Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/259/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci žalobcu: M. S.I., D.. X.XX.XXXX, N. H., B. W. XXXX/XX, právne zastúpený advokátom: JUDr. Albín Lancz, so sídlom Galanta, Mierová 1435/33, proti žalovanému: 1./ Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, 2./ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Bratislava, Zelinárska č. 6, právne zastúpený advokátkou kanceláriou: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, so sídlom Bratislava, Vlčkova č. 18, 3./ S. D., D.. XX.X.XXXX, N. Z., Z. XXXX/X, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 10.06.2016 domáhal aby súd určil, že dobrovoľná držba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX R. W. XX.XX.XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na U. Č.. XXXX pre katastrálne územie Šoporňa ako rodinný dom bez súpisného čísla nachádzajúci sa na parcele reg. „Y. Č.. XXXXX/XX, parcela registra „Y. Č.. XXXXX/XX - R. A. V. D. P. S. XXX O. V. A. F. „. Č.. XXXXX/X - R. P. S. XXX O., je neplatná. Svoj návrh žalobca odôvodnil tak, že predmetné nehnuteľnosti sa ku dňu konania nachádzali v jeho vlastníctve a pri ich dobrovoľnej dražbe došlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Porušenie zákona o dobrovoľných dražbách videl žalobca v tom, že žalovaný v 2/ rade, ako dražobník nezistil hodnotu predmetu dražby v súlade s právnymi a predpismi, pretože hodnota stanovená na základe znaleckého posudku Č.. X/XXXX R. W. XX.XX.XXXX, G. na základe objednávky žalovaného v 2/ rade vyhotovil znalec L.. W. A. bola výrazne poddimenzovaná oproti skutočnej hodnote nehnuteľností. Žalobca taktiež namietal, že mu v rozpore s ustanovením § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách nebol doručený predmetný znalecký posudok.

2. Žalobca svoj návrh ďalej odôvodnil tak, že žalovaný v 1/ rade nebol oprávnený podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, pretože záložná zmluva z ktorej odvodzoval žalovaný v 1/ rade svoje právo podať návrh na dobrovoľnú dražbu je neplatná. Dôvody neplatnosti žalobca formuloval tak, že po podpise Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX mu nebolo ako dlžníkovi a budúcemu záložcovi odovzdané vyhotovenie tejto zmluvy. Táto skutočnosť podľa žalobcu preukazuje to, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti nebola, ako právny úkon urobená vážne a zrozumiteľne a ako taká je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva je podľa názoru žalobcu neplatná aj z dôvodu, že k jej uzavretiu pristúpil v tiesni, ktorá bola vyvolaná akútnou potrebou zabezpečenia bývania pre rodinu žalobcu. 6alobca ďalej argumentoval aj tým, že ako občan Slovenskej republiky

zahraničného pôvodu nebol s obsahom zmluvy pred jej podpisom dostatočne oboznámený a v čase jej podpisu neovládal dostatočne slovenský jazyk.

3. Žalovaný v 1/ rade - záložný veriteľ a navrhovateľ dražby sa k žalobe vyjadril tak, že s ňou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení spochybnil tvrdenie žalobcu, že mu nebolo odovzdané jedno vyhotovenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pretože žalobca ako dlžník a budúci záložca túto zmluvu vlastnoručne podpísal a z obsahu zmluvy vyplýva, že záložcovia obdržia tri vyhotovenia tejto zmluvy. Dve vyhotovenia boli pritom pre pôvodných vlastníkov nehnuteľností a pôvodných záložcov, manželov Š.Á. a jedno vyhotovenia bolo podľa zmluvy odovzdané žalobcovi ako budúcemu vlastníkovi nehnuteľností a budúcemu záložcovi. Žalovaný v 1/ rade poukázal aj na to, že žalobca v rovnaký deň 18.07.2014 uzavrel popri zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti aj zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru nazvanú ako Zmluva o poskytnutí T. Č.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach manželov Š.Á., ktoré žalobca mienil od nich kúpiť a túto kúpu financovať z úveru poskytnutého žalovaným v 1/ rade bolo zriadené práve za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1/ rade vzniknutú z úveru poskytnutého žalobcovi. Žalovaný v 1/ rade taktiež poukázal na to, že po poskytnutí hypotekárneho úveru sa žalobca skutočne stal vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli zaťažené záložným právom. Žalovaný v 1/ rade sa taktiež vyjadril, že ak by nedošlo k odovzdaniu jedného z vyhotovení Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam žalobcovi tak ako to tvrdí, nie je možné z toho vyvodiť nezrozumiteľnosť a neurčitosť tohto právneho úkonu.

