Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/33/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: W.. C. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. I.. N. XX, C., právne zastúpený JUDr. Marianna Dobríková, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Jilemnického 8, Martin, IČO: 36 869 431, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie 3795,93 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3795,93 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 21.3.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

III. Slovenská republika má právo voči žalovanému na náhradu nákladov, súvisiacich s vypracovanými znaleckými posudkami, ktoré boli zaplatené zo štátnych prostriedkov.

odôvodnenie:

1. Žalobca, žalobou podanou dňa 5.10.2011 žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom. V písomnej žalobe uviedol, že dňa 13.2.2011 v Martine - Stráne došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu značky Y. S. R..Č..C. XXX Q.. Škodovú udalosť zavinil poistený žalovaného C. J. na motorovom vozidle ev.č.C. XXX Q.. Účastníci škodovej udalosti spísali o jej priebehu a zavinení správu o nehode. Žalobca si ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody na svojom motorovom vozidle u žalovaného, ktorý jeho vozidlo ohliadol, následne si navrhovateľ nechal svoje vozidlo opraviť a za jeho opravu zaplatil sumu vo výške žalovanej sumy, na základe faktúry č.XXXXXX, vystavenej C. P. dňa 18.4.2011. Žalovaný listom zo dňa 21.3.2011 odmietol žalobcovi náhradu škody poskytnúť z dôvodu, že charakter vzniku škody nezodpovedá deklarovanému priebehu skutkového stavu. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 27.6.2011 opätovne vyzval žalovaného, aby mu škodu nahradil, pričom predložil čestné prehlásenie svedka škodovej udalosti, svojho spolujazdca C. G. o priebehu škodovej udalosti. Ani na základe tejto výzvy a čestného prehlásenia žalovaný náhradu škody neuhradil. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k dobrovoľnému poskytnutiu náhrady škody, žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 21.3.2011, t.j. odo dňa oznámenia žalovaného o neposkytnutí náhrady škody.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril listom zo dňa 1.3.2012, ktorý bol doručený súdu 13.3.2012 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odôvodnení svojho podania uviedol, že dňa 13.10.2009 žalovaný s C. J. uzavrel poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu Š. M. R..Č.. C. XXX Q.. Podľa oznámenia poistnej udalosti poisteného zo dňa 22.2.2011 a podľa oznámenia poškodeného poistnej udalosti zo dňa 18.2.2011 sa dopravná nehoda údajne stala dňa 13.2.2011 a bolo pri nej údajne poškodené motorové vozidlo typu Y. S. R..Č.. C. XXX Q., ktorého vlastníkom je žalobca. Podľa uvedeného k dopravnej nehode malo dôjsť tak, že poistený viedol motorové vozidlo Š. M. R..Č.. C. XXX Q.,

