Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-381-2006.pdf
PDF · 88.99 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-38Er/381/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávnenej: L. proti povinnej: M. pre vymoženie 3418,97 eura s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Kováčska 32, Košice takto
rozhodol:
I. Exekúciu v časti vymáhaného príslušenstva pohľadávky v rozsahu 10%-tnej mesačnej zmluvnej pokuty zo sumy 3.418,97 eura od 1.4.12002 do zaplatenia vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Konanie v časti vymáhaného príslušenstva pohľadávky v rozsahu 10%-tnej mesačnej zmluvnej pokuty zo sumy 3.418,97 eura od 1.4.12002 do zaplatenia z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II poverením č. 5803 019149 zo dňa 29.3.2006 poveril, v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len “EP“) vykonaním exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 44C 294/2005 zo dňa 19.10.2005, súdneho exekútora JUDr. Ing. Slavomíra Borovského.
Uplynutím dňa 31.8.2009 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Slavomír Borovský odvolaný z funkcie exekútora a dňom 23.9.2009 sa jeho nástupcom stal JUDr. Ján Borovský, so sídlom Kováčska 32, Košice, ktorého náhradníčkou sa stala súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská.
Dňa 13.7.2010 bolo doručené Okresnému súdu Košice II prostredníctvom súdneho exekútora podanie, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh povinnej na čiastočné zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania. Svoj návrh odôvodnila tým, že súdne rozhodnutia bolo vydané bez jej účasti, súdne zásielky boli zasielané na adresu, kde sa povinná nezdržiavala, hoci pani I. adresu povinného vedela. Taktiež uviedla, že celá istina i všetky ostatné poplatky boli zaplatené v októbri 2009.
Dňa 28.6.2010 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie, v ktorom sa oprávnená vyjadrila k návrhu povinného na čiastočné zastavenie. Oprávnená uviedla, že povinná nepreberala súdne zásielky a nedostavila sa ani na pojednávanie na Okresnom súde Košice II, kde mohla rozpozorovať zmluvne dohodnutý poplatok z omeškania. Vzhľadom na to, že tento dlh, ktorý je predmetom exekúcie nie je jediný, ktorý voči povinnej eviduje a jej konanie považuje za neseriózne a neetické, trvá na vymožení dlžnej čiastky podľa právoplatného exekučného titulu.
Uznesením zo dňa 26.10.2010 Okresný súd Košice II č. k. 38Er/381/2006-13 o návrhu povinnej zo dňa 16.6.2010 rozhodol tak, že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 14CoE/166/2014-39 zo dňa 30.10.2014 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 470 ods. 2, veta prvá z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP“) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa ust. § 243h ods. 1, veta prvá zák. č. 233/1995 Z. EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Súd z pripojeného spisu 44C/294/2005 zistil. že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 44C/294/2005-34 zo dňa 19.10.2005, ktorý zaväzuje povinnú na zaplatenie 3.418,97 eura s 10 % mesačnou zmluvnou pokutou zo sumy 3.418,97 eura od 1.4.2002 do zaplatenia a trovy konania vo výške 170,95 eura. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2005 a stal sa vykonateľným.
Podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania exekučného titulu v zmysle ust. § 29 ods. 2 z. č. 99/1963 (ďalej len “O.s.p.“), pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý bol postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať.
Okresný súd Košice II v pôvodnom konaní - 44C/294/2005 vykonal šetrenie prostredníctvom mestskej evidencie obyvateľov, Registra obyvateľov SR, Ústrednej evidencie väzňov ZVaJS SR, Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Nad Jazerom, a osobného šetrenia hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Košiciach - Nad Jazerom, pričom sa nepodarilo zistiť inú adresu ako doteraz známu. Na základe vykonaného šetrenia súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil povinnej opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní a to pracovníčku Okresného súdu Košice II Ivetu Balovú.
