Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12T-3-2014.pdf
PDF · 232.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. mája 2017 vo Vranove nad Topľou, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
C. I., nar. XX.XX.XXXX vo H. U. F., trvale bytom Ď. č. XX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 28.07.2013 asi o 11:40 hod., bez súhlasu a vedomia užívateľa osobného motorového vozidla značky Mazda 323, poznávacej značky Českej republiky XUXXXXX, M. Š., nar. XX.XX.XXXX a majiteľky motorového vozidla O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. K. E. XXXX/XX, F., Česká republika, viedol uvedené motorové vozidlo po štátnej ceste v Hanušovciach nad Topľou, okr. Vranov nad Topľou, smerom na Prešov a pri odbočovaní vľavo na miestnu komunikáciu, na Ul. L. v Hanušovciach nad Topľou, okr. Vranov nad Topľou, nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu značky Yamaha, evidenčného čísla H.-XXX K., ktoré viedol poškodený C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, okr. Vranov nad Topľou, ktorý prichádzal po hlavnej ceste zo smeru od Prešova, v dôsledku čoho motocykel prednou časťou narazil do pravej prednej a bočnej strany motorového vozidla zn. Mazda, motocykel pri zrážke odhodilo na ľavú stranu cesty, kde motocykel narazil do zaparkovaného motorového vozidla zn. Citroën Xsara, evidenčného čísla H.-XXX R., majiteľky G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. X, okr. Vranov nad Topľou, pričom pri zrážke poškodený C. Č. utrpel trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti, zlomeninu pravej lakťovej kosti, zlomeninu strednej časti pravej stehennej kosti a ďalšie zranenia s dobou liečenia v trvaní 906 dní a práceneschopnosťou v trvaní od 27.07.2013 do 10.11.2014 a následným prechodom do invalidity v rozsahu 75 %, ako aj trvalými následkami a to úplnou obrnou - ochrnutím pravej hornej končatiny, celkovou stratou sluchu 25,9 % - stredne ťažkou, obmedzením hybnosti pravého kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa a poúrazovými a pooperačnými plošnými jazvami v celkovom rozsahu cca 33 cm2, na motocykli zn. Yamaha vznikla škoda poškodenému C. Č. vo výške 2.007,- Eur, na motorovom vozidle značky Mazda 323 vznikla škoda poškodenej O. L. vo výške 738,- Eur a na motorovom vozidle zn. Citroën Xsara vznikla škoda poškodenej G. N. vo výške 250,- Eur,
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
- neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
- prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri zistení rovnováhy pomeru poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov po dobu 2 ( dvoch ) rokov a 6 ( šiestich ) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť z titulu nároku na náhradu škody nahradiť poškodeným :
a/ Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO : 35 937 874, krajská pobočka Prešov, Ul. Kúpeľná 5, Prešov, sumu 664,31 Eur ( šesťstošesťdesiatštyri eur a tridsaťjeden eurocentov ),
b/ Sociálnej poisťovni a. s., so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusová č. 128, sumu 198,50 Eur ( stodeväťdesiatosem eur a päťdesiat eurocentov ),
d/ C. Č., nar. XX.XX.XXXX vo H. U. F., trvale bytom D. č. XX, okr. Vranov nad Topľou, sumu 2.007,00 Eur ( dvetisícsedem eur ).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Keďže obžalovaný na otázku položenú mu v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. h) Tr. poriadku síce odpovedal áno, ale túto odpoveď doplnil vyjadrením, že má záujem objasniť niektoré okolnosti predmetnej dopravnej nehody, súd v zmysle ust. § 257 ods. 7 Tr. poriadku toto vyhlásenie obžalovaného neprijal.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného I., poškodeného Č., poškodenej N., svedkov G., W. a D., znalca Ing. L., prečítaním svedeckých výpovedí poškodeného M. Š. a poškodenej O. L. a splnomocnenkýň poškodených Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. a Sociálnej poisťovni z prípravného konania, pričom v neskoršom konaní pred súdom bol opätovne vypočutý obžalovaný a ďalej boli vypočutí svedok M. Š. a svedkyňa N. I., znalec MUDr. H. a bola vykonaná aj konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom Š., oboznámením znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva a farmácie a z odboru cestnej dopravy, vrátane doplnku znaleckého posudku MUDr. H., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi uvedenými v texte, na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný C. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený Š. ho na motorovom vozidle zn. Mazda 323 často posielal pracovne do Bratislavy a pritom vedel, že uvedené motorové vozidlo nemá povinné zákonné zmluvné poistenie. Dňa 25.07.2013 sa s poškodeným Š. stretol na benzínovom čerpadle v I., kde si poškodený všimol poškodený blatník. Povedal mu, že uvedený blatník má opraviť a uvedené vozidlo potom vrátiť. Poškodený Š. mu pritom vtedy na benzínovej pumpe povedal len to, že mu má vrátiť uvedené motorové vozidlo po oprave a prikázal mu, aby s týmto vozidlom nejazdil po I., aby poškodené vozidlo nevidel jeho otec. Súhlas na používanie uvedeného motorového vozidla mal len ústny, nie písomný. Dňa 28.7.2013 ho navštívil v obci R. svedok G. a po ukončení návštevy ho požiadal, aby spolu išli za jeho sestrou do Hanušoviec nad Topľou. Keď prišiel do Hanušoviec nad Topľou, tak začal odbočovať z hlavnej cesty doľava smerom k pošte. V protismernom jazdnom pruhu si oproti všimol strieborné motorové vozidlo zn. Fiat Palio, zastavil svoje vozidlo a pustil toto vozidlo zn. Fiat Palio. Po uvedenom úkone, pričom dal smerovku doľava, začal odbočovať doľava smerom k pošte, zrazu počul
dvakrát pridanie plynu na motorke a potom len zacítil náraz motorky do dverí spolujazdca, kde sedel svedok G.. Prítomní ľudia mu hovorili, že vystúpil z vozidla, ale on si pamätá len to, že sa prebral v sanitke a že svedok G. od neho pýtal doklady od vedenia motorového vozidla. Navrhol vypočuť svedka C. W. na okolnosť rýchlosti motocykla poškodeného Č.. Uviedol, že motocykel zbadal až v momente, keď do neho narazil. Poukázal na to, že poškodený Č. sa pohyboval rýchlosť 78 km/h, čo bola nárazová rýchlosť a rýchlosť pred zrážkou bola ešte vyššia. Vyjadril sa, že keďže ho poškodený Č. videl 25 metrov pred zrážkou, tak sa mu mal vyhnúť. Poškodený Č. sa podľa jeho názoru nevenoval dostatočne vedeniu svojho motocykla.
