Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/105/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobkyne: O., v zastúpení: Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, Šafárikova 6, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 992,- Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 992,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 992,- Eur od 21.5.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 59,50 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 992,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 992,- Eur odo dňa podania žaloby do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žiadala priznať aj náhradu trov konania spočívajúcich v úhrade trov právneho zastúpenia.

2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila nasledovné skutočnosti: Žalobkyňa so žalovaným uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere dňa 27.3.2014, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Zo zmluvy vyplýva, že si žalobkyňa požičala od žalovaného peňažné prostriedky vo výške 7.296,- Eur, avšak reálne jej bola vyplatená len suma 2.200,- Eur dňa 2.4.2014. Rozdiel sumy vo výške 5.096,- Eur žalovanému ostala ako odmena. Sumu 7.296,- Eur sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému v 48 mesačných splátkach po 152,- Eur. Žalobkyňa uhradila 20 x 152,- Eur a vo februári 2016 ďalšiu splátku vo výške 152,- Eur. Spolu tak uhradila 3.129,- Eur. Na predmetnú zmluvu sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.5.2014, kedy žalobkyňa konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a žalovaný je právnickou osobou ponúkajúcou a poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný porušil ustanovenia citovaného zákona a v zmluve neuviedol podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, j/, k/, l/, m/, o/, s/, t/, u/, v/, x/, y/. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej len istinu vo výške 2.200,- Eur s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/, t.j. že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa zaplatila až sumu 3.192,- Eur,

žalovaný tak získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa obohatil o sumu 992,- Eur na úkor žalobkyne.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila a predložila nasledovné dôkazy: Zmluva o RÚ pod č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 27.3.2014, výpis z účtu žalobkyne zo dňa 9.2.2016, doklad o zaplatení febr. 2016.

4. Žalobkyňa v konaní použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.9.2016, kedy uviedol, že medzi účastníkmi nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva a nie je dôvod na použitie zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože finančné prostriedky boli poskytnuté na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca je aj v zmluve identifikovaný zápisom v obchodnom registri v Rakúsku. Účel úveru bol vyznačený ako prevádzkový. Žalobca pripojil aj potrebné listiny definujúce ho ako podnikateľský subjekt. Obsah uzavretej zmluvy žalobca ani následne nespochybňoval. Žalobcovi postavenie spotrebiteľa nepatrí. Žalobca sa domáha porušenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedenie rodného čísla neznamená, že sa mení povaha zmluvného vzťahu. Žalobca je označený zápisom v zahraničnom obchodnom registri, kde je ako podnikateľ zapísaný. Vo veci nejde o žiadny spotrebiteľský vzťah, ale o podnikateľský a preto miestna príslušnosť na konanie je daná pre Okresný súd Bratislava I. Žalovaný odkázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo 81/2011 a ESD, C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 ako aj KS v Prešove 13Co/111/2014. To, aké boli skutočné pohnútky žalobcu pri uzavretí zmluvy a či boli v rozpore s prejavenou vôľou, je právne nevýznamné. Zo zmluvy jasne vyplýva aj počet mesačných splátok, celková výška jednej splátky a rovnako obsahuje aj celkovú výšku úveru a určenie, že všetky sumy sú v mene EUR. Súčasťou zmluvy je aj splátkový kalendár s presným rozpisom jednotlivých splátok. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o výške poskytnutého úveru, nakoľko k poskytnutiu došlo v dohodnutej výške 7.296,- Eur, ktorá suma bola započítaná so sumou zmluvnej odmeny 5.096,- Eur.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o revolvingovom úvere, Žiadosť o poskytnutie úveru. Tieto dôkazy nepredložil.

7. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení.

8. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 2.1.2017, kde uviedla, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na osobný účet vo VÚB Banke, ktorý nie je podnikateľským účtom. Žalobkyňa k žiadosti o úver doložila svoj živnostenský list vydaný úradmi cudzieho štátu ako doklad o tom, že má zamestnanie, že je schopná plniť svoje finančné záväzky, nie z dôvodu, že požičané finančné prostriedky potrebovala za účelom povolania. Ako opatrovateľka v Rakúsku nepotrebuje žiadne finančné prostriedky na výkon tohto povolania. Účel použitia finančných prostriedkov bol výlučne osobného charakteru. Jednostranné prehlásenie v zmluve o úvere o uvedenom účele použitia finančných prostriedkov nedokazuje skutočnú vôľu a pohnútky žalobkyne. Zo strany žalovaného ide o zneužitie právnej negramotnosti spotrebiteľa, ktorý nerozumie právnemu textu zmluvy, nemá čas si ho čítať a nedokáže vyhodnotiť následky formulácií - už z predtlačenej formy textu zmluvy. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie KS v BB 15CoE/122/2013 zo dňa 22.1.2014, podľa ktorého rozhodujúci je skutočný účel úveru, a nie formálne označenie ako aj rozhodnutie ÚS ČR I.ÚS 1930/1, ktorý judikoval, že nesprávna interpretácia spotrebiteľskej zmluvy = porušenie práva na spravodlivý proces. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno dodávateľ - veriteľ(KS v Trnave 10CoE/70/2010).

9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 27.3.2014 Zmluva o revolvingovom úvere č. 189929 - 72676, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 7.296,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver v 48 mesačných splátkach vo výške 152,- Eur splatných podľa splátkového kalendára uvedeného v Prílohe č. 1 ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy (ktorý bol podpísaný oboma zmluvnými stranami), splátkový kalendár bol delený do 3 stĺpcov: číslo splátky, dátum splatnosti, výška splátky. V Čl. 4. sa žalobkyňa zaviazala za

poskytnutie úveru zaplatiť veriteľovi - žalovanému zmluvnú odmenu vo výške 5.096,- Eur splatnú ku dňu poskytnutia úveru. V čl. 9 sa zmluvné strany dohodli na započítaní vyššie uvedených vzájomných pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy ku dňu poskytnutia úveru. Zmluva bola vypracovaná na 9 stranách o veľkosti A4. dňa 2.4.2014 bola žalovaným na účet žalobkyne zaslaná suma 2.200,- Eur. Do februára 2016 žalobkyňa zaplatila na daný úver celkovú sumu 3.192,- Eur.

11. Žalobkyňa v konaní vypovedala a uviedla, že v roku 2014 sa dostala do finančných problémov, potrebovala súrne peniaze, preto oslovila žalovaného. Keďže bola už v registri dlžníkov, tak banka jej úver nedala a preto oslovila nebankový subjekt. Ešte pred príchodom na pobočku žalovaného, telefonicky jej pracovníčka žalovaného povedala, ktoré papiere k uvedenej pôžičke potrebuje. Pýtali si zdroj jej príjmu a preto musela dokladovať svoj živnostenský list v zahraničí, osobné doklady, identifikačnú kartu. Predkladala aj daňové priznanie. Keď prišla, zmluvu, ktorá mala rozsah 5 či 7 strán, si neprečítala poriadne, len ju podpísala. Vedela, že o akú sumu ide 2.200,- Eur + dostala tabuľku, kde sú splátky. Výsledná suma okolo 7.000,- Eur ju zarazila, avšak keďže bola pod tlakom, nemohla to inak riešiť. Splátku 152,- Eur mesačne platila, avšak keďže pracovala v zahraničí na trojtýždňové turnusy, tak sa vždy dostávala do nejakého dvoj, troj až päťdňového omeškania splátok, na základe čoho dostala od žalovaného list, kde jej zdvojnásobili splátku tak, že jej dali pokutu 100%. Vždy sa to nejako riešilo, vždy to zaplatila. Cez internet sa dostala k advokátke, pretože sa jej tieto pokuty zdali neprimerané, chcela od nej, aby jej poradila čo s tým má robiť. Od žalovaného nežiadala finančné prostriedky na podnikateľské účely ako podnikateľka. Takisto nežiadala, aby to bolo uvedené v zmluve. V zmluve si to dokonca ani nevšimla. Pri uzatváraní zmluvy dokladala živnostenský list v Rakúsku, pretože jej jediný zdroj príjmu je v Rakúsku a jej vysvetlili, že tento živnostenský list predkladá len kvôli tomu a kvôli výške sumy, ktorú si požičiavala, pretože normálne by jej 2.200,- Eur bez týchto dokladov nedali. Pracovníčka žalovaného pred uzatvorením zmluvy sa jej nepýtala, na aké účely potrebuje predmetnú sumu. Zmluvu uzatvorila v časovom rozsahu 15 minút, čiže niekoľkostránkovú zmluvu nemala čas preštudovať, prečítať a tých 15 minút bolo len kvôli tomu, že si pracovníčka žalovaného fotila jej doklady, ktoré priniesla. Uvedené peniaze nepotrebovala na podnikateľské účely.

