Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-28-2020.pdf
PDF · 95.17 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v právnom spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, O. : S., proti žalovanému: Mesto Košice, Magistrát mesta Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135 o zaplatenie 417,06 EUR
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 208,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 208,53 EUR od 8.7.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.7.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 417,06 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 417,06 EUR od 8.7.2019 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj nárok skutkovo a právne odôvodnil tým, dňa XX.X.XXXX v čase o XX:XX hod.. viedol počas výcviku K. v čase vzniku škody N. ako V..h služobné motorové vozidlo zn... Počas prechádzania cez uvedenú ulicu s vozidlom vošiel do neoznačeného prepadnutého kanalizačného poklopu, následkom čoho došlo k poškodeniu ľavého predného kolesa vozidla. Zo záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti č. Q., ktoré vydalo oddelenie dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu Q. pri objasňovaní tejto škodovej udalosti vyplýva, že škodová udalosť bola spôsobená závadou komunikácie. Na majetku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, t.j. na služobnom motorovom vozidle zn. I. vznikla škoda podľa faktúry P. a.s. vo výške 417,06 EUR. Žalovaný napriek písomnej výzve zo dňa 21.6.2019, doručenej 27.6.2019 neuhradil predmetnú pohľadávku. Žalovaný listom č. S. zo dňa 31.7.2019 oznámil žalobcovi, že danú škodovú udalosť neodstúpi do poisťovne H. s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poistení všeobecnej zodpovednosti „pretože pozemok je síce vo vlastníctve mesta Košice, ale stavba, teda komunikácia na ktorej došlo k škodovej udalosti nie je vo vlastníctve ani v správe mesta Košice“. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 8.7.2019.
3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy : fotografie z miesta škodovej udalosti, záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti č. Q. zo dňa 24.8.2017, výzva na zaplatenie č. H. zo dňa 21.6.2019, list č. S. zo dňa 31.7.2019.
4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp.zn.č. 37C/28/2020-21 dňa 16.9.2020, v ktorom zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej summy v celom rozsahu.
5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 30.9.2020 odpor s odôvodnením, že komunikácia, na ktorej došlo ku škodovej udalosti, nie je verejná miestna komunikácia, ktorá by bola zaradená v sieti miestnych komunikácií a kanalizačný poklop, na ktorom došlo k predmetnej škodovej udalosti, nie je vo vlastníctve ani v správe Mesta Košice a je pravdepodobne v správe I. s.. K. nie je verejná miestna komunikácia a nie je vo vlastníctve mesta Košice. Jedná sa o verejnú účelovú komunikáciu (účelové komunikácie slúžia k spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch a sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických alebo fyzických osôb), ktorá bola podľa nám dostupných informácií pred r. 1991 vo vlastníctve spoločnosti G. dnešný majetkovo- právny vzťah nie je známy. Namietal pasívnu legitimáciu v tomto spore a navrhol žalobu zamietnuť. 6. Žalobca v replike dňa 4.11.2020 tvrdil, že škoda vznikla na komunikácií, ktorá sa nachádza na K. pričom ako vlastník uvedenej parcely je zapísaný žalovaný. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že predmetná O. je verejná účelová komunikácia, nakoľko táto komunikácia neslúži len na spojenie jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. O. aj keď podľa vyjadrenia žalovaného nie je zaradená v sieti miestnych komunikácií, má charakter miestnej komunikácie, nakoľko ide o všeobecne prístupnú a užívanú pozemnú komunikáciu, ktorá sa nachádza na zastavanom území a zároveň spája časti obce a je pre toto spojenie dopravne významná (§ 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Táto komunikácia spĺňa všeobecne prospešný účel, širokou verejnosťou, najmä obyvateľmi mestskej časti C. ako aj obce C., je využívaná ako riadne dopravné prepojenie medzi jednotlivými mestskými časťami. O. je súvislá komunikácia, v celej dĺžke pokrytá asfaltom. Žalobca pre presnejšiu orientáciu, kde došlo ku škodovej udalosti, predkladá katastrálnu mapu prekrytú s ortofoto mapou, pričom presné miesto je označené červeným krížikom. Žalobca má za to, že škodová udalosť bola spôsobená závadou komunikácie, tak ako to vyplýva zo záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti č. Q. zo dňa XX.X.XXXX, . ktoré vydalo oddelenie dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu Q.ri objasňovaní tejto škodovej udalosti, a nie na kanalizačnom poklope, ako uvádza vo svojom podaní žalovaný. Vodič služobného cestného vozidla vošiel s vozidlom do neoznačeného prepadnutého kanalizačného poklopu, následkom čoho došlo k poškodeniu ľavého predného kolesa vozidla, pričom k poškodeniu vozidla došlo pri strete vozidla s telesom vozovky.