4. Žalovaný v 2/ rade ktorý bol dražobníkom sa k návrhu vyjadril taktiež, že s jeho obsahom nesúhlasil. Poukázal na to, že on ako dražobník zaistil v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom a to znalcom, ktorý bol zapísaný v Zoznam znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Podľa uvedeného teda žalovaný v 2/ rade splnil svoju zákonnú povinnosť, pričom jemu ako osobe ktorá nie je odborne spôsobilá neprináležalo prehodnocovať správnosť odhadu znalca a nim stanovenú hodnotu predmetu dražby. Žalovaný v 2/ rade taktiež v svojom vyjadrení poukázal na to, že si splnil taktiež zákonnú povinnosť podľa § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách a žalobcovi zaslal znalecký posudok, čo preukázal priloženou doručenkou, podľa ktorej žalobca znalecký posudok prevzal dňa 20.1.2016. Čo sa týka výhrad žalobcu k platnosti záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, zaujal žalovaný v 2/ rade stanovisko, že nie je účastníkom tohto zmluvného vzťahu, preto sa k okolnostiam platnosti tohto právneho úkonu vyjadriť nevie.

5. Žalovaný v 3/ rade ako vydražiteľ len v krátkosti uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a že predmet dražby nadobudol zákonným spôsobom a riadne za ňu zaplatil. Do dnešného dňa ju však nemôže užívať.

6. Súd vo veci vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 18.07.2014 bola medzi žalovaným v 1/ rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom podpísaná Zmluva o poskytnutí T. Č.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný v 1/ rade poskytol žalobcovi finančné prostriedky 40 600,- Eur za účelom financovania kúpy rozostavaného rodinného domu, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve manželov Š..

7. Za účelom zabezpečenia pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o hypotekárnom úvere bola podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX R. W. XX.XX.XXXX. Podľa uvedenej zmluvy vtedajší vlastníci nehnuteľnosti manželia Š. ako záložcovia zriadili k svojej nehnuteľnosti a to rozostavanému rodinnému domu záložné právo v prospech žalovaného v 1/ rade za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi. Zabezpečovaná pohľadávka je pritom presne špecifikovaná v čl. II zmluvy a uvedenú zmluvu okrem záložného veriteľa - žalovaného v 1/ rade a záložcov podpísal ako dlžník a budúci záložca aj žalobca.

8. Dňa 01.08.2014 bola medzi manželmi Š. ako predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalobca nadobudol nehnuteľnosti špecifikované v úvode tohto rozhodnutia do svojho vlastníctva za kúpnu cenu XX XXX,- I., pričom podľa bodu 6.2.3 kúpnej zmluvy tretiu časť kúpnej ceny vo výške XX XXX,- I. žalobca predávajúcim uhrádzal z hypotekárneho úveru poskytnutého žalovaným v 1/ rade.

