Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-12-2014.pdf
PDF · 215.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Cb/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobkyne: Jarmila Straková, s miestom podnikania 908 44 Petrova Ves 296, IČO: 43 983 511, právne zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, so sídlom Námestie sv. Martina 3/A, 908 51 Holíč, proti žalovanému: ZAMA - Kudláč - Lánik, s.r.o., so sídlom Petroveská 1527, 908 45 Gbely, IČO: 36 272 892, právne zastúpený: AKAK s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava - Ružinov 821 04, IČO: 47 236 230, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že právny úkon žalovaného - Odstúpenie od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 01.01.2010, zo dňa 19.02.2014 adresovaný žalobkyni je neplatný.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 23.4.2014 domáhala, aby súd určil, že odstúpenie od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010 je neplatné a aby jej žalovaný nahradil trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 1.1.2010 zmluvu o vzájomnej spolupráci. Dňa 25.2.2014 bolo žalobkyni doručené odstúpenie od zmluvy napísané dňa 19.02.2014 advokátkou JUDr. Farkašovou v mene žalovaného, pričom advokátka k nemu nedoložila splnomocnenie zastupovať žalovaného, z čoho žalobkyňa odvodila, že advokátka konala bez udelenia plnej moci vo svojom mene. V odpovedi k odstúpeniu od zmluvy poukázala na neplatnosť právneho úkonu odstúpenia, a tiež na to, že advokátka JUDr. Farkašová nepreukázala oprávnenie konať v mene žalovaného a preto podľa nej odstúpenie od zmluvy nezaväzuje žalovaného a nemá vo vzťahu k žalobkyni žiadne účinky. Za najzávažnejší nedostatok odstúpenia považuje jeho zjavný rozpor so zákonom, pretože v zmysle § 344 Obchodného zákonníka možno od zmluvy odstúpiť len ak to dovoľuje zmluva alebo zákon. Zmluva nedáva možnosť ani jednej strane právo od zmluvy odstúpiť, teda jediným spôsobom ako by bolo možné od zmluvy odstúpiť je odstúpenie podľa zákona. V zmysle § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka jediným dôvodom pre odstúpenie od zmluvy pri jej podstatnom porušení je omeškanie veriteľa alebo dlžníka. Žalovaný sa domáhal odstúpenia od zmluvy z dôvodu kontaktovania dodávateľov zo strany žalobkyne mimo jej pracovnú náplň, čo malo byť závažným porušením zmluvy v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poukázala na to, že uvedené nemá oporu v zákone, nakoľko ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka je ustanovením, ktoré vykladá ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda nie je ustanovením samostatným, ani ustanovením, ktoré by rozširovalo okruh dôvodov pre odstúpenie od zmluvy a preto považuje odstúpenie žalovaného za neplatné.
2. Podaním dourčeným súdu dňa 26.5.2014 žalobkyňa zmenila určovací žalobný návrh nasledovne: „Súd určuje, že právny úkon žalovaného „Odstúpenie od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010“
zo dňa 19.2.2014 adresovaný žalobkyni je neplatný“. Súčasne žiadala rozhodnúť o náhrade trov konania.
3. Na pojednávaní dňa 29.10.2015 súd pripustil úpravu petitu žaloby takto: Súd určuje, že právny úkon žalovaného „Odstúpenie od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 01.01.2010“, zo dňa 19.02.2014 adresovaný žalobkyni je neplatný.
4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že ju žiada zamietnuť, pričom zopakoval dôvody, pre ktoré odstupoval od zmluvy so žalobkyňou. Navyše uviedol, že si žalobkyňa neplnila svoje povinnosti riadne a včas, čím sa dostala do omeškania, pričom ak omeškanie dlžníka predstavuje porušenie jeho zmluvnej povinnosti, mohol žalovaný odstúpiť od zmluvy okamžite a preto považuje odstúpenie od zmluvy za platné, vykonané v súlade s Obchodným zákonníkom. Podľa neho preukázal plnú moc pre svoju právnu zástupkyňu.
5. Žalobkyňa podala dňa 8.7.2015 k vyjadreniu žalovaného k žalobe také stanovisko, že na žalobe trvá v plnom rozsahu, s vyjadrením žalovaného nesúhlasí a odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné. Zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach o tom, že žalovaný v čase vykonania odstúpenia nepredložil žalobkyni plnú moc zo strany advokátky JUDr. Farkašovej a že neboli splnené zákonné dôvody pre danie odstúpenia od zmluvy. Poukázala na to, že žalovaný v rámci jeho vyjadrenia k žalobe navyše uviedol ako dôvod odstúpenia, že si žalobkyňa neplnila svoje povinnosti riadne a včas, čo však žalobkyňa považuje za argumenty dodatočne uvádzané, ktoré neboli ako dôvody uvedené v predmetnom odstúpení od zmluvy.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výpisom z Obchodného registra žalovaného, zmluvou o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010, odstúpením od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010, upozornením na neplnenie zmluvných povinností zo dňa 14.3.2014, odpoveďou na odstúpenie od zmluvy, plnou mocou, oznámením o spáchaní trestného činu, prehláseniami, a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
7. Zmluvou o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010 sa žalobkyňa zaviazala, že bude pre žalovaného vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi žalovaným a tretími osobami sídliacimi mimo územia Slovenskej republiky a medzi žalovaným a spoločnosťou GARBEAU France s.r.o. na území Slovenskej republiky a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni províziu v zmysle článku II. zmluvy. Žalobkyňa sa ďalej zaviazala vykonávať pre žalovaného činnosti súvisiace s predmetom zmluvy a to sekretárske práce v oblasti zahraničného obchodu, komunikáciu so zákazníkmi, pomáhať pri riešení reklamácie so zákazníkmi, spracovávať prijaté objednávky od tretích osôb a sledovať aktuálny stav vybavovania objednávok, fakturačné práce a iné vzájomne dohodnuté administratívne služby. V zmysle čl. III. bola žalobkyňa povinná vyhľadávať vhodné tretie osoby, evidovať a sprostredkovať ich kontakt so žalovaným, vyhľadávať vhodné tretie osoby a obchodných zástupcov mimo územia Slovenskej republiky, oznamovať žalovanému okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzatvorení obchodu, informovať ho o vývoji trhu, povinná postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami žalovaného, nepoškodiť dobré meno žalovaného, neručiť za záväzky tretích osôb, spolupôsobiť pri uskutočňovaní uzavretých obchodov podľa pokynov žalovaného, neoznamovať údaje získané pri svojej činnosti tretím osobám bez súhlasu spoločnosti, nevyužiť ich pre seba alebo pre iné osoby v rozpore so záujmami žalovaného, zabezpečiť preposlanie objednávky od tretích osôb, sledovať plnenie sprostredkovaných a uzavretých obchodov a napomáhať k zvyšovaniu ziskov žalovaného. V Zmluve neobola dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy. 8. V zmysle čl. V. bod 2 zmluva zaniká písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou. V zmysle čl. V. bod 3 výpoveď musí byť písomná a musí byť doručená druhej zmluvnej strane do sídla podnikania. Výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení písomnej výpovede. Zmluva zaniká uplynutím výpovednej lehoty. V zmysle čl. V. bod 4 výpoveď môže dať zmluvná strana len ak druhá strana stratí podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti potrebnej za plnenie predmetu zmluvy alebo ak žalobkyňa dlhodobo bezdôvodne nezabezpečuje dohodnuté činnosti alebo ak žalovaný neposkytuje bezdôvodne potrebnú súčinnosť pre plnenie zmluvy alebo druhá strana porušuje i napriek písomnému upozorneniu svoje zmluvné povinnosti. Podľa čl. VI. v prípade skončenia zmluvy dohodou alebo výpoveďou má žalobkyňa právo na odstupné, ak pre žalovaného získala nových zákazníkov alebo významne rozvinula obchod s doterajšími zákazníkmi vo výške priemernej ročnej provízie vypočítanej z priemeru provízií získaných za obdobie posledných
dvoch rokov (okrem prípadu výpovede z dôvodu dlhodobo bezdôvodného nezabezpečenia dohodnutých činností zo strany žalobkyne). V zmysle čl. 1 bod 1 bola žalobkyňa oprávnená predmet zmluvy plniť aj prostredníctvom splnomocnených obchodných zástupcov alebo obchodného zastúpenia sídliaceho mimo územia Slovenskej republiky. V zmysle čl. VII. bod 3 bol žalovaný povinný upozorniť žalobkyňu, že ide o informácie a skutočnosti, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, ak by pri plnení zmluvy dochádzala do kontaktu s informáciami a skutočnosťami tvoriacimi obchodné tajomstvo žalovaného. V prípade, že ju žalovaný na túto skutočnosť neupozorní, má sa za to, že nejde o obchodné tajomstvo žalovaného.
9. Odstúpením od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010 spísanom dňa 19.2.2014, žalovaný prostredníctvom advokátky JUDr. Dagmar Farkašovej v zmysle § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010 so žalobkyňou s okamžitou účinnosťou z dôvodu, že žalobkyňa začala nevhodne vystupovať voči klientom žalovaného, začala ich zavádzať a preberať ich, poškodzuje dobré meno žalovaného a jeho záujmy a z dôvodu, že porušila obchodné tajomstvo žalovaného, keď údaje podliehajúce ochrane obchodného tajomstva sprístupnila tretím osobám bez súhlasu žalovaného. Na základe uvedeného žalovaný považoval porušenia zo strany žalobkyne za podstatné porušenia zmluvy. V odstúpení bolo uvedené, že povinnosťou žalobkyne bolo napomáhať žalovanému k zvyšovaniu ziskov a získaniu nových zákazníkov alebo rozvinutiu obchodu s doterajšími zákazníkmi, že bude vykonávať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi žalovaným a tretími osobami a že bude vykonávať sekretárske práce a tlmočnícke služby.
10. Žalobkyňa podaním zo dňa 7.3.2014 doručeným žalovanému dňa 13.3.2014 odpovedala na odstúpenie od zmluvy tak, že ho považuje za neplatné z dôvodu, že neobsahuje základné náležitosti pre odstúpenie od zmluvy, pričom bolo dané v rozpore s uzatvorenou zmluvou. Odstúpenie podpísala osoba, ktorá nie je oprávnená konať v mene žalovaného. Súčasne rozporovala opodstatnenosť odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňu kontaktovali obchodní zástupcovia žalovaných, s ktorými v súlade s hore uvedenou zmluvou spolupracovala s tým, že dňa 12.2.2014 a dňa 13.2.2014 im bolo zo strany žalovaného oznámené ukončenie ich spolupráce so žalobkyňou. Obchodní zástupcovia žiadali od žalobkyne vysvetlenie a preto považovala za potrebné sa k danej situácii vyjadriť, v dôsledku čoho im zaslala vysvetľujúci text, ktorý súčasne v kópii postúpila žalovanému. V e-maile uvádzala skutočnosti zúčastneným subjektom známe, že nie je zamestnankyňou žalovaného, reagovala na otázky o údajnom skončení zmluvného vzťahu tak, že zmluvný vzťah neskončil a žiadala ich, aby postupovali podľa uzatvorenej zmluvy o vzájomnej spolupráci. To, že žalobkyňa nechcela žiadnu stranu poškodiť potvrdzuje skutočnosť, že účastníkom komunikácie bol aj žalovaný. Zo strany žalobkyne tak nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvy, nebol dôvod k odstúpeniu od zmluvy, zmluvný vzťah preto stále trvá. Žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby umožnil žalobkyni plniť zo zmluvy.
