Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Csp/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu L. E., Z. XX.X.XXXX, B. P. XXX/X, Č. Z. K., zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom Račí potok 3, Košice, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 882,56 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 817,28 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 817,28 eura od 3.1.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,20 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 4.9.2016 domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 882,56 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 30.6.1999 so žalovanou poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX - životné poistenie a úrazové pripoistenie. V poistnej zmluve sa žalobca a žalovaná dohodli na podstatných náležitostiach tejto zmluvy a to, že poistná doba je 15 rokov H. XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, doba platenia poistného je 10 rokov, žalovaná jej pre prípad dožitia sa konca poistnej doby vyplatí poistnú sumu vo výške 45.260,- Sk, čo predstavuje 1.502,36 eura. Dňa 18.12.2014 odoslala žalovaná žalobkyni list - oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, pričom žalobcovi celkovo vyplatili sumu 1.086,- eur, v ktorej je zahrnutá aj cena preplatku vo výške 460,35 eura. Žalovaná v oznámení o likvidácii poistnej udalosti stanovila poistnú sumu len vo výške 625,65 eura, namiesto zmluvne dohodnutej poistnej sumy pre prípad dožitia vo výške 1.502,36 eura. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť zvyšnú časť poistnej sumy vo výške 876,71 eura a vrátiť zvyšný nedoplatok vo výške 5,85 eura, teda spolu sumu 882,56 eura.

2. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 29.11.2016 žalovaná uviedla, že prvým a východiskom bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie „ iba“ s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 Občianskeho zákonníka použilo slovné spojenie nie „ odporuje zákonu“, ale „ odporuje tomuto zákonu.“ Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmavý právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo).

Poistné je bez pochybnosti podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 Občianskeho zákonníka. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy. Žalobcu viacero špecifických požiadaviek , ktoré žalobca a ani súd nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve Žalobkyni v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Z.z o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanou obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobkyne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s ust. § 31 a zákona č. 95/2002 Z.z., a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákon č. 24/1991 Z.z. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z predložených listín (napr. protokol XXXX, I. X. Č.. X/XXXX, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačne skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Z.z. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovanú právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné jej stanové „ zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 ( Národná banka Slovenska), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní a to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie jej dôvodný. Je faktom, že výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci, takto schválené poistné, ktoré tvorila časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom, poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 Občiansky zákonník), ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu § 39 Občiansky zákonník), potom je celá poistná zmluva neplatná, neplatnosť poistnej zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. Občiansky zákonník, absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť, ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený.

3. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalovaný uvádza, že poistná zmluva Č.. XXXXXXXXXX R. L. XX.X.XXXX je absolútne neplatná. S takýmto stanoviskom nemôže súhlasiť a to najmä z dôvodu, že pokiaľ ide o výšku poistného táto (ako aj žalobca sám uvádzal) bola schválená Ministerstvom financií SR. Listinné dôkazy predložené žalovaným nie sú kompletné, konkrétne „Protokol z dohľadu vykonaného v Prvej česko - slovenskej poisťovni Rapid, a.s.“ (ďalej len „protokol“) vypracovaného NBS X. Č.. H.- XXXXX/XXXX. Súvislosti, ktoré opisuje žalovaný sa mu preto javia ako vytrhnuté z kontextu, nakoľko i v notárskej zápisnici sa uvádzajú poistné udalosti z rokov 2007 a 2008. Poukazuje i na skutočnosť, že NBS zaviazala žalovaného na prijatie opatrenia na odstránenie nedostatkov a nápravu nedostatkov uvedených v protokole. Má však zato, že zmluvy uzavreté počas platnosti povolenia vydaného MF SR