Poškodený C. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 28.07.2013 išiel na motocykle zn. YAMAHA R1 z miesta bydliska z obce D. na N., na oblasť N.. Počas jazdy mestom Hanušovce n/T. išiel po hlavnej ceste rýchlosťou asi 60 km/h a mal zaradený druhý rýchlostný stupeň. Keď sa blížil k pošte v Hanušovciach n/T., tak oproti sebe zbadal červené motorové vozidlo, ktoré odbočovalo z hlavnej cesty doľava smerom k pošte. Vzhľadom na veľmi krátku vzdialenosť medzi jeho motocyklom a vozidlom, sa už nemohol vyhnúť zrážke a svojim motocyklom narazil do prednej strany tohto vozidla. Vyjadril sa, že obžalovaný I. odbočoval doľava, smerom k pošte a preto mal najprv vyčkať za tým, ako prejde svojim motocyklom a potom mal obžalovaný I. odbočiť. Po uvedenej dopravnej nehode bol celý rok práceneschopný a po uplynutí jedného roka mu priznali dosiaľ čiastočný invalidný dôchodok vo výške 120,-Eur, keďže mu nepriznali zdravotné postihnutie nad 70 %, pričom voči takémuto rozhodnutiu Sociálnej poisťovne sa odvolal. V dôsledku predmetnej dopravnej nehody nemôže hýbať pravou rukou, má obmedzenú hybnosť pravej nohy, ako aj hybnosť zápästia pravej ruky, v kolene pravej nohy má kovovú dlahu a takisto má poškodený sluch tak, že na ľavé ucho počuje na 60 % a na pravé ucho na 80 %, keďže pri dopravnej nehode mu odlepilo ušný bubienok. V čase rozhodovania súdu už nemohol vykonávať živnosť v oblasti prác na stavbách. Samostatne zvládne hygienické úkony a obliekanie sa, ale pri príprave stravy je odkázaný na pomoc svojej sestry. Vyjadril sa, že keď zbadal motorové vozidlo obžalovaného Mazda 323, zareagoval asi 8 či 10 m od miesta zrážky, nestihol ani zabrzdiť a narazil do motorového vozidla obžalovaného. Pamätal si len moment zrážky a nevedel uviesť, kde skončil jeho motocykel a ani vozidlo zn. Mazda 323.
Z výpovede svedka G. na hlavnom pojednávaní mal súd za zistené, že s obžalovaným I. sa dohodol, že pôjdu navštíviť jeho sestru do Hanušoviec n/T. Spolu išli na motorovom vozidle zn. Mazda červenej farby s českými poznávacími značkami. Keď vošli do Hanušoviec n/T., tak obžalovaný I. chcel odbočiť doľava, smerom k pošte. Pri odbočovaní doľava obžalovaný I. pribrzdil, vyhodil smerovku, pričom on nevidel žiadneho motorkára. Pamätal si akurát to, že motocykel narazil do jeho strany, strany spolujazdca a on vyletel von cez okno. Obžalovaného I. potom položili na stoličku, ktorú doniesol nejaký muž z krčmy. Pred samotným nárazom obžalovaný I. zabrzdil, keď odbočoval doľava a vyhodil smerovku. On sedel na mieste spolujazdca a nevidel pred sebou v protismernom jazdnom pruhu žiadne iné motorové vozidlo. Vyjadril sa, že obžalovaný I. mal motorové vozidlo zn. Mazda 323 požičané od jedného kamaráta a mal súhlas na jeho používanie.
Podľa svedeckej výpovede svedka C. W. na hlavom pojednávaní sa v uvedený deň 28.07.2013 spoločne so svedkom D. a ich manželkami vracali zo svadby v T. domov, do N. L.. V obci R. sa pred nich zaradilo motorové vozidlo zn. Mazda s českými poznávacími značkami, pričom istý čas išli tesne za ním a potom sa vzdialenosť medzi nimi zväčšila na 10-15 metrov, z čoho usúdil, že toto vozidlo obžalovaného smerom do Hanušoviec nad Topľou išlo rýchlejšie. Keď vošli do Hanušoviec nad Topľou, tak vozidlo zn. Mazda z hlavnej cesty začalo na križovatke odbočovať doľava. Uvedené vozidlo nezastavilo, pretože v takom prípade by sa k nemu priblížili, čo sa nestalo. Obžalovaný I. len spomalil a plynulo odbočoval doľava. Nevšimol si, či obžalovaný vyhodil smerovku. Keď vozidlo zn. Mazda začalo odbočovať doľava, tak oproti nemu videl motocykel a to asi päť metrov pred týmto vozidlom. V momente, keď zbadal motocykel, pomyslel si, že musí dôjsť k zrážke medzi motocyklom a motorovým vozidlom. Motocykel narazil do prednej pravej časti vozidla zn. Mazda a poškodený Č. preletel cez uvedené motorové vozidlo, šúchal sa a potom pristál pri prednom kolese ich vozidla na strane vodiča. Motocykel narazil do pravej časti vozidla zn. Mazda a odhodilo ho doľava, pričom motocykel nabúral do zaparkovaného vozidla svetlej alebo modrej metalízy. Nevedel uviesť, či obžalovaný I. dal pred odbočovaním smerovku doľava. Pred odbočovaním doľava však obžalovaný spomalil a plynulo odbočoval doľava. Pokiaľ by obžalovaný I. svojim vozidlom zastavil, tak by sa priblížili a z toho vydedukoval, že obžalovaný I. s vozidlom nezastavil. Nevidel v protismernom jazdnom pruhu vozidlo zn. Fiat Palio. Motorové vozidlo obžalovaného išlo podľa
jeho názoru primeranou rýchlosťou a nevedel sa vyjadriť k rýchlosti motocykla. Vyjadril sa, že motocykel sa nachádzal v takej vzdialenosti od motorového vozidla obžalovaného, že zrážke už nemohol zabrániť.
Svedok G. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v uvedený deň spoločne so svedkom W. sa vracali zo svadby na motorovom vozidle zn. Renault Fluence, ktoré viedol svedok W., on sedel na mieste spolujazdca a na zadných sedadlách sedeli ich manželky. Keď vyšli z obce R., tak sa pred nich zaradilo motorové vozidlo zn. Mazda červenej farby s českými poznávacími značkami. Nevenoval pozornosť premávke na ceste, ale sledoval okolie. Keď svedok W. skríkol, tak vtedy zbadal, že sa niečo mihlo pred ich predným sklom a videl ako niečo po ľavej strane ich vozidla spadlo na zem. Keď obaja vyšli z vozidla, tak si všimol, že vedľa ich vozidla leží na zemi motorkár a to konkrétne pri ľavom prednom kolese. Potom videl, ako z červenej Mazdy predným sklom vychádza obžalovaný I.. Obžalovanému poskytli prvú pomoc okoloidúci a motorkárovi poskytla prvú pomoc jeho manželka, ktorá je zdravotnou sestrou. Po predmetnej zrážke videl, ako motocykel zastal pri zaparkovanom bielom aute a motorové vozidlo zn. Mazda zostalo na križovatke, ale trošku ho odhodilo. Motocykel si nevšimol a zrážku nevidel, pričom spozoroval len to, ako motocyklista pristál pri ich aute.
