Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-716-2014.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Subarea
17Er/716/2014
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, IČ: HE308237, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom AK Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, proti povinnému: P. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: O. XXX/XX, XXX XX P., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2478,29 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a o návrhu povinného na zastavenie konania, takto
rozhodol:
I. Súd námietky oprávneného zo dňa 23.07.2020 proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 10543/2014 vydanom súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom z a m i e t a.
II. Súd námietky oprávneného zo dňa 23.07.2020 proti paušálnym trovám exekúcie o d m i e t a.
III. Súd návrh oprávneného zo dňa 23.07.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky z a m i e t a.
IV. Súd Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 10543/2014 zo dňa 25.06.2020, vydané súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom r u š í .
V. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka, pod sp. zn. EX 10543/2014 z a s t a v u j e .
VI. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka sa pod sp. zn. EX 10543/2014 viedla exekúcia na návrh oprávneného a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. XRo/XXXX/XXXX zo dňa 04.03.2014.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka vykonaním exekúcie v hore uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 106216 zo dňa 04.03.2014.
3. Súdny exekútor v predmetnej veci vydal dňa 25.06.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).
4. Následne boli súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote doručené námietky oprávneného, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré súdny exekútor predložil na rozhodnutie súdu. Oprávnený v podaných námietkach uviedol, že v konaní bol dosiahnutý výťažok vo výške 15,- Eur a to
priamo na účet oprávneného. Dňa 18.12.2019 bol teda v konaní dosiahnutý výťažok a teda sa exekúcia v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK nezastavuje. Oprávnený namietal aj nárok na paušálne trovy s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 4 a § 5 ods. 3 ZoUNEK s tým, že súdnemu exekútorovi vznikne nárok na náhradu paušálnych trov, len ak oprávnenému zašle upovedomenie o zastavení exekúcie v zákonom, stanovenej lehote a zároveň bola exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií (ďalej len „CRE“). V tomto prípade však nebola splnená ani jedna z dvoch zákonných podmienok na vznik nároku na náhradu paušálnych trov, nakoľko predmetná exekúcia nebola zapísaná v CRE a zároveň exekútor doručil oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Oprávnený je toho názoru, že ZoUNEK je protiústavný, pričom súčasne podal podnet exekučnému súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle § 74 a nasl. Zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, konkrétne o súlade ustanovení ZoUNEK s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s veľmi rozsiahlym odôvodnením, pričom konkrétne uviedol všetky rozpory. Podľa jeho názoru predmetný zákon a jeho ustanovenia neprimeraným spôsobom zasahujú do ústavou chránených práv oprávneného, narúšajú právnu istotu a porušujú zákaz retroaktivity.
5. Súčasťou námietok oprávneného zo dňa 23.07.2020 je oznámenie o prijatí platieb zo dňa 19.12.2019, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi. V tomto oznámení oprávnený uvádza, že zo strany dlžníka došlo k úhrade 15,- Eur na každú z exekúcií č. 1-1363, t.j. celkovo 20.445,- Eur. Prílohu tvorí interná tabuľka oprávneného o prijatých platbách pod por. č. 1-1363 a tiež výpis z účtu oprávneného, ktorý preukazuje jednu prijatú úhradu vo výške 20.445,- Eur.
6. Súdny exekútor spolu s predloženým upovedomením o zastavení starej exekúcie a námietkami oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie súdu predložil svoje vyjadrenie, kde uviedol, že zo všeobecnej aplikačnej praxe exekučných súdov ako aj zo Stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2019, ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ vyplýva, že vymožených 15,- Eur musí byť v dispozičnej sfére súdneho exekútora: „Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t.j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v príslušnej starej exekúcii“. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku. Teda plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Napriek tomu, že oprávnený oznámil prijatie plnenia v každom exekučnom konaní dňa 18.12.2019, takéto plnenie nie je „výťažkom“, a preto súdny exekútor navrhol, aby exekučný súd námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.
7. Dňa 12.06.2019 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie predmetného exekučného konania zo dňa 12.06.2019, v ktorom povinný uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina bol vyhlásený konkurz na jeho majetok, z tohto dôvodu navrhuje exekúciu zastaviť.
8. Súdny exekútor predložil dňa 11.06.2019 tunajšiemu súdu na rozhodnutie podnet na zastavenie konania titulom vyhláseného konkurzu na majetok povinného. Zároveň v podaní zo dňa 07.06.2019 uviedol, že v prípade zastavenia konania si trovy exekúcie neuplatňuje.
9. Súd šetrením v rámci exekučného konania zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. XOdK/ XXX/XXXX bol vyhlásený dňa XX.XX.XXXX konkurz na majetok povinného.
10. V zmysle § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok účinný od 01.01.2020 „postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.“
11. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) „sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.“
12. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK „stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
13. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK „stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie“.
14. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK „rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.“
15. Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK „ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.“
16. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK „ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.“
17. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK „rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.“
18. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK „ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.“
19. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK „upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi,
d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.“
20. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK „upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“
21. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK „upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.“
22. V zmysle § 7 ods. 1 ZoUNEK „proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.“
23. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK „súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.“
24. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
25. Súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko exekučné konanie sa začalo pred 01.04.2017.
26. K výroku I.:
27. Súdny exekútor vyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie dňa 25.06.2020, podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, keďže odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula rozhodná doba piatich rokov, a to podľa vzoru zverejneného Slovenskou komorou exekútorov (§ 5 ods. 1, 2 ZoUNEK). K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 25.06.2020 súdny exekútor vydal v súlade so zákonom.
28. Absencia právnej definície pojmu „výťažok exekúcie“ spôsobuje v praxi výkladové problémy. Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky „Najčastejšie otázky súvisiace so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t.j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v príslušnej starej exekúcii. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno.
