Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-764-2011.pdf
PDF · 72.76 KB
Case nature
Subarea
17Er/764/2011
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: N I K É, spol. s r.o., IČO: 00 603 741, Ilkovičova 34, 812 03 Bratislava, v zastúpení: AGILITA, advokátska kancelária, IČO: 35 753 510, Panenská 7, 511 03 Bratislava proti povinnému: FIRECOM - KVH, s.r.o., IČO: 36 426 253, Jilemnického 8, 038 01 Martin, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.237,66- € s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho LLM MBA pod sp. zn. EX 2861/2011 z a s t a v u j e.
II. Súd z a v ä z u j e na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho LLM MBA vo výške 53,87- € oprávneného, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho LLM MBA sa pod sp. zn. EX 2861/2011 vedie exekúcia na návrh oprávneného, doručený na úrad súdneho exekútora dňa 01.04.2011, a to na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 18Cb/125/2010-41 zo dňa 26.01.2011.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 075904 zo dňa 07.04.2011.
3. Dňa 03.08.2015 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko mu dňa 20.07.2015 bol zo strany oprávneného doručený návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 17.07.2015. Súčasťou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bolo aj vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis EX 2861/2011. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie celkom vo výške 150,59- €.
4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1. písm. c) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Tak ako oprávnenému patrí právo podať návrh na vykonanie exekúcie, patrí mu aj právo navrhnúť jej zastavenie. Toto právo oprávneného sa odráža v ust. § 57 ods. 1 písm. c) EP. Po podaní návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného niet procesného dôvodu, ktorý opodstatňuje pokračovanie v exekúcii. Vzhľadom na dispozitívny úkon oprávneného, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP zastavil.
8. Súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 150,59- €.
9. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku.
11. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. (2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
13. Súdny exekútor si v zmysle citovaného ustanovenia uplatnil minimálnu odmenu vo výške 33,19- €, ktorá mu v zmysle tohto zákonného ustanovenia patrí a súd mu ju priznal v plnej výške, t.j. vo výške 33,19- €.
14. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Súdny exekútor si ďalej podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky uplatnil náhradu hotových výdavkov celkom vo výške 92,30- €, a to titulom poštovného a archivácie spisu. Preštudovaním spisu súdneho exekútora mal súd preukázané hotové výdavky účelne vynaložené súdnym exekútorom na poštovné celkom vo výške 11,70- €. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky, ktoré si uplatnil v súvislosti s doručením príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, exekučných príkazov - príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a príkazov na odblokovanie účtu povinného v banke, nakoľko tieto výdavky nepovažoval za účelne vynaložené. Súdny exekútor si uplatnil výdavky súvisiace s týmito príkazmi v neúmernom počte, nakoľko ich adresoval 17- tim bankám, čo súd nepovažoval za účelné. Súdny exekútor mal zistiť, v ktorej banke príp. bankách má povinný vedený účet a príkazy vystaviť a doručiť len do tejto banky príp. bánk. Vzhľadom na uvedené, súd v súvislosti s týmito príkazmi priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky len za doručovanie príkazov do jednej banky. V zmysle uvedeného tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné celkom vo výške 11,70- €, t.j. uplatnené hotové výdavky ponížené o uplatnené hotové výdavky týkajúce sa predmetných príkazov na začatie exekúcie, exekučných príkazov a príkazov na odblokovanie účtu povinného v banke. Súd k uplatneným hotovým výdavkom označeným ako archivácia spisu ďalej uvádza, že nie je možné priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi z dôvodu, že ich súd nepovažuje za účelné v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v prospech oprávneného. Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov, výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, toner, kopírovanie, písacie potreby a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto má súd za to, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 Vyhlášky neprináleží.
16. Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie pri odmene uplatnil aj položku 20% dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), pretože súdny exekútor je preukázateľne platcom DPH. Súd v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi v rámci trov exekúcie pri odmene položku uplatnenej DPH vo výške 6,64- € z odmeny vo výške 33,19- €, a pri hotových výdavkoch DPH vo výške 2,34- € z hotových výdavkov vo výške 11,70- €.
17. Súd tak súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vrátane DPH pri odmene spolu vo výške 53,87- € (33,19- €+ 6,64- € + 11,70- € + 2,34- €).
18. V danom prípade oprávnený podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie, pričom si musel byť vedomý toho, že v dôsledku jeho dispozitívneho úkonu dôjde k jej zastaveniu. Oprávnený teda procesne zavinil zastavenie exekúcie, súd mu preto v zmysle vyššie cit. ust. § 203 Exekučného poriadku uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná s ť a ž n o s ť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 Civilného sporového poriadku).
Proti tomuto uzneseniu môže ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, podať sťažnosť do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Martin (§ 240 a § 242 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 243 Civilného sporového poriadku sa má v sťažnosti popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Podľa § 244 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
Podľa § 248 Civilného sporového poriadku rozhodne o sťažnosti súd prvej inštancie.