Z výpovede znalca Ing. Š. L. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 28.07.2013 v čase o 11:36 hod. došlo na štátnej ceste B. v meste Hanušovce nad Topľou k dopravnej nehode a to tak, že motorové vozidlo zn. Mazda 323 jazdilo v smere od R. na Prešov rýchlosťou 32,35 km/h, čo je rýchlosť nižšia ako rýchlosť v danom úseku dovolená, pričom pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu došlo k zrážke s oprotiidúcim motocyklom zn. Yamaha, ktoré išlo rýchlosťou 78,44 km/h. K zrážke došlo v ľavej polovici vozovky v smere jazdy motorového vozidla Mazda. Po zrážke motorové vozidlo zn. Mazda prešlo vzdialenosť približne asi ešte 5 metrov a ostalo stáť na vedľajšej ceste. Motocykel odhodilo na ľavú polovicu vozovky v smere jeho jazdy, kde narazilo do motorového vozidla zn. Citro?n Xsara. Z analýzy nehodového deja podľa znalca nevyplýva, že by motorové vozidlo zn. Mazda zastalo pred odbočením na vedľajšiu cestu. Podľa ust. § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len cestný zákon ) vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde oprotiidúcim motorovým vozidlám. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) tohto zákona dať prednosť v jazde je povinnosť účastníkov cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel meniť smer alebo rýchlosť jazdy. V danom prípade si vodič motorového vozidla zn. Mazda 323 nepočínal tak, aby oprotiidúci motocykel nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, t. j. ak by k zrážke nemalo dôjsť, potom poškodený Č. musel motocyklom brzdiť alebo sa vyhýbať. Obžalovaný I. ako vodič motorového vozidla zn. Mazda 323 mohol zrážke zabrániť tak, že by dodržiaval ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. a dal by prednosť oprotiidúcemu motocyklu, nezačal by odbočovanie vľavo, dal by prednosť oprotiidúcemu motocyklu zn. Yamaha poškodeného Č. a vykonal by odbočovací manéver až po prejdení motocykla po hlavnej ceste. Vodič motocykla zn. Yamaha, poškodený Č., mohol zrážke s odbočujúcim vozidlom zn. Mazda 323 zabrániť, ak by po ceste jazdil rýchlosťou 39 km/h a vtedy by s uvedeným vozidlom zastavil pri nekolíznom brzdení do miesta zrážky a k zrážke by nedošlo. Pokiaľ by sa vodič motocykla pohyboval po uvedenej ceste dovolenou rýchlosťou 50 km/h a reagoval by, keď už reagovať mohol, t. j. keď oprotiidúce vozidlo zn. Mazda prešlo pri odbočovaní za stredovú čiaru približne 1 m, nezastavil by s motocyklom pri kolíznom brzdení pred miestom zrážky a zrážke by nezabránil. Na základe uvedeného znalec skonštatoval, že vyššia rýchlosť jazdy motocykla zn. Yamaha nemala vplyv na technickú príčinu dopravnej nehody. Zo záznamu z bezpečnostných kamier zistil, že v čase dopravnej nehody a ani tesne pred dopravnou nehodou sa na mieste činu nenachádzalo strieborné motorové vozidlo zn. Fiat Palio. Na uvedenom zázname bolo zaznamenané len motorové vozidlo tmavej farby, ktoré prechádzalo miestom zrážky 10 sekúnd pred zrážkou. V čase zrážky sa uvedené vozidlo tmavej farby nachádzalo vo vzdialenosti viac ako 120 metrov od miesta zrážky. Zo záznamu z bezpečnostných kamier je takisto zrejmé, že žiadne motorové vozidlo medzi motocyklom a uvedeným vozidlom tmavej farby daným úsekom neprechádzalo. Technickou príčinou dopravnej nehody bol kolízny odbočovací manéver obžalovaného I., ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorej by vodič motocykla napriek správnej technike jazdy nedokázal zabrániť, aj keby sa pohyboval dovolenou rýchlosťou 50 km/h a reagoval by na odbočovací manéver motorového vozidla zn. Mazda, keď už reagovať mohol a zrážke s motorovým vozidlom, zn. Mazda by nezabránil. Vodič motocykla, pokiaľ by sa pohyboval rýchlosťou 50 km/h, čo je teda 13,8 m/s, by vzdialenosť 25 metrov prešiel za necelé 1,8 sekundy. Z fyziologického hľadiska reakčná doba vodiča motocykla je okolo 1 sekundy, nábeh brzdného účinku motocykla je 0,4 - 0,6 sekundy a tak zvyšný čas 0,4 sekundy na odbočovací vyhýbací manéver je nedostatočný na to, aby sa vodič motocykla mohol bezpečne vyhnúť odbočujúcemu vozidlu zn. Mazda. Doplnil, že za odbočujúcim vozidlom zn. Mazda sa pohybovalo ďalšie vozidlo, ktoré bolo zaznamenané v zápisnici z dopravnej nehody a preto
vodič motocykla ani nemal priestor uskutočniť vyhýbací manéver, lebo mu v tom bránilo vozidlo idúce za vozidlom obžalovaného Mazda 323. Z techniky jazdy motocyklistu vyplýva, že pred zrážkou s motorovým vozidlom obžalovaného sa snažil motocyklom vyhnúť vpravo a potom vľavo, čo vyplýva aj z charakteru priebehu tejto dopravnej nehody. Postavenie motorových vozidiel po zrážke zaznamenané vo fotodokumentácii jeho znaleckého posudku naznačuje určitý vyhýbací manéver vodiča motocykla, čo nasvedčuje tomu, že poškodený Č. sa venoval vedeniu svojho motocykla. Uvedená dopravná nehoda sa stala na priamom úseku cesty mesta Hanušovce nad Topľou, kde pred motocyklom nejazdilo žiadne iné vozidlo, ktoré by bránilo vo výhľade vodičovi vozidla Mazda na motocykel. V čase dopravnej nehody bola viditeľnosť dobrá, nebola znížená poveternostnými vplyvmi, takže vodič motorového vozidla zn. Mazda mohol motocykel uvidieť vo vzdialenosti najmenej 100 metrov. Keď obžalovaný odbočoval s vozidlom zn. Mazda bol motocykel vzdialený od uvedeného vozidla vo vzdialenosti 33,22 metrov a 24,21 metrov od miesta zrážky.
Poškodená G. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v uvedený deň bola v práci a svoje motorové vozidlo zn. Citroën Xsara zaparkovala mimo krajnice oproti pošte v Hanušovciach nad Topľou v smere jazdy od mesta Vranov nad Topľou do mesta Prešov. Keď jej nejakí spoluobčania povedali, že jej z auta tečie benzín, prišla k svojmu motorovému vozidlu, na ktorom boli zahnuté predné dvere a bočné okrasné lišty boli vylámané aj na predných a aj na zadných dverách. Motocykel ležal na zemi a to v blízkosti jej motorového vozidla, bol rozbitý a niektoré súčiastky boli porozhádzané v blízkosti jej vozidla. Uvedené motorové vozidlo zn. Citroën Xsara si dala opraviť za sumu 649,- Eur. Na hlavnom pojednávaní si uplatnila nárok na náhradu škody totožne ako v prípravnom konaní vo výške 600,- Eur.