11. Podaním zo dňa 14.3.2014 doručeným žalovanému dňa 24.3.2014 žalobkyňa upozornila žalovaného na neplnenie si zmluvných povinností z jeho strany a to konkrétne článku V., bod 4 psím. d) zmluvy. Žalovaný viackrát nerešpektoval splatnosť faktúry uvedenú v čl. II. bod 3 zmluvy, žalovaný neposkytol žalobkyni súčinnosť pri výkone jej činnosti v zmysle čl. IV. bod 2 zmluvy, žalovaný neoznámil žalobkyni všetky okolnosti súvisiace s predmetom zmluvy v zmysle čl. IV. bod 6 zmluvy a to zverejnenie poskytovania zľavy na výrobky bez toho, aby to vopred oznámil žalobkyni, žalovaný v zmysle čl. IV. bod 7 zmluvy neposkytol žalobkyni podklady a pomôcky na plnenie predmetu zmluvy, žalovaný porušil zákaz využívania obchodných zástupcov a obchodného zastúpenia bez vedomia a súhlasu žalobkyne v zmysle čl. IV. bod 9 zmluvy tým, že odo dňa 12.2.2014 priamo kontaktuje obchodných zástupcov bez vedomia a súhlasu žalobkyne, pričom im oznámil nepravdivé informácie a poškodil dobré meno žalobkyne.
12. Plnomocenstvom zo dňa 5.2.2014 žalovaný udelil plnú moc advokátke JUDr. Dagmar Farkašovej, aby ho zastupovala v plnom rozsahu vo veci odstúpenia od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010 so žalobkyňou. Zo znenia sprievodného listu priloženého k odstúpeniu od zmluvy vyplýva, že JUDr. Farkašová konala nie vo vlastnom mene, ale v mene žalovaného.
13. Podaním doručením Okresnému riaditeľstvu PZ v Skalici dňa 12.6.2015 žalobca podal na žalobkyňu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona.
14. Žalobkyňa predložila súdu čestné prehlásenia obchodných zástupcov z Nemecka, s ktorými spolupracovala ako manager zahraničného obchodu žalovaného počas spolupráce so žalovaným. Agentur D. T - Neumann vo svojom prehlásení zo dňa 23.11.2014 prehlásil, že spolupráca so
žalobkyňou začala v spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. v roku 2002, kde bola žalobkyňa zodpovedná za všetky obchodné spojitosti, čo platí aj pre spoločnosť žalovaného. Po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o., žalobkyňa sprostredkovala nové obchodné spojenie so žalovaným, pričom bez priateľského vzťahu so žalobkyňou, by novú spoluprácu nezačal. Podľa neho úlohou žalobkyne bolo prijímanie a spracovávanie objednávok, prekladanie, preverovanie možností zhotovenia a odsúhlasovania so žalovaným, posielanie potvrdenia objednávok s termínom dodania, počtom paliet, odsúhlasovanie cien, informovanie o dodávkach tovaru, komunikácia medzi špeditérom, vodičom a zákazníkmi, vytváranie faktúr, urgovanie nezaplatených faktúr, vypracovanie podkladov na vymáhanie prostredníctvom inkasnej spoločnosti, vypracovávanie mesačných províznych prehľadov, pričom pre všetkých zákazníkov agentúry Neumann bola žalobkyňa jedinou kontaktnou osobou v spoločnosti žalovaného. Peter Koll vo svojom prehlásení zo dňa 21.11.2014 prehlásil, že v období od 2003 do 2014 spolupracoval so žalobkyňou, od r. 2007-2014 žalobkyňa viedla spoločnosť Garbeau France so sídlom v Petrovej Vsi, pričom od 2007 zabezpečila kontakt na žalovaného a prostredníctvom nej vznikla spolupráca so žalovaným. Žalobkyňa sa podľa neho zaslúžila o najvýhodnejšiu spoluprácu pre obe spoločnosti, korektne sa s ňou spolupracovalo k jeho najlepšej spokojnosti. Klaus Roland Klappert vo svojom prehlásení zo dňa 6.3.2015 prehlásil, že v období od januára 2014 do 17.2.2014 spolupracoval s Jarmilou Strakovou, táto vystupovala ako manager zahraničného obchodu spoločnosti žalovaného. Žalobkyňa mala záujem uzatvoriť zmluvu medzi ním a žalovaným, vždy predstavovala žalovaného ako dôveryhodného obchodného partnera. Na základe dobrej obchodnej spolupráce so žalobkyňou uzatvoril so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalobkyňa prostredníctvom neho vyvíjala činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou. Žalobkyňa pred ním nepoškodzovala dobré meno žalovaného.
15. Juraj Krajíček, výkonný riaditeľ zaniknutej spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. sa v podaní zo dňa 11.11.2016 vyjadril, že žalobkyňa pracovala v jeho spoločnosti, kde vykonávala prekladateľskú činnosť. Náplňou jej práce boli preklady, nemala žiadne právo na uzatváranie alebo dohadovanie obchodov, cien a termínov expedície. Ďalej uviedol, že Jozef Lánik nastúpil do spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. asi v roku 1991 a Anton Kudláč asi v roku 1992 alebo 1993.
16. Riaditeľ spoločnosti Zinkpower Malacky s.r.o. Branislav Filo v podaní zo dňa 9.11.2016 potvrdil, že v rokoch 2013-2014 prerušil spoluprácu so žalovaným z dôvodu, že žalovaný neplatil splatné faktúry za dodaný materiál.
17. Konateľ spoločnosti Oskol s.r.o. Viliam Kovačič v podaní zo dňa 9.11.2016 potvrdil, že v rokoch 2013-2014 neplatil žalovaný v lehotách splatnosti splatné faktúry za dodaný materiál.
18. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček a spol., ako zamestnávateľom a medzi žalobkyňou dňa 1.9.2003 mal súd preukázané, že žalobkyňa bola prijatá ako zamestnankyňa na druh práce vedúca obchodu. Na vizitke mala žalobkyňa uvedenú funkciu International business manager.
19. Z údajov FinStat.sk žalobkyňa predložila graf tržieb a zisku žalovaného za obdobie rokov 2013 až 2016, pričom v roku 2013 boli tržby 462.448 eur, v roku 2014 vo výške 376.125 eur, v roku 2015 vo výške 367.006 eur a v roku 2016 vo výške 372.506 eur. V roku 2013 mala spoločnosť stratu 324,- eur, v roku 2014 stratu 25.693 eur, v roku 2015 zisk 620 eur a v roku 2016 stratu 1.796 eur.
20. Andrea Krajíčková v prehlásení zo dňa 28.1.2017 uviedla, že v roku 2003 bola žalobkyňa oslovená spoločnosťou FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o., ktorá hľadala osobu s veľmi dobrými obchodnými a manažérskymi skúsenosťami s aktívnym ovládaním nemeckého jazyka. Andrea Krajíčková pracovala so žalobkyňou na obchodnom úseku, sedeli spolu v jednej kancelárii. Pracovná náplň žalobkyne spočívala v telefonickej a e-mailovej komunikácii s obchodnými zástupcami a zahraničnými klientmi, zabezpečovala preberanie objednávok, odsúhlasovala zmeny v objednávkach, zasielala potvrdenia o prijatí objednávok, zadávala objednávky do výroby, informovala klientov o priebehu a termínoch dodania, organizovala jednotlivé dodávky sortimentu, zasielala faktúry, zabezpečovala výstavy v zahraničí, na ktorých sa aj zúčastňovala, kontrolovala prácu fakturantiek, vybavovala reklamácie.
21. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že naliehavý právny záujem v danom spore je daný tým, že je ohrozené právo žalobkyne naďalej vykonávať činnosť na základe uzavretej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo dané zo strany žalovaného so zámerom vyhnúť sa plateniu odstupného pre prípad dania výpovede, pričom pre danie výpovede zo zmluvy nemal žalovaný žiadny dôvod, keďže žalobkyňa neporušila žiadne podmienky zmluvy. Poukázal na rozpor vo výpovediach štatutárnych zástupcom žalovaného, ktorí tvrdili, že podpisovali odstúpenie od zmluvy. Trestné oznámenie, na ktoré odkazoval žalovaný a ktorého kópia bola založená zo spisu, bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní odmietnuté a preto ho považuje za bezpredmetné. Podanie trestného oznámenia bolo zo strany žalovaného účelové a preto nemá význam pre toto sporové konanie. Žalobkyňa rozporovala skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa vykonávala len sekretárske práce, pričom žalovaný priamo aj v odstúpení od zmluvy uvádza iné skutočnosti. K omeškaniu zo strany žalobkyne ohľadom plnenia zmluvy nedošlo a dôvody uvádzané v odstúpení od zmluvy sú nepreukázané. Čo sa týka tvrdenia ohľadne 5 % provízie, jedná sa o skutočnosť, ktorá bola žalovanému známa až po odstúpení od zmluvy, takto to žalovaný uviedol. Čo sa týka obchodného tajomstva jedná sa o skutočnosť, ktorá musí byť žalovaným označená ako obchodné tajomstvo. Splnomocnenie na zastupovanie pri odstúpení od zmluvy malo byť predložené spolu s úkonom, ktorým zastupujúca osoba konala. Žalobkyňa vyzývala žalovaného na predloženie splnomocnenia na zastupovanie, k čomu nedošlo.
22. Právny zástupca žalovaného v konaní poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nikdy nevykonávala služby o vzájomnej spolupráci (sprostredkovanie), žalobkyňa robila sekretárske a tlmočnícke práce. Žalovaný predložením plnomocenstva vyvrátil argument žalobkyne uvedený v žalobe, podľa ktorého nebola JUDr. Farkašová oprávnená v mene žalovaného odstúpiť od zmluvy. Plná moc nemusela byť pripojená k právnemu úkonu, postačujúce je preukázanie existencie takéhoto splnomocnenia. K druhému argumentu žalobkyne, podľa ktorého je odstúpenie neplatné pre rozpor so zákonom kedy je možné odstúpiť len z dôvodov omeškania, pričom podľa § 156 Obchodného zákonníka sa za omeškanie považuje neplnenie si povinností riadne a včas vyslovil názor, že žalobkyňa bola v omeškaní s plnením svojich povinností, keď vystupovala krajne nevhodne vo vzťahu k obchodným zástupcom žalovaného, tohto pred nimi ohovárala a taktiež porušila povinnosť mlčanlivosti, keď sprístupnila obchodné tajomstvo žalovaného bez jeho súhlasu tretím osobám. Poukázal na podvodné konanie žalobkyne, ktorá uvádzala žalovaného do omylu v otázke fakturovania svojej odmeny, ktorú si neoprávnene účtovala vyššie než aká jej prislúchala, účtovala si 5 % províziu namiesto dohodnutých 3 % zo sumy fakturovanej žalovaným. V tejto súvislosti poukázal aj na podané trestné oznámenie žalovaného pre trestný čin podvodu. Poukázal aj na ďalšie protiprávne konania žalobkyne, ktorá konajúc v rozpore s dobrými mravmi utajovaným spôsobom nahrávala svoje rozhovory so zákazníkmi žalovaného, ako i s konateľom samotného žalovaného bez súhlasu. V tejto súvislosti odkazoval na nález ústavného súdu ČR 2Us/1774/2014, v ktorom bolo konštatované, že tajné sledovanie a nahrávanie predstavuje nekalú praktiku vzájomného rokovania, ktoré sú spravidla po stránke sociálno etickej neprípustné. Vyslovil, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie, keď by žalobkyňa mohla podať priamo žalobu na plnenie, namiesto určovacej žaloby, pričom rozhodnutie v tomto sporovom konaní by mohlo vyvolať ďalšie právne spory. Nesúhlasí s tým že pán Bunte má byť závislou osobou od žalovaného, nakoľko tržby z obchodnej spolupráce s uvedeným subjektom predstavujú už len zlomok príjmov žalovaného.
23. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že vykonáva činnosť ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia so zameraním na sprostredkovanie obchodu, sekretárske práce a vedenie účtovníctva. Živnosť má od februára 2008 doteraz. Už od roku 2007 komunikovala so žalovaným a pripravovala sa na vzájomnú spoluprácu s ním. Kontaktovala svojich obchodných partnerov a známych v Nemecku, aby mohol byť realizovaný predaj výrobkov žalovaného v zahraničí. Už vtedy vykonávala pre žalovaného takúto činnosť a to len na základe ústnej dohody. Od začiatku spolupráce chcela mať so žalovaným uzavretú písomnú zmluvu. Aj pred uzatvorením písomnej zmluvy žalovanému fakturovala mesačnými faktúrami odmenu za činnosť vykonávanú pre neho. Na základe písomnej zmluvy o vzájomnej spolupráci pre žalovaného robila sprostredkovanie obchodu prostredníctvom obchodných zástupcov sídliacich v Nemecku. Jednalo sa o predaj záhradníckeho nábytku, pergolí a pavilónov. V predchádzajúcom období bola s pánom Antonom Kudláčom zamestnaná v spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. a po zániku činnosti uvedenej spoločnosti bola oslovená žalovaným, aby pre nich vykonávala práce ako zamestnankyňa. Žalobkyňa mala vtom čase viacero ponúk a preto si vytvorila živnosť. Nikto jej nezadával sekretárske práce, činnosť pre žalovaného vykonávala ako samostatný manažér vo svojej kancelárii. Riešila všetky reklamácie žalovaného a v čase odstúpenia od zmluvy boli
všetky reklamácie vyriešené. Žalovaný v tom čase nemal žiadne faktúry po lehote splatnosti. Žalobkyňa realizovala aj vymáhanie pohľadávok cez spoločnosť AKTÍVA so sídlom v Nemecku. Vykonávala činnosť, ktorá pozostávala z toho, že keď prišla objednávka od zákazníka zo zahraničia alebo od zástupcov alebo od firmy GARBEAU France s.r.o. za uvedenú spoločnosť realizovala aj spoluprácu so žalovaným, potvrdzovala objednávky adresované žalovanému. Komunikovala s odberateľmi ohľadom transportu tovaru do zahraničia, informovala ich o dodávkach tovaru, vystavovala následne faktúry za dodaný tovar až po potvrdení dodacích listov zákazníkom. So zákazníkmi zo Švédska, Holandska, Belgicka, Nemecka, Francúzska, Rakúska komunikovala v nemeckom jazyku. Faktúry vytvorila a zasielala žalovanému na podpis a potvrdenie. Jej práca nebola žalovaným spochybnená. Dňa 14.2.2014 na stretnutí s konateľmi žalovaného jej títo oznámili, že práce ktoré dovtedy vykonávala, si budú robiť samy, povedali jej „už nemusíš nič robiť“ zároveň jej povedali, že nemali výhrady voči jej práci. Žalobkyňa nesúhlasila s ukončením spolupráce, nakoľko 7 rokov budovala niečo čo sa týka know how. Konateľ žalovaného Jozef Lánik chcel na miesto žalobkyne dosadiť svojho syna Róberta Lánika. Taktiež jej konatelia žalovaného povedali, že dňa 13.2.2014 večer padlo rozhodnutie o ukončení spolupráce so žalobkyňou a že jej dávajú výpoveď. Výpoveď v listinnej forme jej daná nebola. Dňa 25.2.2014 jej bolo doručené odstúpenie od zmluvy o vzájomnej spolupráci podpísané JUDr. Farkašovou, ktoré obsahovalo nepravdivé skutočnosti. Neboli na ňom podpisy konateľov žalovaného, pričom splnomocnenie na zastupovanie pri tomto právnom úkone nebolo pripojené, ani jej nebolo doručené dodatočne. Skutočnosti uvádzané v odstúpení od zmluvy nepovažuje za pravdivé, pričom výslovne uviedla „veď je proti logike aby som konala proti spoločnosti ZAMA keď som mala mať províziu s uzatvorených obchodov. Spoločnosti ZAMA som neškodila.“ Rok 2013 bol z hľadiska obratov vyšší asi o 100 % ako rok 2012. V roku 2013 kvôli zákazkám zamestnanci žalovaného pracovali dve zmeny, jednalo sa o výrobu zábradlia pre firmu ARMETAL, túto zákazku pre žalovaného zabezpečila žalobkyňa. Žalobkyňa si nie je vedomá žiadneho porušovania obchodného tajomstva. Za obchodné tajomstvo boli považované ceny, provízie, technologický postup. Čo sa týka v odstúpení uvádzanej e-mailovej správy, o správe nevie, dňa 15.2.2014 vysvetľujúcim spôsobom napísala e-mail trom obchodným partnerom, kde im oznámila, že im nemôže dať požadované doklady z dôvodu, že neobdržala doplňujúce informácie od konateľov žalovaného. Uviedla skutočnosť, že je samostatne zárobkovou činnou osobou a že žalovaný nie je oprávnený viesť bez jej vedomia obchodné rokovania ohľadom obchodov. Takto odpovedala napríklad jednému zákazníkovi, ktorý chcel od nej potvrdenie vyšších dodávok ako mu žalovaný mohol poskytnúť. Voči klientom vystupovala vždy korektne a nevie o prípade, že by voči klientom korektne nevystupovala. O tomto má aj prehlásenie všetkých klientov. Potom, ako jej bolo doručené odstúpenie od zmluvy, žalovanému neškodila, zmluvu stále brala ako platnú a v tejto činnosti nepokračovala ani pre žalovaného, ani pre iných klientov. Objednávky, ktoré jej prišli, preposielala ich žalovanému. V tom čase nechcela kvôli žalovanému vykonávať inú činnosť, aby nemohol uviesť, že dala obchody realizovať iným klientom. Za ďalšiu činnosť, ktorú pre žalovaného realizovala už nefakturovala žalovanému faktúry z dôvodu, že tento spoluprácu popieral a nedal jej podklady k fakturácii a taktiež by musela odviesť DPH z fakturovanej sumy. Žalobkyňa mala záujem, aby pre žalovaného ďalej pracovala. Žalobou chce dosiahnuť to, aby mala naďalej príjem zo sprostredkovaných obchodov pre žalovaného, o čo sa zaslúžila resp. aby sa s ním dohodla na riadnom ukončením spolupráce aj s odstupným. Zo strany žalovaného jej nebolo nikdy nič vyčítané ohľadom jej činnosti, žalovaný jej vždy zdôrazňoval, že s jej prácou bol spokojný. V januári 2014 bola v spoločnosti ANTIKUND GC, kde bola uzavretá objednávka za 10 000,- eur, v januári 2014 zabezpečila rokovanie v Rakúsku so spoločnosťou ARTMETAL, kde bol dohodnutý odber tovaru na rok 2014 v sume 250 000,- eur. Uvedenú spoločnosť sprostredkovala prostredníctvom svojho brata. Tiež bolo dohodnuté odoberanie tovaru zo spoločnosťou KRK v Nemecku v objeme 120 000,- eur mesačne, v zmluve je uvedené 800 000,- ročne. Ďalej bola v Nemecku u pána Bahlmanna, je to jej známy a bývalý obchodný partner, na stretnutí boli aj konatelia žalovaného, pričom chceli, aby táto spoločnosť predávala v Nemecku výrobky žalovaného a žalobkyňa ho presvedčila o pripravenosti žalovaného na obchodnú spoluprácu, no keďže už bola podpísaná zmluva s KRK, tak k obchodnej spolupráci s pánom Bahlmannom nedošlo. Zákazníkov pre žalovaného vyhľadávala tak, že to bolo vždy na základe odporúčania alebo to bolo prostredníctvom obchodných zástupcov, ktorých presvedčila na spoluprácu so žalovaným. Na obchodné rokovania do zahraničia väčšinou vycestovala spolu s konateľmi žalovaného, nakoľko na jednaniach sa prejednávali aj technické veci, jednalo sa o konštrukcie, povrchovú úpravu. Takéto vycestovanie sa realizovalo asi 2x ročne. Stávalo sa aj, že obchodní zástupcovia prišli ku nej na Slovensko a následne s nimi išla k žalovanému. S obchodnými zástupcami viedla dennodenné obchodné rozhovory ohľadom výroby a objemov. Pre žalovaného zo začiatku pracovala sama a neskôr mala zamestnanca a to svoju dcéru, ktorá má ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie a študovala ešte na vysokej škole ekonomickej. Nevie sa vyjadriť k tomu, či v rámci svojej činnosti využívala obchodné
tajomstvo žalovaného. Tvorbu cien a technologický postup nikomu nikdy neoznámila. V zmysle zmluvy mohla používať pre svoju činnosť iné osoby. Druhej dcére žalobkyne oznámil žalovaný, aké provízie by mala zo svojich obchodov, keďže táto v roku 2011, resp. 2012 sama skúšala robiť obchodné zastúpenie žalovaného v Nemecku, na čo mala náklady okolo 1 000,- eur. Dcéra žalobkyne mala so žalovaným len ústnu zmluvu, nemala s ním uzavretú písomnú zmluvu. Žalovaný mal obchodných zástupcov v Nemecku, ktorí robili zastúpenie pre žalovaného ale týchto sprostredkovala žalobkyňa. Odmenu týmto obchodným zástupcom platí žalovaný. Na Slovensku bola obchodným zástupcom žalovaného spoločnosť GARBEAU France s.r.o. Nahrávacie zariadenie na telefóne nikdy nepoužila mimo svojej vlastnej potreby, záznamy si robila z dôvodu, že sa jednalo o komunikáciu v nemčine, o rozhovory ohľadom dodávok, pri ktorých boli uvádzané adresy, artiklové čísla a vyhotovenia a otázky týkajúce sa realizácie obchodu tak, aby si mohla sama skontrolovať údaje v prípade nejakého nedorozumenia. Tieto osoby nevedeli, že rozhovory sú nahrávané. Konateľa žalovaného si tajne nenahrala, tento o nahrávaní komunikácie vedel. Nie je pravda, že pre spoločnosť FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. robila prekladateľku, o čom svedčí aj jej vizitka, robila tam riaditeľku zahraničného obchodu, organizovala výstavy. Čo sa týka 3 % z konta, tak pôvodne bolo dohodnuté, že im bude spoločnosť ART - METAL dodávať materiál na výrobu požadovaných výrobkov a žalovaný im bude fakturovať len prácu, čo sa v neskoršom období zmenilo. Taktiež bolo dohodnuté ohľadom fakturácie, že 3 % skonta budú poskytované pri faktúrach, pokiaľ budú zaplatené v lehote 14 dní a v prípade že faktúry budú zaplatené do 30 dní, takto bolo vystavených asi 40 faktúr. Založila do spisu mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že urgovala zákazníkov. Dňa 13.01.2014 žiadala žalovaného, aby jej oznámil neplatičov, aby týchto mohla urgovať, uvedené žiadala opakovane aj dňa 14.01.2014. Druhý list komunikácie obsahuje jej komunikáciu s uvedenými zákazníkmi.
