Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-106-2016.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/106/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K., R., T., XXX XX Banská Bystrica, o zaplatenie 4 123,62 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4 329,15 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 123,62 eura od 27. 09. 2016 do zaplatenia v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 201,05 eura od 27. 09. 2016 do zaplatenia zamieta. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 10. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4 123,62 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26. 03. 2015 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 198822, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou úveru vo výške 5 000,00 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 23. 03. 2020. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil zmluvné povinnosti, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 26. 09. 2016 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s úverovou zmluvou a obchodnými podmienkami, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou/opakovaným upozornením zo dňa 22. 07. 2016. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 4 494,15 eura. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 4 123,62 eura za nezaplatenú istinu, vo výške 201,05 eura za nezaplateného úroky, vo výške 4,48 eura za nezaplatené úroky z omeškania, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4 123,62 eura od 27. 09. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne nezaplatených úrokov vo výške 201,05 eura od 27. 09. 2016 do zaplatenia a nahradenia trov konania. 2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená do vlastných rúk žalovanému dňa 02. 01. 2017. V podaní doručenom súdu dňa 12. 01. 2017 žalovaný uviedol, že svoj záväzok voči banke dlhú dobu riadne splácal, následne sa však pod vplyvom nepriaznivej finančnej situácie dostal do omeškania s úhradou niekoľkých splátok, pričom veril, že dôjde k pokračovaniu v splácaní v prípade dohody s bankou. Zároveň uviedol, že žiadne predčasné splateniu úveru zo strany žalobcu mu nebolo doručené, a preto podľa neho nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru a žalobca tak má nárok len na zaplatenie omeškaných splátok. Žalovaný tiež nesúhlasil s výpočtom splácania úveru žalobcu, kedy žalobca započítal väčšiu časť splátok na úrok a menšiu na istinu, ako bol povinný podľa zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa žalovaného neobsahovala správny výpočet RPMN, a preto by zo strany súdu mala byť vyhlásená v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. V takomto prípade potom
žalovaný banke zaplatil viac ako 1 600,00 eur a požičal si 5 000,00 eur, na základe čoho by požadovaná suma mala byť omnoho nižšia. V zmysle svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd po dôslednom preskúmaní zmluvy o úvere, po preskúmaní výšky žalovaným uhradených splátok a doložení dôkazov zo strany žalobcu akým spôsobom žalovanému doručil oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru žalobu zamietol. 3. Uznesením zo dňa 16. 01. 2017 súd žalobcovi doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe a vyzval ho, aby sa k nemu v lehote 15 dní písomne vyjadril, prípadne uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dňa 06.02. 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalovaný kompletný prehľad splácania nijakým relevantným spôsobom nespochybnil a je spolu s rozdelením započítania všetkých úhrad žalovaného na istinu a úroky priložený v spise ako súčasť žaloby spolu s prehľadom omeškaných splátok žalovaného vedúcich k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalovaný nijako nepreukázal svoju nepriaznivú finančnú situáciu doložením objektívnych dôkazov o svojich majetkových pomeroch a najmä o ich zmene po poskytnutí úveru. Žalobca pritom pri poskytnutí úveru s náležitou zákonnou starostlivosťou zistil majetkové pomery žalovaného, o čom predložil súdu dôkaz - žiadosť o poskytnutie úveru s údajmi poskytnutými samotným žalovaným a potvrdenie o lustrácii žalovaného v príslušných úverových registroch, ako aj sociálnej poisťovni. Žalovaný svoje tvrdenia o nesprávnosti RPMN ničím nepodložil. Uvedená RPMN, ako aj priemerná RPMN zohľadňovala všetky zložky dlhu a bola vypočítaná správne v súlade s účinnou legislatívou. Žalobca súdu zároveň zaslal aj doručenku potvrdzujúcu nielen doručovanie, ale aj prevzatie výzvy na predčasné splatenie úveru žalovaným, v dôsledku čoho je tvrdenie žalovaného o tom, že nedošlo k zosplatneniu, resp. že o ňom nebol informovaný bezpredmetné. 4. Uznesením č.k. 12Csp/106/2016-56 zo dňa 10. 02. 2017 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 28. 02. 2017, žalovaný sa k nemu nijako nevyjadril. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. 05. 2017, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami zistil nasledovný skutkový stav: žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 26. 03. 2015 Zmluvu o úvere č. 198822, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5 000,00 eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 vo výške 116,51 eura, úroková sadzba pri poskytnutí úveru bola fixná vo výške 13,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala 17,74 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala 18,34 %. Nakoľko žalovaný riadne a včas neplnil podmienky úverovej zmluvy, žalobca odstúpil od zmluvy, zosplatnil celú zostávajúcu časť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie zostávajúcej časti úveru, ktorá predstavovala 4 494,15 eura najneskôr do 06. 10. 2016. 6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 03. 2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 8. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 9. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanému, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom
dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaným žalobca listom zo dňa 26. 09. 2016 oznámil žalovanému uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a požadoval, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi najneskôr do 06. 10. 2016. Ku dňu zosplatnenia predstavovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému celkovo sumu 4 494,15 eura. 13. Na základe uvedeného súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi vo výške 4 329,15 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 4 123,62 eura, úroku vo výške 201,05 eur a úrokov z omeškania vo výške 4,48 eura (I. výrok rozsudku). 14. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, a to navýšením piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 123,62 eura od 27. 09. 2016 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá ) (I. výrok rozsudku). 15. Žaloba nie je dôvodná v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje od žalovaného úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy úrokov vo výške 201,05 eura z úveru. Úroky, aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu súd preto žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 201,05 eura od 27. 09. 2016 do zaplatenia zamietol (II. výrok rozsudku). 16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore v nepatrenej časti úroku z omeškania neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (III. výrok rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.