Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4S-23-2016.pdf
PDF · 138.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne NADIN PARTNER, spol. s.r.o., Staničná 1261, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 44 992 637, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka č. 22175/P, právne zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28. septembra 2015 č. 1473951/2015 a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. marca 2016 č. 261598/2015 na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica zo dňa 11. marca 2016 č. 261598/2015.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 2. októbra 2015 č. 1501168/2015 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty NADIN PARTNER spol. s r.o., IČO 44992637, DIČ 2022921593, IČ DPH SK2022921593, Staničná 1261, 09301 Vranov nad Topľou rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 440.00 EUR, slovom devätnásťtisíc štyristoštyridsať EUR. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, znižuje nadmerný odpočet zo sumy 21 914,48 EUR slovom dvadsaťjedentisíc deväťstoštmásť EUR, štyridsaťosem eurocentov na sumu 2 474,48 EUR slovom dvetisíc štyristosedemdesiatštyri eur a štyridsaťosem eurocentov
Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní -21 914,48 EUR Nadmerný odpočet zistený správcom dane -2 474,48 EUR rozdiel v sume 19 440,00 EUR Nadmerný odpočet vrátený do 10 dní od skončenia kontroly 2 474,48 EUR
2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 11. marca 2016 č. 261598/2015 rozhodol o odvolaní proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. 1501168/2015 zo dňa 02.10.2015, ktorým Daňový úrad Prešov podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil za zdaňovacie obdobie máj 2012 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 440,00 EUR, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 21 914,48 EUR na sumu 2 474,48 EUR
daňovému subjektu NADIN PARTNER spol. s r.o., Staničná 1261, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO 44 992 637. DIČ 2022921593, IČ DPH SK2022921593, potvrdil.
3. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že daňový subjekt sa podaním zo dňa 03.11.2015 odvolal proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 1501168/2015 zo dňa 02.10.2015 a v odvolaní namietal, že nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly. Podľa jeho názoru niet pochybností o správnosti a pravdivosti dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia vo veci odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov. Ďalej namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie odberateľskej spoločnosti a skutočnosť, že nie je v možnostiach a schopnostiach správcu dane zabezpečiť plynulý chod daňovej kontroly pri obstarávaní dôkazov, nemôže byť vyhodnotené v neprospech daňového subjektu. Ďalej v odvolaní namietal, že mýtne záznamy nevypovedajú o zabezpečení a vybavení vyznačených trás elektronickými mýtnymi čítacími zariadeniami. Vytýkal správcovi dane, že nepovažuje výpisy trás, na ktorých sa neuvádza výslovne ..hranica SR“, za trasu, ktorá prešla hranicou SR. Ak by správca dane skúmal skutočnosť, či sa na vyznačenej trase nachádza hraničný prechod, došiel by k úplne iným záverom. Nakúpenie tovaru bolo jednoznačne preukázané a priznané, či už výpoveďami svedkov alebo listinnými dôkazmi zabezpečenými počas daňového konania. Spoločnosť NADIN PARTNER, spol. s.r.o. si riadne viedla záznamy o dodaní a premiestnení tovaru. Ak sa v CMR dokladoch č. 6864715 a č. 7265501 neuvádza príjemca, resp. je ním iný podnikateľský subjekt, ako ten, ktorý je uvedený v kolónke č. 2 ako príjemca, je to tak preto, že došlo k ďalšiemu nadobudnutiu tovaru, prípadne k jeho predaju subjektom tam uvedeným. Prepravca EČV - MAC382 nie je súčasťou ani vlastníctvom spoločnosti NADIN PARTNER, spol. s r.o. a neplnenie si povinnosti zakúpiť a používať mýtnu jednotku nemôže byť vykladané v neprospech spoločnosti NADIN PARTNER, spol. s r.o. Rovnako zadovážené mýtne záznamy nie je možné vykladať tak, že vozidlá neopustili hranicu SR.
