Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/342/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci žalobcu: M. N.. N. V..Q.., N. N. Š., E. XX, F.:XX XXX XXX, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Fardous Partners s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná č. 6, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: S. Y., S.. S.. E. X, Š., K. K. K. Q. S. S. Y., K. A. O. N., N. S. K. S.. S.. E. X, Š., F.: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Mgr. Šiagyová s.r.o. so sídlom Šaľa, Jánošíkova 2, IČO: 36868817 o zaplatenie 2.525,12 euro s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2525,12 euro spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2525,12 euro od 16.10.2010 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 9.9.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.525,12 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania bola dňa 1.1.2007 uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému miestnosť č. XXX v budove M. J. W.. E. Č.. XX I. Š.. Podľa zmluvy žalobca fakturoval žalovanému spotrebovanú energiu v prenajatých priestoroch ako aj nájomné, čo bol žalovaný povinný uhrádzať podľa splátkového kalendára. Žalovaná suma pozostáva z nezaplateného nájomného vo výške 685,06 eur a služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti vo výške 1.840 eur na základe vystavených faktúr. Po uplynutí lehoty splatnosti faktúr bol žalovaný ústne i písomne vyzvaný k úhrade dlhu, avšak žalovaný dlh neuhradil.

2. Uznesením zo dňa 13.9.2016 súd pripustil rozšírenie žaloby o úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 16.10.2010 do zaplatenia.

3. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Žalovaná strana poukázala na to, že zmluva o nájme zo dňa 1.1.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný ďalej uviedol, že súdu boli predložené príjmové pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že v mesiacoch január až máj žalovaný uhradil sumu vo výške 690 eur. Žalovaný sám určil účel plnenia, ktorý je vyznačený na príjmových pokladničných dokladoch. Žalovaný teda preukázal splnenie dlhu. Čo sa týka dodania služieb (voda, plyn, elektrická energia) ani tu žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal skutočné dodanie a namerané množstvo energií. Okrem vystavených faktúr nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné dodanie vyúčtovanej spotreby elektrickej energie. Žalovaný nepredložil ani jeden odpočtový list opatrený podpisom oboch účastníkov, ktorý by preukazoval správnosť odpočtu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie nájomnou zmluvou zo dňa 1.1.2007, zoznamom neuhradených faktúr, výpisom z obchodného registra žalobcu a živnostenského registra žalovaného, miestnou ohliadkou, spôsobom rozúčtovania energie ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci.

5. Dňa 1.1.2007 bola medzi sporovými stranami uzavretá nájomná zmluva. Predmetom zmluvy bolo prenechanie nebytových priestorov v budove firmy M. N.. N. V..Q.. J. W. E. Č.. XX Š. do nájmu žalovanému. Nájomná zmluva bola uzavretá od 1.1.2007 na dobu neurčitú. Žalovaný využíval prenajaté priestory ako grafické štúdio. Mesačné nájomné bolo stanovené sumou 3.500,- Sk a bolo splatné najneskôr do 10 dňa v mesiaci. V článku III. zmluvy bolo zakotvené, že pri nedodržaní termínu úhrady nájomného a ostatných nákladov je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu 1% z omeškanej sumy za každý deň omeškania. V článku V bod e/ Nájomnej zmluvy bolo uvedené, že nájomca je povinný hradiť prenajímateľovi náklady na elektrickú energiu, plyn, vykurovanie, poplatky za znečistenie ovzdušia, vodné, stočné, iné služby poskytované prenajímateľovi a to na základe vyúčtovania, ktoré je nájomca povinný zaplatiť do 7 dní odo dňa doručenia faktúry od prenajímateľa.

6. Dňa 10.6.2010 žalobca listom vypovedal zmluvu o nájme žalovanému. Dôvodom vypovedania zmluvy bolo neplnenie si záväzku žalovaného, keď neuhrádzal nájom ako aj služby spojené s nájmom nehnuteľnosti. Žalovaný prevzal výpoveď z nájmu dňa 12.6.2010. Zároveň si žalovaný aj prevzal zoznam neuhradených faktúr. Nájomný vzťah zanikol dňa 30.6.2010.