24. Štatutárny zástupca žalovaného Anton Kudláč, pri výsluchu uviedol, že konateľom žalovaného je 20 rokov a funkciu konateľa vykonáva nepretržite spolu s druhým konateľom Jozefom Lánikom. Zároveň je zamestnancom spoločnosti žalovaného na pozícii riaditeľ. Žalovaný vykonáva činnosť - kovovýrobu a výrobu záhradných doplnkov. Prevádzku - výrobu má v Gbeloch a kanceláriu - sídlo má v Petrovej Vsi č. 87. Spoločnosť nemá administratívnych zamestnancov, administratívne práce si zabezpečovali zmluvami so živnostníkmi tak, ako v prípade žalobkyne. Pracoval v spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o., do ktorej neskôr asi po 12 rokoch prišla taktiež pracovať žalobkyňa. Poznal obchodných zástupcov a obchodníkov ešte skôr ako žalobkyňa. Oslovil žalobkyňu, aby pracovala pre žalovaného v zahraničnom vývoze a expedíciách, prišiel s presnými návrhmi, ktorého obchodného zástupcu treba osloviť a s ktorým bude žalovaný spolupracovať. Ústne sa dohodol so žalobkyňou na určitej časti finančnej odmeny vo výške 3 % z hrubého obratu distribuovaného tovaru. V neskoršom období na podnet žalobkyne s ňou uzatvoril písomnú zmluvu, ktorú pripravovala žalobkyňa. Žalovaný má v Nemecku viacerých obchodných zástupcov, ktorí hľadajú odberateľov v Nemecku, spracovávajú objednávky, ktoré následne zasielajú žalobkyni, nakoľko konatelia žalovaného nevedia nemecký jazyk. Následne od žalobkyne bola posielaná objednávka žalovanému, kde sa riešili problémy technického rázu, dohodol sa dátum expedície, čo oznámili žalobkyni a tá tieto údaje tlmočila do Nemecka. Žalobkyňa neuzatvorila žiadne sprostredkované obchody, nakoľko obchodní zástupcovia žalovaného mali províziu 10 - 15 % z vyexpedovaného tovaru. On väčšinou komunikoval so žalobkyňou ohľadom expedície tovaru, rabatu, cenovej ponuky, uvedené žalobkyňa preložila do nemeckého jazyka a zaslala obchodnému zástupcovi do Nemecka. Takto sa riešili aj reklamácie, o ktorých jej povedali ako sa spracujú a budú expedované, uvedené takisto zasielala obchodnému zástupcovi alebo niekedy priamo do obchodu. Rozporoval tvrdenia žalobkyne ohľadom obratov žalovaného. K odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu, že žalobkyňa namiesto 3 % provízie fakturovala na základe zmluvy 5 % od spoločnosti ART - METAL. Na uvedené prišli konatelia žalovaného vtedy, keď žalobkyňa chcela navýšiť províziu, čo jej bolo zamietnuté. Žalobkyňa sa im začala vyhrážať, že žalovanému v zahraničí rozbije obchod a že ho zničí, nevenovala sa dostatočne práci a zaťažovala s tým svoje dcéry, pričom zákazníci následne nevedeli, s kým majú komunikovať. Neoprávnene - svojvoľne dávala množstevné rabaty len aby bola získaná objednávka a aby z toho mala následne províziu. Pri jednaní so spoločnosťou ARTMETAL zamlčala 3 % skonto, s čím by žalovaný nesúhlasil a z toho dôvodu by nedostal ani objednávku od uvedenej spoločnosti. Žalobkyňa chcela, aby žalovaný túto objednávku získal, žalovaný skonto zistil až po splatnosti faktúry, na základe čoho žalovaný získal o 10 000,- eur menej. Z týchto dôvodov sa s druhým konateľom žalovaného rozhodli dať žalobkyni výpoveď. Výpoveď jej dali aj z dôvodu, že sa zvyšovala arogancia žalobkyne voči nim. Výpoveď jej dávali ústne u žalobkyne doma dňa 14.2.2014. Jednania sa zúčastnili rodinní príslušníci žalobkyne, konatelia žalovaného jej vtedy oznámili, že s ňou končia a odstupujú od zmluvy. Žalobkyňa sa začala vyhrážať právnikmi a preto konatelia žalovaného požiadali JUDr.
Farkašovú, aby im napísala výpoveď, ktorá bola následne žalobkyni doporučene odoslaná. Nepamätal si, či uvedenú listinu podpisovali. Obsah listiny odstúpenia od zmluvy s JUDr. Farkašovou konzultoval, návrh na odstúpenie od zmluvy jej dával spolu s konateľom Lánikom a predtým ako bola listina zasielaná žalobkyni ju čítal. Nebolo mu jasné, prečo by si žalobkyňa za sprostredkovanie obchodu fakturovala 3 % a následne 5 %, keď obchodní zástupcovia si fakturovali 13 - 15 %. Obchod so spoločnosťou ARTMETAL dohodol brat žalobkyne, za čo bol odmenený. Nevedel, či žalobkyňa nahrala konateľa žalovaného. Konatelia žalovaného neuzatvárali zmluvu s dcérami alebo inými rodinnými príslušníkmi žalobkyne. JUDr. Farkašovú splnomocnili na odstúpenie od zmluvy uzavretej so žalobkyňou. V súčasnosti u žalovaného vykonáva preklady syn konateľa Lánika a to na dohodu pár hodín v týždni. Dôvody mimo účtovníctva, ktoré sú uvedené v odstúpení od zmluvy „sa vzhliadali“ minimálne pol roka pred odstúpením od zmluvy. Dva týždne pred odstúpením od zmluvy zistili, že si žalobkyňa fakturuje neoprávnene 5 % províziu. Svoju výpoveď doplnil o vyjadrenie, že sa nestotožňuje s prehláseniami predloženými žalobkyňou, nakoľko žalobkyňa keď nastúpila do spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s.r.o., táto spoločnosť už spolupracovala s uvedenými zákazníkmi a obchodnými zástupcami. Žalobkyňa preto len prekladala komunikáciu so zákazníkmi zo slovenčiny do nemčiny a s obchodnými zástupcami. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že táto zabezpečovala výstavy. Rozporoval prehlásenie Krajíčkovej z dôvodu, že sa rozviedla s Krajíčkom a so žalobkyňou sú kamarátky, pričom neuviedla, že žalobkyňa nemala žiadne právomoci vo firme FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s.r.o. a takýto istý systém bol aj vo firme žalovaného. Obchodný zátupca Rolf - Bunte nie je od žalovaného ekonomicky závislý, nakoľko vykonáva činnosť v 4. spoločnostiach, s ktorými tvorí vyšší obrat. Spolupráca so spoločnosťou GARBO nemohla fungovať kvôli výške provízie 15 %, s ktorou sa delil majiteľ firmy Kohl, obchodný zástupca Bunte a žalobkyňa, ktorá podľa neho celú dobu klamala o tom, že nepoberá od uvedenej spoločnosti žiadnu províziu. Táto bola odmeňovaná od žalovaného províziou 3 %. Žalobkyňa chcela, aby zrušil obchodného zástupcu v Nemecku, aby túto činnosť mohla vykonávať jej dcéra Katarína Straková. Čo sa týka spoločnosti Klappert s touto nemal žalovaný žiadnu spoluprácu z dôvodu, že by pri tak malej spoločnosti nedokázal robiť také obraty, ako táto spoločnosť požadovala. Dôvody ukončenia spolupráce so žalobkyňou boli tie, že chceli firmu udržať pri živote. Žalovaná sa mu vyhrážala, že ak nenavýši jej províziu, tak mu zruší obchod v Nemecku u odberateľov, na uvedené tvrdenie nemá písomný doklad. Žalobkyňa si nahrávala telefonické rozhovory s konateľmi žalovaného. Na rokovaniach žalobkyne s konateľmi žalovaného sa zúčastňovali jej rodinný príslušníci. Proti ich vôli zamestnala svoju dcéru Anetu a táto z uvedeného dôvodu mala prístup k podkladom a fakturáciám žalovaného. Pani Krajíčková poznala pracovnú náplň žalobkyne v spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o., pretože spolu pracovali. Vedúca obchodu vykonáva len prekladateľské činnosti a konverzáciu. Až po 140 dňoch od prvej fakturácie pre spoločnosť ART - METAL sa dozvedel o fakturovaní zľavy 3 % skonta. Čo sa týka predloženej vizitky žalobkyne, táto bola vytlačená v rámci spol. FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o., žalobkyňa sa zúčastňovala obchodných jednaní, na ktoré chodila s konateľom spoločnosti a prekladala na nich, nemala právomoc uzatvárať zmluvy a konať v mene spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o., a také isté právomoci ako v spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. mala u žalovaného. Obrat žalovaného sa zvýšil na základe práce obchodných zástupcov, to čo uviedla žalobkyňa preto nie je pravda.
