Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-33-2017.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľky K. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou so sídlom na Moldavskej ceste č. 6 v Košiciach proti povinnému otcovi U. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na F. ul. č. X v V. zastúpenému advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní povinného otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 29.11.2016 č.k. 24C/395/2013-232 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom tak, že povinný otec je povinný prispievať na výživu navrhovateľky 120 Eur mesačne od 4.9.2013 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke.
Dlžné výživné 1.567,44 Eur za obdobie od 4.9.2013 do 30.11.2016 je povinný otec povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného otca prispievať na výživu navrhovateľky 200 Eur mesačne od 4.9.2013 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. Dlžné výživné 4.699,44 Eur za obdobie od 1.9.2013 do 30.11.2016 ho zaviazal zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh zamietne, eventuálne, aby určil výživné 60 Eur a od 22.4.2015 návrh zamietol. Uviedol, že konajúci súd nesprávne vec právne posúdil, pretože zákonne nevyhodnotil uzavretú dohodu o výživnom medzi ním a navrhovateľkou. nesúhlasil s konštatáciou súdu prvej inštancie, že navrhovateľka predmetnú dohodu uzavrela v tiesni s nedostatkom slobodnej vôle, nakoľko potreby navrhovateľky boli v tom čase zabezpečené jej matkou, v dôsledku čoho sa do stavu tiesne nemohla dostať, preto posudzovanie otázky tiesne v tomto prípade nebolo zákonne možné. Vyslovil presvedčenie, že výživné obsiahnuté v predmetnej dohode bolo dohodnuté v súlade so zákonnými požiadavkami Zákona o rodine, nakoľko zodpovedalo tak jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky so zreteľom na jej právo podieľať sa na jeho životnej úrovni ako povinného rodiča. Závery konajúceho súdu označil za neprijateľné, neudržateľné a odporujúce základným princípom občianskeho práva. Dodal, že predmetnú dohodu uzavrel v dobrej viere a v dobrej viere ju aj plnil, pričom poukázal na princíp zmluvnej voľnosti odrážajúci sa v zásade „pacta sunt servanda“. Zdôraznil, že navrhovateľka ako plnoletá osoba plne spôsobilá na právne úkony má v zmysle ust. § 628 ods. 1 OZ právo prenechať prospech z výživného povinnému
rodičovi ako dar, preto v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že uzavretá dohoda je neplatná a dohodnuté výživné 60 Eur nezodpovedá zákonným požiadavkám Zákona o rodine, navrhol posúdiť predmetnú vec tak, že navrhovateľka mu prospech presahujúci sumu 60 Eur prenechala ako dar v zmysle ust. § 628 ods. 1 OZ. Vzhľadom na to, že navrhovateľka na pojednávaní 21.4.2015 bez akéhokoľvek relevantného dôvodu odmietla uzavrieť zmier a oznámila, že uzavretú dohodu považuje za neplatnú, trval na tom, že jej správanie je potrebné vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, preto z tohto dôvodu navrhol vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke zrušiť od 22.4.2015. V tejto súvislosti poukázal na emailovú komunikáciu medzi ním a navrhovateľkou, z ktorej nepochybne vyplýva, že navrhovateľka nebola v čase uzatvárania predmetnej dohody v tiesni. K výške určeného výživného dodal, že takto určené výživné nie je v súlade so zákonnými požiadavkami Zákona o rodine, nakoľko nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam ani majetkovým pomerom, preto je nesprávne a nezákonné. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil zánik jeho vyživovacej povinnosti k druhej dcére, pretože určené výživné nediferencoval. K štúdiu navrhovateľky na vysokej škole uviedol, že toto štúdium bezprostredne nenadväzuje na stredoškolské štúdium, ktoré ukončila, preto ho možno považovať za tzv. štúdium pre štúdium, ktoré nie je dôvodom trvania vyživovacej povinnosti povinného rodiča v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS. 2121/14 z 30.9.2014. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľka mala natoľko zlý prospech, že musela maturovať v septembri, chcela si otvoriť kadernícky salón, v dôsledku čoho ho požiadala o kúpu profesionálnej sady nožníc, čomu vyhovel. nesúhlasil s tým, aby bol sankcionovaný plnením si vyživovacej povinnosti nad rámec z dôvodu, že navrhovateľka opakuje ročník, pretože nespravila jednu skúšku. Trval na tom, že konajúci súd mal pri rozhodovaní o podanom návrhu zohľadniť aj príjem navrhovateľky z brigádnickej činnosti. V závere vytkol konajúcemu súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s otázkou jeho výdavkov súvisiacich s vysporiadaním BSM ako aj zo skutočnosťou, že dcéra Y. u neho bývala v mesiacoch september a október 2013.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného otca uviedla, že sa s jeho názorom obsiahnutým v podanom odvolaní nestotožňuje. Poukázala na to, že uzavretá dohoda o výživnom je podľa ust. § 39 OZ neplatná. Nesúhlasila s tým, že výživné 60 Eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného otca. Konštatovala, že vzhľadom na to, že je študentkou denného štúdia na vysokej škole, príjem z brigádnickej činnosti má len charakter vreckového, preto naň nie je možné v konaní o určenie výživného prihliadať. Nesúhlasila s odvolacími námietkami povinného otca ohľadom jeho výdavkov spojených s vyporiadaním BSM nakoľko vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Tvrdenia ohľadom prenechania časti prospechu z vyživovacej povinnosti povinnému otcovi označila za nelogické a jeho správanie za v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznila, že v dôsledku zániku vyživovacej povinnosti otca k jej sestre jeho mesačný výdavky klesli. Nesúhlasila ani s tvrdeniami ohľadom jej štúdia, ktoré podľa názoru otca nenadväzuje na jej štúdium na strednej škole, preto nie je dôvodom na trvanie vyživovacej povinnosti a napadnuté rozhodnutie navrhla potvrdiť ako vecne správne.