4. Daňový subjekt v odvolaní poukázal na skutočnosť, že Daňový úrad prekročil maximálnu lehotu na vykonanie kontroly, čím bol zo strany správcu dane porušený zákon. Prekročením zákonnej lehoty mohlo dôjsť k nezákonnému zásahu daňových orgánov do jeho práv a oprávnených záujmov. Poukázal na to, že záväzný charakter lehoty na vykonanie daňovej kontroly potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/9/2007 zo dňa 18.04.2007, podľa ktorého lehoty uvedené v § 46 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov sú zákonné procesné lehoty, a keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je možné, aby ich správca dane nerešpektoval, resp., aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu. Obdobný názor je vyjadrený aj v ďalšom rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžf/107/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého po uplynutí ustanovených lehôt na vykonanie daňovej kontroly môže táto pokračovať iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom prípade môže konanie správcu dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 24/2010-57 z 29. júna 2010, kde ústavný súd vyslovil, že „ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý“. Ak správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola potom nie je vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že protokol je použitý, potom celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočnosti zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné. Podľa jeho názoru uvádza skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu a nesprávneho právneho posúdenia v lehote, ktorá presahuje maximálnu možnú dĺžku konania daňovej kontroly.
5. Žalovaný preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a zo spisového materiálu zistil, že Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu NADIN PARTNER, spol. s r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2012. Daňová kontrola bola začatá dňa 06.08.2012. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z nakúpeného cukru od dodávateľa MST Trade, s.r.o., Bešeňovská cesta 125/321, Dvory nad Žitavou na základe faktúr č. 2012/00608 zo dňa 15.05.2012, základ dane 18 240.00 EUR. DPH 3 648.00 EUR. č. 2012/00617 zo dňa 17.05.2012, základ dane 18 240,00 EUR. DPH 3 648.00 EUR, č. 2012/00618 zo dňa 17.05.2012,
základ dane 18 240,00 EUR, DPH 3 648,00 EUR. č. 2012/00620 zo dňa 18.05.2012, základ dane 18 240,00 EUR, DPH 3 648.00 EUR, č. 2012/00667 zo dňa 25.05.2012, základ dane 18 240,00 EUR, DPH 3 648,00 EUR, č. 2012/00608 zo dňa 15.05.2012, základ dane 18 240,00 EUR, DPH 3 648,00 EUR.
6. Za účelom preverenia skutočností deklarovaných v uvedených faktúrach správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane. Daňovému úradu Nitra dožiadanie č. 9715401/5/2217019/2012 zo dňa 15.08.2012.
7. Z dôvodu, že NADIN PARTNER, spol. s r.o. všetok nakúpený cukor od dodávateľa MST Trade, s.r.o. dodal do Maďarska pre odberateľa BEREG-ELELMISZER kft., Székely Bertalan Utca 4, Budapešť ako dodávku oslobodenú od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov na základe faktúr č. FV1200017 zo dňa 25.05.2012 v cene 38 880,00 EUR č. FV1200016 zo dňa 18.05.2012 v cene 19 440,00 EUR, č. FV1200015 zo dňa 16.05.2012 v cene 39 120.00 EUR a č. FV1200014 zo dňa 15.05.2012 v cene 19 200,00 EUR, preto správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 2012/2587236 zo dňa 17.09.2012 a vydal rozhodnutie zo dňa 25.09.2012 o prerušení daňovej kontroly do dňa doručenia odpovede.
8. Daňový subjekt v čase prerušenia daňovej kontroly žiadal opakovane správcu dane o poskytnutie informácií, aké ďalšie právne úkony vykonal pre získanie odpovede na medzinárodnú výmenu informácií a žiadal o obnovenie kontroly. Správca dane ho listami informoval o stave žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Čiastočná odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 14.08.2013, v ktorej sa uvádza, že maďarský daňový subjekt nebolo možné skontaktovať na jeho registrovanej adrese. Z odpovede bolo zistené, že adresát „odsťahovaný na neznáme miesto“. S daňovým subjektom sa nepodarilo skontaktovať ani účtovnej spoločnosti. Maďarská daňová správa ešte čakala na odpoveď z imigračného úradu a z registra obyvateľstva ohľadom miesta pobytu A. F., konateľa spoločnosti BEREG- ELELMISZER kft. Dňa 23.01.2014 zaslal správca dane urgenciu k žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií zo dňa 17.09.2012. Z odpovede maďarskej daňovej správy zo dňa 07.03.2014 bolo zistené, že o konateľovi spoločnosti BEREG-ELELMISZER kft. nemá maďarská daňová správa žiadne informácie, daňový subjekt je vo svojom registrovom sídle nekontaktný a maďarský správca dane nemá ku kontrole žiadne doklady. Po doručení tejto odpovede správca dane oznámil daňovému subjektu pokračovanie daňovej kontroly, keďže 08.03.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
9. Dňa 07.04.2014 správca dane vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.., Mlynské Nivy 45, Bratislava na poskytnutie výpisov mýtnych transakcií vozidiel, ktoré boli uvedené na CMR a faktúrach za kryštálový cukor dodaný do Maďarska a mien prepravcov. Z odpovede bolo zistené, že uvedené vozidlá neužívali za máj 2012 vymedzené úseky ciest prostredníctvom tzv. „ticketingu“.