7. Žalovaný mal v mesiaci január, február, marec, apríl, máj, jún roku 2010 v každom mesiaci zaplatiť nájomné vo výške 116,18 eur. Z týchto súm bolo uhradených v mesiaci január 2010 suma 12,02 euro a tak podľa žalobcu k úhrade za nájom za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 je žalovaný dlžný sumu 685,06 eur.

8. Za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti žalobca vystavil žalovanému nasledovné faktúry:

- fa č. XXXXXXX, vystavená 8.4.2008, splatná 22.4.2008, na sumu 259,68 eur, uhradené 13,69 eur, zostáva k úhrade 245,99 eur

- fa č. XXXXXXX, vystavená 31.12.2008, splatná 20.1.2009, na sumu 286,00 eur, uhradené 0 eur, zostáva k úhrade 286,00 eur

- fa č. XXXXXXX, vystavená 08.04.2009, splatná 22.4.2009, na sumu 333,67 eur, uhradené 0 eur, zostáva k úhrade 333,67 eur

- fa č. XXXXXXX, vystavená 07.07.2009, splatná 21.7.2009, na sumu 93,93 eur, uhradené 0 eur, zostáva k úhrade 93,93 eur

- fa č. XXXXXXX, vystavená 08.10.2009, splatná 22.10.2009, na sumu 81,24 eur, uhradené 0 eur, zostáva k úhrade 81,24 eur

- fa č. XXXXXXX, vystavená 31.12.2009, splatná 20.1.2010, na sumu 310,58 eur, uhradené 0 eur, zostáva k úhrade 310,58 eur

- fa č. XXXXXXX, vystavená 31.03.2010, splatná 25.4.2010, na sumu 377,48 eur, uhradené 0 eur, zostáva k úhrade 377,48 eur

- fa č. XXXXXXX, vystavená 30.06.2010, splatná 10.7.2010, na sumu 111,17 eur, uhradené 0 eur, zostáva k úhrade 111,17 eur

9. Žalovaný predložil príjmové pokladničné doklady zo dňa 7.1.2010; 12.1.2010; 15.2.2010; 24.3.2010; 19.5.2010. Podľa žalovaného z týchto pokladničných dokladov vyplýva, že v mesiacoch január až máj 2010 uhradil na bežnom nájomnom celkom sumu vo výške 690 eur. Na uvedených pokladničných dokladoch sú uvedené mesiace, za ktoré zaplatil nájom.

10. Štatutárna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 3.10.2013 uviedla, že tieto pokladničné doklady vypisovala. Poprela však, že by na uvedených dokladoch dopisovala jednotlivé mesiace. Ďalej uviedla, že mená jednotlivých mesiacov na pokladničných dokladoch sú dopisované - nie je to jej písmo, čo je badať bežným okom. Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu zo dňa 7.1.2010, tento je ešte aj prepisovaný.

11. Žalobca k spisovému materiálu pripojil originály príjmových pokladničných, ktoré predložil aj žalovaný a z týchto pokladničných dokladov jednoznačne vyplýva, že tam nie sú uvedené mesiace ako platba za nájom, ale sa v účele platby uvádza doplatok nájmu, dlžoba nájmu, splátka nájmu.

12. Dňa 31.7.2013 súd vykonal ohliadku nehnuteľností, ktorá sa nachádza v Š. W. E. XX. Na prvom poschodí sa nachádzajú nebytové priestory. Predmetom sporu je miestnosť č. XXX. V súčasnej dobe je tam kadernícky salón. V miestnosti je voda, elektrina a kúrenie je zabezpečované centrálne, pričom nehnuteľnosť E. Č.. XX má vlastný kotol na kúrenie. Teplá voda sa nerozvádza do kancelárií. Na radiátore nie je merač tepla. Ani v iných kanceláriách nie sú merače tepla a iných energií.

