanej zo dňa 23. 03. 2017, mailovou komunikáciou z roku 2014, zoznamom klientov predložených na pojednávaní.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou uzavrel so žalovanou dňa 16. 02. 2012 Dohodu o spolupráci, ktorá bola ukončená dňa ktorá bola ukončená výpoveďou dňa 05. 05. 2014. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 06. 05. 2014 obdobnú Dohodu o spolupráci, predmetom ktorej bola spolupráca žalobcu ako záujemcu a žalovanej ako spolupracovníka v oblasti odškodnenia a poisťovníctva. Dohoda bola ukončená výpoveďou zo strany žalobcu dňa 04. 06. 2014. Žalobca a žalovaná sa dohodli na poskytnutí bezúročnej pôžičky, ktorá bola z účtu žalobcu odoslaná na účet žalovanej dňa 27. 11. 2012. Pôžička mala byť splácaná formou započítania s poskytnutými províziami. Po ukončení spolupráce sa strany pôvodne dohodli, že žalovaná dokončí rozpracovaných klientov. Neskôr došlo k ich prerozdeleniu. Žalobca jej časť provízií vyplácal a časť použil na umorenie dlhu. Žalovaná zazmluvnila 282 klientov, plus 70 klientov odporučila a časť odporučila do Poľska, z ktorých jej vraj nebola vyplatená provízia v plnej výške. Právny zástupca žiadal formou kompenzačnej námietky o započítanie príslušnej sumy.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

12. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

13. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

14. Vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa predpisov občianskeho práva, pretože žalovaná Dohodu o spolupráci nepodpisovala ako podnikateľka, ale ako fyzická osoba. Súd sa musel najskôr vysporiadať s otázkou pomenovania typu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, na základe ktorého došlo k odovzdaniu sumy 8 000,- Eur. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovanej bola poskytnutá pôžička, ale v rámci interného systému z technických dôvodov to bolo vedené ako záloha na provízie, keďže v zmysle produktového a kariérneho plánu je možné dať mimoriadnu zálohu, ale vždy to musí byť viazané na určitého klienta, čo v tomto prípade možné nebolo, preto jej bola poskytnutá pôžička. Skutočnosť, že predmetom podnikania žalobcu nie je poskytovanie pôžičiek je podľa názoru súdu v tomto prípade irelevantné, pretože nešlo o poskytnutie financií v rámci podnikania a za odplatu, ale o formu istého benefitu Súd považuje za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej dňa 27. 11. 2012 pôžičku vo výške 8 000,- Eur, ktorá mala byť splácaná z budúcich provízií, ktoré žalovaná získa. Žalovaná poskytnutie pôžičky nespochybnila, spochybnila výšku provízií spôsobilých na započítanie.

15. Súd považuje za preukázané, že žalovanej bolo vyplatené na províziách v roku 2012 suma 13 590,48 Eur, v roku 2013 suma 17 630,56 Eur a v roku 2014 suma 10 342,60 Eur. Systémom poskytnutých záloh, doplatkov k províziám resp. stornovaniu záloh sa mal dlh postupne umorovať. Žalobca časť provízií použil na umorenie a časť vyplatil žalovanej. Výška vyplatených súm za uvedené roky spochybnená nebola. Žalovaná predložila zoznam 282 klientov a ďalších 70 doporučených, ktorých zazmluvnila v prospech žalobcu. V podanom odpore uviedla, že ku dňu skončenia spolupráce nebolo odškodné vyplatené 172 klientom, z ktorých jej patrila provízia. Žalovaná uviedla, že len odhadom určila sumu 46 004 Eur, pretože nemá sama možnosť získať hodnoverné údaje. Žalobca predložil dňa 11. 01. 2017 a dňa 03.03.2017 prehľad klientov s informáciami o stave vybavovania. Žalovaná aktívne žiadne dôkazy nepredkladala ani nevyhľadávala. Zvolila cestu sústavného spochybňovania predložených dôkazov a naťahovania sporu. Napriek výzve súdu, aby z poskytnutých dokladov predložila súdu v stanovenej lehote prehľad klientov, u ktorých jej bola poskytnutá provízia a v ktorých nie, a ktoré teda žiada doplniť, tak neučinila. Podľa názoru súdu minimálne tieto žiadané informácie (koľko a za ktorého klienta dostala províziu) bolo v možnostiach žalovanej dodať. Súd tak ani nevedel, ktorých 172 klientov je ešte podľa žalovanej vo vybavovaní. Na pojednávaní dňa 19. 05. 2017 predložila zoznam 16 klientov (Y., B., B., J., M., J., J., X. L., O., J., A., Y., M., O., R., F.), ktorých žiadala preveriť. Súd návrh zamietol. Zistil totiž, že žalovaná predložené doklady nepreštudovala. Pokiaľ by ich preštudovala, zistila by to, čo zistil súd, a to, že v podstatnej miere ide o klientov, kde už jej bola vyplatená záloha, provízia, doplatok, resp. storno, ako vyplýva z dôkazov predložených žalobcom (konkrétne len u B. a R. je uvedená len výška vyplatenej zálohy a u L. je uvedený status otvorený)