10. Správca dane opätovne výzvou zo dňa 05.08.2014 vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o poskytnutie údajov, či ťahače LSN 101. K1C 932 a KER 007 boli registrované v elektronickom mýtnom systéme za obdobie máj 2012. Z odpovede zo dňa 18.08.2014 zistil, že uvedené vozidlá boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme. Dané vozidla neužívali vymedzené úseky ciest prostredníctvom tzv. „ticketingu“. Z odpovede Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zistil správca dane, že Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií požiadal maďarskú daňovú správu o preverenie prepravy kryštálového cukru zo Slovenska do Maďarska, ktorú podľa CMR č. 7272042 zo dňa 25.05.2012, č. 7272059 zo dňa 25.05.2012, č. 7265512 zo dňa 18.05.2012, č. 7265510 zo dňa 17.05.2012, č. 7265511 zo dňa 17.05.2012 a č. 7265509 zo dňa 15.05.2012 mal vykonať Lászlo Tibor Karácsony a z odpovede maďarskej daňovej správy doručenej Daňovému úradu Nitra, pobočka Nové Zámky bol zistené, že maďarský prepravca prepravu cukru podľa uvedených CMR nevykonal (odpoveď zo dňa 20.05.2013).
11. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 10.11 2014 oboznámil daňový subjekt so zistenými skutočnosťami a zároveň ho vyzval na vyjadrenie sa k preprave cukru do Maďarska a k náklade tovaru.
12. Výzvou zo dňa 21.11.2014 správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov jednoznačne preukazujúcich právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pri nákupe cukru od dodávateľa MST Trade, s.r.o. a dôkazy preukazujúce právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1, 5
a 8 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pri predaji cukru pre BEREG-ELELMISZER kft. Daňový subjekt v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2014 uviedol, že preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane a k uplatneniu práva na odpočítanie dane z faktúr za nákup cukru od spoločnosti MST Trade s.r.o. nezaujal žiadne stanovisko.
13. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré mal k dispozícii správca dane konštatoval, že daňový subjekt vyfakturovaný kryštálový cukor pre BEREG-ELELMISZER kft., ktorý mal nakúpiť v sklade v Nových Zámkoch, neodoslal, nedošlo ani k jeho preprave zo Slovenska do Maďarska, preto nedošlo ani k jeho dodaniu oslobodenému od dane. Zo strany daňového subjektu tým došlo k porušeniu § 43 ods. 1.5 a 8 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a článku 138 Šiestej smernice Rady č. 2006/112/ES. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 9715401/5/344376/2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa 13.02.2015. Dňom doručenia protokolu bola daňová kontrola ukončená. V lehote určenej správcom dane sa daňový subjekt k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril, o čom správca dane spísal úradný záznam a následne vydal rozhodnutie zo dňa 17.03.2015 č. 68123/2015.