13. Na chodbe na 1. poschodí okrem kancelárií sa nachádza sociálne zariadenie - WC ako aj miestnosť pre upratovačky.

14. Hlavný merač elektrickej energie je vonku na budove.

15. Na chodbe 1. poschodia je elektrická rozvodná skriňa s meračmi pre jednotlivé miestnosti, pričom v tejto skrini je 7 meračov. V hornom rade prvý zľava je merač pre kanceláriu 210.

16. Čo sa týka vodomeru, tento je spoločný pre celú nehnuteľnosť pre všetkých nájomcov a podľa vyjadrenia žalobcu voda sa rozúčtováva na osobu paušálne, mesačne.

17. Vykurovanie je spoločné, je tu jeden kotol a jeden termostat. Pre celú budovu je regulovaná teplota jedným termostatom. Žalobca uviedol, že spotreba tepla sa vypočítala tak, že sa percentuálne určila akú plochu užíval nájomca a podľa výsledného percenta sa určilo také isté percento zo zaplateného tepla.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 116/1990 Zb. v platnom znení, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať do užívania inému zmluvou o nájme. Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia žalovaná národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3 je neplatná.

19. V nájomnej zmluve je uvedené, že nájom sa týka nebytových priestorov v budove firmy M. N.. N. V..Q.. J. W.. E. Č.. XX Š.. Takto špecifikovaný predmet nájmu je nejasný, neurčitý, keď chýba presná špecifikácia nebytového priestoru spolu s jeho rozlohou tak, aby sa stal nezameniteľným s iným priestorom. Možno jednoznačne konštatovať, že nájomná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 1.1.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom.

20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. Z prednesov právnych zástupcov účastníkov konania bolo zrejmé, že sa stotožňujú s tým, že nájomná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a že v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka treba bezdôvodné obohatenie vydať. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný nehnuteľnosť žalobcov užíval do 30.6.2010. Z toho vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, keď užíval nehnuteľnosť do 30.6.2013 a neplatil za užívanie.

22. Právna zástupkyňa žalovaného namietala premlčanie.

23. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa ne jeho úkor obohatil.

24. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. Samotná skutočnosť, že nájomná zmluva týkajúca sa nájmu nehnuteľnosti je neplatná, však ešte bez ďalšieho neznamená, že by vlastník týchto nehnuteľností nemal nárok na peňažnú náhradu za ich

užívanie od osoby, ktorá nehnuteľnosť užívala na základe neplatnej zmluvy, či dokonca celkom bez právneho dôvodu (citované z Nálezu Ústavného súdu II.US 329/2010 zo dňa 10.3.2011).

26. Okrem toho je nutné uviesť, že zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. a zmenu právnej kvalifikácie nemožno považovať za moment uplatnenia žalobného nároku.

27. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil a to tým, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu užíval do 30.6.2010. Žalovaný je povinný titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť za užívanie nehnuteľnosti.

28. Z dokazovania bolo preukázané - z originál príjmových dokladov - že žalovaný do príjmových dokladov, ktoré vo fotokópii predložil súdu dopísal mesiace, za ktoré mal uhradiť nájom. Z originálov však vyplýva, že mesiace boli dopisované a že žalovaným predložené príjmové doklady sú doplatkami k nájmu za predchádzajúce mesiace. Za užívanie nehnuteľnosti je žalovaný za obdobie od januára 2010 do 30.6.2010 žalobcovi dlžný 685,06 eur.

29. Čo sa týka služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti, v zmluve bolo uvedené, že žalovaný je povinný ich uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia faktúry od prenajímateľa.

30. Z faktúr pripojených v spise jednoznačne vyplýva, že žalovaný uvedené faktúry prevzal o čom svedčia jeho podpisy na faktúra o prevzatí, resp. podacie lístky žalobcu o doručení zásielky žalovanému.

