Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/372/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobkyne C.. W. K., L.. XX.X.XXXX, J. T. G. Č.. X, XXX XX T. G., zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Škultétyho 3, 040 01 Košice proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpenému AK JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava v konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov takto

rozhodol:

I. Rozhodcovské rozsudky Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 18.9.2014 pod sp.zn. XXX/XX/XX a sp.zn. XXX/XX/XX z r u š u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy tohto konania v celom rozsahu.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 331,50 eur na účet: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, ŠS: XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zrušil rozhodcovské rozsudky Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. 18.9.2014 pod sp.zn. XXX/XX/XX a XXX/ XX/XX zo dňa 18.9.2014 na tom skutkovom základe, že žalobkyňa popiera platnosť rozhodcovských zmlúv č. XXXXXXXXXX z 21.11.2012 a č. XXXXXXXXXX z 21.11.2012, ktoré boli súčasťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere a na základe ktorých žalovaný podal návrh na začatie rozhodcovského konania.

2. Poukázala na to, že uzatvorením týchto rozhodcovských zmlúv došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, pretože inak by sa viedlo konanie v mieste bydliska podľa pred všeobecným súdom a nie podľa vnútorného štatútu rozhodcovského súdu, podľa ktorého rozhodcovské konanie aj prebiehalo. Ide teda o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 50 ods. 1 a ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, najmä z dôvodu, že žalovaný si v priamo a autoritatívne predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy možnosť výberu, či prípadný spor predložia rozhodcovskému súdu alebo príslušnému súdu Slovenskej republiky. Právo výberu, akému súd spor predloží, spočíva podľa zmluvy na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh, teda v konečnom dôsledku ide o žalovaného, ktorý má eminentný záujem na tom, aby spory so žalobkyňou boli riešené pred rozhodcovským súdom, pred ktorým postavenie oprávneného bude oveľa výhodnejšie.

3. Zároveň poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/217/2012, podľa ktorého rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej

autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.

4. K samotnému konaniu pred rozhodcovským súdom uviedla, že jej bolo odňaté právo konať pred rozhodcovským súdom, a to práva žalobkyne zaručené v Ústave SR v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené tým, že rozhodcovský súd nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobkyňu ako účastníčku rozhodcovského konania, ani jej neoznámil termín rozhodovania a neumožnil jej tak riadne si obhájiť svoje práva.

5. Okrem toho poukázala na to, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo predstavuje samo o sebe dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

6. Žalobkyňa sa teda domáha zrušenia rozhodcovských rozsudkov z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) Zákona 244/2002 Z.z.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov konania. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola individuálne uzavretým právnym aktom, keďže rozhodcovskú zmluvu strany v konaní uzatvorili ako osobitný úkon na osobitnej listine a rozhodcovská zmluva nemusela vôbec trvať, a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere, prípadne mohla aj zaniknúť jednostranným úkonom žalobkyne - odstúpením od zmluvy. Preto v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka nemôže ísť neprijateľnú zmluvnú podmienku.

8. Taktiež poukázal na to, že zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť okrem iného aj štatút a rokovací poriadok ním zriadeného Stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny, a teda možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu a pravidlami rozhodcovského konania objektívne existovala nielen v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na jej odstúpenie, prípadne kedykoľvek následne a poukázal na ust. § 25 ods. 10 rokovacieho poriadku, podľa ktorého rozhodcovský súd môže aj bez vypočutia žalovaného vydať rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, vyplývajúcej zo skutočností, uvedených žalobcom, alebo bola v prvopise predložená zmenka alebo šek. Rozhodcovský súd je v takomto prípade zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému, teda vydaním rozhodcovského rozsudku neboli porušené práva žalobkyne. Má za to, že ustanovenia rokovacieho poriadku upravujú rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania a umožňujú rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu a poskytujú rovnakú možnosť na uplatnenie práv na ich ochranu.

