Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9Cb/8/2016

Rozhodnutie

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v spore žalobcu Unileasing s.r.o., so sídlom Bezručova 1191/3, 911 01 Trenčín, IČO: 43 869 190, zastúpeného: Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou, so sídlom L. Novomeského, 2667/4, 911 01 Trenčín, proti žalovanému : v 1. rade: 3M stav s.r.o., so sídlom 059 76 Mlynčeky 76, IČO: 46 876 286, a v 2. rade: Z. Č., H.. XX.XX.XXXX, R. C. XXX XX Z. XX, pr. zast. JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., AK - Dončova 1451/21, Ružomberok, v konaní o zaplatenie 500,00 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 500,00 € s 0,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.9.2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovaným n á r o k na 100%-tnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol, že vystavil žalovanému v 1. rade faktúru č. 20150144 zo dňa 15.9.2015, splatnú dňa 25.9.2015 na sumu 500,00 € za poskytnuté služby. Poskytnuté služby súviseli s leasingovou zmluvou č. 150228 uzavretou medzi ním a žalovaným v 1. Rade. Za riadne a včasné plnenie záväzkov súvisiacich s predmetnou leasingovou zmluvou prevzal ručiteľský záväzok žalovaný v 2. rade. 2. Žalovaní sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 19.8.2016. Uviedli, že neuznávajú nárok uplatnený žalobou na začatie konania ani sčasti a považujú ho v celom rozsahu za neopodstatnený. Uviedli, že je zjavne zmätočný a ani len z neho nie je zrejmé, ako žalobca dospel k sume žalovaného nároku, z akých dôvodov ho považuje za zákonný a v akých ustanoveniach platnej právnej úpravy má mať takýto nárok oporu. Ani z príloh návrhu na začatie konania nevyplýva, prečo by mali žalovaní uhradiť žalobcovi sumu 500,00 €, pričom nie je ani skutkovo, ani právne odôvodnený. V návrhu tiež úplne absentuje právne odôvodnenie nároku, ktorý sa v danej veci uplatňuje a nie je jasné, kedy mala byť uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute, porušenie akej povinnosti mala zmluvná pokuta zabezpečovať, kedy malo dôjsť k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti, kedy ručiteľ podpísal dohodu o zmluvnej pokute a kedy prevzal ručenie za zmluvnú pokutu. Práva a povinnosti strán z uzatvorenej zmluvy podľa tvrdení v predmetnom písomnom vyjadrení, môžu trvať len v prípade, že trvá samotná zmluva. Ukončením zmluvy zanikajú vzájomné práva a povinnosti z takejto zmluvy. V danom prípade žalobca listom zo dňa 29.12.2015 vyhlásil zmluvu za predčasne splatnú, teda urobil úkon smerujúci k ukončeniu tejto zmluvy. Dňom 4.1.2016, teda zanikla daná zmluva, a preto zanikli aj povinnosti žalovaného v 1. rade platiť podľa uvedenej zmluvy, ktorá ako celok zanikla. Žalovaní tvrdili, že uzatvorená leasingová zmluva bola a je neplatná v celom rozsahu, a to najmä z dôvodu jej neurčitosti vyplývajúcej z toho, že na strane jednej je zmluva označovaná za leasingovú, strany zmluvy majú označenie nájomcu a prenajímateľa, ale podľa článku 4, odsek i) sa v zmluve hovorí o poskytnutí úveru v sume 15 510,00 €, čo nie je presné a správne. Zmluva svojou povahou