31. Spotreba plynu sa vypočítala na základe odpočtu z plynomeru a to tým spôsobom, že sa vypočítala percentuálne podlahová plocha užívaná žalovaným a podľa toho sa rozpočítala spotreba plynu. Od roku 2009 sa spotreba uvádza v m3 a účtuje sa v kWh. Prepočet m3 na kWh sa vypočítava podľa vzorca 1,009 x 10,55 = kWh. Spotreba plynu v roku 2008 činila 3210,67 eur x 5,91% (spotreba na miestnosť č. 210) = 189,75 eur. V roku 2009 spotreba plynu činila 4039,11 eur x 5,91% (spotreba na miestnosť č. 210) = 238,71 eur. V roku 2010 do 30.6.2010 bola spotreba 1914,07 eur x 5,91% (spotreba na miestnosť) = 113,12 eur. 1914,07 eur predstavuje celkové ročné náklady na celú budovu.

32. Spotreba vody je daná paušálnou mesačnou sumou účtovaná na jednu osobu. M. G. má vlastný merač, kde sa odpíše spotreba a vyúčtuje sa. Vodné, stočné skutočné náklady v eurách vydelené počtom miestností, je priemerná spotreba na jednu miestnosť v eurách. Od ročných nákladov boli odrátané náklady vyúčtované nájomcovi M. G., v ktorom bare sú účtované náklady podľa odpočtu, nakoľko miestnosť je vybavená vodomerom. V roku 2008 bola celková spotreba 965,77 eur z toho spotreba na M. G. je 392,39 eur. Spotreba na jednu miestnosť činí 44,10 eur. V roku 2009 spotreba na jednu miestnosť činí 43,50 eur a do 30.6.2010 spotreba na jednu miestnosť je 23,40 eur.

33. Spôsob výpočtu elektrickej energie sa vypočítava na každú miestnosť, nakoľko každá miestnosť má vlastný elektromer, ku ktorému má každý nájomca prístup. Z elektromera je odpísaná spotreba a vypočíta sa rozdiel medzi počiatočným a konečným stavom. Spotrebovaná elektrická energia bola žalobcom fakturovaná kvartálne. K 31.3.2008 bola spotreba 138,14 eur, k 31.12.2008 bola spotreba 168,61 eur, k 31.3.2009 je spotreba 139,13 eur, k 30.6.2009 je spotreba 62,55 eur, k 30.9.2009 je spotreba 49,86 eur, k 31.12.2009 je spotreba 154,71 eur. V roku 2010 do 31.3.2010 činilo to sumu 159,83 eur a k 30.6.2010 to činilo u žalovaného 61,44 eur.

34. Spôsob výpočtu komunálneho odpadu sa vyúčtoval na základe ročného výmeru z S. Ú. Š.Ľ., na základe ktorého je vypočítaná pomerná časť na jeden mesiac a jedného nájomníka. M. G. mal účtovanú vyššiu čiastku oproti ostatným nájomcom. Komunálny odpad k 31.3.2008 činil 8,46 eur, k 31.12.2008 činil 11,05 eur. V každom štvrťroku roku 2009 činil 13,65 eur. V roku 2010 do 31.3.2010 bolo žalovanému účtované 13,47 eur, k 30.6.2010 taktiež 13,47 eur.

35. Celková spotreba energií nebytového priestoru č. 210 za rok 2008 činila 538,03 eur; za rok 2009 činila 743,06 eur; a do 30.6.2010 činila 384,73 eur.

36. Rozdiely medzi spotrebovanou energiou a účtovnou energiou žalovaným nekorešpondujú z dôvodu odlišných termínov odpočtov. Odpočty boli robené vždy posledného dňa príslušného kvartálu. Rozdiely

v celkovej cene za vyúčtované energie zohľadňujú náklady na údržbu prevádzky kotolne, revízie elektrických a plynových rozvodov a zariadení.