Poškodený M. Š. ešte v prípravnom konaní vypovedal, že keď bol na návšteve u svojej sesternice O. L. v R., tak mu požičala motorové vozidlo zn. Mazda s českou poznávacou značkou XAUXXXXX, na ktorom jazdil asi dva mesiace, po uplynutí ktorých toto auto odstavil a používal motorové vozidlo svojho brata. Nezrealizoval prepis predmetného motorového vozidla na svoju osobu a zákonné zmluvné poistenie na toto vozidlo platila jeho sesternica v českej poisťovni E.. Neskôr sa stretol s obžalovaným I., obaja si vybavili prácu v Bratislave a navzájom sa dohodli, že uvedené motorové vozidlo budú využívať na cestu za prácou do Bratislavy. Neskôr obžalovanému I. povedal, aby s uvedeným vozidlom nikam nechodil, aby ho odstavil, lebo nevedel, ako je to so zaplatením zákonnej poistky. Uvedené motorové vozidlo poskytol obžalovanému asi 5 dní pred dopravnou nehodou. Potom v nedeľu dňa 28.07.2013 sa telefonicky dozvedel, že obžalovaný C. I. mal s týmto vozidlom dopravnú nehodu. Zdôraznil, že dňa 28.07.2013 nedal súhlas obžalovanému na vedenie predmetného motorového vozidla. Škodu na uvedenom vozidle ohodnotil na hodnotu 500,- Eur.
Podľa svedeckej výpovede poškodenej O. L. v prípravnom konaní bola majiteľkou motorového vozidla zn. Mazda 323, ktoré vlastnila od roku 2009 alebo 2010 a v roku 2011 toto vozidlo požičala na dobu neurčitú svojmu bratancovi M. Š.F.. keďže v tej dobe bol vo finančnej tiesni a auto potreboval. Auto poškodenému Š. požičala s podmienkou, že bude uhrádzať všetky úhrady za vozidlo a samozrejme aj povinné zákonné zmluvné poistenie. Keďže jej prišlo domov oznámenie z poisťovne, že povinné zákonné zmluvné poistenie nebolo uhradené, tak sa na to opýtala poškodeného Š., ktorý jej sľúbil, že poistné plnenie uhradí, čo sa však nestalo. Vozidlo teda požičala bratrancovi v júli 2011 a to na dobu neurčitú do doby, kedy bude poškodený toto vozidlo potrebovať. Po dobu používania motorového vozidla mal poškodený Š. platiť povinné zákonné zmluvné poistenie vozidla, zaisťovať technickú kontrolu vozidla, kontrolu emisií a teda sa kompletne starať o motorové vozidlo po celú dobu jeho užívania. Neuplatnila si nárok na náhradu škody.
Splnomocnenkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. JUDr. B. R. v prípravnom konaní uviedla, že v čase jej výsluchu táto poisťovňa vynaložila náklady spojené s liečením poškodeného C. Č. ako ich poistenca v celkovej sume 664,31 Eur.
Splnomocnenkyňa Sociálnej poisťovni JUDr. E. G. v prípravnom konaní vypovedala, že poškodený C. Č. bol práceneschopný v období od 29.07.2013 do 31.08.2013, kedy mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 198,50 Eur.
Podľa znaleckého posudku MUDr. D. H. z odboru zdravotníctva a farmácie, poškodený C. Č. utrpel trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, medzihrboľovú a trieštivú zlomeninu strednej časti pravej stehnovej
kosti, zakrvácanie dutín klinovej kosti, viac vľavo, zlomeninu ľavej strany čeľuste s posunom úlomkov, zlomeninu ľavého krídlového výbežku, stav po krvácaní z pravého ucha, náhlu stratu sluchu ľavého ucha prechodného typu, vykĺbenie vnútornej časti kľúčnej kosti, zlomeninu záhlavného hrboľa, zlomeninu pravej lopatky bez posunu úlomkov, kompletné poškodenie pravého ramenného nervového pletenca, pomliaždenie pravých pľúc, tržno - zmliaždenú ranu pravého kolena, ľahký stupeň úrazového šoku, ktoré vo svojom súhrne predstavujú polytraumu. Nebolo možné pritom ustáliť, ktoré poranenie vzniklo priamo ako následok zrážky poškodeného s vozidlom a ktoré poranenie vzniklo ako následok pádu poškodeného na vozovku. Uvedené poranenia mohli vzniknúť ako pri náraze poškodeného do vozidla, tak i pri páde poškodeného po zrážke s motorovým vozidlom. Keďže sa jednalo o pád motocyklistu na vozovku i náraze do vozidla, je viac ako pravdepodobné, že príčinou všetkých poranení poškodeného bol predovšetkým pád na vozovku - náraz na vozovku hlavou a pravou stranou tela, keďže sa jedná o poranenie hlavy a väčšina poranení končatín a trupu bola na pravej strane. Priemerná doba liečenia najzávažnejšieho poranenia a to zlomenín stehennej kosti a poškodenia ramennej nervovej pletene sa pohybovala v rozmedzí 5-6 mesiacov s čím korelovalala doba práceneschopnosti. Poškodený sa liečil a bol práceneschopný od 28.07.2013 naďalej v čase vypracovania znaleckého posudku. Dobu liečby ako aj dobu práceneschopnosti poškodeného vyhodnotil znalec ako primerané druhu, rozsahu a závažnosti utrpených poranení. Poškodený bol a ešte stále je značne obmedzený v samoobsluhe, v starostlivosti o hygienu a v pohybe. Po celú dobu ústavnej liečby poškodený vyžadoval pomoc druhej osoby, v čase znaleckého dokazovania dopomoc pri starostlivosti o hygienu. Po úraze i po operáciách mohol trpieť silnými až veľmi silnými bolesťami v mieste zlomenín pravého zápästia a pravého stehna, ktoré mohli trvať 1-2 dni, boli tlmené liekmi a znehybnením, ktoré prešli do stredne silných bolestí v trvaní 2-3 dni, neskôr do slabých bolestí v trvaní niekoľkých týždňov. Na konci ústavnej liečby sa poškodený obmedzene pohyboval s pomocou bariel bez zaťažovania pravej dolnej končatiny. V čase vypracovania znaleckého posudku bol poškodený stále v liečbe a preto sa znalec nemohol exaktne vyjadriť k trvalým následkom. So stopercentnou istotou trvalé následky podľa jeho názoru zanechá poranenie nervového ramenného pletenca - obmedzenie pohyblivosti i citlivosti hornej končatiny však znalec zatiaľ nemohol stanoviť. Veľmi pravdepodobne trvalé následky zanechajú i zlomeniny pravej stehennej kosti - napádanie na pravú dolnú končatinu. Nejasné boli i následky náhlej straty sluchu pravého ucha. Bolestné znalec ohodnotil na sumu 1.025 bodov, pričom upozornil, že poškodený bol v čase jeho znaleckého vyšetrenia ešte v liečbe, teda niektoré poškodenia ešte neboli diagnosticky doriešené a preto takto stanovená výška bolestného nemusela byť definitívna.