odporuje priloženému splátkovému kalendáru a medzi zmluvou a splátkovým kalendárom je nepresnosť poškodzujúca žalovaných ako spotrebiteľov. Koeficient navýšenia nie je uvedený v zmluve presne a v správnej výške, teda akoby nebol uvedený vôbec, v dôsledku čoho ide o zmluvu minimálne v tejto časti neplatnú a vylučujúcu nárok na akékoľvek navýšenie, či poplatky. V danej zmluve je zásadný nepomer práv a povinností medzi stranami, pričom je pre ňu vlastné nevyvážené postavenie účastníkov, čo dokumentuje napr., že právo vypovedať zmluvu má len prenajímateľ ako aj to, že tento má mať nárok nielen na úroky z omeškania, ale aj na zmluvnú pokutu v sume 0,3 % denne z dlžnej sumy, čo je viac 109,50 % ročne. Žalovaní zároveň poukázali nato, že podľa splátkového kalendára sa má vrátiť suma 47 567,75 €, pričom úver bol poskytnutý 15 510,00 €, čo je 306,69 % navýšenie za štyri roky, čo zodpovedá ročnej úrokovej miere minimálne 76,67 %. Ak teda RPMN bola v zmluve určená na 50,58 %, potom ide o zjavné uvedenie spotrebiteľa ako druhej strany zmluvy do omylu, čo sankcionuje zmluvu absolútnou neplatnosťou. Žalovaní popreli aj uzatvorenie akejkoľvek dohody o zmluvnej pokute, ktorá musí byť písomná a citovali ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, uviedli, že popierajú, žeby si so žalobcom písomne dohodli uzatvorenie zmluvnej pokuty, popierajú dohodu o zmluvnej pokute a poukazujú na neexistenciu platne uzatvorenej zmluvy o zmluvnej pokute. Žalovaný v 2. rade nikdy na seba neprevzal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 500,00 € a principiálne nemôže byť pasívne legitimovaný na vedenie daného konania. Rovnako prehlásenie o ručení je neplatné z vyššie uvedených dôvodov, navyše je neurčité, nie je z neho zrejmé, akú pohľadávku má splniť žalovaný v druhom rade. Navyše poukázali aj na astronomickú výšku zmluvnej pokute vo všeobecnosti, nakoľko náklady na výjazd v obdobných prípadoch nemôžu presiahnuť sumu 50,00 €, žiadali žalobu zamietnuť a priznať im nároky na náhradu trov konania. 3. K predmetnému vyjadreniu sa písomnym podaním zo dňa 10.10.2016 vyjadril aj žalobca s tým, že uzavrel so žalovaným ako leasingovým nájomcom dňa 27.5.2015 leasingovú zmluvu podľa § 269, odsek 2 Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy sa stal žalobca vlastníkom a leasingovým prenajímateľom osobného motorového vozidla Mercedes Benz, ktorý zakúpil od tretej osoby a žalovaný sa stal tzv. leasingovým nájomcom tejto hnuteľnej veci, pričom bolo dohodnuté, že žalovaný v 1. rade po dobu 48 mesiacov bude žalobcovi uhrádzať leasingové splátky počnúc mesiacom jún 2015 vo výške 719,01 € až do 27.5.2019, kedy je splatná posledná leasingová splátka, a to všetko v zmysle splátkového kalendára zo dňa 27.5.2015. Po uhradení všetkých splátok nadobudne vlastnícke právo žalovaný v 1. rade ku predmetu leasingu. Ten mal teda spolu uhradiť 34 512,48 €, keďže nehradil leasingové splátky riadne a včas v súlade so zmluvou, dňa 29.12.2015 mu bolo zaslané Ukončenie z dôvodu neplnenia záväzkov podľa čl. X, bod 2 VOP. Žalovaný v 1. rade bol tiež vyzvaný na vrátenie predmetu leasingu, vozidlo ale neodovzdal, žalobca uskutočnil niekoľko výjazdov, aby získal vozidlo späť. Vo veci bolo podané aj trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. Konateľ spoločnosti p. Č. sa vyjadril, že vozidlo odovzdal p. Z. E., ktorý mu ho nevrátil, nevie kde sa nachádza. Pán