9. Súd ako predbežnú otázku vzhľadom na argumentáciu žalobcu musel riešiť otázku platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.07.2014. Uvedenú predbežnú otázku bolo potrebné vyriešiť vzhľadom na to, že podľa argumentácie žalobcu ide o neplatný právny úkon a v dôsledku jeho neplatnosti nebol žalovaný v 1/ rade ako navrhovateľ dražby oprávnený podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania sa nemohol súd stotožniť s argumentáciou žalobcu a zaujať stanovisko, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2014 je neplatným právnym úkonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ak by aj žalobca vykonaným dokazovaním preukázal že mu nebolo odovzdané jedno vyhotovenie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, nevyplývalo by z tejto skutočnosti neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto právneho úkonu. Súd taktiež poukazuje na to, že uvedený právny úkon bol uzatváraný medzi žalovaným v 1/ rade ako veriteľom, ktorý poskytol finančné prostriedky žalobcovi na kúpu nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov - manželov Š.. V danom prípade teda ide o právny úkon, kde na jednej strane vystupuje záložný veriteľ a na druhej strane vystupujú vlastníci nehnuteľností, ktoré sa majú stať v budúcnosti predmetom prevodu vlastníckeho práva, ktorý dobrovoľne túto nehnuteľnosť zakladajú za tým účelom, aby žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky na kúpu týchto nehnuteľností. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v čase uzatvárania tohto právneho úkonu nebol jeho účastníkom, nakoľko nebol ešte vlastníkom nehnuteľností, ktoré tvorili predmet záložného práva. Záložcom vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade sa stal až okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom o tejto skutočnosti musel mať žalobca vedomosť v zmysle čl. II zmluvy a taktiež prechod záložného práva vyplýva priamo zo zákonnej úpravy podľa § 151 h/ ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohy. Podľa uvedeného teda súd zaujal stanovisko, že aj keď žalobca nebol účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, mal vedomosť, že do svojho vlastníctva kupuje nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom záložného práva, preto účinnosť tohto záložného práva voči nemu nastala okamihom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu teda považoval súd argumentáciu žalobcu za irelevantnú.

13. Súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že predmetný právny úkon urobil pri obmedzení slobody svojej vôle, pretože ho urobil v tiesni ktorá bola vyvolaná tým, že musel akútne riešiť bytovú otázku svojej rodiny. Vzhľadom na vyššie uvedené zaujal súd stanovisko, že žalobca nebol účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pretože z nej samotnej mu nevyplývali žiadne práva a povinnosti, nemohla byť pri jeho uzatváraní obmedzená ani jeho vôľa. Napriek tomu súd považuje za potrebné poznamenať, že nedostatok finančných prostriedkov a nutnosť zabezpečiť tieto finančné prostriedky prostredníctvom úveru nemôže byť považované za tieseň, pretože žalobca mal mnoho iných možností riešiť bytovú otázku svojej rodiny, pričom za týmto účelom si zvolil jeden z najnákladnejších spôsobov riešenia svojej situácie a to kúpu rozostavaného rodinného domu za nemalé finančné prostriedky.

14. Rovnako súd považoval za irelevantné tvrdenie žalobcu, že s obsahom zmluvy nebol oboznámený, pretože v dostatočnej miere neovláda slovenský jazyk, pretože hoci je občanom SR, je cudzincom, ktorý toto štátne občianstvo iba nadobúdal. Uvedené tvrdenia sú podľa názoru súdu irelevantné a to jednak z vyššie uvedených dôvodov z ktorých vyplýva, že žalobca nebol účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a jednak aj z toho, že v čase uzatvárania tohto právneho úkonu žalobca bol občanom SR, pričom podľa § 7 ods. 1 písm. h/ Zák. č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR možno udeliť štátne občianstvo žiadateľovi, ktorý okrem iného preukáže ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom. Keďže žalobcovi štátne občianstvo udelené bolo, musel podľa názoru súdu pred jeho udelením osvedčiť znalosť slovenského jazyka a to jednak slovom a jednak písmom.

15. Z uvedených dôvodov preto súd predbežnú otázku neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2014 vyriešil tak, že táto zmluva je platným právnym úkonom.

16. V ďalšom priebehu hodnotenia dokazovania súd vyhodnocoval argumenty sporových strán, ktoré sa týkali samotnej neplatnosti dražby tvrdenej žalobcom a mali spočívať v nedodržaní Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