a teda aj jeho zmluva je platnou zmluvou a uvedené skutočnosti nemajú vplyv na platnosť poistných zmlúv. Žalovaný ho dokonca neupozornil ani na tú skutočnosť, že poistné nemusel platiť už od roku 2009 a platil ho vo výške 7.80 EUR ďalších 5 rokov. Je mimoriadne zvláštne a nekorešponduje to s tvrdeniami žalovaného, že pokiaľ žalovaný mal zato, že zmluva je neplatná a mal túto vedomosť od roku 2008, Oznámením o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 18.12.2014 likvidoval poistnú udalosť z neplatnej zmluvy namiesto toho, aby vrátil všetky finančné prostriedky vyplatené ako poistné a s ospravedlňujúcim listom ma oboznámil so vzniknutou situáciou. Zároveň podotýka, že i pri komunikácii, či už osobnej telefonickej alebo pri komunikácii ani raz nespomenul tak závažnú skutočnosť ako neplatnosť poistnej zmluvy. Domnieva sa, že žalovaný len účelovo využíva neprehľadnosť situácie a preto trvá na tom, že zmluva je platná.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou a podaniami žalobcu, s vyjadreniami žalovanej, s poistnou zmluvou č. R.-A. Č.. XXXXXXXXXX R. L. XX.X.XXXX a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že v roku 2014 mu skončila zmluva. Bol v poisťovni Rapid life, že ako má postupovať ďalej. Pani povedala, áno skončila poistná zmluva, dala mu nejaký papier, kde sa overil podpis. Nevedela mu povedať finančne, v akej sume to je. Nad rámec toho platil nie 10 rokov, ako mal, ale pätnásť rokov. Pýtala sa ho, či platil za vedenie účtu. On povedal, že za aké vedenie účtu, keď v zmluve nemal vedenie účtu. Povedala, že sa zmenili právne podmienky, že už sa zmenilo aj obchodné meno žalovanej a že mu poslali nejaký papier, ktorý fyzicky podpísal a obratom poslal, s tým že súhlasil s podmienkami. Povedal, že nič nepodpisoval, ona mu povedala, že to má v papieroch, že to podpísal, avšak nemôže mu to ukázať. Nakoniec mu povedala, že nevadí, že neplatil za vedenie účtu poplatky, avšak oni mu to aj tak stiahnu z účtu. Overil podpis, následne dostal tú sumu, ktorá je uvedená v spise. On so zmenou týchto podmienok nesúhlasil ani o nich nevedel. Na potvrdení poistky K. o znížení poistného zo dňa 16.8.2007 sa nenachádza jeho podpis. Od roku 2004 je v cudzine a predmetný podpis nie je jeho.

6. Z poistnej zmluvy č. R.-A. Č.. XXXXXXXXXX R. L. XX.X.XXXX (č.l. 100) súd zistil, že strany tohto konania medzi sebou uzavreli dňa XX.X.XXXX poistnú zmluvu, typu R.-A., predmetom ktorej bolo životné poistenie a to tak, že začiatok poistenia bol stanovený na deň 30.6.1999 a koniec na 30.6.2014. Poistná doba bola stanovená na 15 rokov, doba platenia poistného na 10 rokov, mesačné poistné bolo dohodnuté vo výške 235,- Sk, poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 30.000,- Sk, t.j. 995,82 eura a poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na sumu 45.290,- Sk, t.j. 1.503,35 eura.

7. Z protokolu z dohľadu vykonaného u žalovaného Národnou bankou SR z 29.10.2007 súd zistil, že, výkon dohľadu na mieste sa uskutočnil od 30.4.2007 do 5.9.2007. V protokole sa ako nedostatok uvádza, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov žalovaného. Zástupcovia žalovaného uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne poistno- matematické metódy so zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. V skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme žalovaného nebol sprístupnený a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. K tomu doložili sprievodný list Národnej banky SR zo dňa 29.10.2007, taktiež list Národnej banky Slovenska zo dňa 15.2.2008, ktorým boli určené a oznámené lehoty, v ktorých je žalovaný povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade, list Národnej banky Slovenska zo dňa 18.3.2008, ktorým boli predĺžené lehoty na prijatie a splnenie svojich opatrení na odstránenia a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade, pričom lehota na prijatie opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole bola stanovená do 10.4.2008 a lehota na splnenie povinností prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole bola stanovená do 30.4.2008. Na predloženie písomnej správy Národnej banke Slovenska bola lehota stanovená do 12.5.2008.