25. Štatutárny zástupca žalovaného Jozef Lánik, pri výsluchu uviedol, že konateľom spoločnosti žalovaného je od jej vzniku asi 20 rokov a zároveň je aj spoločníkom spoločnosti. Zároveň je zamestnancom spoločnosti žalovaného na pozícii riaditeľ. Agendu vybavuje spoločne s druhým konateľom Antonom Kudláčom. Spoločnosť má prevádzku aj kanceláriu v Gbeloch. Spoločnosť nemá administratívnych zamestnancov, administratívne práce v súvislosti s vybavovaním obchodných prípadov zabezpečuje živnostník na základe zmluvy so žalovaným. Žalobkyňu pozná už dlhšiu dobu, pracovali spolu v spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. Keď spoločnosť FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s.r.o. prestala vykonávať svoju činnosť, žalovaný v tejto činnosti pokračoval a preto hľadal niekoho, kto ovláda nemecký jazyk, a kto by oslovil obchodných zástupcov bývalej spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. Konatelia žalovaného neovládajú nemecký jazyk. Žalobkyňa mala osloviť v mene žalovaného bývalých zástupcov spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s.r.o., dojednať s nimi stretnutie, aby sa s nimi mohli konatelia žalovaného dohodnúť o pokračovaní obchodnej spolupráce namiesto spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s.r.o. Spolupráca so žalobkyňou prvé tri roky prebiehala bez zmluvných podkladov, kedy žalobkyňa vykonávala tlmočnícke a kancelárske práce pre žalovaného a vystavovala faktúry. Po troch rokoch im žalobkyňa predložila písomnú zmluvu o spolupráci, ktorú asi po dvoch mesiacoch podpísali. Počas obdobia, keď spolupráca nebola zmluvne upravená, žalobkyňa fakturovala žalovanému odmenu za tlmočnícke práce vo výške 3
% z hrubého obratu počas mesiaca. Písomná zmluva sa v dohodnutých podmienkach nelíšila od toho, na čom sa ústne dohodli. Žalobkyňa mala na základe uzavretej písomnej zmluvy vykonávať tlmočnícke práce, prekladať objednávky od zástupcov z Nemecka, za týmto účelom si vytvorila e-mailovú adresu s označením žalovaného a preložené objednávky preposielala e-mailom žalovanému, taktiež vystavovala faktúry na základe podkladov, ktoré jej konatelia žalovaného dali. Iné práce nevykonávala. Na obchodné jednania chodili štatutárni zástupcovia spolu so žalobkyňou, žalobkyňa sama na obchodné jednania nikdy nechodila. K odstúpeniu od zmluvy o spolupráci došlo z dôvodu, že žalobkyňa si fakturovala viacej ako mala a to o 2 %, fakturovala 5 % v prípade obratu spoločnosti Artmetal so sídlom v Rakúsku. Ďalším dôvodom bolo, že žalobkyňa počas služobných ciest do Nemecka prekladala konateľom žalovaného len časť z priebehu obchodných jednaní, pričom im hovorila, že ostatné im povie v aute po skončení obchodného jednania. Ďalší dôvod odstúpenia bol aj taký, že keď so žalobkyňou jednali, tak prítomné boli aj iné osoby a to napr. dcéry žalobkyne. Pokiaľ bola žalobkyňa mimo Slovenska, oznámila konateľom žalovaného, že pokiaľ niečo budú potrebovať ohľadom objednávky, majú sa obrátiť na jej dcéru Anetu alebo Katarínu. Uvedené sa v poslednom roku stávalo čoraz častejšie. Zákazníci boli v dôsledku toho zmätení, pretože nevedeli, s kým majú komunikovať. Pri zistení týchto problémov si konatelia žalovaného pozreli spätne žalobkyňou vystavené faktúry a zistili, že si žalobkyňa fakturovala províziu naviac. Žiadal vysvetlenie od žalobkyne, táto na vzniknutú situáciu odpovedala tak, že o zvýšení provízie by mal vedieť, nakoľko sa o tom rozprávala s konateľom Kudláčom. Na základe uvedeného obaja konatelia žalovaného navštívili žalobkyňu, kedy jej povedali, že sa chcú držať písomne dohodnutej zmluvy, v ktorej je uvedená odmena 3 %. Žalobkyňa im povedala, že za províziu 3 % pre nich v Rakúsku pracovať nebude. Na základe uvedeného jej oznámili, že za takejto situácie spolupráca nebude pokračovať. K stretnutiu došlo vo februári 2014, keďže žalobkyňa im na stretnutí hovorila, že prípad dá právnikovi, konatelia žalovaného oslovili advokátku JUDr. Dagmar Farkašovú, aby im napísala výpoveď - odstúpenie od zmluvy. Stretnutie so žalobkyňou sa uskutočnilo v piatok 19. februára 2014. V ďalšom týždni v pondelok alebo utorok sa stretli s JUDr. Farkašovou v Bratislave v jej kancelárii. Povedali jej, o čo sa jedná a JUDr. Farkašová im napísala výpoveď zo zmluvy o spolupráci. Doručila im ju asi 2 alebo 3 dni potom, ako ju navštívili. Výpoveď čítal v kancelárii žalovaného v Gbeloch. Konateľ žalovaného Kudláč výpoveď následne zasielal poštou žalobkyni. Myslí si, že výpoveď podpisoval, videl, že výpoveď podpisoval aj konateľ Kudláč. Od uvedenej doby žalobkyňa pre žalovaného nevykonávala žiadne práce. Advokátke JUDr. Farkašovej vo februári 2014 podpisovali splnomocnenie. Práce, ktoré vykonávala žalobkyňa pre žalovaného vykonáva v súčasnosti jeho syn Róbert Lánik na základe živnosti. Žalobkyni písomne nevytýkali nedostatky v plnení jej zmluvy. Ústne jej nedostatky vytýkali pravidelne v období počas posledného roka, t.j. v roku 2013. Neoznačoval žiadnu listinu alebo skutočnosť u žalovaného ako obchodné tajomstvo. Nevedel uviesť nič o ďalšej činnosti žalobkyne po dátume 14.2.2014, teda ani to, či žalobkyňa preposielala nejakú komunikáciu alebo objednávku žalovanému.
26. Podaním zo dňa 11.2.2016 podala žalobkyňa stanovisko k priebehu súdneho konania s tým, že žalovaný vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach dodatočne zmenil dôvod odstúpenia od zmluvy, čo však považuje za neprípustné, nakoľko zákon vyžaduje popísanie dôvodov zániku záväzku nezameniteľne, pričom nepripúšťa ich dodatočnú zmenu. Žalovaný tvrdil, že so žalobkyňou uzatvoril zmluvu ako so sekretárkou a tlmočníčkou, uvedené tvrdenie žalovaného je však v rozpore s čl. I bod 1 zmluvy, z ktorej vyplýva predmet zmluvy, kde žalobkyňa mala vyvíjať činnosť smerujúcu k obstarávaniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi žalovaným a tretími osobami. Nepravdepodobne tak vyznieva aj provízia žalobkyne vo výške podielu na celkovo sprostredkovanom obchode, čo býva podľa obchodných zvyklostí spôsobom určenia odmeny pre sprostredkovateľa a nie odmeny za sekretárske a tlmočnícke služby. Žalovaný v odstúpení od zmluvy na rozdiel od tvrdení na pojednávaní uviedol, že sa žalobkyňa zaviazala získavať nových zákazníkov a napomáhať zvyšovaniu ziskov, čo je náplňou obchodného zástupcu. Žalovaný zmenil pôvodný dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý sa týkal omeškania, na dôvod týkajúci sa účtovania provízie v rozpore so vzájomnou dohodou. V sporovom konaní sp. zn. 7Cb/1/2014 bol dňa 1.12.2015 vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobe žalobkyne o zaplatenie provízie za zrealizovanú prácu v mesiaci február 2014 v celom rozsahu vyhovel, pričom súd konštatoval, že k dohode o výške provízie 5 % prišlo. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že sa žalovaný voči rozsudku odvolal. Poukázala na rozpor plnej moci, keď táto bola JUDr. Farkašovej udelená dňa 5.2.2014, pričom Anton Kudláč na pojednávaní uviedol, že plnú moc advokátke udelili na Valentína dňa 14.2.2014, z čoho vyznieva ako nepravdepodobné, aby advokátka prevzala právne zastúpenie dňa 5.2.2014, t.j. takmer dva týždne predtým, ako sa rozhodli konatelia žalovaného advokátku osloviť. Navyše Anton Kudláč si nebol istý, či vôbec plnú moc pri návšteve advokátky podpisoval. Obchodný zákonník umožňuje odstúpiť od zmluvy výhradne len v prípade omeškania,
avšak žalovaný žiadne dôvody omeškania v odstúpení neuviedol. Žalovaný ďalej pre dôvody odstúpenia uvádzané v odstúpení neoznačil dôkazy pre svoje tvrdenia, čím ich nepreukázal. Žalovaný žiadne údaje neoznačil za obchodné tajomstvo. Dobré meno žalovaného nikdy nepoškodzovala, nakoľko by tým najviac uškodila sebe.
27. Podaním zo dňa 13.4.2016 podal žalovaný vyjadrenie s tým, že sporové konanie sp. zn. 7Cb/1/2014, na ktoré žalobkyňa odkázala, nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť a preto nemožno vychádzať zo zisteného skutkového stavu v uvedenom spore. Trval na tom, že žalobkyňa vykonávala pre žalovaného výhrade sekretárske, tlmočnícke a prekladateľské práce, čo podporujú výsluchy konateľov žalovaného. Žalobkyňa podľa neho nepreukázala, akým spôsobom mala vykonávať ňou tvrdenú sprostredkovateľskú činnosť, ani nepredložila dôkazné prostriedky. Konatelia žalovaného zhodne uviedli, že žalobkyňa spracovávala objednávky, tlmočila, prekladala, vykonávala administratívne práce, avšak nesprostredkovávala pre žalovaného obchody. Žalovaný pri zahraničnom obchode využíva služby zahraničných sprostredkovateľov, ktorí sprostredkovávali uzatváranie zmlúv o dielo s konečnými objednávateľmi a preto považuje za nelogické, aby platil za sprostredkovanie jedného obchodu dvom sprostredkovateľom, pričom výška provízie sa u riadnych sprostredkovateľov pohybuje 15 až 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Zahraničných sprostredkovateľov našiel konateľ žalovaného Anton Kudláč. Poukázal na to, že žalobkyňa pri komunikácii so zákazníkmi nepoužívala svoju e-mailovú adresu, ale komunikovala s nimi v mene žalovaného. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť ako podmienku platnosti plnej moci jej preukázanie tretej osobe, rozhodujúca je jej objektívna existencia. Žalovaný trval na tom, že v odstúpení od zmluvy jednoznačne sformuloval dôvody pre odstúpenie a tieto boli aj naplnené. V konaní sp. zn. 7Cb/1/2014 bolo výsluchom dcéry žalobkyne Kataríny Strakovej preukázané, že činnosť žalobkyne vykonávali namiesto nej aj iné osoby. Čo sa týka zmeny dôvodov odstúpenia od zmluvy, poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 111/2008, podľa ktorého uvedenie dôvodov odstúpenia od zmluvy v písomnom odstúpení neznamená viazanosť týmito dôvodmi, pričom neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.
28. Podaním zo dňa 8.8.2016 podala žalobkyňa stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.4.2016, v ktorom s vyjadrením nesúhlasila. Poukázala na rozpor vo vyjadreniach konateľov žalovaného v tomto sporovom konaní a v sporovom konaní sp. zn. 7Cb/1/2014, keď napríklad v spore sp. zn. 7Cb/1/2014 žalovaný konštatuje, že o provízii vo výške 5 % sa dozvedel až na základe sporového konania (žaloba podaná na súd dňa 22.4.2014), avšak v tomto sporovom konaní účelovo uvádzal, že o fakturácii 5 % provízie sa dozvedel 2 týždne pred odstúpením od zmluvy (výpoveď A. Kudláča), čo by znamenalo cca 5.2.2014, súčasne uvádzal, že o dôvodoch uvedených v odstúpení mal žalovaný vedomosť už pol roka pred odstúpením od zmluvy, z čoho vyplýva, že žalovaný svoje tvrdenia v tomto sporovom konaní prispôsobuje tak, ako mu to vyhovuje. Konštatovanie žalovaného o tom, že žalobkyňa vykonávala len sekretárske a tlmočnícke práce je v tomto spore irelevantné a nie je predmetom sporu. Žalovaný vo svojich tvrdeniach účelovo vynecháva náplň činnosti žalobkyne uvedenú v čl. I bod 1 zmluvy. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo/111/2008, na ktoré žalovaný odkazoval, sa týkalo iného skutkového stavu, keď sa v ňom riešila primárne platnosť zmluvy. Sám žalovaný potvrdil, že nikdy žiadnu skutočnosť neoznačil ako obchodné tajomstvo. Žalovaný v zmysle čl. VII. bod 3 neupozornil žalobkyňu na to, čo tvorí obchodné tajomstvo žalovaného. Žalovaný nikdy písomne neupozornil žalobkyňu v zmysle čl. V bod 4 písm. d) zmluvy na porušenie jej povinností. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa poškodzovala jeho dobré meno, resp. nevhodne vystupovala.