pričom mal prejsť do protismeru a naraziť do motorového vozidla Y. S. R..Č.. C. XXX Q.. Nakoľko zodpovednosť za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Š. M. bola táto poistená u žalovaného, pristúpil tento bez zbytočného odkladu k začatiu prešetrovania potrebného k zisteniu rozsahu jeho povinnosti poskytnúť plnenie. Pri vykonávaní prešetrenia zistil skutočnosti, na základe ktorých listom zo dňa 21.3.2011 oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť vybavuje ako bezpredmetnú, t.j. bez nároku na poistenie. Svoje zamietavé stanovisko riadne odôvodnil tým, že nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Následne sa žalobca voči tomuto zamietavému stanovisku zo dňa 31.3.2011 odvolal. Žalovaný zabezpečil kontrolu riešenia škodovej udalosti, avšak stanovisku ku škodovej udalosti ohľadne nároku na náhradu škody bolo opätovne zamietavé, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 10.5.2011. Ani pri opakovanej žiadosti žalobcu žalovaný žalobcovi nevyhovel. Žalobca tvrdil, že mal dôvodné pochybnosti o právnom základe nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody, nakoľko nemal preukázané, že ku škodovej udalosti vôbec došlo a už vôbec, že došlo spôsobom a v rozsahu, ako to uviedol žalobca. K tomuto presvedčeniu došiel na základe ohliadky poškodených motorových vozidiel a následne vyhotovenej dokumentácie, z čoho vyplynulo, že rozsah poškodenia motorových vozidiel nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, teda absentoval právny základ zodpovednosti škodovej udalosti a prípadne zodpovednosti poistenej za škodu. Technická neprijateľnosť poškodených motorových vozidiel bola s ohľadom na podklady, obsiahnuté v spisovom materiály, čo konštatoval odborný pracovník žalobcu. Z fotodokumentácie je zrejmé, že sila, ktorá poškodila obe motorové vozidlá nebola rovnaká. Vzhľadom na celé poškodenie oboch vozidiel spolu nekorešpondujú z energetického ako aj geometrického hľadiska, vznik poistnej udalosti nie je v príčinnej súvislosti s deklarovanými poškodeniami motorových vozidiel. Žalovaný namietal aj výšku uplatnenej náhrady škody, ktorá sa v danom prípade uhrádza ako skutočná škoda. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určovaní výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase poškodenia, t.j. vypočítava sa všeobecná hodnota motorového vozidla v čase poškodenia. Žalobca si uplatňuje právo na vyplatenie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré však nemožno stotožňovať s výškou skutočnej škody. Podľa výpočtov žalovaného došlo vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla k jeho zhodnoteniu. Podľa názoru žalovaného je tento nárok žalobcu neoprávnený, pretože úhradou celých nákladov na opravu by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, pretože všeobecná hodnota vozidla po oprave vzniknutých poškodení bola vyššia ako všeobecná hodnota vozidla pred vznikom poškodenia.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov C. J. S. C. G., listinnými dokladmi - správou o nehode, faktúrou č.XXXXXX zo dňa 18.4.2011, oznámením žalovaného zo dňa 21.3.2011, výzvou advokátskej kancelárie zo dňa 27.6.2011, odpoveďou žalovaného zo dňa 29.7.2011, oznámením poistnej udalosti poisteným dňa 22.2.2011, oznámením poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 18.2.2011, listom žalobcu zo dňa 31.3.2011, oznámením stanoviska k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti zo dňa 10.5.2011 a 29.7.2011, znaleckým posudku W.. C. C. č.310/2012 , znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva č.30/2015, vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 19.1.2016, odborným stanoviskom Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 5.9.2016, vyjadrením G.. B. zo dňa 30.1.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe, na ním tvrdených skutočnostiach s poukazom na listinné dôkazy, ktoré súdu predložil. Teda zotrval na tom, že dňa 13.2.2011 došlo v Martine - Stráne k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodeného jeho motorové vozidla značky Y. S. R..Č.. C. XXX Q.. Škodovú udalosť zavinil poistený žalovaného C. J. na motorovom vozidle ev.č. C. XXX Q.. O škodovej udalosti spísali účastníci nehody správu, ktorá bola súdu predložená. Žalobca potom, ako žalovaný ohliadol jeho motorové vozidlo, si toto nechal opraviť. Za opravu si uplatnil nárok, vyfakturovaný faktúrou č.XXXXXXX, vystavenou C. P. zo dňa 18.4.2011 vo výške 3795,93 eura. Vo svojej výpovedi pred súdom žalobca popísal priebeh nehody tým spôsobom, že na Pivovarskej ulici v Martine asi v polovici je ostrá zákruta, videl, že sa blíži vozidlo, ktorému sa bez asi jeho pomoci nedalo vyhnúť. Snažil sa uhnúť doprava, ale bol tam ľad taký, čo odstraňujú cestári. Celá zákruta bola namrznutá, začal sa točiť, dostal sa do protiľahlej strany, kde vbehol do jarku a odtiaľ ho odrazilo na cestu. Následne vystúpili z auta a začali zisťovať, čo s ním je. V danej dobe nebolo moc dobré svetlo, auto bolo pojazdné. Pán, s ktorý došlo k nehode prišiel k autu, sa ospravedlnil s tým, že je to jeho chyba, nevolali policajtov a žalobca bol uzrozumený, že v danom prípade to ani nebolo potrebné. Na ulici nesvietilo svetlo, preto sa rozhodli, že auto pôjdu pozrieť. Išli do garáže, ktorá bola v práci jeho otca a pod svetlom videli poškodenia, ktoré spísali, vymenili si kontakty s tým, že na ďalší pracovný deň vec budú hlásiť poisťovni. Ohliadca zo strany

poisťovne bol auto ohliadnuť, toto bolo v garáži otca. Pokiaľ kontaktoval poisťovňu ohľadne plnenia, táto mu plnenie odmietla. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na stanovisku v tom, že nie je dôvod poskytnutia plnenia žalobcovi. Stotožnil sa s tým, že prípadnému znalcovi v konaní je potrebné uložiť otázky, ktoré chcel vypracovať a položiť mu ich.

