Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/371/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného S. proti povinnej Z., pre vymoženie 2.548,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Er/479/2010-46 zo dňa 10. mája 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 1, 3, 4, 6, § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 10.08.2010 sa oprávnený domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie 2.548,75 Eur s prísl. na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 04722/10 z 10.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2010 a vykonateľnosť dňa 22.07.2010. Nárok oprávneného bol voči povinnej rozhodcom priznaný na podklade zmenky. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené 05.10.2010. Súdnemu exekútorovi bolo 21.01.2016 doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, exekučnému súdu postúpené na rozhodnutie 21.03.2016. Oprávnený v doplnení uviedol, že exekučné konania je vedené voči povinnej, ktorá je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupovala ako podnikateľ. Zo zmluvy o úvere exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá 22.05.2009 medzi oprávneným a povinnou, pričom povinná bola v zmluve označená dvoma spôsobmi, a to ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Z., s miestom podnikania XXX XX N. E., E. XXX, IČO XX XXX XXX a ako fyzická osoba Z. D., bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, s uvedením adresy jej trvalého pobytu. V zmluve o úvere je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, pričom všeobecné pomenovanie účelu poskytnutia úveru bolo vykonané zaškrtnutým príslušného políčka vo formulárovej zmluve. Z výpisu zo živnostenského registra exekučný súd zistil, že povinná v čase uzavretia zmluvy s oprávneným vykonávala podnikateľskú činnosť. Exekučný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Naopak, exekučný súd mal za to, že zmluva o úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom. O tom, že oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, t. j. že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, niet pochybností. Na druhej strane však exekučný súd nemohol súhlasiť s tvrdením oprávneného, že povinná mala pri uzatváraní zmluvy o úvere jednoznačne podstavenie podnikateľa a nie spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že povinná bola v čase uzavretia zmluvy podnikateľka, nemôže vyvolať presvedčenie oprávneného, že povinná konala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere má charakter vopred predtlačeného formulára. Jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, nachádzajúce sa na rubovej strane zmluvy o úvere. Povinná nemohla obsah zmluvy o úvere ovplyvniť, nakoľko takto formulovaná zmluva je pripravená pre veľký počet spotrebiteľov. Exekučný súd mal ďalej za to, že v rozhodcovskom konaní preto nemohlo byť prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je daný, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. b), a f) O.s.p. Postavenie povinného ako spotrebiteľa oprávnený razantne odmieta s poukazom na uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Zmluvu o úvere preto nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený v danom prípade vychádzal z vyhlásenia povinného, že ide o úvery poskytnuté na výkon podnikania, čo povinný aj potvrdil svojím osobitným podpisom. Povinnému tak nemožno priznať postavenie spotrebiteľa s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že v časti identifikácie je okrem mena uvedené aj obchodné meno a IČO dlžníka, z čoho vyplýva, že je živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri. Povinný okrem iného ani nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. K uvedenému dal do pozornosti rozhodnutie, ktorým bolo v obdobnej veci rozhodnuté o pokračovaní exekúcie, a to rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 5Er/1352/2014-15 zo dňa 04.03.2016. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky je prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje už do priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Súd môže prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere. Ďalej k tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke oprávnený namietal, že rozhodcovská doložka v danej úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Má za to, že prijatie argumentácie súdu by potom pre dodávateľa znamenalo, že nemá možnosť využiť rozhodcovské konania, pričom je zrejmé, že ani úmyslom zákonodarcu nebolo zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Oprávnený má za to, že z uzavretej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu, ktoré sú z hľadiska vnútroštátneho i európskeho práva právne prípustné, pričom zdôraznil, že v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, avšak v danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky uzavretej v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhuje odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie zrušil.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1,2 potvrdiť.

5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.08.2010, spísaným pred súdnym exekútorom A.. Q. E., so sídlom v C., domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 2.548,75 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, zo dňa 10.06.2010, sp. zn. SR 04722/10, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2010 a vykonateľnosť dňa 22.07.2010. Poverenie bolo tamojším súdom súdnemu exekútorovi vydané dňa 05.10.2010. S poukazom na § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, dôvodný bol postup súdu prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa zaoberal tým, či nie je dôvod na zastavenie exekúcie.

13. Zmenka zabezpečovala plnenie zo Zmluvy o úvere zo dňa 22.05.2009, ktorú uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z listinných dôkazov vyplynulo, že povinná bola v čase uzatvorenia zmluvy rovnako podnikateľom (fyzická osoba - živnostník). V predmetnej zmluve bola označená obchodným menom a IČO-m a zároveň identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, občianskym preukazom a adresou trvalého bydliska ako fyzická osoba.

14. Zmluva o úvere má formu vopred vyhotoveného formulárového tlačiva s pripravenou (predtlačenou) časťou na vpísanie údajov identifikujúcich osobu ako podnikateľa a zároveň časť na označenie osoby ako nepodnikateľa. V zmluve o úvere je zároveň predtlačené vyhlásenie dlžníka, že úver čerpá na výkon podnikania, ktoré umožňuje žiadateľovi o úver zaškrtnutím označiť účel čerpania finančných prostriedkov.

15. Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie, že uzavretá zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. V danej veci je nepochybné, že povinná je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, napriek ustanoveniu v zmluve, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania a s ohľadom na to, že v zmluve je označená údajmi identifikujúcimi osobu podnikateľa, ale tiež údajmi pre nepodnikateľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

16. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, zákonodarca jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, pretože nemôže byť úlohou exekučného súdu v rámci exekučného konania suplovať základné konanie. Exekučné konanie slúži výlučne na vynútenie a realizáciu dobrovoľne nesplnených povinností uložených vykonateľnými rozhodnutiami vydanými v základnom konaní, a preto zásadne nie je možné v jeho rámci pristupovať k hmotnoprávnemu prieskumu exekučných titulov. Rozhodnutie vo veci samej totiž musí byť vždy vydané v rámci základného konania, ktoré musí byť procesne oddelené od konania exekučného. Ide o jednu z garancií zachovania práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo, alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Je možné súhlasiť s oprávneným, že v čase vydania exekučného titulu žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom) by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .