Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-101-2011.pdf
PDF · 86.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/101/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: D. L.Á., Z.. XX.X.XXXX, B. Q., E. XXXX/X, proti žalovaným: 1./ Ľ. K., Z.. XX.X.XXXX, B. Q., U. XX/XX, 2./ T. K., Z.. XX.X.XXXX, B. Q., U. XX/XX, za účasti intervenienta: D. K., Z.. X.X.XXXX, K. B. XX J. E., K. X. XXXXX, o odstránenie stavby
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd protinávrh žalovaných o zriadenie vecného bremena zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajší súd 27. septembra 2011 a doplnením z 27. októbra 2011 žiadala, aby súd rozhodol o odstránení neoprávnenej stavby - garáže postavenej na parcele č. XXX/ XX vo výmere XX m2 evidovanej na Liste vlastníctva / ďalej len LV / č. XXX, ktorá sa nachádza v spoluvlastníckom podiele žalobkyne v 1 k pomeru k celku a Ivana Tulala v rovnakom podiely. Skutkovo žalobu žalobkyňa vymedzila tak, že žalovaní si postavili garáž v rozpore so stavebným zákonom a na cudzom pozemku, ktorý patrí do jej podielového spoluvlastníctva. 2. Spolu so žalobou žalobkyňa súdu predložila Osvedčenie o dedičstve z 11. apríla 2011 sp. zn. XXD/XXX/XXXX L., Výpis z Listu vlastníctva č. XXX, Oznámením Mesta Q. o uskutočnení štátneho stavebného dohľadu, Výzvou na predloženie dokladov, Oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, Dodatkom k nahláseniu neoprávnenej stavby, Oznámením o nariadení ústneho konania, Rozhodnutím Mesta Q.. 3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť a v neskoršom štádiu konania žiadali súd, aby nariadil znalecké dokazovanie za účelom zriadenia vecného bremena. 4. Súd uznesením z 29. februára 2012 č. k. 10C/101/2011-62 konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde sp. zn. 8C/30/2012, v ktorom spore predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej podielový spoluvlastník D. K.a previedol svoj spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXX/XX vo výmere XX m2, evidovanej na LV č. XXX na žalovaných. Súd uznesením z 11. decembra 2013 č. k. 10C/201/2011-73, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. januára 2014 pokračoval v predmetnom konaní. 5. Uznesením z 10. marca 2014 č. k. 10C/101/2011-110, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. septembra 2014 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaných D. K., Z. X. T. XXXX, K. B. XX J. E., K. X. XXXXX. 6. Intervenient sa písomne vyjadril 9. apríla 2014, z ktorého vyplýva, že garáž bola postavená na pozemku jeho otca V. K.u z jeho výslovným súhlasom a bola od nepamäti využívaná žalovanými. Jeho otec mal v úmysle pozemok predať žalovaným, lebo odišiel za prácou do USA, kde sa usadil a na
Slovensko sa neplánoval vrátiť. V dôsledku jeho náhlej smrti, pozemok nestihol darovať a ani iným spôsobom usporiadať vlastnícke vzťahy. Pozemok v rámci dedičského konania zdedil so žalobkyňou do podielového spoluvlastníctva. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predmetného spisu, výsluchom strán, svedkov a zistil tento skutkový stav vo veci. 8. Z oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby z Mesta Q. z 27. apríla 2011 súd zistil, že žalovaní uskutočnili stavbu „ Garáž v radovej zástavbe na Š. R.i ", na pozemku parcela č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X katastrálne územie L. Č. v rozpore so stavebným povolením. Stavebné povolenie bolo vydané Mestským národným výborom - odborom výstavby v Q.i pod č. XXXX/výst. XXX/XXXX z 21. septembra 1988 na pozemku parcela č. XXX/XX katastrálneho územia L. Č.. 9. Z rozhodnutia Mesta Q. z 10. augusta 2011 číslo: XXXX/ Ú. XXX/XXXX vyplýva, že správne konanie prerušilo a stavebníkov odkázalo na súd vo veci rozhodnutia postavenia stavby garáže na cudzom pozemku, z ktorého dôvodu žalobkyňa podala na súd predmetnú žalobu. 