Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14Cpr-1-2013.pdf
PDF · 125.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou, v právnej veci žalobcu: Y. X., B.. XX.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX U. X., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica proti žalovanému: Renesco a.s., so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 36 718 491, zastúpený advokátom Mgr. Marianom Fridrichovským, Tallerova 7, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaným so žalobcom podaním žalovaného zo dňa 28.08.2012 je neplatné.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1043,34 € zastavuje.
III: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady mzdy sumu 6956,66 € spolu s 8,75% úrokom z omeškania od 26.10.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Prievidza dňa 30.10.2012, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2013, v znení doplnenia zo dňa 06.04.2017 žalobca žiadal, aby súd svojim rozhodnutím určil neplatnosť okamžitého skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.08.2012 a zároveň sa domáhal náhrady mzdy. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny úkon žalovaného smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru je neplatný z dôvodu, že skutkové dôvody, o ktoré opiera svoje rozhodnutie sú účelové a nemajú reálny základ v jeho správaní. Namietal, že z jeho strany k porušeniu pracovnej disciplíny spôsobom vymedzeným v okamžitom skončení pracovného pomeru nedošlo. Dôvodil, že dňa 26.6.2012 bol priamo na pracovisku a cez vedúceho riešili žalovaným neriešený stav ich nárokov ako zamestnancov na cestovné náhrady a až vtedy, keď pohrozili, že pracovať nebudú, pretože konanie žalovaného považovali za závažné porušovanie jeho povinností voči nim ako zamestnancom, vedúci telefonicky vybavil jednorazový príplatok po 500,00 €, ktorý im bol následne aj vyplatený. K prerušeniu práce ani nedošlo. Dôvod, že zavinili porušením povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy povinnosť mlčanlivosti o obsahu dohodnutých pracovných podmienok je žalovaným vymyslený, pretože zo zmluvy im nič podobné nevyplýva a navyše sa po práci v rámci rozhovoru s ďalšími zamestnancami iných zamestnávateľov len všeobecne rozprávali o pracovných podmienkach. Nikdy nikomu neuviedol, že bol zamestnávateľom okrádaný. Ku skutku tri uviedol, že v tomto smere zneužil žalovaný dovtedajšiu prax nastupovania do práce. Argumentoval, že keď po turnuse mali voľno a kedy mali termín ďalšieho nástupu do práce čakali doma, pričom vždy zamestnávateľ sa s nimi telefonicky kontaktoval a určil termín nástupu na pracovisko. Tak tomu malo byt' aj v mesiaci
8/2012. Žalobca žalovaného listom zo dňa 15.10.2012 doručeným žalovanému dňa 22.10.2012 vyzval na zaplatenie náhrady mzdy vo výške dvoch mesačných platov v lehote 3 dní z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2014 oznámil, že netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného a žiadal priznať náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov. 2. Súd uznesením zo dňa 04.03.2015 pripustil zmenu petitu v časti náhrady mzdy. 3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na dôvodoch uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.08.2012. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s prednesmi zástupcom strán v spore, výsluchom svedkov, oboznámením listinných dôkazov: pracovná zmluva zo dňa 30.04.2009, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.08.2012 a ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.04.2009 súd zistil, že ňou vznikol pracovný pomer žalobcu dohodnutý na dobu neurčitú u žalovaného počnúc od 1.5.2009, ktorý deň bol zároveň dohodnutý ako deň nástupu do práce. Podľa bodu 3.1 pracovnej zmluvy ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté sídlo zamestnávateľa, zároveň sa zmluvné strany podľa bodu 3.2 pracovnej zmluvy dohodli, že zamestnávateľ je oprávnený vyslať zamestnanca v rámci plnenia jeho pracovných úloh na pracovné cesty mimo obvodu obce, pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca, a to aj mimo územia SR. 6. Dohody o zmene pracovných podmienok s dátumom 20.2.2012 súd zistil, že v jej zmysle sa mení a dopĺňa bod pracovnej zmluvy pojednávajúci miesto výkonu práce tak, že za miesto pravidelného pracoviska sa bude považovať Stavba Norrstrostunneln Berg, Norrstrostunneln AB, Blekholmsgatan 20. Stockholm vo Švédsku. S touto Dohodou žalobca nesúhlasil, čo písomne uviedol na predloženej Dohode. Vychádzajúc z §54 ZP ako aj §43ods. 1 ZP nesúhlasom žalobcu s Dohodou o zmene pracovných podmienok nedošlo k zmene miesta výkonu práce navrhovateľa nakoľko sa jedná o podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy na zmenu ktorej sa vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. 