14. Daňový subjekt sa proti rozhodnutiu zo dňa 17.03.2015 č. 68123/2015 odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 15.07.2015 č. 1162678/2015 rozhodnutie Daňového úradu Prešov zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a pri ústnom pojednávaní dňa 30.09.2015 oboznámil daňový subjekt s priebehom a výsledkom dokazovania vo vyrubovacom konaní. Poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos plc., podľa ktorého na to, aby mohol byť tovar oslobodený od dane z dôvodu jeho dodania, musí sa odoslať alebo prepraviť z jedného členského štátu do iného členského štátu. Dodanie do iného členského štátu a jeho prepravu daňový subjekt preukázal iba formálne faktúrami a CMR, ktoré neboli potvrdené odberateľom. Dodanie tovaru sa nepotvrdilo ani na základe dožiadania a iný doklad potvrdzujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte daňový subjekt nepredložil. V danej veci podľa správcu dane nebol dodržaný princíp neutrality dane. ktorý predpokladá, že akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania, teda, kde niet zdanenia nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia, tam niet oslobodenia od dane v členskom štáte odoslania. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-73/06 Pfanzer, podľa ktorého, ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že v danej veci došlo k dodaniu tovaru bez oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Následne rozhodnutím zo dňa 02.10.2015 č. 1501168/2015 určil spoločnosti NADIN PARTNER, spol. s r.o. rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19.440.00 EUR. t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 21 914,48 EUR na sumu 2 474,48 EUR.
15. Žalovaný k odvolacím námietkam uviedol, že z dožiadania č. 9412402/5/2353563/2013 zo dňa 30.05.2013 zistil, že daň z pridanej hodnoty z faktúr za dodanie cukru pre spoločnosť NADIN PARTNER, spol. s r.o. bola zaevidovaná, priznaná i odvedená v zdaňovacom období máj 2012, preto odpočítanie dane u odberateľa NADIN PARTNER, spol. s r.o. považoval za opodstatnené a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Preto sú námietky daňového subjektu, že nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly vo veci odpočítania dane právne irelevantné.
16. Ďalej uviedol, že daňový subjekt, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane v súvislosti s dodaním tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte je povinný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok (§ 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) bez akýchkoľvek pochybností. V danom prípade maďarský daňový subjekt, ktorému mal byť dodaný cukor s maďarskou daňovou správou nekomunikuje a z toho dôvodu nebolo možné preveriť deklarovaný zdaniteľný obchod u odberateľa. Poukázal na rozporné vyjadrenia daňového subjektu a jeho dodávateľa MST Trade, s.r.o., kto bol pri nakladaní cukru, že vozidlá uvedené na CMR v tom čase boli na inom mieste a CMR neboli potvrdené odberateľom. Žalovaný preto konštatoval, že zo strany daňového subjektu nebolo dostatočným spôsobom preukázané dodanie cukru do iného členského štátu, a tým i neopodstatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
17. Ďalej uviedol, že je pravdou, že daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za konanie odberateľskej spoločnosti. Je však zodpovedný za splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, ktoré pri intrakomunitámom dodaní tovaru do iného členského štátu pre dodávateľa vyplývajú z § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Oddiel 24 CMR „Tovar prevzal, dátum, podpis a pečiatka“ nie je vyplnený, čím sa prevzatie tovaru nepotvrdilo, preto námietka daňového subjektu, že prepravu tovaru objednal maďarský odberateľ a CMR od prepravcu mu boli doručené poštou je právne irelevantná. Maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie tovaru pre ich daňový subjekt, preto správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o poskytnutie podkladov a informácií z údajov elektronického mýtneho systému na vozidlá, ktoré boli uvedené na CMR. a ktoré boli doložené k faktúram za predaj kryštálového cukru pre maďarský daňový subjekt. Z odpovede bolo zistené, že inkriminované vozidlá boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a užívali vymedzené úseky ciest v máji 2012. Podľa vygenerovaných mýtnych transakcií inkriminované vozidlá v dňoch uvedených na CMR neboli v mieste, kde mal byť tovar naložený, a neprekročili v uvedených dňoch Slovensko-maďarskú hranicu. Tým sa potvrdilo, že správca dane oprávnene spochybnil skutočné dodanie tovaru do iného členského štátu. Námietku daňového subjektu, že si viedol záznamy o dodaní a premiestnení tovaru odvolací orgán neakceptoval. Prepravné doklady, ktoré uvádzal daňový subjekt v odvolaní správca dane v napadnutom rozhodnutí neuvádzal, preto považoval námietku daňového subjektu za neopodstatnenú.