29. Skutočnosť, že v konaní bol dosiahnutý výťažok vo výške 15,- Eur oprávnený preukázal súdu iba predloženou rozsiahlou tabuľkou exekučných konaní, v ktorých v každom bola uhradená suma vo výške 15,- Eur a tiež výpis z bankového účtu oprávneného, z ktorého vyplýva, že dňa 19.12.2019 bola od platiteľa „DOO HYDROSLOVAN ADRIJEVICA“ prijatá platby vo výške 20.445,- Eur ako hromadná platba na exekučné konania uvedené v pripojenej tabuľke pod č. 1-1363. Postup, ktorý zvolil oprávnený - hromadné vyplatenie treťou osobou minimálneho výťažku v 1363 navzájom nesúvisiacich exekučných konaniach v ten istý deň je hrubým obchádzaním práva a celkom jednoznačne špekulatívnym prístupom k právnej úprave. Právnu úpravu je potrebné rešpektovať a dodržiavať a nie ju obchádzať alebo zneužívať. Súd je toho názoru, že čiastočný výťažok vo výške 15,- Eur podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, musí byť identifikovateľný od povinného, aby to bolo možné skutočne považovať za výťažok, ktorý bol dosiahnutý v konkrétnej exekúcii. Vzhľadom na uvedené, súd nepovažoval oprávneným oznámenú platbu za výťažok dosiahnutý v tomto exekučnom konaní, a preto konštatuje, že nenastala absolútna výnimka zo zastavenia starých exekúcií v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK.
30. K výroku II.:
31. Súd poznamenáva, že porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s nesplnením povinnosti zapísania všetkých právoplatne neskončených exekúcií do Centrálneho registra exekúcií v zmysle § 243d ods. 3 Exekučného poriadku zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Preto, ak oprávnený nadobudol pochybnosť, resp. presvedčenie o tom, že súdny exekútor si nesplnil svoju zákonnú povinnosť zapísať exekúciu do Centrálneho registra exekúcií v stanovenej lehote (t.j. do 30.06.2016), má možnosť podať Slovenskej komore exekútorov podnet na preskúmanie, kontrolu a zápis absentujúcich údajov do Centrálneho registra exekúcií. Postup v tomto prípade od 01.07.2016 upravuje ustanovenie §211a ods. 3 Exekučného poriadku.
32. Z obsahu súd posúdil písomné podanie oprávneného aj ako námietky proti paušálnym trovám exekúcie. Súdny exekútor si v upovedomení o zastavení starej exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 42,- Eur, pozostávajúce z paušálnych trov 35,- Eur a 20% DPH vo výške 7,- Eur.
33. Keďže si súdny exekútor uplatnil len paušálne trovy exekúcie, proti ktorým námietky nie sú prípustné (§ 7 ods. 1, veta druhá ZoUNEK), súd rozhodol tak, že námietky oprávneného proti trovám exekúcie ako neprípustné odmietol.
34. K výroku III.:
35. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“).
36. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor Ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
37. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu, v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania“). Táto formulácia vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla
namietnutého porušenia Ústavy Slovenskej republiky, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd domnieva, že Ústava Slovenskej republiky je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.
38. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho predpisu nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to: 1.) ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou Slovenskej republiky spája s prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore a 2.) v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou Slovenskej republiky je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
39. Súd v tomto prípade dôsledným preštudovaním uvádzaných dôvodov oprávneného nepovažuje ZoUNEK za rozporný s Ústavou Slovenskej republiky, a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky iniciovať konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a z tohto dôvodu prerušovať toto konanie. Súd v neposlednom rade s ohľadom na časové hľadisko skôr podaných námietok tiež poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z predbežných prerokovaní napr. I. ÚS 220/2020-18 zo dňa 12.05.2020, I. ÚS 221/2020-18 zo dňa 12.05.2020, IV. ÚS 239/2020-19 zo dňa 09.06.2020, III. ÚS 237/2020-18 zo dňa 23.06.2020, II. ÚS 241/2020-18 zo dňa 26.05.2020 a II. ÚS 251/2020-19 zo dňa 26.05.2020. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1, a preto súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky zamietol.
40. K výroku IV. a V.:
41. Súd ďalej rozhodoval o návrhu povinného na zastavenie zo dňa 12.06.2019.
42. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
43. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
44. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
45. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
46. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
47. Podľa § 166a ods. 2 ZKR, pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
48. Podľa § 166b ods. 1 ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
49. Podľa § 166b ods. 2 ZKR, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
50. V zmysle § 3 ods. 1 ZoUNEK Rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
51. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK „Rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.“
52. Súd konštatuje, že predmetné exekučné konanie je starou exekúciou v zmysle § 1 ods. 2 ZoUNEK, ktorá sa v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK nezastavila ex lege dňa 01.01.2020, resp. v dôsledku účinnosti právnej úpravy ZoUNEK, nakoľko po zohľadnení vyššie uvedenej právnej úpravy súd v predmetnom exekučnom konaní rozhodoval o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.06.2019, ktorý bol súdu doručený dňa 12.06.2019. V dôsledku uvedeného súd zrušil Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 10543/2014 a rozhodol o návrhu povinného tak, ako je uvedené vo výroku V. predmetného uznesenia a exekúciu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil.
53. K výroku VI.:
54. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov nepriznal, pretože si súdny exekútor náhradu trov exekúcie neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 Civilného sporového poriadku).
Proti tomuto uzneseniu môže ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, podať sťažnosť do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Martin (§ 240 a § 242 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 243 Civilného sporového poriadku sa má v sťažnosti popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Podľa § 244 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
Podľa § 248 Civilného sporového poriadku rozhodne o sťažnosti súd prvej inštancie.