8. Z notárskej zápisnice zo dňa 2.6.2008 pod č. N/29/2008, Nz 23331/2008 súd zistil, že ňou bol osvedčený priebeh deja v sídle žalovaného v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste Národnou bankou Slovenska. K tomu bolo pripojené aj Vyhlásenie zodpovedného aktuára F.. I., že pre vyčíslenie primeraného poistného sa môžu pri každej jednotlivej poistnej zmluve sadzby R.-A. vypočítať poistné

ako podiel poistnej sumy na dožitie a poistnej sumy na smrť a týmto koeficientom vynásobiť pôvodne stanovené poistné.

9. Súd vec právne posúdil nasledovne:

10. Podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom do 24.11.2004 typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

12. Podľa ustanovenia § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

13. Podľa ustanovenia § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

14. Podľa ustanovenia § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné.

15. Podľa ustanovenia § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa ustanovenia § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

17. Podľa ustanovenia § 570 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

18. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve v znení účinnom do 31.12.2015 predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi uvedenými v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich obchodov alebo ich inej činnosti, pritom Národná banka Slovenska v rámci tohto dohľadu zisťuje a vyhodnocuje aj informácie a podklady o dodržiavaní povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a osobitných predpisov, o dodržiavaní ustanovení tohto zákona a o dodržiavaní ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, vrátane právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou činnosťou, so zaisťovacou činnosťou alebo s inou činnosťou dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1, ako aj informácie a podklady o rizikách a dostatočnom krytí rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené dohliadané subjekty uvedené v odseku 1 alebo ktoré ohrozujú záujmy alebo môžu viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1.

21. Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 cit. zák., ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 5 alebo § 7 až 9 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov a) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov, b) uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne vypracovať ozdravný plán, c) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, d) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne skončiť nepovolenú činnosť, e) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne pokutu od 20 000 Sk do 20 000 000 Sk, f) obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov, g) nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne alebo zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti na inú zaisťovňu alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, h) obmedziť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne voľné nakladanie s aktívami, i) odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného odvetvia, odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie, j) uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opravu účtovnej alebo inej evidencie,

k) uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti, l) uložiť poisťovni alebo zaisťovni zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo zisku, m) zaviesť nútenú správu nad poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, n) odobrať poisťovni alebo zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobrať zaisťovni alebo zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodov uvedených v § 82.

22. Podľa ustanovenia § 6 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy predmetom podnikania v poisťovníctve je poisťovacia a zaisťovacia činnosť a ďalšie činnosti s nimi súvisiace. Súčasťou poisťovacej činnosti je tiež činnosť zameraná na predchádzanie škodám.

23. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 cit. zák. poisťovacia činnosť je dojednávanie poistenia, správa poistných zmlúv, likvidácia poistných udalostí a sprostredkovateľská činnosť s nimi súvisiaca.

24. Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 cit. zák. činnosť, na výkon ktorej sa vyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov, môže poisťovňa vykonávať len po udelení tohto povolenia.

25. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 cit. zák. poistenie sa vykonáva na základe zmluvy alebo ako zmluvné poistenie uložené zákonom alebo ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona.

26. Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 cit. zák. právne vzťahy vznikajúce z poistenia a zaistenia sa riadia osobitnými predpismi a poistnými podmienkami.

27. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy.

28. Z poistnej zmluvy R.-A. Č.. XXXXXXXXXX I. L. XX.X.XXXX má súd za preukázané, že žalobca ako poistník a poistený uzavrel so žalovanou ako poistiteľom poistnú zmluvu typu R.-A., predmetom ktorej bolo životné poistenie a to tak, že začiatok poistenia bol stanovený na deň 30.6.1999 a koniec na 30.6.2014. Poistná doba bola stanovená na 15 rokov, doba platenia poistného na 10 rokov, mesačné poistné dohodnuté vo výške 235,- Sk, t.j. 7,80 eura, poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 30.000,- Sk, t.j. 995,82 eura a poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na sumu 45.260,- Sk, t.j. 1.503,35 eura.

29. Nepochybne bolo taktiež preukázané, že žalobca riadne zaplatil celé poistné (ako to vyplýva z platobného kalendára na č.l. 103 spisu), ako aj skutočnosť, že žalovaná z titulu vyššie uvedenej poistnej zmluvy zaplatila žalobcovi poistnú sumu pre prípad dožitia vo výške 1.086,33 eura.

30. Daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetnej poistnej zmluvy je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993.

31. Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol výslovne upravený v Občianskom zákonníku až novelou prevedenou zákonom č. 150/2004 Z.z., a to s účinnosťou od 1.4.2004. Jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire dosiahnutým v tejto oblasti (pre teraz posudzovanú skutkovú situáciu sú relevantné hlavne smernice Rady 85/577/EHS zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzavretých mimo obchodných priestorov a smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

32. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

34. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.1.2008 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

36. Podľa článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

37. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

38. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému konaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvnú dohodu pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať tuto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzení autonómie vôle (Nález ÚS ČR zo dňa 6.11.2007, sp. zn. II. ÚS 3/06).

39. Ústavný súd ČR vo svojej judikatúre dôvodil autonómiu vôle z čl. 2 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal

niečo, čo zákon neukladá. Ústavný súd v tomto ustanovení vidí ako štrukturálny princíp, tak subjektívne právo jednotlivca, ktoré je obmedziteľné k presadeniu iného práva či verejného záujmu na základe zákona, pričom takéto obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (porov. napr. nález I. ÚS 167/04, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu ČR, zväzok 33, nález č. 70). Je teda nepochybné, že súčasná kogentná úprava spotrebiteľských zmlúv tieto ústavné podmienky obmedzenia autonómie vôle kontrahentov splňuje. Ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavnou aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť.

40. Týmto druhým princípom je zásadná ochrana tej osoby, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb pri akomkoľvek sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti (Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Jednak vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci eticky odôvodnené predstavy a očakávania jednotlivých členov spoločnosti a na druhej strane je výrazom princípu právnej istoty, ktorý predstavuje jednu z faziet materiálne, tj. hodnotovo chápaného právneho štátu. Naznačená konkretizácia princípu právneho štátu je tým princípom, ktorý pôsobí na strane žalobcu. Je tak primárne úlohou súdu nájsť praktickú konkordanciu medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, a tak, aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti (Nález ÚS ČR zo dňa 6.11.2007, sp. zn. II. ÚS 3/06).

41. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).

42. Súd v prejednávanom prípade priznal princípu dôvery hore uvedené postavenie a s ohľadom na zistené skutkové okolnosti dospel k záveru, z ktorého možno dôvodiť, že žalovaná ako poistiteľ vypracovala predmetnú poistnú zmluvu, s ktorej obsahom žalobca súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Je predpoklad, keďže žalovaná disponuje potvrdením poistky z č.l. 99, že osobitnými listami navrhla žalobcovi zníženie poistného o 40,- Sk mesačne. Samotná žalovaná nazvala svoj list zo dňa 10.8.2007, ktorý zasielala poisteným (pričom je predpoklad, že ho zaslala aj žalobcovi) ako „zaslanie poistky ku zníženiu poistného“. Ani v predmetnej veci súd nemení nič na svojom právnom názore vyslovenom v iných konania vedených proti žalovanej, ktoré boli skutkovo totožné (napr. 37C 143/2015) a síce, že žalovaná svojimi vyššie uvedenými listami žalobcovi resp. iným poisteným nenavrhuje žiadnu inú zmenu poistných podmienok okrem zníženia poistného o 40,- Sk mesačne.

43. Z výpovede žalobcu vyplýva, že tento žiadosť o zníženie poistného nepodpísal.

44. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

45. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

46. Podľa § 43c ods. 2 cit. zákona včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

47. Skúmaním obsahu listu žalovanej potvrdenie poistky K. o znížení poistného je možné dospieť len k tomu záveru, že žalovaná navrhovala žalobcovi možnosť zníženia poistného o 40,- Sk mesačne. Žalobca na pojednávaní poprel pravosť jeho podpisu na tejto listine.

