Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-104-2022.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Subarea
26Cb/104/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: E&A s. r. o., so sídlom Konventná 6, 811 03 Bratislava, IČO: 53 071 077, zast. Mgr. Dušan Oravec, advokát so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, IČO: 42 129 516 proti odporcovi: ProPharma Group s.r.o., so sídlom Teslova 12/5, 821 02 Bratislava, IČO: 47 521 627, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 23.05.2022 domáhal proti odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom súd zakáže žalovanému nakladať, disponovať, vykonávať výbery, prevody, iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na účte IBAN: M. vedenom v G. Z., F..M.., so sídlom K. I. X, XXX XX Z. X, IČO: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: M., vložka č.: XX/B, a to tak, aby stav finančných prostriedkov na tomto účte neklesol pod sumu vo výške 50.000,- Eur, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnym nástupcom spoločnosti, ktorá v čase pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS- CoV-2 zabezpečila pre odporcu nedostatkové ochranné pomôcky. Odporca je distribučná spoločnosť prevádzkujúca veľkoobchod s farmaceutickým tovarom, zameranú na jeho distribúciu, doplnkov výživy, OTC produktov a lekárskeho vybavenia RX do celého sveta. Odporca objednal od právneho predchodcu navrhovateľa 20.000 ks Coveralu (Profi ochranný oblek - overal antiCOVID kategórie III T5 / T6 biely) za cenu 4,60 Eur/1 ks Coveralu, ktoré aj právny predchodca navrhovateľa pre odporcu zabezpečil a riadne odporcovi dodal, pričom od odporcu zábezpeku v dobrej viere nežiadal. Za dodanie 20.000,- ks Coveralu na základe objednávky č. 20200046 zo dňa 21.10.2020, vystavil odporcovi faktúru č. 200100025 vo výške 110.400,- Eur vrátane DPH zo dňa 07.12.2020, s lehotou splatnosti 07.12.2020. Pohľadávku vo výške 110.400 eur uhradil odporca čiastočne ( na účet právneho predchodcu navrhovateľa), a to:
- platbou zo dňa 15.12.2020 v sume 10.400 eur
- platbou zo dňa 30.12.2020 v sume 22.720 eur
- platbou zo dňa 25.01.2021 v sume 7.000 eur
- platbou zo dňa 19.02.2021 v sume 5.280 eur
- platbou zo dňa 02.03.2021 v sume 15.000 eur
Odporca čiastočnými úhradami vo výške 60.400,- Eur splatnej pohľadávky aplikovaním § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal jej zvyšok, čiže je nepochybné, že odporca, ktorý Pohľadávku nespochybňoval, uznal zvyšok vo výške 50.000,- Eur. V súvislosti s uvedeným je tiež dôležité uviesť, že odporca dodaný tovar (Coveral, 20.000ks) aj ďalej predával zdravotníckym a obdobným zariadeniam, čo
okrem iného preukazuje dodanie tovaru spĺňajúceho príslušné normy, pričom berúc do úvahy predajnú cenu Coveralu zisk mohol predstavovať až sumu cca. 200.000,- Eur, čo vysoko prekračuje hodnotu dodaného tovaru a samotnej pohľadávky. Nezaplatením predmetnej pohľadávky a tým spôsobeným finančným problémom bol právny predchodca navrhovateľa nútený postúpiť na navrhovateľa zostatok pohľadávky v sume 50.000 eur, o čom bol odporca informovaný. Ani napriek uvedenému však odporca faktúru v celom rozsahu do dnešného dňa neuhradil, na výzvy nereagoval, odporca nepreberal poštu, nereagoval na e-mailovú výzvu, čo zjavne osvedčuje jeho zámer pohľadávku neuhradiť.
3. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že je dôležité vyhodnotiť aktuálny stav odporcu pre účely zistenia, či existuje reálne riziko, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená, nakoľko výška záväzkov žalovaného z obchodného styku v roku 2020 stúpla zo sumy 1.975.336,- Eur na sumu vo výške 4.489.214,- Eur a je teda nepochybné, že neobežný majetok odporcu vo výške 459.012,- Eur nepostačuje na uspokojenie veriteľov z obchodné styku. Výška celkových záväzkov odporcu v roku 2020 stúpla o viac ako 3 mil. Eur na sumu vo výške 6.471.301,- Eur a v roku 2020 sa tiež celkové záväzky z obchodného styku rozsiahlym spôsobom zvýšili na sumu 4.489.214,- Eur. Skutočnosť, že odporca má k 20.4.2022 evidovaný daňový nedoplatok vo výške 374 989,26 Eur, to len umocňuje a preukazuje to, že žalovaného platobná disciplína je negatívna a žalovaný nemá ani prostriedky na úhradu daní, tiež preukazuje ohrozenie exekúcie, ako aj práv navrhovateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca je viac ako 30 dní po lehote splatnosti Pohľadávky (pozn. 07.12.2020) a odporca v roku 2020 eviduje veriteľov vo výške 6.471.301,- Eur, je nepochybné, že odporca je v úpadku a hrozí mu konkurz.
4.Odporca ako dlžník vykonáva úkony ukracujúceho žalobcu ako veriteľa, pričom svojim konaním porušuje ustanovenia zákona. Podľa účtovnej závierke odporcu za rok 2020, mal žalovaný v roku 2020 v Ostatných kapitálových fondoch sumu 5.899,- Eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období mal v Ostatných kapitálových fondoch 780.000,- Eur, čiže v roku 2020 došlo k použitiu 774.101,- Eur z ostatných kapitálových fondov žalovaného. Podľa § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka však Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Podľa § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona. Podľa § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka (kapitálový fond z príspevkov) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Kapitálový fond z príspevkov akcionárov nemožno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov dostala do krízy. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný napriek úpadku v roku 2020 vyplatil spoločníkom finančné prostriedky vo výške 774.101,- Eur z ostatných kapitálových fondov žalovaného v rozpore so zákonom a v rozpore so zákazom v ňom ustanovenom, pretože k zvýšeniu základného imania žalovaného nedošlo. Zároveň uvádza, že odporca mal podľa účtovnej závierky za rok 2020 finančné prostriedky na účtoch v bankách za rok 2020 vo výške 58.021 eur a mal mať v roku 2020 peniaze vo výške 132.110 eur, napriek tomu pohľadávku navrhovateľa neuhradil.
5. Navrhovateľ má za to, že v skutkovom stave dostatočne preukázal, že žalovaný má finančné problémy, neplní si záväzky voči navrhovateľovi, svojím obchodným partnerom, či štátu, zbavuje sa majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa dôkazom čoho je vyplatenie prostriedkov spoločníkom vo výške 774.101,- Eur v roku 2020 z ostatných kapitálových fondov žalovaného v rozpore so zákonom a zákonným zákazom. Existuje teda reálna a dôvodná obava, že odporca prevedenie finančné prostriedky z účtu odporcu, čím sa navrhovateľ dostane do situácie, že vymoženie jeho pohľadávky môže byť zmarené a teda exekúcia bude ohrozená. Zároveň má za to, že nakoľko odporca
nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je možné v prospech navrhovateľa zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach zabezpečovacím opatrením.
6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil výpis odporcu z obchodného registra, faktúru č. 200100025, e- mailovú komunikáciu, potvrdenia o úhradách odporcu na účet právneho predchodcu navrhovateľa, výzvy navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky adresované odporcovi, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2021, Účtovnú závierku odporcu za rok 2020, Potvrdenie zo zoznamu daňových dlžníkov, lustráciu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2022.
7. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20210801> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 151 d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
21. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie.
22. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. To platí aj v prípade, ak ostatné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie vždy z úradnej povinnosti.
23. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené.
24. Z návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenie vyplýva, že navrhovateľ sa obáva, že odporca sa zbaví svojho majetku a tým zníži vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky navrhovateľa.
25. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že tento nie je vzhľadom na subsidiaritu neodkladného opatrenia dôvodný. Návrh žalobcu, ktorým sa tento domáhal nariadenie neodkladného opatrenia z obavy ohrozenia uspokojenia jeho peňažných pohľadávok súd zamietol s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 C.s.p V zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a Občianskeho zákonníka predmetom záložného práva môže byť vec, právo iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná. Záloh môže byť určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
26. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenie poukazom na možnú prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu (dlžníka) vedených na účte odporcu za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. Odporca mal v konaní plný úspech, preto by bol navrhovateľ povinný odporcovi zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).