Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-111-2016.pdf
PDF · 114.8 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, O. štátny občan SR, v konaní zastúpený Vierou Fejerčákovou, nar. 20. 11. 1963, bytom Sibírska 26, Prešov, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807589, o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie, že žalovaný zaplatí finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur, takto
rozhodol:
I. Žalobu v časti o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 15. 1. 2009, je neplatná, z a m i e t a .
II. U r č u j e , že úver zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 15. 1. 2009, je bezúročný a bez poplatkov.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.342 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Konanie v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur v y l u č u j e na samostatné konanie.
V. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 10. 2016 sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXX je neplatná, ďalej, že zmluva bola bezúročná a bez poplatkov, žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.342 eur a finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ako vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný použil pri uzatváraní zmlúv predtlačenú formulárovú, typizovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia, v dôsledku čoho žalobca, ako spotrebiteľ, bol nútený podpísať celý obsah zmluvy. So všeobecnými obchodnými podmienkami nebol žalobca v čase uzatvorenia zmluvy vôbec oboznámený. V čase uzatvorenia zmluvy č. XXXXXXX, teda v čase podpísania zmluvných ustanovení, žalobca, ako priemerný spotrebiteľ, nepoznal, čo sú neprijateľné zmluvné podmienky a nevedel, že také niečo môže v zmluvách existovať. Zmluvu podpísal v dobrej viere, pretože veril, že žalovaný koná čestne a v súlade so zákonom. Uviedol, že v zmluve boli uvedené iba údaje, a to výška úveru 450 eur, druh úveru hotovostná pôžička, poplatok vo výške 292 eur, výška splátky 106 eur mesačne, splatnosť prvej splátky 15. 2. 2009, počet splátok 7, konečná splatnosť úveru nebola uvedená. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje údaje vyplývajúce zo zákona, a to rozlíšenie splátok na istinu a úroky, úroky a iné poplatky, RPMN, konečnú splatnosť úveru z dôvodov absencie mal zato, že je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkov. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, poukázal na to, že bola zapožičaná suma vo výške 450 eur a úhrada do 1. 1. 2013 bola realizovaná vo výške 828 eur, po hrozbe exekúcie od februára 2015 do marca 2016 bolo uhradených ďalších 964 eur, spolu 1.792 eur, došlo k preplateniu istiny vo výške o 1.342 eur. Poukázal na to, že niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby bolo v rozpore s dobrými mravmi. Mal zato, že mu patrí aj finančné zadosťučinenie.
3. Žalobca súdu predložil svoju písomnú výpoveď, zmluvu o úvere zo dňa 15. 1. 2009, odpoveď na dožiadanie zo dňa 4.5.2016, kópie poštových poukazov o platbách žalovanému, návrh na mimosúdnu dohodu k zmluve zo dňa 20. 9. 2014, odpoveď na žiadosť zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 19. 9. 2016.
4. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29. 12. 2016, ktorý sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 10. 1. 2017 a namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu. Poukázal na to, že je nesporné, že žalobca mylne zaradil uzatvorenú zmluvu pod kvalifikáciu spotrebiteľských zmlúv a ničím nepodložil svoje tvrdenia, že v jeho prípade si nebral úver na účely podnikania, zamestnania a povolania. Mal za to, že okrem iného je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko sa zmluva považuje za absolútny obchod a nie je možné aplikovať ani iné predpisy ako Obchodný zákonník. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol ponúkaný spotrebiteľský úver, na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Predmetná zmluva bola podpísaná za účelom povolania. Uviedol, že žalobca z vlastnej vôle vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania, toto vyhlásenie potvrdil svojim podpisom. Žalovaný toto jeho vyhlásenie akceptoval, nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu nie je spotrebiteľom. Mal za to, že je bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nepomenovaná zmluva, podľa Obchodného zákonníka, si vyžaduje dostatočné vymedzenie subjektov, teda zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvu a vymedzenie predmetu zmluvy. Každopádne si nevyžaduje náležitosti, ktoré uvádza žalobca vo svojich tvrdeniach. Ak strany si zvolia, že zmluvu uzatvoria ako nepomenovanú, náležitosti by sa mali teda posudzovať podľa tých, ktoré si vyžaduje najbližšie ním podobná zmluva, v tomto prípade zmluva o úvere, ktorá je upravená v rámci Obchodného zákonníka § 497 a nasl.. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Ide o fakultatívny prvok, ktorý si môžu strany dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN na, ktoré poukazuje žalobca. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie poukázal na to, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Uviedol, že žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov navrhol, teda žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného opätovne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6. 