48. Bez ohľadu na túto námietku žalobcu má súd za to, že toto potvrdenie poistky nie je možné považovať za súčasť návrhu žalobcu na zmenu poistných podmienok. Pokiaľ by aj žalobca odpovedal žalovanej na jej list zaslaním potvrdenia poistky, jeho vôľa by smerovala len k zníženiu mesačného poistného o sumu 40,- Sk. Je potrebné uviesť, že potvrdenie poistky obsahuje poznámku o znížení poistného v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa 21.05.2007 ako aj súhlas s rozhodcovskou doložkou. Súd má za to, že návrh žalovanej na zmenu poistných podmienok a súhlas žalobcu so zmenou poistných podmienok by sa vzťahoval výlučne len na zníženie poistného o sumu 40,- Sk mesačne.

49. V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o pristúpení k všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.05.2007 (predmetná časť potvrdenia poistky K. predstavuje iba vôľu žalovanej ako dodávateľa, ktorej obsah nemohol žalobca ako spotrebiteľ ovplyvniť, hoci by aj túto žiadosť podpísal) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993).

50. Súd považuje dojednanie o pristúpení k všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.05.2007 za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 v nadväznosti na čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993.

51. Vychádzajúc z takto preukázaných okolností je potom potrebné konštatovať, že žalovaná navrhla žalobcovi zmenu poistných podmienok spočívajúcu iba v znížení mesačného poistného o sumu 40,- Sk, pričom žalobca (ako to má súd preukázané z jeho výpovede, keď poprel pravosť svojho podpisu na predmetnom potvrdení ako aj z platobného kalendára, keď žalobca platil stále nezmenenú sumu 235,- Sk mesačne aj po údajnom potvrdení zníženia poistného o 40,- Sk) tento návrh na zníženie mesačného poistného o 40,- Sk neprijal. K žiadnej inej dohode o zmene poistnej zmluvy R.-A. Č.. XXXXXXXXXX R. L. XX.X.XXXX medzi stranami konania nedošlo.

52. Dohodou možno zmeniť doterajší celý záväzkovoprávny vzťah tak, že namiesto neho vznikne nový záväzkovoprávny vzťah. Rovnako v rámci už existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu možno dohodnúť, že zaniknú iba niektoré záväzky (povinnosti), ktoré budú nahradené novými záväzkami. To treba posúdiť z prejavu vôle a z obsahu dohody, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi pôvodného záväzkovoprávneho vzťahu. Zákon pre túto dohodu nepredpisuje osobitnú formu, ale ak bola písomná forma predpísaná pre pôvodný záväzok, aj túto dohodu treba uzavrieť písomne (§ 40 ods. 2).

53. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že medzi stranami bola platne uzavretá poistná zmluva R.-A. Č.. XXXXXXXXXX L. XX.X.XXXX, v ktorej bola medzi jej účastníkmi dohodnutá poistná suma pre prípad dožitia 45.290,- Sk, t.j. 1.503,35 eura. Žalovaná uhradila žalobcovi titulom poistnej sumy pre prípad dožitia sumu vo výške 1.086,33 eura. Súd teda zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poistnej sumy pre prípad dožitia vo výške 417,02 eura.

54. Na doplnenie súd uvádza, že žalobca na pojednávaní uviedol, že poistnou zmluvou R.-A. Č.. XXXXXXXXXX L. XX.X.XXXX nedisponuje, pripustil však, že podpisy na tejto zmenenej zmluve sú jeho, pričom z platobného kalendára na č.l. 103 má súd za preukázané, že sa žalobca riadil touto zmenenou zmluvou, keď síce prvotne uhrádzal poistné vo výške 234,- Sk mesačne, avšak dohodnuté poistné dorovnával doplňujúcimi platbami tak, aby vychádzalo poistné na sumu 235,- Sk mesačne (napr. dňa 2.7.1999 uhradil sumu 234,- Sk a následne dňa 6.7.1999 sumu 1,- Sk, v mesiaci november 1999 uhradil dňa 15.11.1999 sumu 234,- Sk a následne dňa 22.11.1999 sumu 5,- Sk), teda žalobca musel mať vedomosť o tom, že pôvodná zmluva bola v detailoch upravovaná, s čím súhlasil.