9. Pokiaľ sa týka porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa, mal za to, že rozhodcovský súd sa zaoberal, ako vyplýva z jeho odôvodnenia, príslušnými predpismi na ochranu spotrebiteľa v zmysle Zákona 129/2010, a preto dôvody, pre ktoré sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, nie sú preukázané, sú nedôvodné a neopodstatnené.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Z pripojených rozhodcovských spisov sp.zn. XXX/XX/XX a XXX/XX/XX súd zistil, že dňa 11.7.2014 na rozhodcovskom súde - Slovenský arbitrážny súd, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. začalo konanie o návrhoch PROFI CREDIT Slovakia a.s. proti žalovanej, ktorým sa žalobca domáhal vo veci sp.zn. 296/07/14 zaplatenia istiny 2.246,32 eur s prísl. a vo veci sp.zn. XXX/XX/XX čiastky 2.313,10 eur. V oboch prípadoch rozhodcovský súd rozhodol dňa 18.9.2014 tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 2.246,42 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 1,15% ročne s tým, že ak úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.410,- eur a odo dňa, nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.410,- eur, len 5,25% ročný úrok z omeškania z istiny 2.246,42 eur, ako aj trovy rozhodcovského konania. To isté bolo aj v rozsudku - X. XXX/XX/XX, kde žalovaná bola zaviazaná zaplatiť 2.313,10 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 1,15% ročne z jednotlivých splátok úveru až do zaplatenia s tým, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, kedy celková suma tohto úroku

z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur, len 5,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.313,10 eur až do zaplatenia, ako aj trovy rozhodcovského konania a trovy právneho zastúpenia.

11. Z odôvodnenia predmetných rozsudkov vyplýva, že rozhodca vyhodnotil predložené listinné dôkazy tak, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne a bolo namieste jej vyhovieť, pretože bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a revolvingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 1.410,- eur a v sume 1.500,- eur. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve uzavrela, že bola vyhodnotená ako dostatočne jasná, zrozumiteľná a uzavretá v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona 250/2007 a čl. 24 Smernice EP AR č. 2008/48 ES. Mal za to, že žalovaná ako spotrebiteľ bola v návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o dôsledku rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine a jej uzatvorenie nebolo podmieňované uzatvorením hlavného záväzku, teda zmluvy o revolvingovom úvere a naviac dlžník, t.j. žalovaná, mal právo od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, pričom toto právo nevyužila. Teda je zrejmé, že žalovaná mala možnosť voľby, či prijať alebo neprijať rozhodcovskú zmluvu, pričom rozhodnutie prijať mohla v dostatočne dlhej dobe 14 dní zvrátiť odstúpením od zmluvy. Zároveň v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka citoval dohodu o zmluvnej pokute a nadviazal na úpravu obsiahnutú v čl. 14.1 zmluvných dojednaní, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jeho časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne z každej sumy za každý deň omeškania, a preto o zmluvnej pokute bolo rozhodnuté v zmysle žalobného petitu.

12. Podľa ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase rozhodovania rozhodcovského súdu (ďalej v rozhodnutí ako „zákon o rozhodcovskom konaní“)účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou, podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sú splnené podmienky, uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) - j), teda samotný zákon výslovne taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia.

13. Podľa ust. § 52 ods. 1) Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

14. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ust.§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tento zákon upravuje a) rozhodovanie v majetkových sporoch, vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

23. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve.

25. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou, podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

26. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

27. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. 1) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

28. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) - c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu, uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

29. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním o merite veci, ale je konaním o preskúmaní zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) - j).

31. Rozhodcovskú zmluvu treba posudzovať podľa predpisov, účinných v čase jej uzatvorenia. Keďže bola uzatvorená pred 1.1.2015, treba ju posudzovať podľa vtedy platného zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní.

32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ uzatvorili dňa 21.11.2012 rozhodcovské zmluvy, a to 8300053193 a 8300053192. Rozhodcovskú zmluvu uzatvorili ako osobitný právny úkon na osobitnom liste a žalobkyňa vyslovila súhlas s ich uzavretím.

33. Podľa bodu 2 dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom prehlasuje, že bol o tom jasne a zrozumiteľne informovaný. Ďalej vyplynulo z tejto zmluvy, že veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na znení rozhodcovskej zmluvy.

34. Podľa čl. 5 zmluvy sa mala vzťahovať táto dohoda na akékoľvek nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že tieto spory budú riešené

cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stálych rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane, podávajúcej žalobný návrh.

35. Podľa bodu 7 dlžník je od zmluvy oprávnený odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej uzavretia, a to zásadne písomne. Lehota je dodržaná, ak je odstúpenie zaslané na adresu veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

36. Rozhodcovské zmluvy sú samostatným dokumentom, svedčiacim o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretými úverovými zmluvami v rovnaký deň, avšak svojim obsahom nepodmieňoval vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úveroch.

37. Z dokazovania v súdnom konaní nevyplynulo, aby žalobca bol nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy navedený, prinútený, resp. poskytnutie úveru aby bolo podmieňované uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by samy osebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že by si žalobkyňa pri jej podpísaní neuvedomovala dôsledky, ktoré budú zo zmlúv vyvolané, mala možnosť odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá bola určená v samotnej zmluve, a to bez toho, aby zároveň odstúpila od zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu preto súd neuznal prezentovaný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) Zákona 244/202 Z.z. Súd skúmal tiež dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § ods. 1 písm. g).