Okresný súd Košice II vydal rozsudok č. k. 44C/294/2005-34 zo dňa 19.10.2005, ktorý bol doručený opatrovníčke dňa 21.11.2005. V predmetnom exekučnom titule bol opatrovník povinnej riadne poučený o možnosti podať proti rozsudku odvolanie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odo dňa jeho doručenia. Odvolanie podané nebolo, rozsudok nadobudol právoplatnosť, a teda je spôsobilý byť riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia.
Podľa stanoviska súdnej exekútorky zo dňa 13.10.2015 bola ku dňu 9.10.2015 od povinnej vymožená suma 17.4701,34 eura, z toho oprávnenej bola poukázaná suma 3.731,48 eura. Zvyšok poukázaný nebol, nakoľko sa celý spisový materiál nachádza na súde za účelom rozhodnutia o podaní povinnej a aj vzhľadom na skutočnosť, že povinná napáda zákonnosť zmluvnej pokuty.
Povinná v odvolaní uviedla, že po uhradení 3.418,97 eura a trov exekúcie požiadala oprávnenú L. o odpustenie, resp. zníženie poplatkov z omeškania. Oprávnená trvá na zaplatení celej čiastky, čo odôvodňuje tým, že povinná mala možnosť prísť na súdne pojednávanie a rozporovať zmluvne dohodnutý poplatok z omeškania. Oprávnená pri podaní žaloby na Okresný súd Košice II udala jej adresu, o ktorej vedela, že sa na nej nezdržiava a nepreberá žiadnu poštu. Nemohla sa preto zúčastniť na súdnom pojednávaní, rovnako ako nemohla prevziať rozsudok súdu. Posledný možný deň na odvolanie jej oprávnená zavolala a opýtala sa, či podala odvolanie voči rozsudku, a že je škoda, že nebola na pojednávaní, pretože ona by netrvala na poplatkoch z omeškania, potrebuje späť iba svoju istinu. Takto sa dozvedela, že prebehlo pojednávanie. Na druhý deň sa na súd dostavila, dozvedela sa, že jej bola pridelená opatrovníčka - pani M.. Tá jej dala nahliadnuť do spisu. V ňom sa udáva, že na otázku sudcu, či nemá vedomosť o jej inej adrese, o tom, kde sa zdržiava, pracuje, resp. telefonický kontakt, odpovedala oprávnená záporne. Oprávnená pozná jej zamestnávateľa (písala jej list do práce), bola ju osobne navštíviť (spolu H., ktorý ako svedok sám udáva, že ju navštívila i telefonovala) a pozná i jej telefónne číslo. Pri podaní na súde udala adresu, na ktorej sa nezdržiava, ale exekútorovi s rozsudkom v ruke dala adresu správnu. Oprávnená klame aj v tom, keď tvrdí, že tento dlh voči jej osobe nie je jediný. Nie je to pravda. Rozsudok, ktorý vydal Okresný súd Košice II dňa 19.10.2005 bol dňa 21.11.2005 doručený E.j, ktorú súd ustanovil za jej opatrovníčku. I napriek tomu, že bola riadne poučená o možnosti podať odvolanie proti rozsudku - neurobila tak. Z akého dôvodu je ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní, ak nevyužije ani základnú povinnosť - odvolanie? V deň jej návštevy jej dala nahliadnuť do spisu, vydala jej kópiu rozsudku a skonštatovala, že sa s tým už nič nedá robiť. Na záver
povinná udáva, že jej dlh voči oprávnenej bol 103.000,- Sk, úrok z omeškania je vypočítaný na viac ako 770.000,- Sk. Kedy sa začína hovoriť o úžere, ak je poplatok z omeškania 7x vyšší ako istina? Mesačná čiastka, ktorú jej zamestnávateľ strháva z platu sa rovná polovici výšky penále, takže nemá šancu zaplatiť tento dlh do konca života.