7. Z listu žalovaného zo dňa 28.08.2012 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný žalobcovi vytýkal, že I/ Dňa 26.06.2012, zneužijúc termínovú tieseň zamestnávateľa voči objednávateľovi Nôrrrstromtunneln AB, Stockholm, Švédsko (ďalej len „objednávateľ"), ste sa nedostavili na miesto výkonu práce, zotrvali v kontajneri, odpočívali a odmietali ísť pracovať na stavenisko Metro Stockholm, Švédsko, čím ste ďalej ohrozili výkon prác v stavebnom procese, časový harmonogram, náväznosť a plynulosť prác, ako aj plnenie zmluvných povinností zamestnávateľa voči objednávateľovi, nakoľko ste boli jedným z iba troch pracovníkov a zamestnávateľ kvôli veľkej diaľke nemal možnosť vyslať na pracovisko náhradného pracovníka. Po Vašom nátlaku zamestnávateľ súhlasil s jednorazovou úhradou 500 EUR (nad rámec povinností z pracovnej zmluvy) vo Váš prospech a až potom ste sa, po viac ako jednej hodine, dostavili na pracovisko, kde ste podali slabý pracovný výkon, nakoľko ste vykonali práce len na 50% štandardne denne spracovávanej plochy. Toto konanie ste do dnešného dňa nijako neospravedlnili II/ Počas výkonu prác v Stockholme ste v rozpore s ustanoveniami pracovnej zmluvy o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o jej obsahu, viacerým osobám, aj pracovníkom konkurenčnej spoločnosti, resp. pracovníkom objednávateľa vyzradili niektoré skutočnosti obsiahnuté v pracovnej zmluve, najmä mzdové podmienky a nepravdivo tvrdili, že ste zamestnávateľom okrádaní, že Vám nie je vyplávané to, čo Vám podľa Vášho názoru a odhadu prináleží, v dôsledku čoho došlo u objednávateľa k naštrbeniu dôvery u zamestnávateľa (prejaviacej sa v okamžitých úkonoch objednávateľa voči zamestnávateľovi) k ohrozeniu jeho zmluvného vzťahu s objednávateľom a k strate dobrej povesti Vášho zamestnávateľa u objednávateľa III./ V dňoch 01.08. až 07.08.2012 ste opäť porušili pracovnú disciplínu tým, že ste sa 5 po sebe nasledujúcich pracovných dní nedostavili na pracovisko a svoju neprítomnosť ste do dnešného dňa nijako neospravedlnili 8. Z obsahu obálky zaslanej žalovaným žalobcovi vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.08.2012 bolo žalobcovi doručené dňa 03.08.2012. 9. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 02.07.2012 súd zistil, že žalobca bol práceneschopný od 02.07.2012 do 31.07.2012. 10. Z oznámenia žalovaného zo dňa 02.07.2012 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho dočasné vyslanie na výkon práce vo Švédsku dňom 29.06.2012 skončil a v ďalšom výkone práce pokračuje v Prievidzi.
11. Z oznámenia žalovaného zo dňa 03.08.2012 súd zistil, že žalobcovi bolo oznámenie zo dňa 02.07.2012 odoslané žalovaným dňa 03.08.2012 z dôvodu, že si ho dňa 02.07.2012 neprevzal, pretože nastúpil na PN- ku. 12. Z doručeniek predložených žalovaným súd zistil, že si písomnosti uvedené v bode 11 a 12 odôvodnenia žalobca prevzal dňa 09.08.2012. Táto okolnosť napokon medzi stranami spornou ani nebola. 13. Žalobca sa pridržala písomne podanej žaloby. Vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného začínal medzi prvými. Mal za to, že ukončenie pracovného pomeru bolo zo strany žalovaného cielené. Nebol oboznámený s tým kedy mal nastúpiť do práce, úzus bol taký, že žalovaný ich vždy telefonicky obvolával kedy má nastúpiť. Rovnako si dovolenkové lístky nevypisovali až v auguste 2012, inak to bolo tak, že vždy povedal stavbyvedúcemu kedy potrebuje dovolenku a tak mu bola dovolenka daná. V priebehu konania ďalej argumentoval, že o zmene miesta výkonu práce zo Švédska na Prievidzu sa dozvedel až dňa 09.08.2012, kedy mu bola doručená zásielka žalovaného obsahujúca oznámenie o zmene miesta výkonu práce. Mal za to, že pracovnú disciplínu úmyselne a vedome neporušil. . 14. Žalovaný sa pridržal písomných vyjadrení k žalobe. Uviedol, žaloba sa zakladá na neopodstatnenom nároku, keďže dôvodom, ktoré viedli žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru naozaj došlo a konaním žalobcu boli spôsobené žalovanému vážne organizačné a podnikateľské problémy. žalobca sa vrátil zo Štokholmu, dňa 28.06.2012 K otázke nedostavenia sa na pracovisko uviedol, že žalobca po incidente vo Švédsku a návrate na Slovensko bol okamžite v režime PN tak ako to vyplýva z dokumentov. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, že neospravedlnená absencia na pracovisku je závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktorú je možné so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. Ďalej poukázal na to, že žalobca v minulosti opakovane poručoval pracovnú disciplínu, nastupoval na výkon práce vo Švédsku pod vplyvom alkoholu.