Č. s nimi nespolupracoval pri pátraní po vozidle, auto im bolo odovzdané až dňa 28.6.2016 treťou osobou. Je zrejmé, že keby žalobca nevyvíjal úsilie, aby získal vozidlo späť, leasingový nájomca by vozidlo doposiaľ neodovzdal. Opakovane ho vyzýval žalobca, pričom ten stále tvrdil, že on auto nemá, že mu ho zobrali, resp. ho niekomu dal, pričom on sám na nikoho trestné oznámenie nedal, vyhováral sa na druhých, ktorí však voči žalobcovi nemali žiadny zmluvný, ani iný záväzok. Z tohto dôvodu žalobca vyfakturoval sumu 500,00 € ako zmluvnú pokutu za porušenie leasingovej zmluvy - výjazd, a teda náklady spojené s odovzdaním vozidla táto vyplýva z článku IX. - Sankčné dojednania VOP, kde sa uvádza, že spoločnosť má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500,00 € za každý odôvodnený výjazd spoločnosti plus náklady nevyhnutne vynaložené. Z uvedeného je zrejmé, že výjazdy boli odôvodnené, keďže vozidlo nebolo dobrovoľne odovzdané. Všeobecné obchodné podmienky sú leasingovým nájomcom podpísané na každej strane, takže žalobca mal zato, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá platne Čo sa týka toho, že spotrebiteľ bol uvedený do omylu, žalobca uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka s podnikateľským subjektom, preto sa na ňu nemôže vzťahovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. 4. Na pojednávaní dňa 3.5.2017 poverená zástupkyňa žalobcu trvala na podanom návrhu rovnako ako aj právni zástupca žalovaných. Ten uviedol, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty 500,00 € v zmysle článku 9, v ktorom sa hovorí, že užívateľ je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za každý odôvodnený výjazd spoločnosti ..., uviedol, že predovšetkým takto konštituovaná dohoda o zmluvnej pokute je neplatná pre jej neurčitosť a v tomto kontexte poukázal na už notoricky známy rozsudok NS SR MObdoV4/2003, ktorý predložil, ktorého právna veta hovorí, že zmluvná pokuta nielen z pohľadu výšky, ale najmä z pohľadu zmluvnej povinnosti pre porušenie, ktorej sa dojednáva musí byť vyjadrená jednoznačne a pokiaľ tomu tak nie je dohoda o zmluvnej pokute je neplatná. Uviedol, že v článku 9 vôbec nie je uvedená zmluvná povinnosť leasingového nájomcu, resp. užívateľa, porušenie ktorej má

založiť nárok na zmluvnú pokutu, naopak táto sa má platiť za úkony leasingového prenajímateľa, čo jednoznačne odporuje teórii o zmluvnej pokute a jej úprave v § 300 Obchodného zákonníka, resp. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je teda sankcia za porušenie zmluvného záväzku a daný zmluvný záväzok musí byť vymedzený, pričom v tomto ustanovení nie je vymedzený žiadny záväzok žalovaných, ktorý by zmluvnú pokutu zakladal, právne ide o neurčité ustanovenie. Poprel právne dôvody vzniku nároku na takúto zmluvnú pokutu a tiež dôvody skutkové. Poukázal nato, že záväzkovoprávny vzťah bol ukončený výpoveďou už 29.12.2015. Výpoveďou zanikol daný záväzkový vzťah, výpoveď ako právny inštitút nie je definovaný v Obchodnom zákonníku, ale len v § 582 Obč. zákonníka. Podľa teórie práva má rovnakú povahu ako odstúpenie od zmluvy a jej následkom je zánik záväzkov, tzn., že výpoveďou daný vzťah zanikol a zanikli aj všetky akcesorické vzťahy, ktoré naň nadväzujú, zaniklo teda aj ručenie