5. Pred nariadením znaleckého dokazovania súd vo veci vypočul svedkov C. J. S. C. G.. Svedok C. J. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že k dopravnej nehode došlo v nedeľu medzi siedmou - ôsmou hodinou. Išiel zo Stráni v zime, bol udupaný sneh na ceste, rezal zákrutu a prešiel do protismeru, kde sa buchli s vozidlom p. J.. Po strete vozidiel mal za to, že auto žalobcu malo poškodenia a to poškodený nárazník, ktorý bol na zemi, ľavý blatník, svetlo. Následne išli do garáže jeho otca, resp. firmy, tu spísali správu o nehode a do poisťovne nahlásil túto udalosť. Opakovane ju upresňoval. Svedok uviedol, že išiel rýchlosťou asi 60 až 70 km/hod.. Po dopravnej nehode bola tma, takže sa to na mieste nedalo fotografovať.

6. Svedok C. G. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že so žalobcom sú kamaráti. Išiel ho zaviesť na chatu po starej pivovarskej ceste v Martine. V zákrute vybehol mladý muž na M., dosť rezal zákrutu. Marián strhol auto doprava, šmyklo ho, odhodilo doľava, kde sa zapichli, odrazili a ostali na ceste. Druhý vodič prišiel, ospravedlnil sa, spýtal sa, či sa nič nestalo. Dohodli sa, že policajtov volať nebudú. Potom išli s autom do garáže a zisťovali rozsah škody.

7. Súdom bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 5.6.2012 ustanovený znalec W.. C. C. - znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave a technický stav cestných vozidiel. Znalcovi boli uložené otázky v spolupráci so stranami sporu. Následne znalec vypracoval znalecký posudok, s ktorého závermi sa nestotožnil žalobca a ani žalovaný. Z tohto dôvodu bolo vo veci nariadené kontrolné znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, a tejto inštitúcii ako znaleckej organizácií boli uložené otázky, formulované žalobcom aj žalovaným. Ústav súdneho inžinierstva vypracoval znalecký posudok, odpovedal na zadané otázky.

8. Na otázku, či je možné z fotodokumentácie brzdových kotúčov motorového vozidla ev.č. C. XXX Q., vyhotovenej žalovaným dňa 15.2.2011 jednoznačne vysloviť, že toto vozidlo v žiadnom prípade nemohlo byť v prevádzke dňa 13.2.2011 znalec odpovedal, že napriek značnej korózií na trecích plochách brzdových kotúčov jednotlivých kolies, sú na častiach brzdových kotúčov viditeľné stopy trenia, ktoré možno vyhodnotiť ako stopy po vzájomnom kontakte medzi brzdovým obložením a trecou plochou brzdových kotúčov. Na základe uvedených viditeľných stôp nemožno z technického hľadiska jednoznačne vylúčiť, že vozidlo Y. dva dni pred vyhotovením predmetnej fotodokumentácie mohlo byť v prevádzke. Uvedené možno z technického hľadiska vysvetliť v súvislosti s vodičom, popísaným priebehom brzdenia počas jazdy pred vznikom dopravnej nehody (brzdenie s minimálnou hodnotou brzdného spomalenia, t.j. pôsobenia minimálnych síl na trecie plochy kolesových bŕzd). Vzhľadom na výsledky vykonaného experimentu znalcom je potrebné uviesť, že podľa povahy a hrúbky koróznych produktov musela byť expozícia brzdových kotúčov v atmosfére pred použitím vozidla podstatne dlhšia ako tri týždne, pretože za tri týždne sa na základe výsledkov experimentu vytvorila tenká nerovnomerná vrstva koróznych produktov, ktorá by sa úplne alebo aspoň lokálne odstránila z trecej plochy brzdového kotúča pri brzdení.