Zo znaleckého posudku znalca Ing. L. Š. z odboru cestnej dopravy vyplýva, že techniku jazdy vodiča motorového vozidla zn. Mazda 323 a to obžalovaného na základe vykonaných analýz možno vyhodnotiť ako nesprávnu. Vodič motorového vozidla zn. Mazda 323 síce jazdil v danom úseku cesty rýchlosťou nižšou, ako je rýchlosť dovolená, avšak pri odbočovaní vľavo nedal prednosť oprotiidúcemu motocyklu, ktorého vodič by napriek správnej technike jazdy nezastavil s motocyklom do miesta zrážky. Kolízny odbočovací manéver vodiča motorového vozidla zn. Mazda 323 bol ten nesprávny prvok v technike jazdy obžalovaného, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorej by vodič motocyklu napriek správnej technike jazdy nedokázal zabrániť, resp. zastaviť do miesta zrážky nekolíznym brzdením. Techniku jazdy vodiča motocykla zn. Yamaha vyhodnotil znalec tiež ako nesprávnu, keďže jazdil v intraviláne obce rýchlosťou vyššou, ako je rýchlosť dovolená, avšak táto vyššia rýchlosť vodiča motocykla nebola tým prvkom nehodového deja, ktorý by motocyklistovi po rozpoznaní kolíznej situácie znemožnil zabrániť dopravnej nehode, resp. zastaviť pred miestom zrážky. Po rozpoznaní kolíznej situácie zo strany motocyklistu tento nemohol pri rýchlosti jazdy 50 km/h zastaviť do miesta zrážky. Možno teda konštatovať, že odbočujúci vodič vytvoril vodičovi motocykla prekážku náhlu. V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že pred motocyklom išlo motorové vozidlo zn. Fiat Palio striebornej farby sa znalec vyjadril, že z analýzy dopravnej nehody a aj na základe záznamov z bezpečnostných kamier mesta Hanušovce nad Topľou je zrejmé, že žiadne takéto vozidlo sa v tom čase na uvedenom mieste nevyskytovalo. Vodičovi motorového vozidla v čase pred dopravnou nehodou nič vo výhľade na motocykel zn. Yamaha nebránilo. Keď obžalovaný - vodič motorového vozidla zn. Mazda začal odbočovací manéver, motocykel zn. Yamaha sa nachádzal od miesta zrážky vo vzdialenosti 24,21 metrov a pre vodiča motorového vozidla zn. Mazda musel byť viditeľný. Vyjadril sa, že vodič motorového vozidla zn. Mazda, obžalovaný, mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by nezačal odbočovať vľavo na vedľajšiu cestu v čase, keď oproti nemu išiel motocykel zn. Yamaha. Vodič motocykla zn. Yamaha by mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by sa po ceste pohyboval rýchlosťou 30 km/h, vtedy by s motocyklom zastavil pri nekolíznom brzdení, ak by začal brzdiť v čase, keď vodič motorového vozidla zn. Mazda začal odbočovací manéver. Skonštatoval, že vyššia rýchlosť jazdy vodiča motocykla nebola tým prvkom nehodového deja, ktorý by motocyklistovi po
rozpoznaní kolíznej situácie znemožnil zabrániť dopravnej nehode, resp. zastaviť pred miestom zrážky. Po rozpoznaní kolíznej situácie zo strany motocyklistu, tento nemohol pri rýchlosti jazdy 50 km/h zastaviť do miesta zrážky. Skonštatoval, že odbočujúci vodič vozidla zn. Mazda vytvoril vodičovi motocyklu zn. Yamaha prekážku náhlu. Pokiaľ by vodič motocykla zn. Yamaha jazdil po ceste dovolenou rýchlosťou, t. j. 50 km/h a reagoval by na odbočovací manéver oprotiidúceho motorového vozidla vtedy, kedy reagovať mohol, t. j. 1,12 sekúnd pred zrážkou a brzdil by nekolíznym spomalením, nezastavil by s vozidlom pred miestom zrážky a zrážke by nezabránil. Zastavil by vo vzdialenosti 12,39 metrov za miestom zrážky. Výšku škody na osobnom motorovom vozidle zn. Mazda 323, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, ustálil na sumu 738,00 Eur. Výška škody na motocykle zn. Yamaha, ktorá vznikla pri dopravnej nehode je 2.007,- Eur. Pri uvedenej dopravnej nehode došlo aj k poškodeniu motorového vozidla zn. Citroën Xsara, ktoré bolo zaparkované na pravej strane cesty v smere jazdy motorového vozidla zn. Mazda 323, za pravou krajnicou, do ktorého narazil motocykel zn. Yamaha YZF R-1 po zrážke s motorovým vozidlom zn. Mazda 323. Výška škody na motorovom vozidle zn. Citroën Xsara pri uvedenej dopravnej nehode je 250,- Eur. Všeobecná hodnota motorového vozidla zn. Mazda 323 pred poškodením ku dňu 28.07.2013 bola 738,00 Eur s DPH.
Vo veci bol vyhotovený plánok dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, záznam dopravnej nehody s príslušnou fotodokumentáciou. V prípravnom konaní bola zabezpečené aj evidenčná karta obžalovaného, zápisy o dychových skúškach obžalovaného I. a poškodeného Č., rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Vranov n/T. o zadržaní vodičského preukazu obžalovaného zo dňa 01.08.2013, kúpno-predajná zmluva s predmetom kúpy Yamaha YZF R-1 1000 z 25.09.2010, osvedčenie o evidencii tohto motocykla a osvedčenie o registrácii motorového vozidla Mazda 323, čestné prehlásenie poškodenej O. L. o požičaní tohto motorového vozidla poškodenému M. Š. zo dňa 23.08.2013. V rámci prípravného konania boli zabezpečené aj lekárske správy poškodeného Č. a obžalovaného I. ako aj vyčíslenie škody poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. a Sociálnou poisťovňou.
V ďalšom konaní pred súdom bol opätovne vypočutý obžalovaný I., ktorý uviedol, že so svedkom M. Š. spolupracoval na spoločnej zákazke v Bratislave a že neskôr, po tej dopravnej nehode, už nebol s týmto svedkom v kontakte. Neskôr, až po tej dopravnej nehode, si spomenul, že pri návšteve svedka Š. v I., otec tohto svedka svojmu synovi pripomenul, že nie je zaplatená zákonná poistka a aby to svedok M. Š. dal do poriadku, pričom toto stretnutie sa uskutočnilo asi dva či tri týždne pred dopravnou nehodou. Dňa 27.07.2013 vo večerných hodinách spolu so sestrou N. I. prišiel za svedkom M. Š. na benzínovú pumpu v I., kedy od neho požadoval ním požičanú sumu 15,00 EUR. Svedok M. Š. ho vtedy poslal do Ž. za jedným opravárom za účelom opravy blatníka, ktorý ťukol. Poukázal na to, že svedok M. Š. mu nezakázal chodiť motorovým vozidlom, ale zakázal mu chodiť do I., aby jeho otec nevidel ten buchnutý blatník. Svedok Š. ho po dopravnej nehode navštívil ešte s jedným chlapcom v nemocnici, dal mu niečo podpísať, na to odišiel preč a od uvedenej doby nebol s týmto svedkom v kontakte. Vypovedal, že svedok M. Š. mu požičal auto na ústny súhlas asi mesiac a pol dozadu pred dopravnou nehodou s tým, že keď bude práca, tak mu to auto nechá, teda mu ho ponechal za účelom prípadnej kúpy jeho osobou. Svedok Š. mu zároveň oznámil, že toto motorové vozidlo zn. Mazda 323 nepotrebuje, keďže má čiernu Škodu Octáviu. Na úhradu za užívanie motorového vozidla mal svedkovi Š. vyplácať províziu zo zárobku, ktorí získali ľudia zamestnaní u svedka M. Š.. Svedok Š. mu zároveň povedal, že emisná kontrola a STK je ešte platná, avšak povinné zákonné zmluvné poistenie na predmetné vozidlo ešte nie je uzatvorené a takisto mu oznámil, že majiteľkou tohto vozidla je jeho sesternica z Čiech, ktorá mu ho darovala. S týmto svedkom sa pritom nedohodol na konkrétnej dobe zapožičania tohto motorového vozidla. So svedkom Š. sa však dohodol na tom, že pokiaľ bude nejaká zákazka, tak bude užívať auto, avšak tento svedok sa bez jeho vedomia dohodol s podnikateľom, odišiel do Bratislavy, doviezol si iných ľudí a jeho tak obišiel. Vyjadril sa tiež, že domov prišiel v štvrtok pred dopravnou nehodou ( ktorá sa stala v nedeľu ) a mal tak súhlas od svedka Š. na ďalšie používanie tohto motorového vozidla. Prítomná toho, ako mu svedok Š. prikázal dať opraviť uvedené motorové vozidlo bola aj jeho sestra N. I.. Poprel tvrdenie svedka Š. z prípravného konania, podľa ktorého mu výslovne zakázal jazdu s týmto motorovým vozidlom, keďže tento svedok nemal vedomosť, či je uhradené povinné zákonné zmluvné poistenie s tým, že na túto skutočnosť upozornil tohto svedka jeho otec, na čo svedok Š. odpovedal, že to dá do poriadku. Nemal vedomosť o tom, čo sa stalo s predmetným motorovým vozidlom po jeho havárii. Ako pravdepodobný motív klamlivej výpovede svedka Š. obžalovaný považoval obavu tohto svedka z osoby jeho otca ako aj sesternice, ktorá mu uvedené motorové vozidlo požičala. Pri svojej ďalšej výpovedi na hlavnom pojednávaní pritom obžalovaný zdôraznil, že mal súhlas od svedka Š. na užívanie predmetného
motorového vozidla počas celého dňa 28.07.2013, kedy došlo k dopravnej nehode. Bolo pritom jedno, či by mu auto priviezol o 10:00 hod. alebo o 13:00 hod. a zároveň sa vyjadril, že Hanušovce nad Topľou nie sú na trase medzi obcou Ď. a mestom I..