15. Štatutárny zástupca žalovaného L. W. vo svojej výpovedi uviedol, že po štrajku na pracovisku dňa 26.06.2012 odviedli skupinu pracovníkov zo staveniska a dopravili ich späť na Slovensko. Hneď v piatok mali s nimi stretnutie v kancelárii k uvedenému incidentu kde žalobca prerušenie práce doznal. K miestu pracoviska žalobcu v rozhodnom čase( v čase jeho absencie) uviedol, že mal miesto výkonu práce vo Švédsku, neskôr v priebehu výpovede uviedol, že žalobcovi oznámil, že sa do Švédska už vrátiť nemôže, následne uviedol, že mal nastúpiť na pracovisko do Prievidze.
16. N.. I. Č. uviedla, že žalobcovi bolo ponúknuté nastúpenie aj na zahraničné pracovisko, on mal podmienku peňazí. Bolo im ponúknuté pokračovanie podľa pracovnej zmluvy v Prievidzi. Poukázala na to, že so žalobcom bolo ťažké nadviazať komunikáciu, nakoľko sa zúčastnil len 1. stretnutia v júni. Následne žalobcu aj ostatných vyzývali na nové stretnutia, ale nereagovali. Žalobca išiel hneď na PN- ku ako ostatní jeho 3 kolegovia. Prišiel za nimi, že odmieta nastúpiť do Švédska na pracovisko, hoci mal kúpenú letenku a podľa plánu práce vedel, kedy má pracovať. Žalobca bol asi mesiac PN, následne mu písomne oznámili, že má nastúpiť na pracovisko v Prievidzi. Telefonovala s ním asi 8. 8. 2012, že má od 1. 8. do 7. 8. absenciu, potom si rýchlo išiel vypísať dovolenkový lístok na ten čas. Na lístku stojí, že bol vypísaný 7. 8. Ďalej v priebehu svojej výpovede uviedla, že žalobcu čakali o v Prievidzi, keď odmietol nastúpiť v Štokholme. Očakávali, že bude pracovať vo Švédsku, 1,5 roka. Odmietol nastúpiť, zostal PN, po jej skončení mal nastúpiť v Prievidzi do skladu. Po návrate zo Švédska so žalobcom ďalšiu zmluvu nepodpisovali, v dohode je bod, že po preradení zamestnanca zamestnávateľom na pracovisko na Slovensku - aká mu bude vyplácaná mzda, a že v prípade preradenia zamestnanca na pracovisko v zahraničí budú mzdové podmienky riešené ďalšou dohodou. Žalobcu vyzvali na výkon práce na Slovensku telefonicky, keď bol žalobca na stretnutí a nebol ochotný ísť pracovať do zahraničia, bol oboznámený ústne, že bude pokračovať v SR, následne sa nedostavil ani do práce v SR, ani nekomunikoval, nedvíhal telefón a poslal PN-ku. Následne mu písomne oznámili a doručili poštou, že jeho pracovný výkon pokračuje v SR. Žalobca sa však v dňoch 1.-7.8.2012 ani do Švédska, ani do dielne v Prievidzi ani do Bratislavy nedostavil.