17. Podľa § 12 ods. 1 Zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov.

18. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia dal žalovaný v 2/ rade ako dražobník ohodnotiť nehnuteľnosti ktoré boli predmetom dražby. Toto ohodnotenie nehnuteľnosti bolo vykonané Znaleckým posudkom Č.. X/XXXX R. W. XX.XX.XXXX, ktorý bol vypracovaný L.. W. A., ktorý bol znalcom zapísaným v Zozname znalcov MS SR. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia pritom podľa názoru súdu vyplýva dražobníkovi povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby zákonným spôsobom, teda osobou na to odborne spôsobilou. V danom prípade išlo o znalca zapísaného v Zozname znalcov MS SR, ktorý vyhotovil Znalecký posudok Č.. X/XXXX. Dražobník ako to vyplýva z viacmenej konštantnej rozhodovacej činnosti súdov nie je osobou odborne spôsobilou na prehodnocovanie správnosti záverov znalca. V prípade ak by aj znalec dospel pri stanovovaní hodnoty predmetu dražby k nesprávnym zisteniam, toto samo osebe nepredstavuje porušenie povinnosti dražobníka a preto nemôže byť dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dražby podľa § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva dražobníkovi povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby, nevyplýva mu povinnosť takéto ohodnotenie vykonané odborne spôsobilou osobou preskúmavať ani verifikovať. Navyše žalovaný v 2/ rade ako dražobník bol iba zadávateľom tohto znaleckého posudku, preto nemohol mať vplyv na obsah a závery ku ktorým znalec dospel. Znalec pritom musel postupovať s prihliadnutím na svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zákona č. XXX/XXXX Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

19. Podľa § 12 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

20. V danom prípade žalobca uvádzal, že dražba je neplatná aj z dôvodu, že si žalovaný v 2/ rade ako dražobník nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z vyššie cit. zákonného ustanovenia. V rámci dokazovania žalovaný v 2/ rade súdu predložil listinný dôkaz a to fotokópiu doručenky z ktorej vyplývalo, že dňa 20.1.2016, teda viac než dva mesiace pred dňom konania dražby žalobcovi doručil Znalecký posudok X/XXXX. Na uvedený listinný dôkaz žalobca reagoval tak, že síce nespochybnil jeho autenticitu avšak uviedol, že predmetná doručenka nepreukazuje dostatočným spôsobom, aké listiny boli obsahom zásielky. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa súd stotožniť nemohol a to najmä z toho dôvodu, že § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách jednoznačne ustanovuje spôsoby doručovania písomností, pričom toto zákonné ustanovenie uvádza, že na doručovanie písomností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom bol v čase vykonávania dobrovoľnej dražby OSP v svojich §§ 45 až 50.

21. Podľa § 45 ods. 2 OSP údaje uvedené na potvrdení o doručení písomností sa považujú za pravdivé ak nie je dokázaný opak.

22. V danom prípade bol teda žalobca tým, kto bol povinný dôkaznými prostriedkami vyvrátiť skutočnosť, že z doručenky zo dňa 20.01.2016 vyplýva, že obsahom zásielky bol znalecký posudok. Žiadne takéto dôkazy však žalobca v konaní neprodukoval. Samotné vyslovenie pochybností žalobcom že obsahom zásielky mohli byť iné písomnosti na rozdiel od tých, ktoré sú uvedené v doručenke súd udáva, že samotná pochybnosť nie je postačujúca pre prijatie záveru tvrdeného žalobcom, pretože v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia platí zákonná domnienka o pravdivosti údajov uvedených na doručenke.

23. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. V prejednávanom spore súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že aj napriek tomu že žalovaní mali v konaní plný úspech im náhradu trov konania nepriznal a to práve z dôvodu, že prejednávaný spor je podľa názoru súdu sporom vyvolaným zložitou životnou situáciou žalobcu, ktorý v dôsledku neplnenia si svojich zmluvných povinností prišiel o nehnuteľnosť, ktorú so svojou rodinou obýval. V danom prípade je súd síce názoru, že táto situácia bola vyvolaná subjektívne zo strany žalobcu, avšak prípadné priznanie náhrady trov konania žalovaným môže ešte výraznejším spôsobom ovplyvniť život a sociálnu situáciu žalobcu a jeho rodiny preto je súd toho názoru, že v danom prípade je potrebné vzhľadom na spravodlivé usporiadanie strán sporu nezaťažiť žalobcu ďalším bremenom, ktoré môže ohroziť, ba dokonca až znemožniť uspokojovanie základných potrieb jeho rodiny. Na strane žalovaných pritom ide v dvoch prípadoch o podnikateľské subjekty, ktoré sú vytvorené za účelom produkovania zisku a v treťom prípade ide zrejme o osobu, ktorá netrpí finančným nedostatkom, navyše žalovaný v 3/ rade svojou argumentáciou neprispel k zisteniu skutkovej situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.