2. 2017 a uviedol, že popiera skutkové tvrdenia protistrany v celom rozsahu, pretože sú klamlivé, zavádzajúce a v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Uviedol, že má na veci naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, uviedol, že podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Uviedol, že sa začiatkom roku 2016 od občianskeho združenia na internete dozvedel, že úvery spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sú bezúročné a bezpoplatkové a aj ich zmluvy sú v rozpore so zákonom, ako oklamaný spotrebiteľ sa začal domáhať svojich práv, pretože žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil vo výške 1.342 eur, ktoré splatil. Žalovanému mal uhradiť ešte viac ako 1.000 eur. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, poukázal na to, že od ukončenia školy je na plnom invalidnom dôchodku, nikdy s ničím nepodnikal, ani nebol živnostníkom. Poukázal na to, že právne úkony žalovaného pri uzatváraní zmluvy spôsobili vady v zmluve č. XXXXXXX zo dňa 15. 1. 2009, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Uviedol, že právne úkony žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné. Žalobca nikdy nemal vôľu uzavrieť takúto zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Poukázal na dôvod absolútnej neplatnosti, a to nedostatok vážnosti vôle podľa ustanovenia § 37 OZ. Zmluva je vadná pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým právom a preto je neplatná od počiatku. Uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené považuje zmluvu za neplatnú ako celok. Poukázal okrem iných aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/141/2012, v ktorom súd ustálil: ak zákon ako výslovnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, tak jednoznačne tento údaj v zmluve musí byť uvedený, nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracoval výkladom a výpočtom. Ak sa takýto údaj s jednoznačne uvedeným dátumom nenachádza, tak treba považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
6. Žalobca vo veci poukázal, že na základe všetkých uvedených skutkových tvrdení je presvedčený, že vyjadrenie žalovaného je účelové a tendenčné, neobsahuje nejaké právne argumenty. Žalovaný dlhodobo a systematicky ignoruje rozhodnutia súdov na Slovensku, nerešpektuje ustanovenie § 53 a ods. 1 OZ, podľa ktorého je povinný zdržať sa používanie nekalých zmluvných podmienok s rovnakým významom v zmluvách a aj so všetkými ostatnými spotrebiteľmi. Aj vo vzťahu k žalobcovi tieto rozhodnutia žalovaný ignoroval a opätovne ich použil, aj keď o nich už bolo viackrát rozhodnuté, že sú neprijateľné a neplatné. Uviedol, že v ďalšom bude potrebné dôsledne aplikovať ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. predmetnej veci v spojení s ustanovením § 53 ods. 1 OZ a 298 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a na základe toho aj priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur.
7. Súd v súlade § 180 CSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného. Žalovaný sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil, aby súd pojednával bez jeho prítomnosti s poukazom na vyjadrenia, ktoré k žalobe predložil.
8. Vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez vypočutia účastníkov na základe listinných dôkazov. Na základe uvedeného súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a v prítomnosti zástupkyne žalobcu.
9. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
10. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2009, s poukazom, že uvedené rozhodnutie je použiteľné aj v danej právnej veci.
11. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.
12. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné ( § 52 ods. 2 OZ).
14. V zmysle § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 OZ je pre posúdenie statusu spotrebiteľa (od čoho sa odvíja aj posúdenie celej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej) rozhodujúce to, či tento subjekt (fyzická osoba) koná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
17. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 15. 1. 2009 (v spise na č.l. 10) je evidentné, že zmluva bola uzatváraná s dlžníkom (žalobcom) ako s fyzickou osobou, pričom v časti označenia dlžníka (časť „klient“) je dlžník označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého bydliska. Dlžník bol uvedený a identifikovaný ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ, a dokonca ani z úverových zmluvných podmienok nevyplýva, že by bol úver poskytovaný žalobcovi (dlžníkovi) na účel podnikania, ani žeby žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
18. Na základe uvedených skutočností nie je možné konštatovať, že by žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na aplikovateľný nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1930/2011 zo dňa 10. 1. 2012, podľa ktorého je zásahom do práva na spravodlivý proces, ak sa spotrebiteľovi odmietne poskytnúť ochrana neaplikovaním ustanovení o ochrane spotrebiteľa len preto, že je v zmluve označený ako podnikateľ. Žalobca ako dlžník neprejavil vôľu uzatvoriť so žalovaným (veriteľom) úverovú zmluvu za účelom podnikania dlžníka, sám žalovaný v rámci predtlače úverových podmienok určil, že úver je poskytovaný bez stanoveného účelu, a preto je nedôvodné tvrdenie žalovaného, že úver bol žalobcovi poskytovaný na výkon podnikania.
19. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca v podstate požadoval určenie, že žalovaný z prejednávanej úverovej zmluvy nemá právo na úroky a poplatky, pretože došlo k vade, ktorá spôsobuje, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.
20. Súd mal za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný. V rámci právnej argumentácie poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo1/2009 : „Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (teraz § 137 písm. c/ CSP -) považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa.
21. Podľa § 41 OZ - Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
22. Podľa § 657 OZ - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
23. Podľa § 3 ods. 1 OZ - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 37 ods. 1 OZ - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
25. Podľa § 39 OZ - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. CSP (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
27. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='71/1986 Zb.'&ucin-k- dni='15. 1.2009'> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení k 15.1.2009
- Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
28. Podľa § 4 ods. 1 , 2 cit zákona - Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
29. Podľa § 4 ods. 3,4 cit. zákona - Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
30. Smernica Rady 93/13/ EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
31. Podľa čl. 4 bod 1 smernica bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalo s zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, doba uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, ktorej závisí.
32. V prípade zmlúv, v ktorých sú ponúkané spotrebiteľovi podmienky v písomnej forme, musia vždy tieto podmienky byť vypracované zrozumiteľne. V prípade pochybnosti o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 (čl. 5 smernice).
33. V zmysle čl. 8 smernice, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
34. V zmysle ustanovenia § 53 OZ, sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné neslušné hrubo poškodzujúce spotrebiteľa alebo ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené. Často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu ju nemá možnosť vôbec prečítať, resp. pochopiť jeho obsah. Ide teda o zákonný zákaz použitia neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutia a dodávateľ je povinný zdržať sa ich použitia.
35. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predloženého zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používal v dvoch alebo viacerých prípadoch, pritom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
36. Pokiaľ ide o namietanú úplnú neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, už v starom Ríme (najmä Iulianus) možno vysledovať zásadu „favor contractus“ - zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ to čo i len trochu je možné. Táto cesta je bližšia princípom právnej istoty, predvídateľnosti atď. Od čias uhorského práva platí v občianskom práve zásada, že právne úkony treba vykladať tak, aby čo najviac zodpovedali úmyslu strán a tiež tak, aby bola, pokiaľ je to možné, zachovaná ich platnosť. Teda, ak je tu možnosť dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, potom prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť.
37. V danej právnej veci namietal žalobca absolútnu úplnú neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy s poukazom na ustanovenia § 37 a ustanovenie § 39 OZ, dôvody úplnej neplatnosti však vykonaným dokazovaním preukázané neboli.
38. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Nie teda celej neplatnosti zmlúv. Z týchto dôvodov súd žalobu do výroku, ktorým sa domáhal žalobca určenia neplatnosti celej úverovej zmluvy žalobu zamietol.
39. Pokiaľ však ide o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu náležitosti, ktoré ma úverová zmluva obsahovať, súd vychádzal z ustanovení § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, t.j. zák. č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
40. V zmluve jednoznačne neboli uvedené obligatórne náležitosti, a to ročná úroková sadzba a RPMN, preto predmetný úver za považuje za bezúročný a bez poplatkov.
41. Podľa § 451 ods.1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
42. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
43. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
44. Súd mal vo veci preukázané, že žalobca uhradil žalovanému sumu 1.792 eur poštovými poukážkami, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške 450 eur, keďže úver súd považoval za bezúročný a bezodplatný, suma 1.342 eur predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.
45. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
46. Konanie v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia súd vylúčil na samostatné konanie, nakoľko uvedené si vyžaduje doplnenie dokazovania, navyše z hypotézy citovanej právnej normy v časti, ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007 Z.z.) a osobitnými právnymi predpismi, zodpovedá, jednoznačne vyplýva, podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom, a tá v danom štádiu konania zatiaľ splnená nebola.
47. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. V danej právnej veci žalobca bol v konaní prevažne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške trov však už nie je potrebné samostatne rozhodovať, s ohľadom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a doteraz ani zo spisu žiadne nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.