29. Žalovaný sa v podaní zo dňa 22.12.2016 sa vyjadril tak, že odmieta tvrdenia žalobkyne. Žalovaný uviedol dôvody odstúpenia od zmluvy v odstúpení od zmluvy, ktoré jasne špecifikoval, rovnako však existovali aj iné dôvody odstúpenia od zmluvy ako napríklad fakturácia vyššej provízie, než na akú mala žalobkyňa zo zmluvy nárok. Nepriloženie splnomocnenia priamo k úkonu nezakladá vadu úkonu, keďže podstatná je samotná existencia splnomocnenia. Zo znenia sprievodného listu priloženého k odstúpeniu od zmluvy vyplýva, že JUDr. Farkašová konala nie vo vlastnom mene, ale v mene žalovaného. Činnosť, ktorou mala žalobkyňa napomáhať k zvyšovaniu ziskov žalovaného v zmluve, nebola uvedená ako sprostredkovateľská činnosť, pričom žalobkyňa vykonávala viacero činností, ktoré boli potrebné k zvyšovaniu zisku žalovaného, napríklad rokovania o dodacích podmienkach a podobne. To, že žalovaný nemal záujem uzatvoriť zmluvu, ktorej predmetom by bola sprostredkovateľská činnosť žalobkyne vyplýva aj zo zmluvy, ktorá operuje pojmom „obchodný zástupca“ a „zahraničný obchodný zástupca“. Žalobkyňa neuviedla, akým spôsobom sprostredkovávala pre žalovaného obchodné príležitosti, pričom
preklady, tlmočenie a odoslanie e-mailov alebo kontaktovanie osôb podľa pokynov žalovaného, žalovaný nepovažuje za sprostredkovanie, a to ani v prípade, ak viedlo k uzatvoreniu obchodu, nakoľko sa jednalo o prácu vykonávanú žalobkyňou v mene žalovaného podľa jeho pokynov. Ako dôkaz priložil vyjadrenie Juraja Krajíčka, ktorý pracoval ako výkonný riaditeľ spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o., z ktorého vyplýva, že náplňou žalobkyne bolo prekladanie konverzácie medzi spoločnosťou FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. a obchodnými zástupcami, prípadne zákazníkmi. Tvrdenia žalobkyne o tom, že svojou sprostredkovateľskou činnosťou postavila žalovaného na nohy nekorešponduje so skutočným stavom spoločnosti v čase vzájomnej spolupráce, ako dôkaz predložil vyjadrenie dodávateľov Zinkpower Malacky, s.r.o. a spoločnosti OSKOL, s.r.o., ktorí zhodne konštatovali zlú finančnú situáciu žalovaného v rokoch 2013-2014 v čase platnosti zmluvy so žalobkyňou, čo je v priamom rozpore s tvrdením žalobkyne o tom, že žalovaný vtom čase nemal žiadne faktúry po lehote splatnosti. Čestné vyhlásenia doložené žalobkyňou boli získané od osôb, s ktorými sa viac ako rok nekomunikovalo a ani sa im nefakturovalo a preto ich považuje za bezpredmetné. Podľa čl. VII. bod 1 zmluvy obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle žalovaného utajené. Za obchodné tajomstvo žalovaný považuje tvorbu ceny za tovar a kalkuláciu, výrobný a technologický postup výroby tovaru. Z vyjadrenia pána Bunte vyplýva, že žalobkyňa pracovala okrem žalovaného aj pre spoločnosť Farbeau France, s.r.o., za čo ju majiteľ Peter Kroll platil, čo zakladá pochybnosť dodržiavania obchodného tajomstva v zmysle čl. III. bod 8 zmluvy. Z vyjadrenia pána Bunte vyplýva aj to, že sa žalobkyňa zúčastňovala obchodných rokovaní ako kontaktná osoba, ktorej úlohou bolo prekladať z nemčiny do slovenčiny a naopak, teda nevykonávala žiadnu sprostredkovateľskú činnosť. Žalobkyňa na preklady využívala aj svoju dcéru Katarínu Strakovú, ktorá uvedené potvrdila v spore sp. zn. 7Cb/1/2014, tým bez súhlasu žalovaného poskytla tretej osobe informácie považované za obchodné tajomstvo, čím porušila ust. čl. VII. zmluvy. Žalobkyňa sa nemôže odvolávať na to, že nevedela, aké informácie sú považované žalovaným za obchodné tajomstvo, keď sama uviedla, že za obchodné tajomstvo boli považované ceny, provízie, technologický postup. Žalovaný neudelil žalobkyni súhlas na účtovanie si vyššej provízie vo výške 5 %, pričom to, že žalovaný niekoľkokrát uhradil faktúry žalobkyne s vyššou províziu bolo spôsobené tým, že žalovaný žalobkyni dôveroval a faktúry nekontroloval, čo však nemožno zakladať domnienkou o prejavení súhlasu so zmenou výšky provízie. V prípade, ak by súd určil neplatnosť odstúpenia od zmluvy, žalovaný by následnou výpoveďou zo zmluvy dosiahol ukončenie zmluvného vzťahu, ak chcela žalobkyňa dosiahnuť zaplatenie peňažnej čiastky, jej žaloba mala znieť na zaplatenie požadovanej sumy a platnosť odstúpenia od zmluvy by súd skúmal ako prejudiciálnu otázku a preto absentuje naliehavý právny záujem ako zákonná podmienka určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy.
30. Podaním zo dňa 2.2.2017 podala žalobkyňa stanovisko v ktorom odmietla tvrdenia žalovaného, nesúhlasila s tým, aby súd považoval čestné prehlásenia obchodných zástupcov v Nemecku, s ktorými v mene žalovaného spolupracovala, za bezpredmetné, tieto mapovali skutočnú činnosť žalobkyne pre žalovaného. Listiny predložené žalovaným o tom, že žalovaný v rokoch 2013 a 2014 mal nepreukazujú dôvod pre odstúpenie od zmluvy, žiadna z nich nie je napísaná na obchodnom dokumente spoločnosti. Prehlásenie Juraja Krajíčka považuje za nepravdivé, nakoľko podľa pracovnej zmluvy dňa 1.9.2003 žalobkyňa nastúpila v spoločnosti FEX kovovýroba, Miroslav Krajíček s. r.o. na funkciu vedúca obchodu, spoločnosť vznikla dňa 6.12.1994 a preto pán Lánik nemohol do spoločnosti nastúpiť v roku 1991 a pán Kudláč v roku 1992 alebo 1993. S obchodnými partnermi žalovaného spoločnosťami Zinkpower Malacky s.r.o. a OSKOL, s.r.o. nedochádzala do kontaktu, nakoľko predmet ich činnosti bol na Slovensku, za úhrady faktúr zodpovedali konatelia žalovaného. Žiadny z predložených dôkazov žalovaným nepreukázal, že by existoval dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Katarína Straková, dcéra žalobkyne po dohode so žalovaným v roku 2011 asi mesiac ako obchodný zástupca žalovaného ponúkala sortiment žalovaného v Nemecku.
31. Žalobkyňa sa v podaní zo dňa 28.2.2017 vyjadrila tak, že nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami Antona Kudláča, ktoré uviedol pri výsluchu a to s jeho pokusom o spochybnenie prehlásenia Andrey Krajíčkovej (navyše žalovaný potvrdil, že táto so žalobkyňou spolupracovala a poznala jej pracovnú náplň) alebo s pokusom o ekonomickú nezávislosť Rolfa Bunteho (ktorý však žalovaný sám vyvrátil prehlásením Bunteho o jeho obrate 200.000 eur pri provízii 15 % predstavuje odmenu za rok 30.000 eur) alebo o údajnej neexistencii spolupráce so spoločnosťou Klappert (k čomu žalobkyňa doložila mail od žalovaného s tým, aby kontaktovala pána Klapperta, výsledkom čoho bola zmluva s obratom
800.000 eur). Predmetom tohto sporu nie je zistenie, aké sú obchodné vzťahy a finančná disciplína medzi žalovaným a jeho obchodnými partnermi. Žalovaný opäť uviedol nový dôvod odstúpenia a to, že „chcel udržať firmu pri živote“, neustále rozširuje svoje vyjadrenia a uvádza ďalšie dôvody odstúpenia ako napríklad nahrávanie telefonických rozhovorov, ekonomickú závislosť celej spoločnosti na obchodoch, ktoré sprostredkovala žalobkyňa. Rovnako sa nezakladá na pravde údajné zatajenie skonta 3 % u obratov s ART-METAL, nakoľko na každej faktúre od roku 2012 boli uvedené odsúhlasené platobné podmienky, faktúru podpisovali konatelia a vykonávali jej úhradu. Celkovo bolo vystavených cca 40 faktúr s 3 % skontom, pričom za celé obdobie žalovaný poskytované skonto nerozporoval. K tvrdeniu žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu na podanie určovacej žaloby uviedla, že už na prvom pojednávaní tvrdila, že má záujem pre žalovaného stále pracovať podľa toho, ako sa dohodli, pričom bez rozhodnutia vo veci samej by jej právo plynúce zo zmluvy bolo ohrozené a jej postavenie neisté.
32. Žalovaný sa podaním zo dňa 18.5.2017 vyjadril k stanovisku tak, že vyjadrenie pani Krajíčkovej - kamarátky žalobkyne nemôže mať väčšiu váhu ako vyjadrenie priameho nadriadeného. Tvrdenie, že pán Bunte je od žalovaného závislý považuje za zavádzanie, pretože jeho spolupráca so žalovaným je len malým zlomkom jeho príjmov, nijakým spôsobom neovplyvňuje jeho výpoveď, čo potvrdzuje aj to, že nepracuje na základe žiadnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný odoslal žalobkyni kontakt na pána Klapperta za účelom jeho kontaktovania z dôvodu, že žalovaný neovláda nemecký jazyk. Rozporoval existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby, keď ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, tak vtedy určovací návrh nie je opodstatnený a z toho dôvodu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
33. Právny zástupca žalobcu pri zhodnotení dokazovania v záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa uzatvorila zo žalovaným dňa 01.01.2014 zmluvu o spolupráci, v ktorej bol dohodnutý možný zánik zmluvy len dohodou alebo výpoveďou. V zmluve nebolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy tak mohlo dôjsť len na základe zákona. Odstúpenie od zmluvy na základe zákona je možné v prípade podstatného porušenia zmluvy. V danom prípade žalovaný v odstúpení ako dôvody odstúpenia od zmluvy uviedol porušenie obchodného tajomstva, nevhodné vystupovanie voči zákazníkom a poškodovanie dobrého mena žalovaného. Tieto dôvody však žalovaný nepreukázal. Následne v priebehu konania žalovaný rozšíril dôvody odstúpenia od zmluvy o fakturácie vyšších provízii a porušenie obchodného tajomstva, pričom žalovaný nepreukázal, čo tvorí obchodné tajomstvo žalovaného a či s týmto bola žalobkyňa oboznámená. Žalobkyňa platnosť odstúpenia od zmluvy namieta z dôvodu, že toto nebolo doručené žalobkyni v platnej forme, keď ho zasielala osoba, ktorá na to nebola oprávnená plnou mocou, pričom plná moc bola vystavená až dodatočne. Keďže nebol preukázaný dôvod zmluvy, odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného je neplatné a tým je daný aj naliehaný právny záujem na podaní takejto žaloby.