10. Na základe Osvedčenia o dedičstve P.. H. F., X.., notárka ako súdna komisárka so sídlom v Q., F..J..Š. Č.. XXXX/X 11. apríla 2011 vo veci sp. zn. 17D/110/2010 D not/184/2010 vydala osvedčenie o dedičstve, v zmysle ktorého predmetnú nehnuteľnosť po nebohom V. K., Z. XX. F. XXXX, Z. B. Q., X. XXXX/XX, I. X. T. XXXX nadobudli na základe dedičstva žalobkyňa a intervenient v 1. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť 27. apríla 2011. 11. Správou z Mesta Q. I. 11. apríla 2016, mesto potvrdilo, že garáž je postavená na troch parcelách: časť na parcele registra „ C „ č. XXX/XX - ostatná plocha vo vlastníctve 1 žalobkyne a v 1/2 D. K., časť na parcele registra „ C „ č. XXX/XX - ostatná plocha v spoluvlastníctve žalovaných a časť je umiestnená na parcele č. registra „ E „ č. XXX/X - ostatná plocha vo vlastníctve mesta Q. Z. E. Č.. XXX. 12. Z LV č.XXX vyplýva, že parcela č. XXX/XX o výmere XX m2 patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a intervenienta každý v 1. Z LV č. XXX vyplýva, že Mesto Sereď je vlastníkom parcely č. XXX/ X vo výmere XXXX m2 v 1/1. 13. Z rozhodnutia Mesta Q. Č.: XXXX/ÚPaSP XXX/XXXX-X.. I. XX. T. XXXX je zrejmé, že žalovaní uskutočnili stavbu „ Garáž v radovej zástavbe na Š. R. „ na pozemkoch parcely č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/ X katastrálneho územia L. Č. o rozmeroch 6,24x5,34 / 33,32 m2 / v rozpore so stavebným povolením, ktoré vydal Mestský národný výbor, odbor výstavby v Q. pod č. XXXX/ V.. XXX/XXXX XX. Q. XXXX na stavbu garáže o výmere XX m2 na pozemku parcela č. XXX/XX. 14. Z predložených máp a ohliadky na tvare miesta súd zistil, že žalovaní postavili, ako sa vyjadrila žalobkyňa nadrozmernú garáž, podľa výpovede žalovaného o rozmeroch 4,35x6 m. 15. Svedkyňa Ing. B. V., poslankyňa Mestského zastupiteľstva Q. potvrdila, že garáž je postavená v radovej výstavbe, pričom pán Beňo v tom čase vedúci stavby a pracovník vtedajšieho Mestského úradu v Q. poposúval výstavbu jednotlivých garáži, z ktorého dôvodu majú vlastníci stavieb postavenú garáž na iných pozemkoch, ako im vlastnícky patrí. Bolo zistené, že majitelia jednotlivých pozemkov sú iní, ako majitelia garáži. Jedná sa o 141 garáži. Garáže boli postavené z 90 % na pozemkoch vo výmere 18 m2. Predmetnú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa D.. T. O.. 16... V. V.č potvrdil, že najjednoduchšie riešenie z tejto situácie bude vyhotovenie geometrického plánu podľa daného stavu postavených garáží a následne usporiadať právne dané stavy. 17... T.. Ľ. B. videl chybu v poposúvaní garáží pri vypracovaní geometrické plánu, ktorý sa vypracoval od stola. 18. Žalovaní sa v priebehu konania domáhali zriadenia vecného bremena na pozemku, z ktorého dôvodu žiadali nariadiť znalecké dokazovanie. 19. Na základe vykonaného dokazovania súd právne vec uzatvára. 20. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 21. Podľa §135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil / ďalej len „ vlastník stavby „ /. 22. Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. 23. Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 24. V danom prípade predmetom konania je žaloba o odstránenie stavby a protinávrh žalovaných o zriadenie vecného bremena. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe rozhodnutia Mesta Q. z 21. septembra 1988 žalovaní si postavili garáž o rozmeroch takmer 30 m2,