18. Ďalej uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2012 bola u daňového subjektu začatá dňa 06.08.2012 (zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9715401/5/2098432/2012). Z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 2012/2587236 zo dňa 17.09.2012 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie č. 9715401/5/2600865/2012 zo dňa 25.09.2012 o prerušení daňovej kontroly, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 28.09.2012. Po doručení odpovede od maďarskej daňovej správy dňa 07.03.2014 správca dane pokračoval v daňovej kontrole a daňovému subjektu listom č. 9715401/5/1021692/2014 zo dňa 18.03.2014 oznámil, že dňa 08.03.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Dňa 13.02.2015 doručením protokolu o výsledku daňovej kontroly č. 9715401/5/344376/2015 zo dňa 13.02.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 97015401/5/344399/2015 zo dňa 13.02.2015 správca dane daňovú kontrolu ukončil. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 06.08.2012, kedy bola začatá daňová kontrola, do ukončenia daňovej kontroly dňa 13.02.2015, bez započítania doby od 29 09.2012 do 08.03.2014, kedy bola rozhodnutím č. 9715401/5/2600865/2012 zo dňa 25.09.2012 daňová kontrola prerušená, uplynulo 394 dní. To znamená, že lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ustanovenia § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, nebola dodržaná, preto odvolací orgán na základe námietky daňového subjektu rozhodnutie správcu dane č. 68123/2015 zo dňa 17.03.2015 rozhodnutím č. 1162678/2015 zo dňa 15.07.2015 s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
19. V tejto súvislosti odvolací orgán konštatoval, že protokol č. 9715401/5/344376/2015 zo dňa 13.02.2015 nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov), a zároveň zaviazal správcu dane, aby pokračoval vo vyrubovacom konaní, v ktorom môže použiť iba tie dôkazné prostriedky, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. získané iba do 15.01.2015, t. j. v posledný deň ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly od jej začatia, bez započítania doby, kedy bola daňová kontrola prerušená.
20. Správca dane oboznámil daňový subjekt s priebehom a výsledkom dokazovania vo vyrubovacom konaní pri ústnom pojednávaní dňa 30.09.2015, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 1496964/2015. V uvedenej zápisnici správca dane poukázal iba na tie dôkazné prostriedky, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a ktoré získal za obdobie od 06.08.2012 do 11.12.2014, t. j. za 332 dní, aj keď termín posledného dňa ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly od jej začatia, bez započítania doby, kedy bola daňová kontrola prerušená, končil až dňa 15.01.2015..
21. Keďže daňový subjekt nevzniesol k obsahu zápisnice žiadne námietky, ani nežiadal doplniť dokazovanie, správca dane spísaním tejto zápisnice v zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ukončil vyrubovacie konanie a v súlade s citovaným ustanovením vydal
podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. 1501168/2015 zo dňa 02.10.2015, ktorým spoločnosti NADIN PARTNER, spol. s r.o. určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 440,00 EUR, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 21 914,48 EUR na sumu 2 474,48 EUR.
II.
22. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.03.2016 č. 261598/2015 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
23. V dôvodoch žaloby namietala, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a v dôsledku toho bola ukrátená na jej subjektívnych právach tak rozhodnutím, ako aj postupom Daňového úradu Prešov a žalovaného.
24. Nesúhlasila s vyhodnotením dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly, keďže niet pochybností o správnosti a pravdivosti dokladov preukazujúcich tvrdenia vo veci odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov dane z pridanej hodnoty.
25. V súvislosti s nepriznaním odberateľa o nadobudnutí z iného členského štátu, príp. nepriznania IC transakcií uviedla, že za toto konanie odberateľskej spoločnosti nemôže niesť zodpovednosť. Ak správca dane nezabezpečil plynulý chod daňovej kontroly pri obstarávaní dôkazov, nemôže byť v neprospech daňového subjektu.
