Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-204-2016.pdf
PDF · 66.72 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/204/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44518684, proti povinným: 1/ Š. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX N. a 2/ F. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX N., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdneho exekútora: JUDr. Peter Molnár, PhD., so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, pod Ex 4623/04, pre vymoženie pohľadávky vo výške 478,02 Eur s príslušenstvom, o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresnému súdu Košice II, č. k.: 37Er/2443/2004-36 zo dňa 13.01.2016, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti uzneseniu o trovách exekúcie.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,22 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 30.03.2015 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 43,31 Eur. Súd prvej inštancie konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených zistil, že v doterajšom priebehu exekučného konania bola vymožená časť pohľadávky, a to vo výške 70,00 Eur. Povinní 1/ a 2/ nie sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastník/ spoluvlastník nehnuteľností. Povinní 1/ a 2/ nie sú v evidencii vozidiel vedení ako vlastník/ držiteľ zexekvovateľného motorového vozidla. Lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne nebol zistený zexekvovateľný príjem povinného 1/ a 2/. Existencia účtu povinných 1/ a 2/ v bankách zistená nebola. Nebolo preukázané vlastníctvo k žiadnemu exekvovateľnému majetku, odpredajom ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného, vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené exekúciu nie je možné vykonať. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Dňa 16.09.2015 bolo Okresnému súdu Košice II doručené odvolanie oprávneného voči trovám exekúcie, ktorými bol zaviazaný Uznesením Okresného súdu Košice II číslo konania 37Er/2443/2004-26 zo dňa 14.07.2015. Oprávnený vo svojom podaní namietal povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania vo výške 32,22 Eur a to z dôvodu, že podľa názoru oprávneného nemajetnosť povinného neznamená, že oprávnený zavinil svojím konaním samotné zastavenie exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený vyjadril názor, že ak chýba z jeho strany zavinenie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nie je povinný nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom spisu v súvislosti s obsahom odvolania oprávneného a dospel k záveru, že oprávnený pri
posudzovaní obsahu § 203 Exekučného poriadku dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa názoru súdu, podmienky vyjadrené v odsekoch (1) a (2), na ktoré sa odvoláva oprávnený vo svojom odvolaní, sa v právnej praxi neuplatňujú kumulatívne. Podľa názoru súdu prvej inštancie v zmysle uvedeného právneho predpisu a súdnej praxe § 203 Exekučného poriadku obsahuje taxatívne vymenované ustanovenia, ktoré sa použijú samostatne v závislosti na konkrétnu udalosť, ktorá sa počas výkonu exekúcie vyskytne. V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný je nemajetný, a preto sa použilo ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom sa píše: ,,Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.“ Z vyššie citovaného ustanovenia jasne vyplýva povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri naplnení podmienky, v tomto prípade nemajetnosti povinného. Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdneho exekútora zaviazal oprávneného.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vyčíslenia trov súdneho exekútora sa mu javí ako nedostatočné a nepreskúmateľné v dôsledku absencie náležitého odôvodnenia rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že oprávnený nie je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
4. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
6. Oprávnený nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
7. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
8. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
9. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
10. Z uvedeného vyplýva, že 01. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.
11. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený podal odvolanie dňa 10.2.2016.
12. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31.10.2013.
13. Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia §386 písm. c) CSP.
14. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.