Znalec MUDr. H. pri svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že poškodený Č. pri predmetnej dopravnej nehode utrpel trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu kopcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, medzihrboľovú a trieštivú zlomeninu strednej časti pravej stehnovej kosti, zakrvácanie dutín klinovej kosti viac vľavo, zlomeninu ľavej strany čeľuste s posunom úlomkov, zlomeninu ľavého krídlového výbežku klinovej kosti. Ďalším poranením bol stav po krvácaní z pravého ucha a náhla strata sluchu ľavého ucha prevodového typu, pričom tieto dve zranenia pôvodne neboli dodiagnostikované. Ďalším zranením bolo u tohto poškodeného vykĺbenie vnútornej časti kľúčnej kosti, zlomenina záhlavného hrboľa, zlomenina pravej lopatky bez posunu úlomkov, kompletné poškodenie ramenného nervového pletenca, ktoré pôvodne neboli tiež dodiagnostikované. U poškodeného takisto zistil, že u neho došlo k pomliaždeniu pravých pľúc, k tržnozmliaždenej rane pravého kolena a takisto utrpel ľahký stupeň úrazového šoku. Všetky tieto poranenia tvoria polytraumu, ktorú podrobne rozviedol vo svojom znaleckom posudku. V súvislosti s mechanizmom vzniku poranení sa vyjadril, že nebolo možné presne určiť, ktoré z poranení vzniklo pri náraze poškodeného na vozovku, ktoré jeho nárazom do druhého vozidla alebo pritlačením poškodeného motocyklom. Vzhľadom však na to, že poškodený bol motocyklistom, hlavným mechanizmom vzniku jeho poranení bol predovšetkým pád na vozovku. V dobe vypracovania jeho znaleckého posudku predpokladal dobu liečenia, resp. práceneschopnosti poškodeného v trvaní 5-6 mesiacov, avšak tento znalecký posudok vypracoval 43 dní od vzniku poranení, teda ešte v dobe liečby poškodeného. V dobe liečby bol pritom poškodený značne obmedzený v samoobsluhe, v starostlivosti o hygienu a hlavne v pohybe. Po celú dobu ústavnej liečby, t.j. od 08.07.2013 do 04.09.2013, vyžadoval pomoc druhej osoby, pričom po úraze i po operácii stehnovej kosti mohol poškodený trpieť silnými až veľmi silnými bolesťami stehna a skôr silnými bolesťami v prípade zlomeniny zápästia, čo bolo tlmené znehybnením končatín a liekmi, čiže v takejto intenzite mohli trvať 1-2 dní a potom postupne prešli do stredne silných a slabých bolestí. Na konci ústavnej liečby sa poškodený obmedzene pohyboval s pomocou bariel, bez zaťažovania pravej dolnej končatiny. Kým bol poškodený upútaný na lôžko, tak vyžadoval v plnom rozsahu pomoc druhej osoby pri starostlivosti o hygienu, neskôr, keď sa už mohol s pomocou druhej osoby pohybovať, tak vyžadoval takúto asistenciu už v menšom rozsahu. Pri výsluchu sa tento znalec domnieval, že trvalé následky mohlo zanechať poranenie ramenného nervového pletenca, pravej stehnovej kosti a trvalým následkom mohla byť aj porucha sluchu pravého ucha, lebo tieto poranenie nervové a ušné neboli dodiagnostikované a zlomenina stehnovej kosti ešte bola v liečbe, pričom ostatné poranenia by trvalé následky zanechať nemali. Bolestné v čase vypracovania znaleckého posudku stanovil na 1025 bodov. Za jednoznačnú príčinu vzniku všetkých poranení u poškodeného Č. považoval náhle pôsobenie sily na poškodeného, pričom sa nedalo jednoznačne určiť, či všetky poranenia vznikli jeho pádom na vozovku, nárazom do vozidla obžalovaného alebo nárazom poškodeného do vlastného motocykla.