17. Svedok W. V. vo svojej výpovedi uviedol , že kolegovia dostali pracovné zmluvy do Švédska, nesúhlasili s ich obsahom. Kolegov stiahli zo Švédska. S ním pracovnú zmluvu odmietli uzavrieť, L.. Č. povedala, že aby tam napísal nesúhlas s obsahom zmluvy. Zmluva bola pre nich nevýhodná, lebo by prišli o diéty. So žalovaným sa nedohodli, nastúpil na PN- ku a po jej ukončení bol prepustený. Žalobca si bol na firme vypísať dovolenku, zastavil sa za ním, aby si tiež vypísal dovolenku a potom mu zavolal, že mu bola daná výpoveď pre absenciu. Ďalší kolega G. W. nastúpil do práce, nastúpil na dovolenku, potom
dostal rovnako výpoveď za absencie, chodil pracovať do sídla firmy do skladu v Prievidzi. Keď boli s kolegom Š. podpisovať výpoveď, vo výpovedi bol článok, podľa ktorého mali byť všetky pohľadávky voči zamestnávateľovi vyrovnané, čo nebolo tak (malo sa jednať o dohodu). Žalovaný robil na zamestnancov podvody, dával im výpovede za nedôvodné absencie. Návrat po skončení voľna na výkon práce vo Švédsku bol organizovaný telefonicky, keď sa stavba rozbehla, dostali papier, ktorým sa preukazovali na letisku. Uvedeným papierom im bol oznámený rozpis, ako majú nastúpiť a na základe neho im bola vystavená letenka. Po poslednom návrate zo Švédska, asi 3 dni od návratu kolegov zo Švédska (návrat 29. 6. 2012) mu bolo oznámené, že má nastúpiť do Švédska, ale zostal PN. Dovolenky sa žiadali telefonicky, dovolenkové lístky sa nevypisovali. Žalovaný ich vyzýval na výkon práce telefonicky, alebo keď prišli na firmu, bol im vydaný papier, kedy cestujú.
18. Svedok G. W., k veci uviedol, že po poslednom návrate zo Švédska ich z letiska auto odviezlo do kancelárie v Prievidzi, kde im oznámili, že ak nepodpíšu podmienky so spätnou platnosťou, skončili s prácou v zahraničí. Následne nastúpil na dovolenku. Po dovolenke na ďalší deň išiel do kancelárie, čo ďalej a pani Č. mu povedala, že bude robiť v sklade v Prievidzi. Mal nastúpiť už v ten deň, ale vzhľadom na to, že v sklade sa robilo o polhodinu dlhšie, tak sa dohodli, že si to postupne nadrobí. Pýtal sa, či si má vypísať dovolenku ešte na ten 1 deň, ale dohodli sa, že si to nadrobí bez vypísania si dovolenky. Asi po mesiaci ho seklo v krížoch, išiel na PN a vtedy mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru.
19. Svedok I. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že po návrate zo Švédska, im zamestnávateľ dal vytýkacie listy, bezdôvodne. Oznámil im, že miesto výkonu práce v sklade, išiel na PN, žalobca a ohľadom akceptácie novej zmluvy si nepamätal na okolnosti presne. K ostatným okolnostiam sa nevedel s určitosťou vyjadriť.
20. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer možno skončiť a)dohodou, b)výpoveďou, c)okamžitým skončením, d)skončením v skúšobnej dobe
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Podľa § 63 ods.4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a)bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b)bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601?ucinnost=06.07.2015> za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601?ucinnost=06.07.2015>) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.
Podľa § 135 Zákonníka práce priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.
21. Z citovaného zákonného ustanovenia § 68 Zákonníka práce je nepochybné, že zamestnávateľ môže jednostranným úkonom okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne a to len vtedy, ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom vymedzeným v § 68 ods. 1 Zákonníka práce, t.j. ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Zamestnávateľ musí v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uviesť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že so zamestnancom rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil, aby ho nebolo možné dodatočne meniť. 22. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Uvedená právna norma je právnou normou s neurčitou hypotézou, a preto je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, túto hypotézu sám vymedzil, pričom nie je v tomto smere obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy špecifiká prejednávanej veci a prihliada aj na právne závery a ustálený výklad, ktoré v tomto smere zaujala súdna prax. 23. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy a pracovného poriadku, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, s ktorými bol oboznámený. Zavinené nesplnenie či porušenie takejto povinnosti, a to prinajmenšom z nedbanlivosti, ktoré musí byť preukázané (nepostačuje jeho predpoklad či domnienka), má potom za následok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom stanovených spôsobov. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o najprísnejší postih zamestnanca, kedy od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer pokračoval aj keď len do skončenia výpovednej doby; môže ísť o niekoľkonásobné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia, alebo môže ísť o ojedinelé
porušenie, ktoré však vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné z hľadiska hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním vykonávanej práce, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinností a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. 24. V preskúmavanej veci bolo predmetom konania posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 28.08.2012 z dôvodu, porušení pracovnej disciplíny špecifikovaných v uvedenej listine. 25. V danej veci nebolo sporné, že účastníci uzatvorili pracovnú zmluvu, ani skutočnosť, že došlo k vyhotoveniu a doručeniu dokumentu označeného ako „okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa“. Rovnako neboli sporné ani dôvody, pre ktorý bolo dané žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru.