Povinná tvrdí, že v konaní sp. zn. 44C/294/2005 jej bola odopretá možnosť zúčastniť sa konania a obhajovať sa pred súdom, resp. ovplyvniť akýmkoľvek spôsobom rozhodnutie súdu. O uvedenom občiansko-právnom konaní ako žalovaná nemala vedomosti, nakoľko sa zdržiavala na inej adrese, ako bola adresa jej trvalého pobytu. Žalobkyňa L. a svedok v konaní M. vedeli o mieste jej skutočného pobytu, avšak na súde pri výsluchu tvrdili, že nemajú vedomosti o tom, kde sa v tom čase zdržiava, nemajú na ňu žiaden telefonický kontakt a ani iné vedomosti, napr. o tom, kde je zamestnaná. Dokonca pri podaní žaloby zámerne uviedli adresu, na ktorej vedeli, že sa nezdržiava a nemá možnosť dozvedieť sa o prebiehajúcom občiansko-právnom konaní a svojou účasťou ho ovplyvniť. Povinná v odvolaní uviedla, že oprávnená jej po skončení súdneho konania 44C/294/2005 zavolala zisťovala, či dávala odvolanie proti rozhodnutiu súdu. Vtedy sa dozvedela, že vôbec nejaké konanie je voči nej vedené. Dokonca vedela, kde je zamestnaná, nakoľko jej do sídla zamestnávateľa doručila súkromnú písomnosť. Napriek tomu oprávnená aj M. vo svojich výpovediach na súde zhodne tvrdili, že nemajú vedomosť o jej pobyte a ani žiaden kontakt. Uvedená výpoveď je súčasťou súdneho spisu. Po nahliadnutí do spisu zistila, že súd pred vydaním rozhodnutia na pojednávaní zisťoval od oprávnenej a M. jej adresu, telefónne číslo, prípadne zamestnávateľa. Na uvedené otázky súdu oprávnená odpovedala, že nemá tieto vedomosti. Oprávnená a M. boli súdom upozornení na dôsledky krivej výpovede, napriek tomu neuviedli pravdu o okolnostiach, ktoré mohli ovplyvniť priebeh a výsledok súdneho konania. Uvedené nepravdy uviedli úmyselne, za tým účelom, aby nemala možnosť sa na súde obhajovať a žiadať o zníženie zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprimeranej výšky. Zmluvu o pôžičke podpísala za, pre ňu nepriaznivých podmienok, ale v tom období bola vo finančnej tiesni, nezamestnaná. Uvedená zmluvná pokuta je v hrubom nepomere k hodnote samotnej pôžičky, nakoľko ročný úrok z omeškania je 120 %, čo napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu úžery. Oprávnená a M. úmyselne na súde vo svojich výpovediach tvrdili nepravdy a zamlčali skutočnosti, ktoré im boli známe a mali podstatný význam na rozhodnutie v súdnom konaní, nakoľko svojim konaním ju vedome vylúčili zo súdneho procesu, aby získali pre seba prospech z rozhodnutia o prisúdení zmluvnej pokuty v plnej výške.
Z uvedeného dôvodu povinná podala aj trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu krivej výpovede na oprávnenú a M.. Tieto skutočnosti budú prešetrovať orgány činné v trestnom konaní.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam povinná žiadala, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na to, že v konaní sp. zn. 44C/294/2005 boli porušené jej práva zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k žalobe, predmetom ktorej bola zmluva o pôžičke s takou výškou ročnej zmluvnej pokuty (ročný úrok z omeškania 120 %), ktorá presahuje výšku istiny. V súdnom konaní, na základe ktorého sa exekučné konanie uskutočňuje, žalobkyňa zámerne krivo vypovedala, za tým účelom, aby nemala možnosť obhajovať sa pred súdom. Istinu postupne uhrádzala pravidelnými splátkami zrážkami zo mzdy, ale po konečnom splatení úrok z omeškania predstavoval sumu vo výške viac ako 25.000 eur, pričom výška istiny bola 3.418,97 eura. Výšku istiny a časť príslušenstva už uhradila a žiadala, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na všetky okolnosti prípade a zastavil exekúciu vo zvyšnej časti príslušenstva.
Podľa výkladu Exekučného poriadku súdu exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu (§ 41 Exekučného poriadku), ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Ak by bola exekúcia vykonávaná podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, má byť zastavená.
Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie alebo iný titul vykonateľný len vtedy, ak obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného aj presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, dôvodom neprípustnosti exekúcie, ktorú pripúšťa súdna prax je aj situácia, kedy exekučný titul je nulitným aktom (paaktom).
V danom prípade podľa záveru odvolacieho súdu zmluvná pokuta podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka musí byť vždy určená tak, aby jej výška bola zistiteľná ku dňu porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viaže a to v tom zmysle, že bude zistiteľná konkrétna jednorazová čiastka zodpovedajúca
dohode o zmluvnej pokute. Táto čiastka nemusí byť uvedená v zmluve, ale spôsob jej určenia v zmluve musí umožňovať vyčíslenie zmluvnej pokuty jednorazovou čiastkou v okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
Určenie zmluvnej pokuty právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 44C/294/2005 formou 10 % mesačnou zmluvnou pokutovou zo sumy 103.000,- Sk od 1.4.2002 až do zaplatenia odporuje ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto sa javí byť neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obchádza kogentnú úpravu úrokov z omeškania obsiahnutú v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tento rozsudok sa dotýka občianskoprávnych vzťahov, pretože medzi účastníkmi bola dohodnutá zmluva o pôžičke. Určenie zmluvnej pokuty v exekučnom titule v tomto prípade nevykazuje znaky zmluvnej pokuty, ale ide skôr o úrok z omeškania. V exekučnom titule nebolo odôvodnené uloženie tejto zmluvnej pokuty.
V výška zmluvnej pokuty síce nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade je úlohou súdu vyhodnotiť, či v danom prípade neprichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Pod skutočnosťami, ktoré bránia vykonateľnosti rozhodnutia treba rozumieť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku, teda súd sa musí vysporiadať s otázkou, či je daná materiálna vykonateľnosť exekučného titulu.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že považoval tvrdenia povinnej vyjadrené v jej odvolaní spočívajúce v tom, že v konaní sp. zn. 44C/294/2005 jej bola odopretá možnosť zúčastniť sa konania a obhajovať sa pred súdom, resp. ovplyvňovať akýmkoľvek spôsobom rozhodnutie súdu za neopodstatnené. Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 44C/294/2005 mal odvolací súd za preukázané, že povinná sa nezdržiavala v mieste trvalého bydliska a ani po rozsiahlom šetrení sa nepodarilo zistiť jej pobyt. Z tohto hľadiska postup súdu prvého stupňa pri ustanovení opatrovníka bol zákonný. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že povinná dňa 6. 2. 2006 nahliadla do vyššie uvedeného spisu, prevzala rozsudok, avšak voči nemu doposiaľ nepodala žiadny riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.
Podľa ust. § 3 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 3 ods. 2 OZ fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, čo sa týka zmluvnej pokuty v exekučnom titule v tomto prípade nevykazuje znaky zmluvnej pokuty, ale ide skôr o úrok z omeškania a v exekučnom titule nebolo odôvodnené uloženie tejto zmluvnej pokuty. V tomto kontexte je otázne, či je exekučný titul v časti jeho príslušenstva pohľadávky (zmluvnej pokuty) nie len formálne vykonateľný (tým, že pre vyznačenie vykonateľnosti boli splnené všetky zákonom predpísané náležitosti), ale či je daná aj materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Podľa názoru súdu v časti zmluvnej pokuty, tak ako bola koncipovaná v rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 44C/294/2005-34 zo dňa 19.10.2005 a pre vyššie uvedené rozpory s kogentnou právnou úpravou, ako aj jej neodôvodnenie v tomto rozsudku by
nemala byť materiálne vykonateľná, a tak potom tomuto rozsudku v časti príslušenstva chýba základný kvalitatívny znak exekučného titulu a to je vykonateľnosť rozhodnutia.
Podľa ust. § 57 ods. 1, písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Na základe vyššie uvedeného súd exekúciu v časti príslušenstva a to 10%-tnej mesačnej zmluvnej pokuty zo sumy 3.418,97 eura od 1.4.12002 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.