26. Argumentovala tým, že mýtne záznamy nevypovedajú o zabezpečení a vybavení vyznačených trás elektronickými mýtnymi čítacími zariadeniami. K neuznaniu výpisov, trás, na ktorých sa neuvádza výslovne „hranica SR“ za trasu, ktorá prešla hranicou SR uviedla, že ak by správca dane skúmal skutočnosť, či sa na význačnej trase nachádza hraničný prechod, prišiel by k určite k úplne iným záverom. Nakúpenie tovaru bolo jednoznačne preukázané a priznané či už výpoveďami svedkov, alebo listinnými dôkazmi zabezpečenými počas daňového kontroly. Spoločnosť NADIN PARTNER, spol. s.r.o. si riadne viedla záznamy o dodaní i premiestnení tovaru. Ak sa v CMR dokladoch č. 6864715 a č. 7265501 neuvádza príjemca - je to tak z dôvodu, že došlo k ďalšiemu nadobudnutiu tovaru, príp. k jeho predaju subjektom tam uvedeným. Prepravca EČV-MAC382 nie je súčasťou ani vlastníctvom spoločnosti NADIN PARTNER, spol. s.r.o., a neplnenie si povinnosti zakúpiť a používať mýtnu jednotku nemôže byť vykladané v neprospech jej spoločnosti.
27. Ďalej poukázala na skutočnosť, že daňový úrad prekročil maximálnu lehotu na vykonanie kontroly, čím bol zo strany správcu dane porušený zákon. Prekročením zákonnej lehoty mohlo dôjsť k nezákonnému zásahu daňových orgánov do práv a oprávnených záujmov jej spoločnosti. Záväzný charakter lehoty na vykonanie daňovej kontroly potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/9/2007 zo dňa 18.04.2007, podľa ktorého lehoty uvedené v § 46 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. sú zákonné procesné lehoty, a keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je možné aby ich správca dane nerešpektoval, resp. aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu. Obdobný názor je vyjadrený aj v ďalšom rozsudku NS SR sp.zn. 3 Sžf/107/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého, po uplynutí ustanovených lehôt na vykonanie daňovej kontroly môže táto pokračovať iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom aprípade môže konanie správcu dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu orgánu verejnej správy. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č.k. III. ÚS 24/2010-57 z 29. júna 2010 vyslovil, cit. :„Ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý“.
28. Zdôraznila, že ak správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola potom nie je vykonaná v súlade so zákonom, a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 24, ods. 4 daňového poriadku). V prípade že použitý je, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné.
29. Na záver uviedla, že uvedené skutočnosti náležite odôvodňujú záver, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia v lehote, ktorá presahuje maximálnu možnú dĺžku konania daňovej kontroly.
III.
30. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvoddnú zamietnuť.
31. Uviedol, že so žalobnými námietkami sa dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pri posudzovaní záveru správcu dane v danom prípade žalovaný vychádzal predovšetkým zo zisteného skutkového stavu a z predložených dokladov a dôkazov zabezpečených správcom dane alebo predložených daňovým subjektom.
32. Pri oslobodení od dane pri intrakomunilámom dodaní tovaru do iného členského štátu dôkazné bremeno podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v platnom znení spočíva výlučne na žalobcovi.
33. K prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že s touto námietkou sa dostatočne vysporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, a preto ju považuje za právne irelevantnú.
34. Ďalej uviedol, že pri ústnom pri ústnom pojednávaní dňa 30.09.2015 správca dane oboznámil daňový subjekt s priebehom a výsledkom dokazovania vo vyrubovacom konaní. Žalobkyňa nevzniesla k obsahu zápisnice žiadne námietky, ani nežiadala doplniť dokazovanie, preto považuje žalobnú námietku v tomto smere za neopodstatnenú.
IV.
35. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
36. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
37. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
38. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
40. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
41. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
42. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
43. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
V.
44. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že daňová kontrola na zistenie nároku nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2012 bola u žalobkyne začatá dňa 06.08.2012. Rozhodnutím zo dňa 25.09.2012 č. 9715401/5/2600865/2012 bola daňová kontrola prerušená. Správca dane pokračoval v daňovej kontrole po doručení odpovede maďarskej daňovej správy dňa 07.03.2014 a žalobkyni túto skutočnosť oznámil listom zo dňa 18.03.2014 č. 9715401/5/1021692/2014, keď jej oznámil, že dňa 08.03.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
45. Dňa 13.02.2015 vypracoval správca dane protokol o výsledku daňovej kontroly č. 9715401/5/344376/2015 zo dňa 13.02.2015 a zároveň vyzval žalobkyňu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
46. V administratívnom spise sa nachádzajú dožiadania správcu dane, odpovede na dožiadania, zápisnice z ústnych pojednávaní, tak ako sú popísané v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
VI.