34. Právny zástupca žalovaného zhodnotil vykonané dokazovanie v záverečnej reči tak, že odstúpenie od zmluvy o spolupráci spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti, obsahuje presné dôvody odstúpenia, ktoré žalovaný preukázal. Čo sa týka porušovania obchodného tajomstva, toto tvoria ceny, provízie, technologicky postup žalovaného. Žalobkyňa v čase keď pracovala u žalovaného pracovala aj pre spoločnosť GARBEAU France s.r.o., čo potvrdil aj pán Bunte. Z toho dôvodu v uvedenom čase nemohla dodržiavať obchodné tajomstvo v súvislosti so žalovaným. Zároveň žalobkyňa sama potvrdila, že informácie ohľadne cenotvorby prekladala aj dcéra žalobkyne, jedná sa o informácie, ktoré súvisia s obchodným tajomstvom a takéto informácie poskytla žalobkyňa inej osobe. Tieto dôvody pre odstúpenie existovali v čase odstúpenia. Čo sa týka formálnych náležitostí, to že k odstúpeniu od zmluvy nebola pripojená plná moc, nie je vadou, nakoľko takéto splnomocnenie existovalo, osoba, ktorá odstúpenie od zmluvy zasielala, konala na základe plnej moci.
35. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
36. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
37. Podľa § 345 ods. l, 2 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
38. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný jednej zo zmluvných strán, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. Obchodný zákonník v § 344 až 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch. Strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo v prípade, keď to určuje Obchodný zákonník. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa teda vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie. Zákon alebo zmluva spravidla viaže takéto oprávnenie na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená, že zmluva a záväzok nezanikne.
39. Obchodný zákonník umožňuje strane, voči ktorej sa porušila zmluvná povinnosť, odstúpiť od zmluvy v prípade, ak takéto porušenie zakladá omeškanie dlžníka alebo omeškanie veriteľa. Obchodný zákonník rozlišuje dva režimy odstúpenia od zmluvy, a to v závislosti od toho, či omeškanie dlžníka alebo veriteľa spôsobuje podstatné porušenie zmluvy ( § 345), alebo nepodstatné porušenie zmluvy ( § 346). Ustanovenie § 345 ods. l Obchodného zákonníka upravuje podmienky odstúpenia od zmluvy pri jej podstatnom porušení. Základným dôvodom na odstúpenie od zmluvy je omeškanie dlžníka alebo veriteľa, ktoré spôsobuje podstatné porušenie zmluvy. Oprávnená strana môže od zmluvy odstúpiť ihneď (bez poskytnutia dodatočnej lehoty) za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť voči strane, ktorá je v omeškaní. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon, ktorý musí oprávnená strana urobiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedela o porušení povinnosti.
40. Odsek 2 definuje podstatné porušenie zmluvy. Prvým kvalifikačným znakom tejto definície je, že v dôsledku porušenia zmluvy oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy. Strata záujmu na plnení zmluvy úzko súvisí s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy strana nemôže očakávať ten výsledok, ktorý, ak by k porušeniu zmluvy nedošlo, očakávala. Druhým kvalifikačným znakom v prípade podstatného porušenia je vedomosť o strate záujmu na plnení alebo aspoň predvídateľnosť straty záujmu na plnení strany porušujúcej zmluvu. Vedomosť alebo predvídateľnosť straty záujmu musia byť zrejmé v čase uzavierania zmluvy. Predvídateľnosť toho, že druhá strana nebude mať záujem na plnení zmluvy, ak dôjde k jej porušeniu, treba odvodzovať z účelu zmluvy, ktorý môže byť vyjadrený priamo v zmluve, alebo môže vyplynúť z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá. Kritérium účelu zmluvy, ktoré zákon preferuje, objektivizuje podstatné porušenie zmluvy. Či strana porušujúca zmluvu mohla v čase uzavierania zmluvy rozumne predvídať stratu záujmu oprávnenej strany na plnení zmluvy, treba posúdiť objektívne. To znamená, že treba posúdiť, či by to mohla predvídať každá rozumná osoba za rovnakých okolností v postavení strany porušujúcej zmluvu. Zákon ustanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v prípade pochybností porušenie zmluvy nie je podstatné. To, že porušenie zmluvy je podstatné, musí preukázať oprávnená strana.
41. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011)
42. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme, vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009)
43. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobkyňa sa určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. domáhala určenia, že právny úkon žalovaného - Odstúpenie od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 01.01.2010, spísaný dňa 19.02.2014 a adresovaný žalobkyni, je neplatný. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v tomto spore) je v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti sporového konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí sporu, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov sporových strán. Žalobkyňa na prvom pojednávaní vo veci samej naliehavý právny záujem v danom spore odôvodnila najmä tým, že má záujem pre žalovaného stále pracovať, avšak jej právo naďalej vykonávať činnosť na základe uzavretej zmluvy je ohrozené, pričom bez rozhodnutia vo veci samej by bolo jej právo plynúce zo zmluvy ohrozené a jej postavenie neisté. Žalovaný tvrdil absenciu naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že ak by súd určil neplatnosť odstúpenia od zmluvy, žalovaný by následnou výpoveďou zo zmluvy dosiahol ukončenie zmluvného vzťahu, ak chcela žalobkyňa dosiahnuť zaplatenie peňažnej čiastky, jej žaloba mala znieť na zaplatenie požadovanej sumy a platnosť odstúpenia od zmluvy by súd skúmal ako prejudiciálnu otázku. Súd dospel k záveru, že zo zmluvného vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o vzájomnej spolupráci vyplývajú žalobkyni aj žalovanému určité práva a povinnosti. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej určovacej žalobe je daný a existuje, pretože má vplyv na právne postavenie žalobkyne, t.j. bez tohto určenia by právo žalobkyne bolo ohrozené a jej postavenie by sa stalo neistým. V prípade určovacej žaloby sa vyrieši to, či naďalej trvajú práva a povinnosti vzájomnej spolupráce strán a či má žalobkyňa svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy voči žalovanému naďalej plniť a či je žalovaný povinný poskytovať žalobkyni potrebnú súčinnosť pri výkone jej činnosti a plniť voči nej ďalšie povinnosti vyplývajúce z článku IV. Zmluvy o vzájomnej spolupráci. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobkyňa na základe uvedenej zmluvy vykonáva pre žalovaného činnosť, ktorá z hľadiska rozsahu zaberá fakticky jej celú podnikateľskú aktivitu. Naliehavý právny záujem je preto daný aj tým, či žalobkyňa bude musieť zmeniť charakter svojej podnikateľskej činnosti a vykonávať podnikateľskú činnosť pre iný subjekt, resp. pokračovať vo svojej činnosti a plniť svoje zmluvné záväzky voči žalovanému. Naliehavý právny záujem vyplýva v danom prípade aj zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným trvá už od 1.1.2010. Podaná určovacia žaloba je tak procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobkyne, pričom po takomto rozhodnutí o určovacej žalobe nebude musieť nasledovať iné konanie týkajúce sa práv a
povinností vyplývajúcich z uvedenej zmluvy o spolupráci. To, či žalovaný následne po rozhodnutí súdu dá žalobkyni výpoveď zo zmluvy, neovplyvňuje naliehavý právny záujem existujúci za terajšieho stavu. 44. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 1.1.2010 platne Zmluvu o vzájomnej spolupráci, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala činnosti špecifikované v zmluve. V konaní bolo sporným, či odstúpenie od zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010 spísané dňa 19.2.2014 a doručené žalobkyni dňa 25.2.2014 bolo platné. Žalobkyňa namietala neplatnosť právneho úkonu jednak z dôvodu, že toto nebolo doručené žalobkyni v platnej forme, keď k uvedenému úkonu chýbala plná moc advokátky JUDr. Dagmar Farkašovej udelená konateľmi žalovaného na spísanie uvedeného úkonu a jednak pre nesplnenie zákonných dôvodov na riadne odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia o neexistencii plnej moci založila na tom skutkovom základe, že advokátka JUDr. Farkašová nepreukázala oprávnenie konať v mene žalovaného v čase doručovania odstúpenia žalobkyni a preto podľa nej odstúpenie od zmluvy nezaväzuje žalovaného a nemá vo vzťahu k žalobkyni žiadne účinky, pričom výpovede konateľov žalovaného ohľadom udelenia plnej moci považuje za rozporuplné. Aj keď výpovede konateľov žalovaných ohľadom udelenia plnej moci nie sú jednoznačné, súd sa s uvedeným tvrdením žalobkyne nestotožnil, pretože to, že k písomnosti - odstúpeniu od zmluvy nebola pripojená plná moc, nie je vadou neodstrániteľnou. Súd vyhodnotil, že takéto splnomocnenie existovalo, žalovaný preukázal existenciu plnej moci udelenej JUDr. Farkašovej dňa 5.2.2014, t.j. datovanej pred uskutočnením úkonu odstúpenia, jej dodatočným predložením súdu. Osoba, ktorá odstúpenie od zmluvy zasielala, tak konala na základe plnej moci na takýto úkon. To, že žalovaný splnomocnil advokátku JUDr. Farkašovú vyplýva aj zo sprievodného listu, ktorý bol žalobkyni doručený spolu s odstúpením. Neobstoja tvrdenia žalobkyne o tom, že advokátka JUDr. Farkašová nebola oprávnenou osobou na spísanie odstúpenia, že konala pri spísaní odstúpenia vo svojom mene a nie v mene žalovaného, a že plná moc bola vystavená až dodatočne. Samotné odstúpenie od zmluvy obsahuje také skutočnosti, ktoré musel žalovaný poskytnúť advokátke na vypracovanie písomného odstúpenia, už tým ju poveril, že jej poskytol relevantné informácie a preto splnomocnenie aj keby bolo dodatočne spísané resp. podpísané, bolo zo strany žalovaného dané. Uvedeným dodatočným predložením plnej moci žalovaný zhojil skutkový nedostatok tvrdený žalobkyňou. Súd tak považoval za preukázané, že žalovaný prostredníctvom advokátky JUDr. Dagmar Farkašovej doručoval žalobkyni odstúpenie od zmluvy.
45. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, v Zmluve o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010 nebola dohodnutá možnosť odstúpiť od zmluvy. V zmluve bol jej zánik upravený len formou výpovede alebo písomnou dohodou, kedy by žalobkyňa mala nárok na odstupné v zmysle čl. VI. bod 1 zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy tak mohlo dôjsť len na základe zákona, z dôvodov obsiahnutých v Obchodnom zákonníku, vzhľadom k charakteru uvedeného zmluvného vzťahu, keď súd vyhodnotil, že medzi stranami ide o vzťah obchodnoprávny ( zmluva uzatvorená podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka, zmluva medzi dvomi podnikateľskými subjektami ).