žalovaného v druhom rade, pretože zanikla zmluva a ručenie ako akcesorický vzťah znáša právny osud hlavného právneho vzťahu. Pokiaľ ide o listinu o ručení táto je neplatná pre neurčitosť. Poukázal aj na svoje písomné podanie s 19.8.2016.. Z pohľadu morálneho poukázal nato, že v súvislosti s ukončením záväzkového vzťahu z leasingovej zmluvy si žalobca nedôvodne uplatnil nároky v inom konaní, principiálne ak aj veriteľ má nejaké právo voči dlžníkovi, má si ho uplatňovať súdnou cestou, čo je aj daný prípad, preto nevidel najmenší dôvod nato, aby si účtoval zmluvné pokuty za údajné výjazdy a pomyselné výlety zamestnancov žalobcu. Predmet leasingu bol riadne odovzdaný aj keď možno s omeškaním, ale toto nemá žiadny súvis s týmto konaním, pretože sa neuplatňuje žiadny nárok v súvislosti s omeškaním. Dnes civilný poriadok spočíva na základe spravodlivosti, pričom nemorálnym požiadavkám v zmysle základu zásad článku 2, 4 ods. 2 a článku 5 nemožno poskytnúť právnu ochranu a z jeho pohľadu zmluvná pokuta vo výške 500,00 € zato, že má niekto uskutočniť nejakú návštevu dlžníka, ktorá jednak nebola preukázaná a z tohto pohľadu nič nerieši, navyše na riešenie sporov sú tu súdy, teda nemožno takéto výlety pracovníkov leasingovky považovať za odôvodnené. 5. Poverená zástupkyňa žalobcu uviedla v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami článok 3, odstavec 10, že ako vlastník vozidla mali právo kedykoľvek skontrolovať stav a spôsob užívania predmetu leasingu, a keďže na základe vyjadrenia p. Č. mali podozrenie, že vozidlo nie je užívané v súlade so zmluvou, vykonali tento výjazd, i keď pán právny zástupca tvrdí, že vozidlo bolo nakoniec odovzdané, stalo sa tak len z ich iniciatívy, odovzdala im ho cudzia osoba, a preto zmluvná pokuta je primeraná s prihliadnutím na nimi vynaložené úsilie za účelom odobratia predmetu leasingu, ktorý bol ich vlastníctvom. Pokiaľ ide o spochybňovanie platnosti ručiteľského vyhlásenia mala zato, že je v ňom jednoznačne uvedené, že ručiteľ preberá záväzok za pohľadávky v súvislosti s leasingovou zmluvou 150228. 6. Právny zástupca žalovaných uviedol, že práve čl. 3 odsek 10 hovorí o tom, že leasingový prenajímateľ má právo urobiť kontrolu vozidla, ale výkon práva nie je porušením práva a oni žalujú konkrétnu zmluvnú pokutu na základe údajne odôvodnených výjazdov. Nárok na zmluvnú pokuty by bol výjazd voči užívateľovi, nie voči tretím osobám. Žalobu navrhol zamietnuť, pretože žiadne dôkazy predložené neboli, prípadné ďalšie návrhy žiadal takisto zamietnuť s poukazom na platné ustanovenia CSP. 7. Poverená zástupkyňa žalobcu navrhla vypočuť pracovníka žalobcu, pána Kotlárika, avšak súd uznesením na pojednávaní tento návrh zamietol, nakoľko ho nepovažoval za relevantný na rozhodnutie o petite predmetnej žaloby. V záverečnej reči sa poverená zástupkyňa nevyjadrovala, rovnako ako ani žalovaní, právny zástupca žalovaných trval na všetkých už prednesených argumentoch, žiadal žalobcu zamietnuť, priznať nárok na náhradu trov konania. 8. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení právneho zástupcu žalovaných, poverenej zástupkyne žalobcu, z faktúru č. 150228, z výzvy na úhradu, z ručiteľského prehlásenia, z výzvy ručiteľovi, z leasingovej zmluvy, zo všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že dňa 27.5.2017 žalobca ako leasingový prenajímateľ a žalovaný v 1. rade ako leasingový nájomca (predtým s obchodným menom The Right Place, s. r. o., Mlynčeky 76) uzavreli leasingovú zmluvu pod číslom 150228. Žalobca poskytol na základe zmluvy, všeobecných zmluvných podmienok nájomcovi finančný leasing hnuteľnej veci - osobné vozidlo značky Mercedes-Benz, E 350 CDI, bližšie špecifikovaný v leasingovej zmluve v článku 3. Je pravdou ako uviedol právny zástupca žalovaných, že v článku 4 tejto zmluvy pod písmenom i) je uvedené celková výška úveru 15 510,00 € s DPH avšak za lomýtkom je uvedené - služby. Z leasingovej zmluvy je evidentné, čo bolo jej predmetom, a teda že išlo o leasing predmetnej hnuteľnej veci. V článku 6.1. sa leasingový užívateľ zaviazal uhradiť riadne, včas a v celej výške všetky leasingové splátky a poplatky tak, ako je to uvedené v splátkovom kalendári. Podľa článku 9.2. bol nájomca oprávnený odkúpiť predmet leasingu od prenajímateľa po riadnom ukončení leasingovej zmluvy, ak uhradil všetky záväzky z leasingovej zmluvy, za dohodnutú predajnú cenu. Nájomca bol povinný toto právo písomne uplatniť u prenajímateľa najneskôr ku dňu splatnosti poslednej splátky, inak mu toto právo

zaniká. Do momentu odkúpenia predmetu leasingu podľa tohto bodu bol predmet leasingu vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa. Podľa článku 9.8. je zrejmé, že zmluvné strany si zmluvu vrátane jej príloh pred jej podpisom prečítali, jej obsahu porozumeli a súhlasia s nimi, na znak, čoho zmluvu podpísali. Užívateľ podpisom zmluvy prehlásil, že pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy, so všeobecnými zmluvnými podmienkami a ich obsah mal možnosť ovplyvniť. Zmluvné strany vyhlásili, že obsah zmluvy vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol formulár o zmluvných podmienkach zmluvy, splátkový kalendár, všeobecné zmluvné podmienky leasingu, protokol o prevzatí predmetu leasingu a leasingový užívateľ svojim podpisom na tejto zmluve výslovne osvedčil, že tieto listiny prevzal a s nimi sa vopred dôkladne oboznámil a nenamieta ich správnosť alebo úplnosť. Súd mal k dispozícií aj všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu spoločnosti Unileasing, s. r. o., ktoré boli žalovaným v 1. rade na každej jednej strane opečiatkované a podpísané a datované dňom 27.5.2015, teda rovnako ako aj leasingová zmluva. 9. Podľa článku IX. všeobecných zmluvných podmienok sa účastníci okrem iného v zmluve dohodli, že užívateľ je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za každý odôvodnený výjazd spoločnosti, prípadne povereného zástupcu spoločnosti (teda žalobcu) za užívateľom v súvislosti so splácaním leasingových splátok, zabezpečením pohľadávky, odobratím predmetu leasingu, a to poplatok vo výške 500,00 € plus náklady nevyhnutne vynaložené. 10. Podľa článku III. všeobecných zmluvných podmienok označené ako vlastníctvo a užívanie, bodu 10., spoločnosť mala právo kedykoľvek skontrolovať stav a spôsob užívania a umiestnenia predmetu leasingu. Užívateľ sa zaviazal, že zástupcovi spoločnosti umožní prístup k predmetu leasingu, vrátane s tým súvisiacim vstupom do svojho podniku a na svoj pozemok, do svojich priestorov (garáž a pod.), na ktorý vstup užívateľ výslovne splnomocňuje štatutárneho zástupcu alebo ním povereného zástupcu spoločnosti. 