37. Rozhodujúce vo veci sú popísané skutočnosti zistené v rámci dokazovania a uplatnený nárok žalobcom, pričom nie je rozhodujúce na základe akých paragrafových ustanovení si svoj nárok uplatnil. Žalobca sa svojou žalobou, čo formuloval v petite, domáhal zaplatenia sumy 2.515,12 euro s príslušenstvom. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/11/2009 zo dňa 18.12.2009 sa uvádza: „Takýto procesný postup súdu však bol nesprávny, keďže nemal oporu v ustanovení § 95 O.s.p., pretože zmena právnej kvalifikácie nie je zmenou návrhu, pokiaľ navrhovateľ zmenil len právnu kvalifikáciu uplatneného nároku bez zmeny skutkových okolností uvedených v návrhu. Žalobca nebol povinný v návrhu svoj nárok právne kvalifikovať a pokiaľ tak aj urobil, súd tým nebol viazaný.“ Obdobný názor vyjadril Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp.zn. 5Obdo/17/2006 kde uviedol: „Uvedenie právnej kvalifikácie nároku, resp. zmena právnej kvalifikácie nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. V rozhodnutí R 1/1979 sa uvádza, že pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, správne postupujú súdu vtedy, ak za začiatok jej plynutia považujú deň, keď účastník zistil neplatnosť zmluvy (napr. keď revízne orgány vytkli organizácii neplatnosť uzavretej zmluvy). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby a to subjektívnu a objektívnu. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr!, že sa na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil a kto toto obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu - čo je prejednávaný prípad - bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia lehota začne teda plynúť až od vzniku takého právneho úkonu.

38. V konaní bolo preukázané, že ani jeden z účastníkov konania nevedel o tom, že zmluvu, ktorú uzavreli je absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa zmluvy, ktorú uzavreli sa riadili, na základe nej si aj plnili. Na základe zmluvy bola podaná aj žaloba. Až v odpore proti vydanému platobnému rozkazu je uvedené, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Teda až doručením odporu sa žalobca dozvedel o absolútnej neplatnosti a začala mu plynúť subjektívna premlčacia doba. V tej dobe si však svoj nárok už uplatnil na súde, a preto treba na daný prípad aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu dobu. 39. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle ô§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo, inak povedané, aby bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Okamihom od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty odvíja, je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11.12.2008 sp. zn. 33 Odo 1136/2006).

40. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň kedy k zisteniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak sa teda plnenie poskytuje po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. To znamená, že každá z čiastkových plnení má svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa aj posudzuje (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 14.12.2006 sp. zn. 33 Odo 52/2005).

41. Je nespochybniteľné, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil pričom toho obohatenie spočíva v užívaní nehnuteľnosti od 1.1.2010 do 30.6.2010 a tiež v tom, že žalobca žalovanému poskytoval služby spojené s užívaním nehnuteľnosti od 8.4.2008 do 30.6.2010 za ktoré žalovaný nezaplatil.

42. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že premlčacia doba sa počíta od vzniku plnenia a nie ako sa žalovaná strana mylne domnieva od uzavretia nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá 1.1.2007. Na daný prípad ako už bolo uvedené sa vzťahuje trojročná objektívna lehota.

43. Žaloba bola podaná dňa 9.9.2010, teda nemohlo dôjsť k premlčaniu práva z bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, nakoľko žalobca si uplatňoval právo od januára do júna 2010. Čo sa týka služieb za užívanie nehnuteľnosti ani tu nedošlo k premlčaniu, nakoľko premlčané by boli pohľadávky pred 8. septembrom 2007 a žalobca si uplatňoval nároky z faktúr od 8.4.2008 a neskôr.

44. Úrok z omeškania bol stranou žalobcu uplatňovaný od doručenia žaloby žalovanej strane. Súd priznal strane žalobcu tento úrok pričom sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. V čase vzniku omeškania bola aktuálna sadzba úrokov z omeškania stanovená podľa § 369 ods. 2 a § 369 a) Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2012 Z.z. v spojení ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky zvýšená o 8 percentuálnych bodov.

45. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobcovi ako úspešnej strane spore súd priznal 100% náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.