Uvedený znalec vo svojom doplnku znaleckého posudku ďalej uviedol, že poškodený Č. pri predmetnej dopravnej nehode utrpel početné poranenia a to konkrétne zlomeninu ľavej strany čeľuste s posunom úlomkov, zakrvácanie dutín klinovej kosti, viac vľavo, zlomeninu ľavého krídlového výbežku klinovej kosti, stav po krvácaní z pravého ucha, náhlu stratu sluchu ľavého ucha prevodového typu, zlomeninu záhlavného hrboľa, zlomeninu pravej lopatky bez posunu úlomkov, vykĺbenie vnútornej časti pravej kľúčnej kosti, trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, kompletné poškodenie pravého ramenného nervového pletenca, pomliaždenie pravých pľúc, medzihrboľovú a trieštivú zlomeninu strednej časti pravej stehnovej kosti, tržne - zmliaždenú ranu pravého kolena a ľahký stupeň úrazového šoku. Ústavná liečba tohto poškodeného si vyžiadala dobu 131 dní, vrátane jeho pobytu v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach a jeho ambulantná liečba trvala od úrazu do konca roku 2015, teda mimo ústavnej liečby celkom 775 dní. Poškodený bol pritom práceneschopný od 28.07.2013 do 10.11.2014 a došlo u neho k následnému prechodu do invalidity - pre plnú obrnu pravej plecovej spleti mu bola priznaná invalidita 70 %, dňa 22.05.2015 uznaná invalidita 75 %. Znalec skonštatoval, že poškodený Č. bol počas liečby, po jej ukončení a aj v čase jeho dodatočného znaleckého vyšetrenia značne obmedzený v obvyklom spôsobe života. Po úraze poškodený vyžadoval dlhodobú nemocničnú starostlivosť, spojenú s nutnosťou pomoci druhej osoby v bežných životných úkonoch - pri jedle, starostlivosti o hygienu, v samoobsluhe. Počas ústavnej liečby a neskôr sa poškodený mohol pohybovať len s pomocou druhej osoby a len vo vozíku v dôsledku hojenia zlomeniny stehnovej kosti, čo neznieslo zaťažovanie končatiny a nemohol
používať pri chôdzi ani barle v dôsledku úplnej obrny pravej hornej končatiny, čo mohlo pretrvávať aj po prepustení z ústavnej liečby najmenej štyri mesiace. Neskôr sa už poškodený mohol samostatne pohybovať bez asistencie, ale jeho samoobsluha a starostlivosť o hygienu boli narušené a boli narušené aj v čase jeho dodatočného znaleckého vyšetrenia, naďalej pri týchto úkonoch vyžaduje aj asistenciu druhej osoby. Celkovo už však bol poškodený sebestačný - naučil sa jesť, obliekať a čiastočne umývať sa len s ľavou rukou, môže chodiť, nemôže však manuálne pracovať. Od úrazu poškodený trpí značným handicapom v dôsledku úplnej obrny pravej hornej končatiny. Úraz poškodeného tak u neho zanechal trvalé následky v podobe úplnej obrny - ochrnutia pravej hornej končatiny, celkovej straty sluchu 25,9%
- stredne ťažkej, obmedzenie hybnosti pravého kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa a poúrazové a pooperačné plošné jazvy v celkovom rozsahu cca 33 cm2 a práve vzhľadom na úplné ochrnutie pravej hornej končatiny došlo u poškodeného k podstatnému zníženiu pracovnej schopnosti. Znalec bolestné určil na hodnotu 1.615 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na hodnotu 1.500 bodov. V zmysle ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov však bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšil na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie až stratu možností poškodeného sa uplatniť v živote a spoločnosti v jeho mladom veku 33 rokov a to na 3.000 bodov.
Svedok M. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že motorové vozidlo zn. Mazda 323 s poznávacími značkami Českej republiky - XU XXXXX užíval, keďže mu ho jeho sesternica O. L. ako majiteľka tohto vozidla asi dva roky pred predmetnou dopravnou nehodou nechala u jeho rodičov v I., u ktorých vtedy žil s tým, že si po neho mala neskôr prísť a do tej doby ho mohol užívať on. Poškodená L. mu teda predmetné vozidlo požičala na dobu neurčitú. Vo vzťahu k udeleniu jeho súhlasu obžalovanému na užívanie tohto vozidla v deň dopravnej nehody dňa 28.07.2013 sa vyjadril, že obžalovaný telefonoval k nemu domov s tým, že mu prinesie motorové vozidlo, on doma vtedy nebol, avšak doma nechal svoj mobilný telefón. Tento mobilný telefón zodvihla jeho matka a tejto obžalovaný oznámil, že k nim privezie motorové vozidlo, na čo jeho matka odpovedala obžalovanému I., že mu to odkáže. Matka mu však neskôr a to až pol roka od dopravnej nehody oznámila, že obžalovaný jej telefonoval s tým, že mu privezie motorové vozidlo. Obžalovaný mu tiež až neskôr povedal, že si vtedy potreboval ísť kúpiť cigarety a na to mu chcel priviezť toto motorové vozidlo. Obžalovaný I. však v Hanušovciach nad Topľou, kam odišiel kúpiť cigarety, havaroval. Bližšie opísal okolnosti odovzdania tohto vozidla obžalovanému I. tak, že k nim na návštevu prišla jedna sesternica z Nemecka, avšak nie poškodená L., ktorá nemohla na ich dvore zaparkovať svoje vozidlo a z tohto dôvodu predmetné vozidlo odovzdal obžalovanému I., ktorého požiadal, aby auto vyparkoval z ich dvora a zaparkoval na dvor svojho príbytku, pričom sa to stalo asi jeden či dva týždne pred dopravnou nehodou. Keď sa potom dopočul, že obžalovaný s motorovým vozidlom havaroval, odišiel na miesto tejto dopravnej nehody. Zdôraznil, že obžalovanému nedal súhlas na používanie tohto vozidla s tým, že obžalovaný len oznámil jeho matke, že dovezie auto, avšak táto nemala od neho písomné splnomocnenie na vykonávanie právnych úkonov v jeho mene a ani osobitné splnomocnenie vo vzťahu k tomuto vozidlu. Opakovane poukázal na to, že obžalovaného vtedy upozornil, aby s týmto vozidlom nikam nejazdil a tomuto motorové vozidlo odovzdal len za účelom jeho úschovy. Vypovedal tiež, že predmetné motorové vozidlo malo technickú kontrolu, avšak nemal vedomosť o tom, či bola zaplatená povinná zákonná zmluvná poistka. V súvislosti s početnými rozpormi v jeho výpovedi v konaní pred súdom s jeho výpoveďou v prípravnom konaní a to v tom smere, že v prípravnom konaní uviedol, že nemal vedomosť, či bolo na predmetné motorové vozidlo uhradené povinné zákonné zmluvné poistenie, pričom na hlavnom pojednávaní tvrdil, že obžalovanému zakázal jazdiť s týmto motorovým vozidlom z obavy pred jeho poškodením, sa vyjadril, že si na takéto svoje tvrdenie z prípravného konania nepamätá, avšak v tej dobe mal pochybnosti o zaplatení povinnej zákonnej poistky. V prípravnom konaní zas uvádzal, že motorové vozidlo odovzdal obžalovanému I. asi päť dní pred dopravnou nehodou, pričom na hlavnom pojednávaní naproti tomu uviedol, že obžalovanému odovzdal motorové vozidlo asi týždeň či dva pred dopravnou nehodou, pritom po poukázaní na takéto rozpory v jeho výpovediach pripustil obe takéto možnosti. Na záver tento svedok uviedol, že vtedy uvítal pomoc obžalovaného v tom smere, že predmetné vozidlo zaparkoval na dvore svojho rodinného domu a zároveň uviedol, že pokiaľ by obžalovanému v inkriminovaný deň zodvihol telefón, tak by obžalovanému povolil, aby mu uvedené vozidlo priviezol. V súvislosti s tvrdením obžalovaného I. na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že deň pred dopravnou nehodou, dňa 27.07.2013, mu priniesol sumu 15,00 EUR a že vtedy mal obžalovanému tento svedok prikázať odviezť toto vozidlo do Ž. za jedným opravárom za účelom opravy blatníka, pričom vtedy nezakázal obžalovanému jazdiť predmetným vozidlom, len mu zakázal jazdiť do I., aby jeho otec nevidel buchnutý blatník, sa vyjadril, že obžalovaného videl na benzínovej pumpe v I., pričom vo vozidle sedela nejaká žena a takisto si všimol, že obžalovaný ťukol blatník. Potvrdil však vyjadrenie obžalovaného I. na hlavnom pojednávaní, že ho navštívil v nemocnici s nejakým chlapcom a dal mu
niečo podpísať a to konkrétne doklad o tom, že si bol vedomý toho, že zákonná zmluvná poistka nebola zaplatená. Zdôraznil, že odovzdanie vozidla obžalovanému nemalo žiadny súvis s výkonom ich zamestnania s tým, že on využíval motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré mu požičal jeho otec a vozidlo zn. Mazda 323 nepotreboval. Opätovne trval na to, že obžalovanému neudelil pred dopravnou nehodou dňa 28.07.2013 písomný alebo ústny súhlas na riadenie motorového vozidla zn. Mazda 323. Škoda na tomto vozidle predstavovala sumu 1.200,00 EUR, išlo teda o totálnu škodu a vozidlo bolo odhlásené z príslušnej evidencie. Dôrazne poprel tvrdenie obžalovaného, že by vypovedal klamlivo z dôvodu zámeru utajiť tzv. čiernu prácu. Pripustil, že keby bol vtedy doma, tak by obžalovanému udelil súhlas na vrátenie vozidla, ale tento súhlas mu vopred nedal.