16. Pri uplatnení nároku voči žalobcovi žalovaná opomenula, že žalobca konal pri prerozdeľovaní klientov v súlade s kariérnym a produktovým plánom a v tom prípade má nárok len na pomernú časť provízie, čo potvrdil pri výsluchu aj svedok. Ústnu dohodu, že tomu tak nebude, súd do úvahy nevzal. Z predloženej e mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaná si riadne neplnila svoje povinnosti, čo žalovaná popiera. Tieto skutočnosti súd nepreveroval, pretože ukončenie spolupráce výpoveďou je možné bez udania dôvodu. Žalovaná nepreukázala, že sa so žalobcom dohodla na dokončení všetkých klientov, žalobca uviedol, že sa dohodli len na časti, ktorú dokončí a zvyšok bude prerozdelený. Svedok, ktorý o dohode vypovedal pri nej nebol, dozvedel sa o nej len z počutia. Pri dohode boli len žalovaná, pán P. a pani P.. Žalobca mal právo prerozdeliť jednotlivých klientov pri ukončení spolupráce, čo sa stávalo aj u iných spolupracovníkov. Tvrdenie žalovanej, že pre 5 % sa jej to nevyplatí je irelevantné. Tvrdenie svedka o starých výstupoch sa nepodarilo preukázať, pretože sám uviedol, že sa k technickej stránke vyjadriť nevie. Z doručených podkladov súd považuje za preukázané, že odškodnenie časti klientov ešte nie je ukončené a v budúcnosti môže žalovanej vzniknúť nárok na výplatu provízie.

17. Súd konštatuje, že pokiaľ by žalovaná preukázala nárok a výšku svojej pohľadávky, tá by bola spôsobilá na započítanie. Podľa názoru súdu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, žiadnym relevantným spôsobom svoje tvrdenia nepreukázala, navyše dokazovaním boli niektoré tvrdenia priamo vyvrátené. Keďže žalovaná nepreukázala nárok a výšku svojej pohľadávky, súd nemohol pripustiť obranu žalovanej spočívajúcej v započítaní časti pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú. Žalovanej možno v budúcnosti nárok vznikne, má tak nesplatnú pohľadávku voči žalobcovi, tú však nie je

možné započítať so splatnou pohľadávkou žalobcu, ktorá je nesporná, voči nej. Po vzniku nároku môže žalovaná uplatniť svoje právo na jeho výplatu žalobou na súde. Žalobca si po čiastočnom započítaní s poskytnutými províziami uplatnil sumu 7 684,07 Eur. Súd považuje žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovanú na jej úhradu.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Súd má preukázané, že nebol vopred stanovený termín vrátenia pôžičky. Preukázané má, že žalobca požiadal o vrátenie predžalobnou výzvou zo dňa 11. 11. 2014, ktorú si žalovaná prevzala 14. 11. 2014 s lehotou do 2 pracovných dní od prevzatia. Lehota uplynula dňa 18. 11. 2014 a žaloba bola podaná dňa 18. 03. 2015. Nárok tak v súlade s cit. ustanoveniami zákona premlčaný nie je.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

22. Súd považuje za preukázané, že žalovaná je s plnením peňažného dlhu v omeškaní, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po skončení lehoty uvedenej v predžalobnej výzve, to znamená od 19.11.2014. Súd zistil že výška úrokov z omeškania v prvý deň omeškania bola 9,05% ročne . žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne, preto ich súd priznal v tejto výške.

23. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C. s. p.. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.