38. Podľa ust. § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

39. V danom prípade zo spisu rozhodcovského súdu bolo zistené, že žalovanej sa v jednej obálke spolu doručovala žaloba, rozsudok a prílohy, ktoré prevzala 31.10.2014. V konaní nebolo zistené jej stanovisko a rozhodcovský súd neskúmal, či žalobkyňa bola oboznámená so štatútom rozhodcovského súdu a s jeho rokovacím poriadkom.

40. Súd mal za to, že žalobkyňa nebola náležite, jasne a zrozumiteľne oboznámená s podmienkami rozhodcovského konania a bolo je odňaté právo konať pred týmto súdom, lebo o rozhodcovskom konaní sa dozvedela, až keď jej bol doručený rozsudok spolu so žalobou.

41. Súd mal za to, že takýmto konaním bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a preto predmetné rozhodcovské rozsudky zrušil z dôvodov § 40 ods. 1 písm. g) Zákona 244/2002.

42. Pokiaľ sa týka dôvodu zrušenia v zmysle § 40 ods. 1 písm. j), súd má za to, že v tomto smere sú argumenty žalobkyne dôvodné, keďže namietala, že zmluva o úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, pretože odplata za poskytnutý úver predstavovala 70,01% ročné navýšenie úveru, čo niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu, obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v danom období a obdobných prípadoch. Rozhodcovským rozsudkom bol okrem iného priznaný žalovanému aj poplatok za poskytnutie úveru, napriek tomu, že táto zmluva mala byť považovaná za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že neobsahovala niektoré obligatórne náležitosti, ktoré musí obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 Zákona 129/2010 zmluva o spotrebiteľských úveroch a pri ich absencii § 11 ods. 1 hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

43. O zmluvnej pokute nie je v úverovej zmluve ako dvojstrannom právnom úkone zmienka. Táto je upravená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. vo všeobecných obchodných podmienkach. Nejedná sa teda o zmluvne dojednanú zmluvnú pokutu, pretože ju upravuje jednostranný právny úkon predpripravený a naformulovaný zo strany veriteľa, ktorý nie je spotrebiteľom podpísaný a preto súd uzavrel, že k dohode o zmluvnej pokute nedošlo, pretože nebola uzavretá platne. Napriek tomu žalobcovi bola priznaná vo výške sadzby 0,04% z dlžnej sumy denne, čo predstavuje 14,6% ročne. Žalobkyňa v zmluve mala schválený úver pri úverovej zmluve 8300053193 vo výške 1.410,- eur, ktoré mala splatiť v 42 mesačných splátkach po 75,55 eur, pričom celková čiastka, ktorú mala vrátiť spolu s

úrokmi, činila 3.173,10 eur a pri úverovej zmluve 8300053192 bol poskytnutý spotrebiteľský úver 1.500,- eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa vrátiť po dobu 42 mesiacov v mesačných splátkach po 80,37 eur s tým, že celková čiastka spolu s úrokmi mala činiť 3.375,54 eur, ktorú bola povinná vrátiť žalovanému. Ročná úroková sadzba pri oboch úveroch, ako aj RPMN činila 70,01%.

44. Na základe zisteného skutkového stavu súd mal teda za to, že žalovanému bol priznaný zmluvný úrok, dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi, a teda je neplatný; že v zmluve bola neplatne dohodnutá zmluvná pokuta bez písomnej zmluvy a nesprávne bola vyhodnotená, a že pri rozhodovaní došlo k nedodržaniu ustanovení na ochranu spotrebiteľa, preto súd predmetné rozhodcovské rozsudky v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zrušil s tým, že právnym názorom súdu bude rozhodca, konajúci o žalobe žalovaného v ďalšom konaní viazaný.

45. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa ods. 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

46. Žalobkyňa je v tomto konaní osobne oslobodená od súdnych poplatkov, a to podľa § 4 ods. 1 písm. u) Zákona 71/1992 Zb. a poplatková povinnosť prešla podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona na žalovaného, preto ho súd zaviazal v súlade s položkou 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov na úhradu sumy 331,50 eur za súdny poplatok za návrh, ktorý je povinný zaplatiť v súdom stanovenej lehote a v prípade, ak tento poplatok neuhradí, bude ho súd vymáhať.

47. Podľa ust. § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. V zmysle týchto zákonných ustanovení keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd zaviazal žalovaného aj na náhradu trov konania, o ktorom súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.