55. Z predmetnej poistnej zmluvy, z výpovede žalobcu a z platobného kalendára má súd za preukázané, že žalobca mal platiť poistné po dobu 10 rokov, pričom posledná splátka poistného bola dohodnutá na

30.5.2009. Žalobca však uhradil navyše 55 splátok po 7,77 eura v období od 30.6.2009 do 15.1.2014, teda celkovo sumu 427,35 eura.

56. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

57. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

58. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

59. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

60. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

61. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

62. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil.

63. V prejednávanej veci došlo k tomu, že žalobca preukázateľne a nesporne zaplatil žalovanej titulom poistného navyše sumu 427,35 eura, pričom v zmysle predmetnej poistnej zmluvy bol povinný platiť poistné po obdobie 10 rokov do 30.5.2009. Na strane žalovanej ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Z hľadiska hmotno-právneho je žalovaná v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobca žiada), preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaná.

64. Žalovaná sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, keďže získala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musí vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia spočíva v zaplatení poistného navyše o sumu 427,35 eura. Súd teda zaviazal žalovanú vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 427,35 eura.

65. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku žalovanej súvisiacu so skutočnosťou, že žalobca platil poistné v období od 30.9.2007 do 30.5.2009 v nezmenenej výške 7,76 eura, pričom mal platiť sumu 6,47 eura (195,- Sk), teda 21 mesiacov platil poistné vyššie o 1,29 eura mesačne, čo predstavuje za 21 mesiacov sumu vyššiu o 27,09 eura, ktorú žalovaná žalobcovi vrátila, súd na ňu prihliadol a od súm dlžnej poistnej

sumy pre prípad dožitia vo výške 417,02 eura a bezdôvodného obohatenia vo výške 427,35 eura, t.j. zo sumy 844,37 eura odpočítal sumu 27,09 eura. Dlh žalovanej voči žalobcovi teda predstavuje sumu 817,28 eura, ktorú mu súd priznal.

66. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovanej, táto ďalej vzniesla hmotnoprávnu námietku absolútnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy R.-A. Č.. XXXXXXXXXX L. XX.X.XXXX podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. a to s jeho ustanovením § 9 ods. 3 a 11 ods. 3. V nadväznosti na to súd konštatuje, že z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

67. Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobe plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

68. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.

69. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010).

70. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). Rozpor so zákonom je rozpor s objektívnym právom, tj. nie len so zákonom, ale i s inými právnymi predpismi kogentnej povahy, vydanými na základe zákona, teda i rozpor s vyhláškou ministerstva či iného ústredného orgánu, vydanou na základe zákonného zmocnenia a uverejnenou zákonom predpísaným spôsobom v Zbierke zákonov. Za rozpor so zákonom naproti tomu nebolo považované, ak právny úkon odporoval predpisu, ktorý všeobecne záväznú povahu nemal - napr. pokynu (internej inštrukcii) ústredného úradu (porov. Občiansky zákonník. Komentár. Diel I., str. 177 - 178, Praha - Panorama - 1987).

71. V tejto súvislosti súd konštatuje, že účelom zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve bolo upraviť právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve, ustanoviť zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dozor nad poisťovníctvom a nie poistný vzťah medzi poistiteľom a poistníkom resp. poisteným. Tento vzťah ako aj podstatné náležitosti poistnej zmluvy sú upravené v § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka, podľa ktorého znenia účinného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou

poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Od 1.1.2003 obsahuje predmetné ustanovenie § 788 ods. 2 Obč. zák. demonštratívny výpočet obsahových náležitostí poistnej zmluvy a to a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

72. Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa uzaviera medzi dvoma subjektmi. Občiansky zákonník pomenúva iba jeden z nich, a to poistiteľa, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie. Druhý subjekt, ktorému sa poskytuje poistné plnenie a ktorý je povinný platiť poistné, v Občianskom zákonníku nie je priamo pomenovaný a zákon hovorí iba o fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá uzaviera poistnú zmluvu. Osobu, ktorá uzavrela s poistiteľom poistnú zmluvu, možno označiť ako poistníka. Poistník ako zmluvný partner poistiteľa je spravidla aj poistený zo zmluvy. Nemusí to však byť vždy, pretože § 794 ods. 1 pripúšťa aj poistnú zmluvu uzavretú v prospech inej osoby. Vtedy je táto iná osoba poistená zo zmluvy a poistníkom je ten, kto v prospech nej uzavrel poistnú zmluvu. Forma poistnej zmluvy je upravená v § 791 (písomná). Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán. Poistiteľ je povinný poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená (tzv. poistná udalosť). Rozsah plnenia poistiteľa teda závisí od dohody a poistiteľ musí plniť až vtedy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená. Poistník je povinný platiť poistné (bližšie pozri § 796).