7. Žalobca pripojil listinný dôkaz: katastrálnu mapu prekrytú ortofoto mapou.
Aplikované zákonné ustanovenia : 8. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
9. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.
10. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sieť miestnych komunikácií pre územie obce tvoria všeobecne prístupné a užívané pozemné komunikácie nezaradené do cestnej siete, ktoré a) sú na území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie, b) navzájom spájajú dve obce, prípadne časti obce a sú pre toto spojenie dopravne významné, c) spájajú obec so železničnou stanicou, železničnou zastávkou, letiskom alebo prístavom, pokiaľ ako účelové komunikácie neslúžia prevažne prevádzke alebo správe týchto zariadení, d) spájajú obec s cintorínom.
11. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.
12. Podľa § 3d ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účelové cesty sú vo vlastníctve štátu 2b) alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
13. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis 2caa) neustanovuje inak.
14. Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych ciest sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete,2i) kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií podľa osobitného predpisu) a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
17. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 20. V zmysle § 14 ods. 5, druhá a štvrtá veta vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 134/2018 Zb. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, na jednej náprave musia byť použité len zhodné pneumatiky. Zhodnou pneumatikou sa rozumie pneumatika s rovnakým rozmerom, konštrukciou, kategóriou použitia, názvom výrobcu, obchodnou značkou, indexom nosnosti, kategóriou rýchlosti a prierezom.
21. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Právny záver na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania : 26. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 417,06 EUR titulom náhrady škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť na motorovom vozidle v dôsledku závady v cestnej komunikácii, ktorá by mala byť vo vlastníctva, alebo v správe žalovaného.
27. Súd mal v spore za preukázané, že dňa 1X.X.XXXX v čase o XX:XX hod. viedol počas výcviku a v čase vzniku škody, K. služobne zaradený ako V. služobné motorové vozidlo zn. I. kedy počas prechádzania cez uvedenú ulicu s vozidlom vošiel do neoznačeného prepadnutého kanalizačného poklopu, následkom čoho došlo k poškodeniu ľavého predného kolesa vozidla.
28. Miesto vzniku škodovej udalosti nebolo medzi stranami sporu sporné, a svedčí o tom aj pripojená fotodokumentácia a ortofotomapa s vyznačením konkrétneho miesta, na K. 29. Z listu vlastníctva P., ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Na pozemku je postavená ostatná inžinierska stavba a súčasti a pozemok je umiestnený v zastavanom území obce.
30. Čo sa týka pomenovania ulice, na ktorej sa nachádza sporná komunikácia, tak ide Q.
31. Zo Záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti č. Q., ktoré vydalo oddelenie dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva K. pri objasňovaní tejto škodovej udalosti vyplýva, že škodová udalosť bola spôsobená závadou komunikácie.
32. Podľa faktúry P.ňa 24.8.2017 vystavenej M. na služobnom motorovom vozidle zn. I. bola vykonaná oprava v rozsahu 4ks pneumatík A. celkovej sume 417,06 EUR.
33. Žalovaný napriek písomnej výzve zo dňa 21.6.2019, doručenej mu dňa 27.6.2019 neuhradil predmetnú pohľadávku a nárok žalobcu neuznal.
34. Medzi stranami sporu bolo sporné, aký charakter má komunikácia, na ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu.