9. Znalcovi bola daná úloha vykonať technický experiment s brzdovými kotúčmi motorového vozidla ev.č. C. XXX Q. a zodpovedať, či toto vozidlo s prihliadnutím na spôsob jeho prevádzky pred škodovou udalosťou dňa 13.2.2011, poveternostné podmienky, stav vozovky a rigolov a spôsob jazdy v deň škodovej udalosti a dobu a podmienky, v akých sa nachádzalo po príchode technika žalovaného dňa 15.2.2011 mohlo byť v prevádzke dňa 13.2.2011. Znalec na uvedené odpovedal, že možnosť použitia vozidla sa vzhľadom na prítomnosť viditeľných trecích plôch na ploche brzdového kotúča nedá jednoznačne vylúčiť, z technického hľadiska nie je možné stanoviť, kedy boli uvedené stopy na brzdových kotúčoch vytvorené. Podľa povahy hrúbky koróznych produktov musela byť expozícia brzdových kotúčov v atmosfére pred použitím vozidla podstatne dlhšia ako tri týždne, pretože za tri týždne sa na základe výsledkov experimentu vytvorila tenká nerovnomerná vrstva koróznych produktov, ktorá by sa úplne alebo aspoň lokálne odstránila z trecej plochy brzdového kotúča pri brzdení.

Na otázku či účastníkmi škodovej udalosti zo dňa 13.2.2011 tvrdený priebeh nehodového deja je technicky prijateľný znalec uviedol, že v súvislosti s posúdením technickej prijateľnosti nehodového deja, popísaného vodičmi vozidiel boli v rámci znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vykonané nasledovné úkony a to experiment, ktorého cieľom bola determinovať korózne správanie a charakter koróznych produktov liatiny, použitej na výrobu brzdového kotúča v definovaných podmienkach, posúdená možnosť prevádzky vozidla Y. vzhľadom na zadokumentovaný rozsah korózie brzdových kotúčov vozidla, vyhodnotená geometrická korešpondencia poškodení vozidla Y. S. a Š. M., vyhodnotená technická prijateľnosť vzniku poškodení ľavých predných častí vozidiel pri ich vzájomnom kontakte v súlade s vodičmi popísaným priebehom nehodového deja, posúdená technická prijateľnosť vzniku ostatných poškodení vozidla Honda v súvislosti so stratou jeho smerovej stability a následným nárazom do časti priekopy. Na základe záverov, vyplývajúcich z uvedených vypracovaných analýz je možné konštatovať, že nehodový dej, popísaný vodičmi vozidiel, ku ktorému malo dôjsť 13.2.2011 je z technického hľadiska prijateľný.

10. Na otázku, aká je výška škody na motorovom vozidle ev.č. C. XXX Q., vzniknutá v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 13.2.2011 znalec uviedol, že výška škody vzniknutej na vozidle Y. S. bola vypočítaná na základe údajov, uvedených v spisovom materiály 5C/33/2012 Okresného súdu Martin. Pre výpočet výšky škody nebola vykonaná ohliadka vozidla, všetky údaje boli použité pri výpočte pri prevzatí zo spisového materiálu. Výška škody na vozidle Y. S. predstavovala ku dňu 13.2.2011 čiastku vrátane 20% DPH 3424 eura.

11. Na otázku, či bola vyfakturovaná suma nákladov na opravu predmetného vozidla vo výške 3795,93 eura účelne vynaložená na uvedenie vozidla do stavu pred jeho poškodením znalec uviedol, že na základe porovnania zadokumentovaného rozsahu poškodenia vozidla, uvedené v zápise o poškodení vozidla k škodovej udalosti č.XXXXXXXXXX a položiek, uvedených vo faktúre na opravu predmetného vozidla je možné sumu nákladov na oprave vozidla vo výške 3795,93 eura považovať za zodpovedajúcu nákladom na materiál a nákladom na práce, potrebné na opravu poškodeného vozidla.