11. Tak ako zmluva a všeobecné zmluvné podmienky, je datované a žalovaným v 2. rade podpísané aj vyhlásené ručiteľa k leasingovej zmluve číslo 150228 podľa § 303 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a § 546 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V tomto vyhlásení, kde je leasingová zmluva vrátane leasingového nájomcu riadne špecifikovaná sa uvádza, že prenajímateľ má voči nájomcovi pohľadávky na zaplatenie všetkých splátok, paušálnej náhrady, predajnej ceny, prípadných zmluvných pokút a úrokov z omeškania a všetkých nárokov prenajímateľa ku dňu výpočtu ceny leasingu. V tomto prehlásení Z. Č., teda žalovaný v 2. rade ako ručiteľ vyhlásil, že berie na seba voči prenajímateľovi/ veriteľovi povinnosť, že ak nájomca podľa uvedenej leasingovej zmluvy pohľadávku prenajímateľa nevyrovná, tak ručiteľ sa zaväzuje túto pohľadávku uspokojiť, t. j. zaplatiť prenajímateľovi na prvé požiadanie namiesto nájomcu do 7 dní od tohto požiadania. Ručiteľ si bol vedomý toho (je to uvedené vo vyhlásení), že ide o prípadné plnenie v plnom rozsahu, za ktoré ručí celým svojim majetkom a tento záväzok je časovo neobmedzený a zároveň prehlásil, že sa účelom zamedzenia prípadných neporozumení si podrobne prečítali leasingovú zmluvu, ako i všeobecné zmluvné podmienky o leasingu poskytnutom Unileasing, s. r. o., a zmluvnému vzťahu rozumie. V prípade neplnenia leasingovej zmluvy nájomcom a so súhlasom nájomcu, môže prenajímateľ previesť všetky práva a záväzky v zmysle predmetnej leasingovej zmluvy na ručiteľa , ak ručiteľ po vyrovnaní dlhov za nájomcu o to požiada prenajímateľa. Ručiteľom v zmysle tohto vyhlásenia bol pán Z.X. Č., ako je už uvedené, H.. XX.X.XXXX, teda žalovaný v 2. rade, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má zato, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá písomne, bola v nej určená výška pokuty, dohoda o nej bola vyjadrená jednoznačne, rovnako ako aj zmluvné povinnosti pre prípad porušenia, ktorých bola zmluvná pokuta dojednaná, a je v plnom rozsahu platná. Porušením povinnosti leasingového nájomcu po ukončení zmluvy, vrátiť predmet leasingu, a následné výjazdy žalobcu za účelom odobratia predmetu leasingu, je samozrejme potrebné považovať za výjazdy odôvodnené a práve pre tento prípad bola okrem iného zmluvná pokuta aj dohodnutá. 13. Z pripojeného spisu 9Cb 4/2017 mal súd okrem iného preukázané, že z dôvodu riadneho neuhrádzania leasingových splátok, konkrétne splátok splatných 27.10., 27.11., 27.12.2015 došlo k predčasnému ukončenie predmetnej leasingovej zmluvy podľa článku 10, bod 2 všeobecných zmluvných podmienok. Ukončenie leasingovej zmluvy datované dňom 29.12.2015 bolo žalovanému v prvom rade riadne doručené a ním prevzaté dňa 4.1.2016, rovnako mu bolo zasielané, ako aj žalovanému v 2. rade, vyúčtovanie záväzkov z leasingovej zmluvy a výzvy na úhradu. V konaní 9Cb 4/2017 sú uplatňované tieto pohľadávky žalobcu voči žalovaným, teda pohľadávky súvisiace s vyúčtovaním záväzkov z leasingovej zmluvy po jej ukončení, avšak predmetná zmluvná pokuta za odôvodnené výjazdy uplatňovaná v tomto konaní nie je. Tá je uplatnená v prebiehajúcom konaní 8Cb 33/2016.

