Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1543-1999.pdf
PDF · 82.12 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1543/1999
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného J. I., V.. XX.XX.XXXX, P. K. Č.. XXX, proti povinnej R., D..T.., P.. E. J. L. K., T.: J., P. E., S.: XX XXX XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ingra, náhradníka JUDr. Jána Fázika, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Matejkova 13, pod sp. zn. Ex-802/1999, o vymoženie 704,-- eur (21.209,-- Sk) s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
III. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ingrovi, Exekútorský úrad Bratislava, Matejkova 13, trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť pôvodného súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu tunajšieho súdu č. k. 1Rob248/98 zo dňa 26.2.1998, vydal dňa 8.7.1999 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 005995* pre súdneho exekútora JUDr. Jána Fázika, Exekútorský úrad Bratislava na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 704,-- eur (21.209,-- Sk) s 18 % úrokom z omeškania od 13.12.1994 do zapletenia, trov konania 67,32 eur (2.028,- Sk), trovy právneho zastúpenia v exekúcii 23,90 eur (720,- Sk) a trov exekúcie.
2. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Fázikovi zanikol výkon funkcie súdneho exekútora dňom 19.7.2001 v zmysel § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") z dôvodu odvolania z funkcie. Za náhradníka súdneho exekútora JUDr. Jána Fázika bol Slovenskou komorou exekútorov ustanovený súdny exekútor JUDr. Jozef Ingr.
3. V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil exekúciu, keďže šetrením bolo zistené, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinná je nečinná, nachádza sa v likvidácii, pričom základné imanie má vedené v slovenských korunách. Súdny exekútor si zároveň vo vyčíslení trov exekučného konania, ktoré bolo súčasťou podnetu súdneho exekútora, uplatnil účelné trovy exekúcie, ktoré mu počas jej výkonu vznikli v sume 98,22 eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).
4. Z informatívneho výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že povinná nie je vymazaná z obchodného registra, tzn. nezanikla, teda je subjektom práva, ktorý disponuje procesnou subjektivitou a na ňu nadväzujúcou procesnou spôsobilosťou. Povinná na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti dňom 30.4.1997 vstúpila do likvidácie. Ďalej súd z informatívneho výpisu z obchodného
registra zistil, že na majetok povinnej bol vyhlásený dňa 31.10.2003 konkurz. Na základe uvedeného súd následne vyžiadal z Okresného súdu Košice I výpis z obchodného registra povinnej a rovnopis uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 1K 23/99-131 zo dňa 31.12.2007, ktorým mal byť zrušený konkurz na majetok povinnej po splnení rozvrhového uznesenia.
5. Súd z vyžiadaného výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I povinnej mal súd za preukázané, že na majetok povinnej, ktorá dňa 30.4.1997 vstúpila do likvidácie, bol dňa 31.10.2003 vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu došlo ex lege k prerušeniu exekučného konania. Konkurzné konanie bolo skončené dňa 12.2.2008, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 1K 23/99-131 zo dňa 31.12.2007, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu, povinnej. Z rovnopisu predmetného uznesenie mal súd za preukázané, že konkurz na majetok povinnej bol zrušený podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov po splnení rozvrhového uznesenia. Ďalej súd z výpisu povinnej zistil, že funkciu likvidátora spoločnosti vykonáva Ing. Jozef Majláth, ktorý je podľa § 70 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka v znení neskorších predpisov štatutárnym orgánom spoločnosti odo dňa jej vstupu do likvidácie.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Napriek preukázateľnému doručeniu podnetu súdneho exekútora dňa 6.7.2015 a dňa 1.12.2015 oprávnenému sa tento k podnetu nevyjadril.
7. Súd vyzval likvidátora povinnej, aby podal správu o stave likvidácie, kedy možno očakávať jej skončenie a či spoločnosť disponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť v rámci exekúcie. Z vyjadrenia likvidátora spoločnosti Ing. Majlatha doručeného dňa 16.2.2016 vyplynulo, že od 1.9.2001 prestal vykonávať funkciu likvidátora povinnej, keďže týmto dňom podal oznámenie predsedovi predstavenstva povinnej Ing. Václavovi Fabricemu o skončení výkonu tejto funkcie z dôvodu zmeny trvalého bydliska. Následne bol na majetok povinnej vyhlásený konkurz, kde funkciu správkyne konkurznej podstaty mala vykonávať JUDr. Bernardína Ilčinová, ktorá by mohla súdu poskytnúť informácie o majetku povinnej. Záverom Ing. Majlath uviedol, že nevie z akého dôvodu predstavenstvo povinnej si nesplnilo svoju povinnosť a nevymenovalo nového likvidátora povinnej, ktorého následne by zapísalo do obchodného registra, on už 14 rokov nemá žiadne informácie o fungovaní povinnej. Prílohou vyjadrenia bola fotokópia žiadosti likvidátora zo dňa 31.8.2001 adresovaná predsedovi predstavenstva povinnej, ktorým bolo oznámené ukončenie výkonu funkcie likvidátora Ing. Majlathom a žiadosť o ustanovenie nového likvidátora.
8. Súd lustráciou v registri správcov konkurznej podstaty vednom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zistil, že správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Bernardína Ilčinová bola dňa 23.9.2005 vyčiarknutá zo zoznamu správcov konkurznej podstaty.
9. Podľa § 235 ods. 1 Exekučný poriadok, exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. (zákon č. 291/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásený a zároveň účinný dňa 26.7.2001 - poznámka súdu)
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení zákona č. 32/2002 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.2.2002, exekúciu súd zastaví ak, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. Ex-802/1999 za preukázané, že súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie úkonmi exekučnej činnosti zisťoval prijímové a majetkové pomery povinnej. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená osoba v exekučnom konaní prešetril
prijímové a majetkové pomery povinného a zistil nemajetnosť povinnej. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil. Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že povinná nevykonáva žiadne aktivity, je nemajetná a skutočnosť, že do dnešného dňa nebola vymazaná z obchodného registra je podmienená len tým, že povinná si nesplnila povinnosti podľa § 71 Obchodného zákonníka vo vzťahu k zmene v osobe likvidátora, ktorý by viedol a ukončil likvidáciu povinnej. Preto prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinnej, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) bola zákonodarcom zakotvená do Exekučného poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2002, pričom však exekučné konanie začalo dňom 29.4.1998, má súd za to, že predmetné ustanovenie nemožno podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku aplikovať v danom prípade. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd subsumoval nemajetnosť povinnej pod zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. výrokovej časti tohto uznesenia, keďže podľa názoru súdu je splnená podmienka, že je v tomto prípade daný iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd teda vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20010726.html> uhrádza povinný.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20010726.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
19. Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku upravovalo možnosť prelomiť všeobecnú zásadu platnú v exekučnom konaní, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. V danom ustanovení bola zakotvená možnosť súdu zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, avšak iba za splnenia zákonnej podmienky procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, prípadne za situácie, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase začatia exekúcie predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Právna teória aj súdna prax pod „zavinením oprávneného“ chápe také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, príp. zanedbanie náležitej opatrnosti a uvážlivosti pri podávaní návrhu na nariadenie exekúcie, ktoré má za následok, buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoE/44/2012 zo dňa 21.11.2012). Exekučné konanie začalo dňom 15.6.1999. Súdny exekútor zistil a konštatoval nemajetnosť povinnej až dňa 4.11.2014, kedy doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Oprávnený v zásade nemôže ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu. Podľa súdu oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti a pozornosti predvídať pri začatí exekučného konania, že povinná je, resp. stane sa nemajetnou. Keďže súd nevzhliadol možnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, pretože nie sú na to splnené podmienky vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.