12. Kontrolný znalecký posudok bol zaslaný stranám sporu, ktoré sa k nemu vyjadrili a žiadali poskytnúť lehotu na predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania, resp. položiť doplňujúce otázky znalcovi, ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok. Takýto procesný postup bol stranám sporu umožnený a to opakovane, pričom zo strany Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bolo zaslané vyjadrenie k otázkam strán sporu dňa 19.1.2016 a 5.9.2016. Znalecká organizácia odpovedala na otázky položené stranami sporu a vo veci zotrvala, resp. upresnila svoje stanovisko nasledovne: podľa záverov znaleckého skúmania, vykonaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline mohlo byť predmetné vozidlo Y. dňa 13.2.2011 v prevádzke. Vysvetlenie vzniku hĺbkovej korózie na brzdových kotúčoch, uvedené vo vyjadrení znaleckej organizácie považovali vo všeobecnosti za správne. Samotný postup vykonania experimentu je možné považovať za správny, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom vykonaný experiment bol vykonávaný bez prítomnosti Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline nie je možné jeho výsledky verifikovať len na základe žalobcom predložených fotografií, ktoré boli značne nekvalitné. Podľa Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že k dopravnej nehode medzi vozidla Š. a Y. došlo v danom mieste a čase dňa 13.2.2011 za vzniku poškodení, ktoré sú zadokumentované na jednotlivých vozidlách a spôsobom, aký je opísaný účastníkmi dopravnej nehody a svedkom.

13. Predmetom znaleckého dokazovania bolo aj posúdenie, či sa v mieste nehody nachádzali pne, odpadky, prípadne plastové úlomky, či miesto nehody bolo zľadovatelé. K tejto skutočnosti znalecká organizácia uviedla, že posúdenie technickej prijateľnosti vzniku poškodení vozidla Y. bolo spracované pre popisovaný priebeh nehodového deja vodičom Y.. Keďže nemali k dispozícií fotodokumentáciu miesta dopravnej nehody, ktorá by bola vyhotovená bezprostredne po dopravnej nehode, nevedeli posúdiť, či sa v priekope nachádzali pne, a odpadky tak, ako to uviedol vodič vozidla Y.. Rovnako nevedeli posúdiť, či sa po dopravnej nehode v priekope nachádzali plastové úlomky. Technická prijateľnosť poškodenia prednej časti vozidla Y. teda bola vyhodnotená za predpokladu, že v priekope sa nachádzali pne a iné predmety. Pri náraze prednej časti vozidla Y. do pňa okrem iného tuhého predmetu je možné vysvetliť vznik poškodení prednej časti vozidla Y.. Pri zohľadnení uvedených podmienok je možné technicky vysvetliť vznik poškodenia prednej časti vozidla Y. v takom rozsahu a charaktere, ako je to zachytené na fotodokumentácií. Z technického hľadiska sa nevedeli vyjadriť, či v čase nehody sa