47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
48. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
49. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
50. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
51. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá. aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
52. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.
53. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
54. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
55. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
56. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
57. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom do 30. 09. 2012 platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia. b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
58. Podľa § 43 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
59. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
VII.
60. Podstatnom otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť je otázka, či správca dane mohol pristúpiť k vyrubovaciemu konaniu a k určeniu rozdielu zisteného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty žalobkyni, keď bola prekročená maximálna lehota daňovej kontroly, následkom čoho je daňová kontrola nezákonná.
61. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
62. Vzhľadom na námietky žalobkyne sa správny súd primárne zaoberal otázkou procesného postupu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, t. j. lehotou na vykonanie daňovej kontroly, ktorá začala u daňového subjektu nesporne dňa 06.08.2012. z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 2012/2587236 zo dňa 17.09.2012. Správca dane podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutím zo dňa 25.09.2012 č. 9715401/5/26000865/2012 rozhodol o prerušení daňovej kontroly. Po doručení odpovede od maďarskej daňovej správy dňa 07.03.2014 správca dane pokračoval v daňovej kontrole a daňovému subjektu oznámil, že dňa 08.03.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Doručením
protokolu o výsledku daňovej kontroly č. 9715401/5/344376/2015 zo dňa 13.02.2015 dňa 13. 02. 2015 správca dane daňovú kontrolu ukončil. Odo dňa 06.08.2012, kedy bola začatá daňová kontrola, do ukončenia daňovej kontroly dňa 13.02.2015, bez započítania doby od 29.09.2012 do 08.03.2014, kedy bola daňová kontrola prerušená, uplynulo 394 dní. Z uvedeného vyplýva, že lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa ustanovenia § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, nebola dodržaná.
63. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010 vyslovil, cit.: „ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý“.
64. Správny súd sa nestotožňuje s postupom daňových orgánov, ktorí po zistení a konštatovaní, že došlo k prekročeniu maximálnej hodnoty na vykonanie daňovej kontroly, následkom čoho je protokol z daňovej kontroly nezákonný, pristúpili k vyrubovaciemu konaniu a vychádzali z dôkazov vykonaných počas daňovej kontroly vykonaných do uplynutia ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
65. Z ustanovenia § 68 daňového poriadku vyplýva, že ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Podľa tohto ustanovenia správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
66. Zo zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) nevyplýva postup správcu dane, na základe ktorého vydal rozhodnutie zo dňa 02.10.2015 č. 1501168/2015, ktorým určil žalobkyni ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume nadmerného odpočtu.
67. Správny súd konštatuje, že ak sa neskončila daňová kontrola v zákonnej lehote jedného roka tak, ako to upravuje ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, daňová kontrola je nezákonná a za nezákonné je potrebné považovať aj všetky dôkazy vykonané v rámci tejto daňovej kontroly. Z toho dôvodu nemôže začať ani vyrubovacie konanie. Podľa § 68a daňového poriadku správca dane nemôže v rámci tohto vyrubovacieho konania vydať ani rozhodnutie, ktorým vyrubí daň alebo rozdiel dane.
68. Vzhľadom na konštatovaný nezákonný postup správcu dane a následne žalovaného, správny súd nepovažuje za potrebné zaoberať sa ostatnými žalobnými námietkami, na ktoré poukazovala žalobkyňa vo svojej žalobe.
69. Správny súd preto zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. marca 2016 č. 261598/2015 podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., keďže v konaní bolo zistené podstatné porušenie ustanovení daňového poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
70. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v súlade s daňovým poriadkom.
VIII.
107. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 175 ods. 1 S.s.p.
108. O výške náhrady trov konania podľa § 175 ods. 2 S.s.p. rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
IX.
109. Senát rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.