jednak na parcele patriacej do ich vlastníctva, ďalej na parcele patriacej do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a intervenienta, v čase výstavby garáže patriaceho do vlastníctva poručiteľa - nebohého otca V. K. žalobkyne a intervenienta. Intervenient v konaní preukázal, že na časti pozemku patriaceho do vlastníctva V. K., žalovaní postavili garáž s jeho súhlasom. Okrem toho časť garáže je postavená na parcele patriacej do vlastníctva Mesta Q., ktorá skutočnosť bola preukázaná bezpečne LV č. XXX, kedy súd zistil pravdivosť tvrdenia ohľadne časti pozemku, na ktorej je postavená garáž, do vlastníctva Mesta Q.. 25. Pri rozhodovaní o vyporiadaní vzťahu medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi neoprávnenej stavby súd nie je viazaný žalobou, a teda navrhovaným spôsobom vyporiadania / rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 21. novembra 2000 sp. zn. 22Cdo/1627/99 /. Súd okrem iného môže stavbu prikázať do vlastníctva vlastníkov pozemku, prípadne môže i zriadiť vecné bremeno vo forme práva umiestnenia stavby na predmetnej parcele. Vychádzajúc z týchto ďalších možností vyporiadania neoprávnenej stavby je potrebné, aby na strane žalobcov vystupovali všetci vlastníci alebo spoluvlastníci pozemku, na ktorom neoprávnená stavba stojí, inak nie je možné rozhodovať o takomto vyporiadaní. Tento záver vyplýva i zo zaužívanej súdnej praxe. Keďže na strane žalobcu nevystupovali všetci vlastníci pozemku, súdu neostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov nemôže byť zahojený, ani vstupom ďalšieho spoluvlastníka do konania ako intervenienta / rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. júla 2014 sp. zn. 11Co/459/2013 /. 26. Ustanovenie § 78 Civilného sporového poriadku / ďalej len CSP / pojednáva nútené spoločenstvo, pričom sa jedná o vyjadrenie inštitútu doteraz známeho v doktríne a judikatúre. Ide o prípady, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, ako napríklad v danom prípade. Napriek poučeniu zo strany súdu na pojednávaní konanom 18. mája 2017 o možnosti vyporiadania vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby a s tým, či žalobkyňa trvá na okruhu účastníkov na strane žalobcu, žalobkyňa uviedla, že áno. 27. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy je jedna strana občianskeho súdneho konania / žalobca / subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide / je aktívne vecne legitimovaný / a strana na opačnej procesnej strane / žalovaný / je subjektom hmotnoprávnej povinnosti / je pasívne vecne legitimovaný / / uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9 /. 28. Za takéhoto skutkového a právneho stavu súd žalobu ako aj protinávrh žalovaných zamietol, pretože z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne a bezpečne preukázané LV č. 155, že žalobkyňa nebola sama stranou hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzovala uplatnený nárok. 29. Súd vzhľadom na opakovanú námietku žalobkyne o opravu zápisnice z pojednávania konaného 17. marca 2016 uvádza, že podľa § 52 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd č. 543/2005 Z. z. spravidla sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov do zápisnice o súdnom pojednávaní, ak predpisy pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité pre posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Na predmetnom pojednávaní žalobkyňa urážala súd svojimi vyjadreniami, nakoľko údajne súd urazil verejnosť. Súd presne nenadiktoval do zápisnice slová žalobkyne určené súdu doslovne, a tak v súlade s ustanovením § 52 ods. 5 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy nadiktoval, len podstatný priebeh pojednávania, pričom nezapísal direktívy na adresu súdu doslovne, pretože to nebolo dôležité pre posúdenie veci. Od 1. marca 2015 súdy na základe novely Občianskeho súdneho poriadku vyhotovujú nahrávanie v civilných pojednávaniach, ktorú povinnosť si súd splnil aj v danom prípade. 30. V konaní mali žalovaní v 1. a 2. rade úspech, z ktorého dôvodu im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že po právoplatnosti rozsudku o výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 predmetného zákona.
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.