nachádzali v priekope pne, odpadky, alebo tuhá zľadovatelá vrstva snehu. Žalobcom zadokumentované miesto bolo cca dva týždne po nehode, t.j. 26.2.2011, kde má byť zachytené miesto nárazu vozidla Y. prednou časťou. Na tomto obrázku sú vyznačené pne po vyrezaných stromoch, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane rigola smerom ďalej od cesty, pričom niektoré pne sa nachádzajú tesne vedľa rigolu, niektoré zasahujú do vnútorného obrysu rigolu. Je zrejmé, že pne nie sú pohodené, ale sú to zvyšky po zrezaný kmeňoch stromov, ktorých kmene sú rozvetvené do viacerých tenších kmeňov a sú stále pevne spojené so zemou koreňovými systémami, je teda možné predpokladať ich výraznú tuhosť. Podľa názoru znaleckej organizácie miesto a okolie miesta nehody, popísané žalobcom zodpovedá miestu, ktoré je zachytené na fotografii predloženej žalobcom s tým rozdielom, že v danom mieste sa nachádzajú už len zvyšky snehu. Vzhľadom na časové rozpätie nie je možné vylúčiť, že v čase udalosti sa na mieste nachádzala taká vrstva snehu, akú popisuje žalobca. Je teda zrejmé, že okolie rigolu mohlo v danom čase tvoriť zľadovatelý odhrnutý sneh nepravidelného tvaru, nerovnomernej konzistencie (tuhosti), pne po vyrezaní v stromoch a popadané konáre stromov. Vo vypracovanom znaleckom posudku č.30/2015 nie je podrobne vyhodnotené poškodenie prednej časti vozidla Y. z dôvodu, že v čase vypracovania znaleckého posudku neboli dostatočne dobre známe parametre prekážky resp. prekážok v okolí rigolu, s ktorými mala kontaktovať predná časť vozidla Y.. Tieto parametre nie sú známe doteraz. Po predložení podkladov, na základe ktorých by bolo možné presne modelovať miesto nárazu vozidla Y. v oblasti rigolu vrátane tuhosti jednotlivých oblastí, takto vzniknutého 3D modelu by bolo možné vyhodnotiť možnosť vzniku jednotlivých poškodení pri kontakte prednej časti vozidla s takou prekážkou, a dostatočne presnejšie vyhodnotiť technickú prijateľnosť možnosti vzniku poškodenia prednej časti vozidla Y. pri kontakte s touto do toho času exaktne geometricky a prenosne nedefinovateľnou prekážkou. Keďže aj laikovi musí byť zrejmé, že na zostavenie takéhoto 3D modelu objektu neexistujú údaje a nie je možné ich dodatočne doplniť, potom je len možné vysloviť konštatovanie o technickej prijateľnosti možnosti vzniku poškodení prednej časti vozidla Y. pri kontakte s prekážkou, ktorej všeobecný tvar a tuhosť zadefinoval žalobca vo svojich vyjadreniach. V danom prípade znalecká organizácia konštatovala, že možnosť vzniku zdokumentovaných poškodení prednej časti vozidla Y. pri kontakte s prekážkou v rámci škodovej udalosti zo dňa 13.2.2011 v zmysle skutočností, uvádzaných žalobcom o priebehu nehodového deja je z technického hľadiska prijateľná. Znalecká organizácia sa vyjadrila aj k námietkam žalovaného, týkajúce sa zachytenia pohybu vozidla poškodeného prednej a zadnej časti, kedy bolo znaleckou organizáciou opakovane konštatované, že v danom prípade nie sú dostatočne dobre známe parametre, resp. prekážky v oblasti rigolu, s ktorými mala kontaktovať predná časť vozidla, a jednak s ktorými mohla kontaktovať zadná časť vozidla. Poškodenie zadnej časti vozidla pri uvádzanom priebehu nehodového deja mohlo dôjsť pri pohybe vozidla od miesta nárazu prednej časti po zastavení vozidla v jeho konečnej polohe. Do času, pokiaľ nebude zadefinovaný tvar, tuhosť prekážok, s ktorými malo vozidlo Y. sa kontaktovať, nie je možné vo väčšom rozsahu odpovedať na položené otázky zo strany žalovaného.

14. Znalecká organizácia v záverečnom zhrnutí uviedla, že žalovaný si závery znaleckého posudku a podávané vyjadrenie interpretuje zjavne nesprávne a z tejto nesprávnej interpretácie vyvodzuje nesprávne závery. S takýmto postupom sa nestotožňujú a považovali ho nesprávny. Pri vypracovaní znaleckého posudku boli Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline aplikované postupy, ktoré okrem iného zohľadňovali taktiež účelnosť a efektívnosť prostriedkov, vynaložených na znalecké dokazovanie (najmä počet hodín, potrebných na vypracovanie znaleckého posudku). Účelom znaleckého posudku nebolo „vymýšľať varianty nehodového deja“ tak, ako to vyplýva z tvrdení žalovaného. Z hľadiska posúdenia technickej prijateľnosti možností vzniku poškodenia vozidiel Š. a Y. počas deklarovaného nehodového deja za daných podmienok dospeli k záveru, že z technického hľadiska neboli pri vypracovaní znaleckého posudku zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali technickej neprijateľnosti priebehu nehodového deja vrátane technickej neprijateľnosti možnosti vzniku poškodení zadokumentovaných na vozidlách Š.T. S. Y..

15. Zo strany žalovaného bolo navrhnuté, aby na ním položené otázky zodpovedala G.. O.. P. B. G.. v súvislosti so stanoviskom W.. P., z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Menovanej boli zaslané otázky a táto na ne odpovedala podaním zo dňa 6.2.2017 s nasledovným záverom, že pri experimentoch, vykonávaných v reálnych podmienkach nie je možné dosiahnuť úplne rovnaké podmienky len sa k ním priblížiť. Je možné v prípade, že východiskové podmienky boli rozdielne (stav povrchu diskov kolies) experimenty boli vykonané na osústružených diskoch kolies havarovaného vozidla, nebol jej známy východzí stav korózneho napadnutia pred nehodou. Menovaná nebola oboznámená s prevádzkou vozidla pred haváriou, nevedela posúdiť štandardnú prevádzku