14. Z protokolu o prevzatí predmetu leasingu je zrejmé, že predmet leasingu bol odovzdaný Z. E., H.. XX.X.XXXX v Poprade dňa 28.6.2016, kde je jasne uvedené, že odovzdávajúcim je E. Z. a pod ním je napísané meno Z. Č. mladší, podpis a pečiatka žalovaného v 1. rade, preberajúcim bol Z. E. za žalobcu. Tento protokol potvrdzuje tvrdenia poverenej zástupkyne žalobcu a samotného žalobcu v žalobe, že napriek riadnemu ukončeniu leasingovej zmluvy z dôvodov neplnenia si záväzkov žalovaným v 1. rade podľa článku X, bod 2 všeobecných obchodných podmienok a napriek výzve adresovanej žalovanému v 1. rade na vrátenie predmetu leasingu, tento predmet leasingu neodovzdal a musel byť po vynaložení pátrania zo strany žalobcu prevzatý od tretej osoby a treťou osobou odovzdaný až dňa 28.6.2016, teda cca pol roka po ukončení leasingovej zmluvy. 15. To, že došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy neznamená, že žalovaní nie sú povinní plniť záväzky, v tomto konkrétnom prípade zaplatiť zmluvnú pokutu, z uzavretej leasingovej zmluvy. Zmluva bola uzavretá platne a na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku, sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351, odsek 1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. 16. Zavádzajúce sú tvrdenia právneho zástupcu žalovaných ohľadom toho, že ide o vzťah spotrebiteľský. Jednoznačne ide o obchodný vzťah, nebola uzavretá medzi účastníkmi spotrebiteľská zmluva a obchodnoprávne vzťahy sú založené prioritne na zmluvnej voľnosti. 17. Podľa § 263 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> a § 262 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 263 až 272 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 273 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 276 až 289 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 301 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 303 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 304 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 306 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 308 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 311 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 312, 313 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 321 ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 324 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 340a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 340b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 341 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 365 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 369 až 369d <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 370, 371 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 376 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 382 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 384 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 386 až 408 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 408a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 444 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 458, 459 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 477, 478 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 479 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 480, 481 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 483 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, § 488 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 493 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 499 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 509 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 592 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 597 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 655 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 655a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 660 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 668 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 668a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 669, 669a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/

ZZ/1991/513/20170101>, 672a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 675 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 676 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 711 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 720 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 725 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 729 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 743 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> a 771c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20170101>. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. 18. Podľa § 263, ods. 2 Obchodného zákonníka strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. 19. Podľa § 264, ods. 1 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. 20. Podľa § 264, ods. 2 Obchodného zákonníka Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu. 21. Podľa § 351, ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. 22. V danom prípade k zrušeniu zmluvy ako takej, či k odstúpeniu od nej nedošlo, žalovaní tu zavádzajú. Došlo len k vyhláseniu jej predčasnej splatnosti a jej vypovedaniu, (zmluva bola platne uzavretá) - k ukončeniu nájomného vzťahy s právom kúpy po porušení dohodnutých zmluvných povinností žalovaným v 1. rade. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy a tieto sú dostatočne konkrétne a zrozumiteľné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to aj tie, ktoré vyplývajú zo spisu 9Cb 4/2017 má súd za preukázané, že leasingová spoločnosť, teda žalobca skutočne po aute pátral, chcela ho odňať nájomcovi, avšak ako tvrdila aj poverená zástupkyňa žalobcu, motorové vozidlo poskytol leasingový nájomca, teda žalovaný v 1. rade tretej osobe, od ktorej bolo nakoniec motorové vozidlo odobraté a prevzaté. Suma, teda výška zmluvnej pokuty, je presne sumou 500,00 € špecifikovaná a špecifikovaný je aj dôvod, kedy sú ju žalovaní povinní uhradiť tak, ako je to vyššie citované, a preto žalobca nemusí odôvodňovať ako k tejto výške dospel a či je primeraná. Účastníci zmluvy sa na jej výške riadne dohodli a nie je ani v rozpore ustanovením § 301 Obchodného zákonníka. Nakoniec zmluvná pokuta je pokutou, neodráža presné náklady na ten, ktorý úkon (výjazd auta s vozíkom z Trenčína za účelom odobratia predmetu leasingu, platy osôb hľadajúcich auto, ...). Vyhlásenie ručiteľa je tiež dostatočne určité a zrozumiteľné. Je zrejmé, že prevzal všetky záväzky z leasingovej zmluvy, aj čo sa týka zmluvných pokút. 23. Podľa § 544, ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 24. Podľa § 544, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 25. Podľa § 544, ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). 26. Podľa § 545, ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. 27. Podľa § 545, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. 28. Podľa § 545, ods. 4 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. 29. Podľa § 302 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vystavenú faktúru č. 20150144, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za porušenie leasingovej zmluvy - výjazd v sume 500,00 € a ktorá bola vystavená dňa 15.9.2015 a splatná dňa 25.9.2015 žalovaní neuhradili. Keďže sa dostali s plnením peňažného záväzku do omeškania súd v súlade s § 369 ods. 2, § 369a Obchodného zákonníka priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry aj úroky z omeškania. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C. s. p. s tým, že žalobca bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262, odsek 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).