35. Žalobca k charakteru komunikácie uviedol, že ide o miestnu komunikáciu, nakoľko ide o všeobecne prístupnú a užívanú pozemnú komunikáciu, ktorá sa nachádza na zastavanom území obce a zároveň spája časti obce a je pre toto spojenie dopravne významná (§ 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Táto komunikácia spĺňa všeobecne prospešný účel, je využívaná širokou verejnosťou, najmä obyvateľmi mestskej P. využívaná ako riadne dopravné prepojenie medzi jednotlivými mestskými časťami. O. je súvislá komunikácia, v celej dĺžke pokrytá asfaltom. 36. Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že predmetná O. je verejná účelová komunikácia, pretože slúži len na spojenie jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. Pred r. 1991 bola vo vlastníctve spoločnosti G. kanalizačný poklop, na ktorom došlo k predmetnej škodovej udalosti, nie je vo vlastníctve ani v správe Mesta Košice a je pravdepodobne v správe I.37. Nakoľko sa v spore nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že komunikácia nM.§ 4b ods. 1 cestného zákona) je miestnou cestou, pretože nie je zaradená do siete miestnych ciest ako to vyžaduje zákon, tak je predpoklad, že by sa mohlo jednať o účelovú komunikáciu (§ 22 ods. 1 cestného zákona), avšak v tomto spore nebolo preukázané vlastníctvo k tejto cestnej komunikácii. 38. Otázka vlastníka tejto inžinierskej stavby - cesty postavenej na pozemku vo vlastníctve žalovaného, by mala byť podstatná predovšetkým pre žalovaného, ale nie je podstatná v tomto spore pre stanovenie zodpovednosti za škodu vzniknutú na majetku žalovaného uplatnenú v tomto spore. 39. Zodpovednosť žalovaného za vznik škody na majetku žalobcu nie je síce daná podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ale je daná podľa Občianskeho zákonníka, ako všeobecná zodpovednosť za vznik škody. 40. Žalovaný si v rozpore s ust. § 415 Občianskeho zákonníka nepočínal tak, aby v rámci preventívnej zodpovednosti zabránil vzniku škody na majetku žalobcu tým, že od vlastníka inžinierskej stavby - cesty nezabezpečil opravu kanalizačného poklopu, ktorý sa nachádza na pozemku žalovaného.
41. V dôsledku porušenia preventívnej povinnosti žalovaným, došlo k vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) u žalovaného, nakoľko je preukázané, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, vznikla na majetku žalobcu škoda v zmysle poškodeného ľavého predného kolesa služobného motorového vozidla zn. I.42. Čo sa týka rozsahu náhrady škody, tak je preukázané, k poškodeniu motorového vozidla došlo v rozsahu ľavého predného kolesa vozidla, pričom žalobca si dal opraviť všetky 4 kolesá motorového vozidla, a uplatnil si náhradu škody podľa faktúry P. za 4 ks pneumatík XXX/XXRXXXXVA. v sume 417,06 EUR.
43. V otázke rozsahu škody sa súd stotožňuje s názorom žalovaného a s odkazom na ust. § 14 ods. 5 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 134/2018 Zb. z., podľa ktorého na jednej náprave musia byť použité len zhodné pneumatiky, z čoho vyplýva, že ak u žalobcu došlo k poškodeniu 1 pneumatiky, tak v záujme dodržania zákona mal vymeniť maximálne 2, nie všetky 4 pneumatiky. Oprava zvyšných 2 pneumatík nemá žiadnu príčinnú súvislosť so vznikom škody a s porušením právnej povinnosti žalovaným.
44. Vzhľadom na uvedené, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie opravy 2 ks pneumatík na jednu nápravu, čo predstavuje sumu 208,53 EUR, a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
45. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
46. Žalobca si z dlžnej sumy uplatnil aj úroky z omeškania od 8.7.2019 do zaplatenia. 47. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy priznanej súdom vo výške 208,53 EUR od 8.7.2019 (10 dní na plnenie od doručenia výzvy žalovanému dňa 28.6.2019), do zaplatenia, a to v súlade s ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády č. 87/95 Z.z., podľa ktorých bola prípustná úroková sadza vo výške 0,00% (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,00% + 5 percentuálnych bodov).
T r o v y konania :
48. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
52. V zmysle zásady úspechu v spore (§ 255 CCS) súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že pomer úspech a neúspechu bol rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).