vozidla. Odpovede boli zaslané stranám sporu tak, že si ich prevzali zástupcovia na strane žalobcu 13.2.2017 a na strane žalovaného 17.2.2017. Do dňa pojednávania z ich strany neboli žiadne námietky k uvedenému. Až na pojednávaní dňa 20.4.2017 zástupca žalovaného žiadal doplniť vyjadrenie G.. B., čo súd vzhľadom na doterajší rozsah vykonaného dokazovania, závery vykonaného dokazovania, hospodárnosť a dĺžku konania zamietol.

16. Pri vyhodnotení vykonaného dokazovania súd rozhodol s prihliadnutím na závery Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý skonštatoval, že nehodový dej, popísaný vodičmi vozidiel, ku ktorému malo dôjsť 13.2.2011 je z technického hľadiska prijateľný a výška žalovanej sumy bola považovaná za zodpovedajúcu nákladom na materiál a nákladom na prácu, potrebnú na opravu poškodeného vozidla.

17. Podľa § 4 ods.2 písm.b/ zák.č.381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, vzniknutej poškodením veci.

18. Podľa § 15 ods.1 zák.č.381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

19. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

20. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

21. Po zistení skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania nároku, ktorý si uplatnil voči žalovanému. Tento nárok bol preukázaný závermi znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Keďže nárok bol posúdený ako dôvodný, bolo potrebné zaoberať sa aj priznaním výšky uplatnenej škody žalobcom voči žalovanému. Podľa záverov znaleckého dokazovania uplatnená žalovaná suma zodpovedala nákladom na materiál a nákladom na prácu, potrebných na opravu poškodeného vozidla.

22. Pri priznávaní rozsahu náhrady škody v prípade havarovaného vozidla súd vychádzal z Nálezu Ústavného súdu sp.zn. II ÚS 2221/2007 zo dňa 19.3.2008, ktorý je v súdnej praxi aplikovaný. Vychádzajúc z uvedeného ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ pôvodný majetkový stav nie je možné obnoviť inak, ako použitím nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nemožno prenášať povinnosť na úhradu nákladov za uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného na neodôvodnene ho zvýhodňovať proti škodcovi. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade havarovaného vozidla opraveného novými dielmi je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy aj, že poškodenému tzv. „zhodnotenie“ vozidla v podstate bolo protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, keď hoci narozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom (v konkrétnom prípade nebolo zistené, že by porušil dopravné predpisy), je nútený vynaložiť značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo vôbec mohol používať ako pred škodovou udalosťou. Pod skutočnou škodou sa chápe zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Ak poškodený má po vykonaní opravy havarovaného vozidla vlastniť v stave, zodpovedajúcom stavu pred poškodením a nebolo preukázané, že by došlo k zhodnoteniu vozidla inak, musel na uvedenie vozidla do predchádzajúceho stavu poškodený vynaložiť predmetnú čiastku, z ktorej je zrejmé, že sa majetková sféra v dôsledku škodovej udalosti zmenšila. Výška tejto finančnej čiastky bola ako dôvodná potvrdená aj znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

23. Okrem istiny súd priznal žalobcovi uplatnené príslušenstvom a to úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z.

vo výške osem percentuálnych bodov zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok z omeškania bol priznaný od 21.3.2011, teda odo dňa oznámenia žalovaného o neposkytnutí náhrady škody do zaplatenia.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný.

25. Slovenskej republike bol priznaný nárok na náhradu nákladov, súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku v časti, kde náklady neboli kryté preddavkom a časť znaleckej odmeny bola znalcom vyplácaná zo štátnych prostriedkov. V súlade s uznesením zo dňa 7.5.2015 zo štátnych prostriedkov bola uhradená čiastka 775,68 eura (znalecká odmena priznaná 1975,68 eura zo zálohy hradenej 1200 euro). Uznesením zo dňa 6.3.2017 vyplatené zo štátnych prostriedkov znalcovi 102,61 eura. Uznesením zo dňa 2.5.2017 priznaná znalecká odmena vo výške 373,66 eura s úpravou vyplatenia zo štátnych prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.