26. Objektívnu prekluzívnu lehotu na uplatnenie výpovede zo strany zamestnávateľa Zákonník práce ustanovuje na rok, subjektívnu na dva mesiace. Plynutie subjektívnej lehoty na možnosť uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnávateľom je viazané na moment, keď sa o tom dozvedel zamestnávateľ, ktorým je spravidla iný vedúci zamestnanec, najčastejšie bezprostredne nadriadený vedúci zamestnanec.
27. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že vo vzťahu ku skutku 1 nebola dodržaná lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalovaný o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, respektíve lehota 2 mesiacov od návratu žalobcu z cudziny, nakoľko žalobca sa mal skutku v bode 1 dopustiť pri výkone práce v cudzine. Žalovaný sa o uvedenom dôvode dozvedel už hneď v deň, kedy sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny a to dňa 26.06.2012. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Medzi stranami v spore taktiež nebolo sporné, že žalobca sa mal porušenie pracovnej disciplíny dopustiť v cudzine, rovnako nebolo sporné, že žalobca sa so Švédska vrátil na Slovensko dňa 29.06.2012. Teda dvojmesačná subjektívna lehota začala plynúť zamestnávateľovi odo dňa 29.07.2012. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že okamžité skončenie bolo žalobcovi doručené dňa 03.09.2012, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty.
28. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutok uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru v prejednávanej veci pod bodom 2 je neurčitý, nakoľko absentuje uvedenie konkrétneho obdobia vymedzeného dátumom alebo dátumami kedy malo k uvedenému porušeniu pracovnej disciplíny nakoľko od uvedenia konkrétneho dátumu/dátumov sa odvíja preukázanie toho, či boli splnené podmienky uvedené v § 68 ods. 2 ZP. Uvedený nedostatok okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne zhojiť výpoveďami svedkov, nakoľko uvedená nezameniteľnosť skutkov musí vyplývať priamo z listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vo vzťahu k tomuto skutku rovnako absentuje konkrétne skutkové vymedzenie skutku, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť o jej obsahu, keď nie je konkretizované, ktorým osobám mal vyzradiť jej obsah a ktoré skutočnosti mal vyzradiť. Vzhľadom na uvedené nie je splnená podmienka výslovnej špecifikácie skutku v tomto bode, ktorý je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, tak aby nebol zameniteľný a aby bol jednoznačne určitý. Napokon v tomto bode nie je ani špecifikované, ktoré ustanovenia pracovnej zmluvy mal žalobca porušiť nakoľko z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami nie je možné ustáliť rozsah povinnosti zachovávať mlčanlivosť a z Dohody o zmene pracovných podmienok s dátumom 20.2.2012 súd zistil, že s touto Dohodou žalobca nesúhlasil, čo písomne uviedol na predloženej Dohode. Vychádzajúc z §54 ZP ako aj §43ods. 1 ZP nesúhlasom žalobcu s Dohodou o zmene pracovných podmienok nedošlo k zmene miesta výkonu práce žalobcu a nedošlo ani k účinnosti klauzuly týkajúcej sa zachovávania mlčanlivosti ohľadom mzdových podmienok, nakoľko sa jedná o podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy na zmenu ktorej sa vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Uvedený nedostatok presného vymedzenia tohto skutku nie je možné zhojiť ani dodatočným doplnením týchto nedostatkov a to tak, a by tento dôvod skutkovo špecifikovali svedkovia na pojednávaní, nakoľko v okamžitom skončení pracovného pomeru musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi.