46. Žalovaný ako dôvod odstúpenia od zmluvy v samotnom odstúpení uviedol podstatné porušenie zmluvnej povinnosti žalobkyňou v zmysle § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka a to také, že žalobkyňa 1. začala nevhodne vystupovať voči klientom žalovaného, že ich začala zavádzať a preberať ich, 2. že poškodzuje dobré meno žalovaného a jeho záujmy a z dôvodu, že 3. porušila obchodné tajomstvo žalovaného, keď údaje podliehajúce ochrane obchodného tajomstva sprístupnila tretím osobám bez súhlasu žalovaného. Žalovaný sa bránil tým, že odstúpenie od zmluvy o spolupráci spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti, obsahuje presné dôvody odstúpenia, ktoré podľa neho preukázal. Ak sa žalovaný domnieva, že boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, musel ich v spore preukázať, nakoľko žalobkyňa dôvody popierala a bránila sa predovšetkým tým, že neporušila žiadne podmienky zmluvy, k omeškaniu zo strany žalobkyne ohľadom plnenia zmluvy nedošlo, trestné oznámenie podané žalovaným na žalobkyňu bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní odmietnuté.
47. Žalovaný počas sporového konania uvádzal aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli k odstúpeniu od zmluvy so žalobkyňou, čiže rozšíril dôvody odstúpenia od zmluvy, jednalo sa o tieto dôvody: 4. neplnenie si svojich povinnosti zo strany žalobkyne riadne a včas, 5. vystupovanie žalobkyne krajne nevhodne vo vzťahu k obchodným zástupcom žalovaného, ohováranie žalovaného pred obchodnými zástupcami žalovaného, 6. fakturovanie vyššej provízie žalobkyňou vo výške 5 % namiesto zmluvne dohodnutej provízie 3 %, 7. chceli firmu udržať pri živote, 8. vyhrážanie sa žalobkyne, že žalovanému zruší obchod v Nemecku u odberateľov, 9. nahrávanie telefonických rozhovorov s konateľmi žalovaného, 10. nahrávanie rozhovorov so zákazníkmi žalovaného, 11. účasť rodinných príslušníkov žalobkyne
na rokovaniach žalobkyne s konateľmi žalovaného, 12. zamestnanie dcéry žalobkyne Anety, ktorej sprístupnila podklady a fakturácie žalovaného. Dodatočné zmeny dôvodov odstúpenia, resp. ich rozširovanie a prispôsobovanie vykonávanému dokazovaniu, súd vyhodnotil v tomto konaní ako neprípustné, nakoľko vzhľadom na charakter sporu sa vyžaduje priame uvedenie dôvodov zániku záväzku nezameniteľne, a nepripúšťa sa ich dodatočná zmena resp. rozširovanie ( aj vzhľadom k dikcii § 345 ods. 1 Obch. zák. v súvislosti s preklúziou možnosti odstúpenia od zmluvy pri nedodržaní lehoty
- bez zbytočného odkladu ). Preto sa súd ďalej zaoberal len dôvodmi uvedenými žalovaným priamo v odstúpení od zmluvy. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo/111/2008, na ktoré žalovaný ohľadom zmeny dôvodov odstúpenia od zmluvy odkazoval, sa týkalo iného skutkového stavu, keď sa v ňom riešila primárne platnosť zmluvy, pričom jednou zo sporových strán bola slabšia strana spotrebiteľ, ktorého ochranu musel súd zabezpečovať ex offo a preto súd právny názor z tohto rozhodnutia na dané sporové konanie nepoužil.
48. Žalovaný tvrdil, že so žalobkyňou uzatvoril zmluvu len na sekretárke, tlmočníčke a prekladateľské činnosti, avšak vykonanými dôkazmi (najmä zmluvou o vzájomnej spolupráci, odstúpením od zmluvy, výpoveďou žalobkyne, čestnými prehláseniami obchodných zástupcov z Nemecka a prehlásením Andrei Krajíčkovej) považoval súd za preukázané, že skutkové tvrdenie žalovaného je v rozpore s čl. I bod 1 zmluvy, z ktorého vyplýva predmet zmluvy, kde žalobkyňa mala vyvíjať činnosť smerujúcu k obstarávaniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi žalovaným a tretími osobami a popri tom mala vykonávať sekretárske práce v oblasti zahraničného obchodu, komunikáciu so zákazníkmi, pomáhať pri riešení reklamácie so zákazníkmi, spracovávať prijaté objednávky od tretích osôb a sledovať aktuálny stav vybavovania objednávok, fakturačné práce a iné vzájomne dohodnuté administratívne služby. Na uvedené nadväzuje aj výška odmeny žalobkyne dohodnutá v zmluve vo výške 3 % z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu, čo býva podľa obchodných zvyklostí spôsobom určenia odmeny za sprostredkovanie obchodu a nie odmeny za sekretárske a tlmočnícke služby. Žalovaný priamo v odstúpení od zmluvy, ktorej platnosti sa dovoláva, na rozdiel od tvrdení na pojednávaní uviedol, že sa žalobkyňa zaviazala získavať nových zákazníkov a napomáhať zvyšovaniu ziskov, čo býva náplňou obchodného zástupcu. Súd ďalej poznamenáva, že predmetom sporu nebolo stanoviť práce, ktoré boli náplňou práce žalobkyne, rovnako predmetom sporu nebolo ani zistenie, aké sú obchodné vzťahy a finančná disciplína medzi žalovaným a jeho obchodnými partnermi ale predmetom sporu bolo určiť, či boli naplnené dôvody na platné odstúpenie od zmluvy o vzájomnej spolupráci.
49. Obchodný zákonník uvádza ako hlavný dôvod odstúpenia od zmluvy omeškanie. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, dospel k záveru, že z dôkazov, ktoré boli v tomto sporovom konaní vykonané, žiadne omeškanie žalobkyne zo strany žalovaného preukázané nebolo. Žalobkyňa poprela existenciu dôvodov odstúpenia od zmluvy, súdu ani nemohla predložiť dôkazy o neexistencii dôvodov, nakoľko žalovaný sa pred odstúpením od zmluvy nedomáhal voči žalobkyni odstránenia nedostatkov v jej činnosti na základe zmluvy. Žalovaný nepreukázal splnenie zákonného dôvodu pre odstúpenie od zmluvy pri podstatnom porušení zmluvy. Súd zastáva názor, že žalovaný nepreukázal vznik a existenciu dôvodov, ktoré boli uvádzané ako dôvody odstúpenia v samotnom odstúpení od zmluvy. Jedná sa o dôvody taktiež formulované veľmi všeobecne, pri dôvode „nevhodné vystupovanie voči klientom“ - nie je uvedené konkrétne závažné porušenie, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť a tiež kedy sa mala takéhoto konania dopustiť. Pri dôvode „poškodzovanie dobrého mena žalovaného“ nevyplýva, akým spôsobom a v akom rozsahu malo byť dobré meno poškodené. Čo sa týka dôvodu „porušenie obchodného tajomstva žalovaného“, nebolo z neho jasné kedy a akým spôsobom mala žalobkyňa obchodné tajomstvo žalovaného porušiť. Taktiež nebolo preukázané, že žalovaný žalobkyňu oboznámil že prichádza do styku s konkrétnym obchodným tajomstvom v zmysle článku VII. ods. 3 Zmluvy o spolupráci ( v prípade že ju na túto skutočnosť neupozorní, má sa za to, že nejde o obchodné tajomstvo ). Zo všetkých vo všeobecnosti sformulovaných dôvodov nevyplýva a dokazovaním ani nevyplynula taká závažnosť, ktorá by preukazovala dôvodnosť odstúpenia od zmluvy.
50. Čo sa týka skutkových tvrdení žalovaného o tom, že žalobkyňa porušila obchodné tajomstvo žalovaného, žalovaný za obchodné tajomstvo považuje tvorbu ceny za tovar a kalkuláciu, výrobný a technologický postup výroby tovaru, pričom žalobkyňa o uvedených skutočnostiach mala vedieť, tieto sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa dopustila porušenia obchodného tajomstva žalovaného. Žalovaný bol v zmysle čl. VII. bod 3 zmluvy povinný upozorniť žalobkyňu ak by pri
plnení zmluvy dochádzala do kontaktu s informáciami a skutočnosťami tvoriacimi obchodné tajomstvo žalovaného, že ide o informácie a skutočnosti, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, a v prípade, že ju žalovaný na túto skutočnosť neupozorní, má sa za to, že nejde o obchodné tajomstvo žalovaného. Ako vyplýva z výsluchu konateľa žalovaného Jozefa Lánika ako aj z výsluchu žalobkyne, tak žalovaný žiadnu listinu alebo skutočnosť neoznačil ako obchodné tajomstvo. Keďže žalovaný neupozornil žalobkyňu na to, že konkrétna skutočnosť je obchodným tajomstvom žalovaného, v zmysle cit. článku zmluvy potom žalovaným neuvedená konkrétna skutočnosť nie je obchodným tajomstvom žalovaného. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa toho, že zmluvu pripravovala žalobkyňa, čím je pre ňu výhodnejšia, súd považoval za irelevantnú, vzhľadom k tomu, že sa na oboch stranách jedná o podnikateľské subjekty, pričom žalovaný mal možnosť robiť zmeny v zmluve, resp. ju nepodpísať, keď navyše uviedol, že ju podpísal až po dvoch mesiacoch od jej predloženia zo strany žalobkyne, teda mal dostatok času na jej naštudovanie a navrhnutie prípadných zmien zmluvy.
51. Žalovaný na jednej strane nechcel, aby súd prijal skutkové závery zo sporového konania sp. zn. 7Cb/1/2014 ohľadom dohodnutej výšky provízie žalobkyne, avšak na druhej strane chcel, by súd prijal závery z výsluchu dcéry žalobkyne Kataríny Strakovej ohľadom toho, že činnosť žalobkyne vykonávali namiesto žalobkyne aj iné osoby. Keďže rozsudok, na ktorý obe strany odkazovali, vyhlásený v sporovom konaní sp. zn. 7Cb/1/2014 dňa 1.12.2015 nenadobudol doposiaľ právoplatnosť, súd sa jeho skutkovými závermi nezaoberal.
52. Rovnako žalovaný nepreukázal dôkazmi, že by žalobkyňa poškodzovala dobré meno žalovaného a jeho záujmy, ani to že by nevhodne vystupovala voči klientom žalovaného, ani to, že ich začala zavádzať a preberať, keď na svoje tvrdenia nepredložil žiaden relevantný dôkaz, kým žalobkyňa predložila súdu prehlásenia obchodných zástupcov žalovaného v Nemecku, z ktorých prehlásení vyplýva, že sa žalobkyňa správala korektne, pričom dobré meno žalovaného žiadnym spôsobom nepoškodzovala.
53. Na základe uvedeného žiadny z dôkazov predložených žalovaným nepreukázal, že by existoval dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Keďže neboli splnené zákonné podmienky a skutkové okolnosti na odstúpenie od zmluvy, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená, že záväzok strán nezanikol a z toho dôvodu súd vo výroku tohto rozhodnutia určil odstúpenie od zmluvy za n e p l a t n é.
54. Súd súčasne dodáva, že nie je povinnosťou súdu prvej inštancie zodpovedať na všetky otázky kladené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré sú z hľadiska podstaty sporu rozhodné.
55. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni podľa pomeru jej úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
58. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).