73. V danom prípade podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že by poistná zmluva bola neplatná pre chybne vypočítané poistné zo strany žalovanej, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu zmluvy so žalovanou. Taktiež nemožno hovoriť o tom, že by zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo ho obchádzala, ani že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Poisťovňa ako aj iní podnikatelia musí rátať s určitým rizikom z podnikania. Nebola to žalobkyňa, ktorá ponúkla produkt UDP-K, ale žalovaná. Ani skutočnosť, že zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu, nezakladá povinnosť zmluvných strán zmeniť zmluvu. Omyl konajúcej strany totiž iba umožňuje uplatniť si tzv. námietku relatívne neplatnosti. Nie každý omyl je pritom dôvodom neplatnosti zmluvy. Zmluva by mohla byť pomýlenou stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť alebo ho vyvolala. Okrem toho neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Zmluvný partner teda spravidla nemá niesť následky omylu konajúceho.

74. Skutočnosť, že v predmetnej poistnej zmluve nebola určená výška poistného na základe poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nespôsobuje to, že by táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a účelom odporovala zákonu.

75. Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

76. Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovanej prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistila, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovanej) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/ 2004 Z. z.. Zákon č. 186/2004 Z. z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie nadobudol účinnosť dňa 15. 04. 2004.

77. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 29.6.1999, teda v čase kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

78. Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.

79. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp, dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou.

80. Z listinných dôkazov predložených v súvislosti s vykonaným dohľadom Národnej banky Slovenska u žalovanej ako aj z vyjadrenia samotnej Národnej banky Slovenska vyplynulo, že Národná banka Slovenska neuložila žalovanej prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. Národná banka Slovenska uviedla, že poisťovne vykonávajúce svoju činnosť na území SR s nedostatočnou výškou technickej rezervy na životné poistenie sa môžu vysporiadať viacerými spôsobmi, napr. zohľadniť túto nedostatočnosť technickej rezervy v hospodárskom výsledku a následne doplniť aktíva na krytie technickej rezervy (prípadne využiť na krytie technickej rezervy voľné aktíva poisťovne, tzv. vlastné zdroje, alebo po písomnej dohode s jednotlivými poistenými vhodne zmeniť svoje zmluvné záväzky (poistné zmluvy) voči poisteným a tým si znížiť potrebu tvorby technických rezerv, prípadne previesť časť poistného kmeňa (skupinu poistných zmlúv) na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne vykonávajúcu poisťovaciu činnosť na území SR.

81. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalovaná mala teda možnosť plniť z poistnej zmluvy bez toho, aby bola nútená porušiť zákon o poisťovníctve a to aj v prípade, ak žalobca nesúhlasil so zmenou poistnej zmluvy.

82. Súd má za to, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami konania uzatvorením poistnej zmluvy R.-A. Č.. XXXXXXXXXX L. XX.X.XXXX je platný.

83. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky a to požadované úroky z omeškania, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

84. Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

85. Žalovaná listom zo dňa 18.12.2014 oznámila žalobcovi, že k tomuto dňu bola ukončená likvidácia poistnej udalosti zo dňa 30.6.2014 (dožitia sa konca poistnej doby). Splatnosť poistného plnenia nastala uplynutím 15 dní dňa 2.1.2015 (piatok).

86. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

87. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

88. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 3.1.2015 0,05%.

89. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 817,28 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 817,28 eura od 3.1.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ohľadne istiny vo výške 65,28 eura a úrokov z omeškania zo sumy 65,28 eura od za obdobie od 3.1.2015 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

90. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

91. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

92. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

93. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

94. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

95. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 92,60% k 7,40 úspechu žalovanej a priznal mu preto nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 85,20%.

96. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . Podľa ust. § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).