29. Ku skutku 3 súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca už dňa 02.07.2012 mal vedomosť, že jeho pracoviskom po skončení PN-ky je Prievidza. 30. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania vytýkal žalobcovi, že sa zúčastnil len jedného stretnutia po jeho návrate zo Švédska a že sa dňa 02.07.2012 nedostavil do sídla žalovaného súd uvádza, že uvedená obrana žalovaného je nedôvodná a účelová. Žalobca bol preukázateľne od 02.07.2012 práceneschopný, čiže nemal povinnosť a bez porušenia liečebného režimu sa ani nemohol dostaviť k žalovanému. 31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanci žalovaného po návrate z práce v zahraničí boli žalovaným telefonicky kontaktovaní ohľadom toho kedy majú nastúpiť na ďalší turnus. Žalovaný preukázateľne oznámil žalobcovi nové miesto jeho výkonu práca až dňa 09.08.2012, kedy mu boli doručené oznámenia žalovaného špecifikované v bode 10. a 11. odôvodnenia, pričom žalobca sa do sídla žalovaného dostaviť dňa 08.08.2012 za účelom informovania sa o jeho ďalšom nástupe na výkon práce. Napokon samotný zástupca žalovaného vo svojej výpovedi bol rozporný a nevedel sa vyjadriť k otázke kde mal žalobca v rozhodnom čase vykonávať pre žalovaného prácu, keď sprvu uviedol, že žalobca mal dňa 01.08.2012 nastúpiť do Švédska, neskôr uviedol, že tam nastúpiť už nemohol, lebo tam bol nevyžiadaný a napokon uviedol, že miestom výkonu jeho práce bola Prievidza. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca sa skutku uvedeného v bode 3 nedopustil, vzhľadom na skutočnosť, že o tom kde má nastúpiť na výkon práce sa dozvedel až dňa 09.08.2012. 32. V sporom konaní je dôkazné bremeno na stranách v spore a preto mohol súd vychádzať len z tých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli sporovými stranami predložené a produkované. Žalobca spáchanie uvedeného skutku popierala tak bolo na žalovanom preukázať, že sa ho dopustil. 33. Súd nad rámec prejednávanej veci uvádza, že v danom prípade sú irelevanté žalovaným uvádzané skutkové okolnosti podľa ktorých sa mal žalobca dostavovať na pracovisko pod vplyvom alkoholu, či inak poručovať pracovnú disciplínu a do spisu založené listiny týkajúce sa dopravnej nehody, ktorú mal žalobca zaviniť v roku 2009, ktoré nie sú vyšpecifikované v listine označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko pre preskúmanie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.08.2012 je výlučne rozhodujúce, či došlo k naplneniu skutku, ktorý je uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru a to s poukazom na právnu úpravu okamžitého skončenia pracovného pomeru ( plynutie času, výslovná špecifikácia skutku, ktorý je dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, tak aby nebol zameniteľný a aby bol jednoznačne určitý). 34. Súd priznal žalobkyni náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, čo je v súlade s § 79ods. 4 Zákonníka práce, keď žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní a v súlade s § 79 ods. 3 Zákonníka práce pracovný pomer bol ukončený dňa 03.09.2012. Náhrada mzdy predstavuje sumu 6956,66 Eur, keď priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 3478,33 Eur. Tuto sumu zaviazal súd zaplatiť žalovaného do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uvedenú výšku žalovaný nerozporoval, takže bola medzi stranami tak ako ju po úprave petitu uplatnil žalobca nesporná.
35. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V danom prípade sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, a to dňom nasledujúcim po splatnosti záväzku. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením sa žalovaný dostal do omeškania uplynutím 3 dní od doručenia podania, ktorým žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. 36. V danom prípade bolo plnenie splatné do troch dní, od doručenia podania žalobcu, žalovanému, v ktorom žiadal od žalovaného zaplatenie náhrady mzdy za obdobie dvoch mesiacov. Uvedené podanie bolo žalovanému doručené dňa 22.10.2012. žalovaný sa do omeškania dostal dňom nasledujúcim po dni splatnosti ,t.j. dňom 26.10.2012 preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1997 Z.z.
37. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods.1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné pre jednanie sporu podľa § 168C.s.p. alebo pojednávanie.
38. Nakoľko v priebehu konania došlo vo zvyšku pôvodne uplatneného nároku k čiastočnému späťvzatiu súd konanie vo zvyšku zastavil.
39. Podľa § 255 ods. 1c.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď plne úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému, ktorá vo veci úspech nemal v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).