4. Povinný otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že naďalej trvá na svojich odvolacích dôvodoch. Nesúhlasil s tvrdením, že výdavky spojené s vyporiadaním BSM, spočívajúce v splátke pôžičky, ktorú si za tým účelom zobral, navrhovateľka považuje za výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť druhého rodiča k dieťaťu má pre konanie o určenie výživného zásadný význam.
5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného otca opätovne navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Konštatovala, že jej matka si svoju vyživovaciu povinnosť k nej plní, pričom v súčasnosti je na materskej dovolenke v dôsledku čoho jej pribudla vyživovacia povinnosť k dcére V..
6. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
7. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP) ohľadom neplatnosti uzavretej dohody o výživnom medzi povinným otcom a navrhovateľkou, pričom starostlivo vyhodnotil všetky zákonné podmienky posúdenia platnosti predmetnej dohody v zmysle ust. § 39 OZ v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti posúdenia neplatnosti uzavretej predmetnej dohody o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného otca ohľadom neplatnosti spornej dohody o výživnom uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. K odvolacím námietkam povinného otca ohľadom neplatnosti uzavretej spornej dohody o výživnom medzi ním a navrhovateľkou s poukazom na aplikáciu ust. § 628 ods. 1 OZ zdôrazňuje, že v tomto prípade nie je možné uzavretú dohodu posúdiť ako darovaciu zmluvu v zmysle ust. § 628 OZ, nakoľko z predmetnej uzavretej dohody jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o darovaciu zmluvu medzi navrhovateľkou a povinným otcom, pretože prejav vôle oboch zmluvných strán nesmeroval k uzatvoreniu darovacej zmluvy podľa ust. § 628 OZ. Odvolací súd po dôslednom vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že konajúci súd nesprávne posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodneným potrebami, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol o výške určeného výživného. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné 200 Eur mesačne nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca, nakoľko dôsledne nezohľadňuje jeho mesačné výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd dospel k záveru, že výdavky spojené s vyriešením bytovej otázky po rozvode manželstva je potrebné vyhodnotiť ako výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, nakoľko bývanie je jednou zo základných potrieb človeka, ktorá vytvára jeho zázemie a zabezpečuje tak podmienky pre okrem iného riadny výkon práce, bez ktorej by povinný rodič nebol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Určené výživné 120 Eur mesačne tieto výdavky zohľadňuje a zároveň zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky. V tejto súvislosti dodáva, že určené výživné musí zodpovedať nie len odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, preto v prípade, ak schopnosti otca nepostačujú na uspokojenie potrieb maloletých v plnom rozsahu, je potrebné určiť výživné tak, aby boli potreby detí uspokojené v takej miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti a možnosti povinného rodiča, pretože len takto určené výživné je zákonné a správne, pretože zohľadňuje všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a maloletými deťmi v zmysle Zákona o rodine. Z týchto dôvodov zmenil napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.)
11. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviazal povinného otca prispievať na výživu navrhovateľky 120 Eur mesačne od podania návrhu, rozhodol aj o dlžnom výživnom 1.567,44 Eur za obdobie do 4.9.2013 do 30.11.2016 , ktoré vypočítal nasledovne. Alikvotná časť za mesiac september 2013 je 108 Eur (120/30 x 27 dní = 108 Eur) + 3x 120 za mesiace október, november a december 2013 = 360 Eur + 12x 120 Eur za rok 2014 = 1.440 Eur + 12x 120 Eur za rok 2015 = 1.440 Eur + 11x 120 za mesiace január až november 2016 = 1.320 Eur spolu 4668 Eur. V konaní bolo preukázane, že povinný otec v rozhodnom období zaplatil navrhovateľke výživné 3.100,56 Eur. Rozdiel medzi určeným a zaplateným výživným predstavuje dlžné výživné 1.567,44 Eur, ktoré je povinný otec povinný zaplatiť navrhovateľke do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o lehote na zaplatenie dlžného výživného odvolací súd zohľadnil výšku dlžného výživného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, tak aby nebol zaplatením dlžného výživného ohrozený riadny výkon vyživovacej povinnosti povinného a zároveň lehota na zaplatenie nad prípustnú mieru nezaťažovala navrhovateľku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.