Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/76/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. Z., W.. XX.XX.XXXX, M.. F. L. XXX/XX, M., o zaplatenie 2 4838,07 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 040 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.09.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,34%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.02.2016, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 2 438,07 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie 2,22 eur, úroku vo výške 140,79 eur, úrokov z omeškania 1,02 eur, úroku 17,90 % ročne zo sumy 2 438,07 eur od 25.09.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 438,07 eur a nezaplatených úrokov 140,79 eur od 25.09.2015 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 27.10.2014 úverovú zmluvu č. 165332, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2 500 eur, ktoré mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 22.10.2014. Žalovaná po vyčerpaní poskytnutého úveru porušila svoje zmluvné povinnosti, preto bola listom zo dňa 24.09.2015 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného vo výzve. Napriek uvedenému žalovaná pohľadávku neuhradila. Uplatnená pohľadávka pozostáva (podľa tvrdení žalobcu v podanej žalobe) z istiny poskytnutého úveru 2 438,07 eur, úrokov vo výške 140,79 eur, úrokov z omeškania vo výške 1,02 eur, poplatkov vo výške 60 eur (ktoré si ale žalobca podľa vlastného vyjadrenia neuplatňuje) a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 2,22 eur.

2. Žalovaná sa k meritu prejednávanej veci nevyjadrila.

3. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne, pričom žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto konal v neprítomnosti strán a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane úverovej zmluvy, prehľadom splátok, dokladom o výške poskytnutého úveru, výzvy žalobcu na zaplatenie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 27.10.2014 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2 500 eur, ktorý bol úročený fixnou úrokovou sadzbou 17,9 % ročne. Podľa bodu 1.2. zmluvy bol zároveň dojednaný poplatok za poskytnutie úveru 125 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v 120. mesačných splátkach po 45,21 eur vždy v 20. deň kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky 24.11.2014 a splatnosť celého úveru bola dojednaná na 22.10.2024. Podľa zmluvy bola výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 21,49 % a priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 16,81 %. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť bola uvedená vo výške 5 550,20 eur.

Podľa bodu 2.1. zmluvy podrobné podmienky splácania úveru, uplatňovania úrokovej sadzby a jej zmien sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (ďalej len VOP).

Podľa bodu 9. VOP pripojených k žalobe (č.l. 8) podmienky poskytovania úverov (iných ako povolené prečerpanie) upravujú osobitné obchodné podmienky pre úvery poskytované klientom v príslušnom segmente.

Podľa bodu 2.2.1 Obchodných podmienok pre úvery občanom (č.l. 99), banka poskytuje úvery výlučne na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou a klientom, zo zmluvy o úvere vzniká banke záväzok poskytnúť klientovi úver, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených a klientovi vzniká záväzok úver splatiť a zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvo.

Podľa bodu 2.5.5 Obchodných podmienok pre úvery občanom (č.l. 99), všetky platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru prijme od klienta na splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí: (a) dlžná anuitná splátka ako prvá v poradí, (b) dlžné a splatné úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ako druhé v poradí, (c) dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky a iné náklady banky ako tretie v poradí; pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na ktorú bude platba započítaná určí banka s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu.

Písomným podaním zo dňa 24.09.2015 (č.l.11), ktoré bolo žalovanej doručené dňa 28.09.2015 (č.l. 96), žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy, ktorú v uvedenom zosplatnení vyčíslil na 2 642,10 eur s príslušenstvom najneskôr do 04.10.2015 a zároveň jej oznámil, že táto výzva je spoplatnená poplatkom 30 eur.

Z výpisu preukazujúceho čerpanie predmetného úveru (č.l. 98), vyplýva, že žalobca poskytol na účet žalovanej, úver vo výške 2 375 eur (t.j. nie vo výške 2 500 eur ako je uvedené v zmluve), nakoľko žalobca si hneď z dojednanej sumy úveru, odpočítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 125 eur.

Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.03.2017 a pripojeného prehľadu úhrad (č.l. 89-90) vplýva, že žalovaná doposiaľ na poskytnutý úver celkovo splatila sumu 335 eur, z ktorej na istinu bola započítaná suma 265,30 eur, na úrok suma 61,93 eur a na poistné suma 7,77 eur.

5. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1- 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 30.12.2014 (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 1, zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. c), písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom do 30.04.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak (b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

6. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv a zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka a je formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

7. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.

8. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 27.10.2014 platne uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej mal žalobca ako veriteľ poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 2500 eur. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že z takto definovanej sumy úveru (2 500 eur) bol v skutočnosti žalovanej poskytnutý úver iba vo výške 2 375 eur, nakoľko žalobca si zo sumy 2 500 eur hneď odpočítal poplatok za poskytnutie úveru 125 eur. Uvedený postup žalobcu, je neprípustný, nakoľko žalovaná by potom mala platiť úrok nielen z poskytnutého úveru, ale aj z nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru , čo pre spotrebiteľa znamená nedôvodné a umelé navýšenie sumy úveru, pre účely jej úročenia, ktorú však reálne od veriteľa neobdržal. Takýto postup žalobcu pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN zahrnie aj poplatok spojený s poskytovaním úveru v dôsledku čoho dochádza k umelému navýšeniu sumy úveru, čím následne znemožní spotrebiteľovi dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. Ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým, že ide o nekalú činnosť, pretože spotrebiteľ nemal zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úveru z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.

9. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru ako aj poplatkom za upomienky a poplatku za zosplatnenie i za poistenie, ktoré neboli so žalovanou individuálne dojednané, súd uvádza, že tieto zároveň považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a teda neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tieto poplatky nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavujú dojednania týkajúce sa ceny. Poskytnutie úveru ani zasielanie upomienok, poistenia, či vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale naopak slúži výhradne záujmom banky. Poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou podmienkou a neprijateľným zaťažením spotrebiteľa, keď banka má poskytovanie úverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nepredstavuje žiadne skutočné protiplnenie poskytované spotrebiteľovi. U podraďovania zmluvných podmienok pod režim § 53 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka a posudzovania toho, či sa týkajú hlavného predmetu plnenia, je namieste skôr reštriktívnejší (zužujúci) výklad, keďže len ten zamedzí tomu, aby sa spod režimu zvýšenej ochrany normami spotrebiteľského práva vymaňovali aj podmienky, ktorých súvis s hlavným predmetom plnenia možno vybadať len vo všeobecnej rovine a ktoré často slúžia len organizačnému zabezpečovaniu podnikateľskej činnosti toho, kto do zmluvného vzťahu so spotrebiteľom vstupuje, okrem toho však je tu nezanedbateľný tiež rozmer problému akcentovaný už súdom prvého stupňa, ktorým je to, že i pri posudzovaní následnej otázky prijateľnosti zmluvnej podmienky je takpovediac kľúčovým to, či konkrétne dojednanie predstavuje prínos pre obe strany spotrebiteľského vzťahu.

10. Z predloženej zmluvy zároveň vyplýva, že nespĺňa náležitosti vyžadované § 9 ods. 1 písm. c), k) zák. č. 129/2010 Z. z. V zmluve o úvere totiž nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne ako samostatná náležitosť a nemožno ho zamieňať s označením veriteľa ako jednej zo zmluvných strán. Zmluva ďalej neobsahuje uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014 v ktorom uviedol, že „jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na

istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.“

11. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2 375 eur, z ktorého žalovaná do začatia konania splatila celkovo sumu 335 eur. Nakoľko predmetný úver je potrebné, v zmysle vyššie uvedeného, považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom poplatky, vrátane poplatku za poistenie, neboli zároveň so žalovanou individuálne dojednané a súd ich zároveň považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a preto neplatné, nebolo potom možné prihliadnuť na započítanie úhrad žalovanej aj na úroky a poplatky (vrátane poistenia), tak ako to vykonal žalobca. Z uvedeného dôvodu potom nemôže obstáť ani v žalobe uplatnená suma samotnej istiny, vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania, ani ich uplatňovanie z jednotlivých čiastkových súm, keďže tieto sú práve výsledkom žalobcom zvoleného spôsobu započítavania, kedy žalobca úhrady žalovanej započítaval aj na iné položky, a až z takto zistenej sumy počítal úroky a úroky z omeškania. Súd preto podanej žalobe vyhovel iba v časti rozdielu medzi istinou poskytnutého úveru (2 375 eur) a doposiaľ žalovanou splatenou čiastkou (335 eur), ktorý rozdiel predstavuje sumu 2 040 eur.

12. Obdobne nebolo množné podanej žalobe vyhovieť ani v časti požadovaných úrokov z úveru vo výške 17,90% ročne od 25.09.2015 do zaplatenia, teda aj po zosplatnení úveru zo strany žalobcu. Uvedeným úkonom totiž veriteľ (žalobca) vyvolal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet preto dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom (t.j. v čase trvania úverového vzťahu). V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia, a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014). Súd preto žalovanému priznal iba úroky z omeškania z priznanej istiny a to od 25.09.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (č.l. 10).

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 4838,07 eur s príslušenstvom. Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2 040 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 83,67 % a úspech žalovanej predstavuje 16,33 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu tak predstavuje výsledný úspech žalobcu v konaní 67,34 %, v ktorom rozsahu mu súd v zmysle § § 255 ods. 1 aj priznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.