12. Súd konštatuje, že zistený skutkový stav vychádzajúci z listinných dôkazov predložených žalobkyňou žalovaný nespochybňoval. Spochybňoval charakter zmluvného vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu.

13. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec subsumoval pod nižšie uvedené zákonné ustanovenia, vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, ako došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy medzi stranami sporu, kedy sa žalobkyňa naozaj preukazovala u žalovaného výpisom zo živnostenského registra v zahraničí aj daňovým priznaním, nakoľko to od nej vyžiadala pracovníčka žalovaného telefonicky ešte pred príchodom na pobočku žalovaného. V čase podpisovania zmluvy bola pod tlakom, a aj keď videla, že je tam uvedená celková suma úveru okolo 7.000,- Eur, podpísala zmluvu, lebo inak svoju situáciu nemohla riešiť. Žalovaného nežiadala, že potrebuje finančné prostriedky na podnikateľské účely. Taktiež pracovníčka žalovaného sa jej nepýtala, na aké účely požičané finančné prostriedky potrebuje. Na pobočke žalovaného jej bola predložená už hotová zmluva vo forme predtlače, kedy túto len podpísala bez adekvátneho časového priestoru na podrobné preštudovanie zmluvy. Z tohto pohľadu sa naozaj javí ako nekalá obchodná praktika žalovaného, že uvedený účel do zmluvy vpísal bez konzultácie so žalobkyňou a bez zistenia, na aké účely požičiavané finančné prostriedky naozaj potrebuje.

15. Z uvedeného dôvodu súd potom právne uzavrel, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere dňa 16.12.2010, avšak nie na podnikateľské účely žalobkyne, nakoľko táto formulácia bola vpísaná do textu zmluvy bez vedomia žalobkyne, bez jej výslovnej žiadosti či súhlasu. Za takýchto okolností niet pochýb, že žalobkyňa vystupovala ako bežný spotrebiteľ (nie podnikateľ) a preto medzi stranami sporu vznikla spotrebiteľská zmluva upravená zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

16. Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

18. Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

19. To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

20. Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.

21. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Súd na základe predložených listinných dôkazov ako predbežnú otázku posudzoval a podrobil sudcovskej kontrole predmetnú zmluvu zo dňa 27.3.2014, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi sumu 7.296,- Eur. Ako je zrejmé z predložených dôkazov a najmä výpisu z účtu žalobkyne, tejto nebola poskytnutá suma uvedená v zmluve 7.296,- Eur, ale vyplatená mu bola len čiastka 2.200,- Eur, na ktorú žalobkyňa učinila úhrady v celkovej výške 3.192,- Eur.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinný v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „citovaný zákon“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

32. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

33. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

38. Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

39. Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

40. Podľa § 54 ods. 3 citovaného zákona, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

41. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

43. Po preskúmaní všetkých náležitostí predmetnej zmluvy, ako predbežnú otázku súd riešil, či táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti s poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z., (t.j. účinný ku dňu uzavretia danej zmluvy), kedy posudzujúc obsah danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona a preto je podľa § 11 ods. 1 nutné považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov.

44. Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 psím. f) dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, kedy v zmluve bolo uvedené len počet splátok 48, nie doba trvania zmluvy a zároveň termín konečnej splatnosti úveru nebol vôbec označený.

45. Ďalej súd mal za to, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, kedy v zmluve je len jeden údaj o výške splátky 152 € (vrátane úrokov) mesačne a teda z toho je nutné konštatovať, že táto mesačná splátka zahŕňa istinu, ako aj ďalšie poplatky v podobe úroku a tak je nutné konštatovať, že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako to zákon vyžaduje.

46. Súd sa pri posudzovaní týchto náležitostí zmluvy nepriklonil k argumentácii žalovaného a mal za to, že tento nedodržal potrebnú formu exaktného vyjadrenia presných náležitostí zmluvy tak, ako vyžaduje zákon a vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť súd predbežne právne uzavrel, že daný úver v zmysle § 11 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách je úverom bezúročným a bez poplatkov.

47. Čo sa týka argumentácie a obrany žalovaného o zápočte sumy úveru 7.296,- Eur so sumou zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru vo výške 5.096,- Eur, súd túto odmietol ako neprípustnú, v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore s poctivým obchodným stykom a jednoznačne túto možno definovať ako nekalú praktiku žalovaného, ktorej súd neposkytol ochranu. Je predsa nemysliteľné, že tzv. „zmluvná odmena“ za poskytnutie úveru je vo viac ako dvojnásobnej výške reálne vyplatenej sumy (!). V tomto prípade žalovaný pod pojem zmluvná odmena za poskytnutie úveru, čo je vlastne definícia úroku z pôžičky, chcel schovať úžernícky úrok, ktorý by činil takto viac než 200% (!), keď sumy pôžičky je reálne iba 2.200,- Eur a úrok 5.096,- Eur (!). Ustanovenia zmluvy o zmluvnej odmene (čl. 4) súd vyhodnotil ako absolútne neplatné, nakoľko tieto obchádzajú zákon, priečia sa mu a sú v rozpore s dobrými mravmi.

48. Ak teda zmluva obsahuje zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru, t.j. úrok viac ako 200%, túto pre rozpor s dobrými mravmi súd považoval za neplatnú. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri stave úveroch v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských a ostatných od 1 do 5 rokov predstavoval v čase uzavretia zmluvy cca 8,27% až 12,92%. Aj za predpokladu, že by žalovaný požadoval 100 % navýšenie napríklad kvôli tomu, že nebolo poskytnuté zabezpečenie a že úver bol poskytnutý ihneď, v hotovosti, k rukám žalobkyni, tak zo sumy vyplatenej 2.200,- Eur, aj pri dvojnásobnej úrokovej sadzbe a dobe splácania 48 mesiacov by žalobkyňa nezaplatila takú sumu ako vlastne učinila, ale oveľa nižšiu.

49. Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a výška zmluvného úroku ďaleko prevyšuje akceptovateľnú výšku, súd túto časť zmluvy o úvere, t.j. dohodu o

výške úroku vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti dojednania.

50. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

51. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty, a ktorý peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok NS SR z 26.4.2012 - 5Cdo 26/2011).

52. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.

53. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). 54. Nemecký BGH (Spolkový súdny dvor) vo svojom rozsudku z 13.3.1990 (AZ: XI ZR 252/89) vyhlásil úver s rozdielom o 12 percentuálnych bodov (12 percent) oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný (v rozpore s ustanovením §138 BGB odsek 2 = občianskoprávna úžera) a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi.

55. Z rakúskej a švajčiarskej judikatúry: K § 879 ABGB <http://www.jusline.at/879_ABGB.html> ods.2 č.4 Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy, ak niekto využije (pozn. prekl. v zmysle vykoristí) ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere. 4Ob505/64 - Úžera spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nie len jej zakázanej časti.

3Ob592/77 - Znak skutkovej podstaty vykorisťovania predpokladá, že úžerník využije k svojmu obohateniu situáciu, ktorú nemusel sám spôsobiť, o ktorej však vedel alebo musel vedieť rovnako ako o nepomere plnenia a protiplnenia.

56. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (rozs. NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (rozs. KS v Prešove 3Co 3/2011).

57. Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.

58. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.

59. V zmluve bola teda dojednaná úroková miera vo výške 70,03 % pri revolvingu, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam, predstavovala v priemere okolo 5,72-6,35 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je niekoľkonásobne vyššia je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžeru a vadnosti právneho úkonu, úrok vo výške cca 70% ročne podstatnou a absolútne neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Žalobca si uplatnil úroky v niekoľkonásobnej výške, ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu.

60. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany klienta ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je klient vo finančnej tiesni a berie úver, ide na jeho strane o prirodzený postup v zmysle ,,potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s následkami pri podcenení bonity dlžníka resp. ako tomuto bolo v tomto prípade, kedy žalobca sa spolieha na pravdivosť údajov o výške mesačnej mzdy uvedených žiadateľom. I v tomto je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré si sám veriteľ na seba poskytovaním pôžičiek elektronicky na diaľku vlastne berie. Avšak uvedené nemožno presúvať na ťarchu daného klienta vo forme vysokého a absolútne neprimeraného úroku či tzv. odplaty.

61. Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenie súd považuje dohodnutie vyššie uvedenej zmluvnej odmeny 5.096,- Eur pri úvere, ktorý mal byť reálne poskytnutý v rozsahu 2.200,- Eur na obdobie 48 mesiacov za neprimerané, úžernícke, v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku za neplatné.

62. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prejudiciálne uzavrel, že zmluva minimálne v časti zmluvnej odmeny a jej započítania s údajne poskytnutou sumou úveru 7.296,- Eur je neplatná, nakoľko je absolútne v rozpore s dobrými mravmi dojednaná a preto s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka považoval tieto ustanovenia (čl. 4 a 9) súd zmluvu za neplatné a následne z tejto skutočnosti pri rozhodovaní o veci aj vychádzal. Nakoľko súd predbežne uzavrel a mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyni bolo vyplatených len 2.200,- Eur, na ktorú sumu učinila úhrady vo výške

3.192,- Eur, súd mal za to, že v sume rozdielu 992,- Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

63. Okrem toho súd opätovne zdôrazňuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy má znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

64. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

65. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

66. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

67. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

68. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

69. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

70. Nakoľko žalobkyňa uhradila na predmetný úver, ktorý bol poskytnutý iba v sume 2.200,- Eur, sumu 3.192,- Eur, rozdiel uvedených súm prináleží žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý je povinný jej ho vydať.

71. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

72. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

73. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

74. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

75. Súd posudzoval moment omeškania žalovaného a mal za to, že tento sa o dlhu titulom bezdôvodného obohatenia dozvedel prvý krát až doručením žaloby dňa 20.5.2016 a preto až dňom

nasledujúcim sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobkyni. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 21.5.2016 do zaplatenia. Súd posudzoval aj výšku požadovaného úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 21.5.2016 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5% ročne.

76. Vzhľadom na všetky vyššie skutočnosti, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

77. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

79. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

81. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o SP“), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.

82. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o SP, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

83. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o SP, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu 4aa).

84. Podľa § 6 ods. 1 zákona o SP, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.

85. Podľa § 7 ods. 11 zákona o SP, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

86. Podľa Položky 1 písm. a) prílohy zákona o SP - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 Eur, najviac 16.596,50 Eur.

87. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je od poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o SP oslobodená a súd jej návrhu vyhovel, súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 59,50 Eur, na účet Okresného súdu Košice I podľa Položky 1a/ Sadzobníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).