Medzi obžalovaným I. a svedkom Š. bola v konaní pred súdom vykonaná konfrontácia, pri ktorej obaja aktéri zotrvali na svojich výpovediach, avšak svedok Š. pripustil možnosť, že obžalovanému prikázal dať opraviť predmetné motorové vozidlo a neskôr, aby mu uvedené vozidlo priviezol, avšak zdôraznil, že bol predovšetkým rád, že obžalovanému sa pri predmetnej dopravnej nehode nič nestalo.
Svedkyňa N. I., sestra obžalovaného, zas na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný I. mal uvedené vozidlo požičané od svedka M. Š., ktorý bol ich spoločným kamarátom aj v čase jej výsluchu. Vyjadrila sa, že obžalovaný sa stretol so svedkom Š. na benzínovej pumpe v I., asi v štvrtok alebo v sobotu pred dopravnou nehodou s tým, že obaja sa dohodli na tom, že obžalovaný odvezie vozidlo do autoservisu a potom ho má naspäť priviesť svedkovi M.Š. Š.. Nemala vedomosť o dôvode, pre ktorý mal obžalovaný odviezť vozidlo do autoservisu, ale na vozidle bola nejaká vada, ktorú bolo potrebné opraviť a z tohto dôvodu bolo potrebné vozidlo odviezť do servisu. Zdôraznila, že nepočula celý rozhovor medzi obžalovaným a svedkom Š., keďže mala telefonát od svojho priateľa a z tohto dôvodu aj vystúpila z vozidla, teda nevenovala pozornosť rozhovoru medzi obžalovaným a týmto svedkom. Prítomná tohto rozhovoru teda bola len asi 5 či 10 minút, pričom obaja sa rozprávali dosť dlho, asi pol hodinu a to prevažne o práci, čo ju nezaujímalo. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či svedok Š. udelil výslovný súhlas obžalovanému I. na vedenie motorového vozidla zn. Mazda 323, avšak zopakovala, že svedok Š. prikázal obžalovanému I. odviezť vozidlo do autoservisu. V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou dňa 28.07.2013 zas uviedla, že obžalovaný I. odišiel s jedným kamarátom kúpiť cigarety do Hanušoviec nad Topľou, predtým však telefonoval s matkou svedka Š., keďže svedok Š. nebol doma. Obžalovaný I. povedal matke svedka M. Š., že mu dovezie auto, na čo následne odišiel s týmto vozidlom do Hanušoviec nad Topľou, kde mal dopravnú nehodu. Vyjadrila sa tak, že matka svedka Š. povolila obžalovanému priviezť motorové vozidlo k nej domov, avšak obžalovaný vtedy netelefonoval priamo so svedkom Š..
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný C. I. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že predmetné motorové vozidlo zn. Mazda 323, ktoré obžalovaný I. viedol dňa 28.07.2013, kedy došlo k spôsobeniu dopravnej nehody po zrážke s motocyklom poškodeného Č., bolo vo vlastníctve poškodenej O. L.. Uvedené motorové vozidlo táto poškodená niekedy v júli roku 2011 požičala svojmu bratrancovi, poškodenému M. Š. a udelila mu týmto súhlas na používanie tohto motorového vozidla, čo preukazuje aj čestné prehlásenie podpísané touto poškodenou zo dňa 23.08.2013. Po predchádzajúcej vzájomnej dohode svedka M. Š. a obžalovaného C. I. mali pôvodne obaja uvedené motorové vozidlo vyžívať na cestovanie za prácou do Bratislavy. Neskôr v konaní pred súdom už poškodený M. Š. uviedol, že po príchode jednej jeho sesternice na návštevu, táto nemala možnosť zaparkovať svoje vozidlo na dvore jeho rodičovského domu a preto požiadal obžalovaného, aby motorové vozidlo zn. MAZDA 323 vyparkoval z tohto dvora a po určitú dobu ho umiestnil na dvore svojho rodinného domu. Poškodený Š. pritom zdôraznil, že nemal v tom čase vedomosť o tom, či na uvedené vozidlo je uhradené povinné zákonné zmluvné poistenie. Obžalovaný zas pritom tvrdil, že poškodený M.Á. Š. ho na benzínovej pumpe v meste I. mal vyzvať, aby s uvedeným motorovým vozidlom nejazdil po meste I., keďže malo poškodený blatník, čím chcel poškodený M. Š. zabrániť tomu, aby takto poškodené motorové vozidlo spozoroval jeho otec a zároveň ho vyzval, aby uvedené motorové vozidlo dal opraviť v autoservise v obci Ž.. Z výpovede poškodeného M. Š. však mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný I. nemal od neho súhlas na používanie uvedeného motorového vozidla. Tento svedok ešte v prípravnom konaní pôvodne vypovedal, že obžalovanému I. predmetné motorové vozidlo poskytol po návrate z Bratislavy asi päť dní či týždeň pred dopravnou
nehodou. Uvedený poškodený pritom zdôraznil, že obžalovanému I. neudelil súhlas na používanie motorového vozidla konkrétne na deň 28.07.2013, kedy došlo k posudzovanej dopravnej nehode. V konaní pred súdom a ani v prípravnom konaní, pričom túto skutočnosť netvrdil ani samotný obžalovaný I., nebol produkovaný iný dôkaz, ktorý by preukázal, že by poškodený M. Š. pred predmetnou dopravnou nehodou dňa 28.07.2013 udelil písomný či verbálny súhlas obžalovanému I. na používanie motorového vozidla zn. Mazda 323.
Z výpovedí účastníkov dopravnej nehody mal ďalej súd za preukázané, že dňa 28.7.2013 obžalovaný I. riadil predmetné motorové vozidlo zn. Mazda 323 z obce R. do mesta Hanušovce nad Topľou, v ktorom mali navštíviť sestru svedka G., ktorý bol v tom čase jeho spolujazdcom. Za uvedeným motorovým vozidlom, používaním v tom čase obžalovaným, pritom od obce R. jazdilo aj motorové vozidlo zn. Renault Fluence vedené svedkom W., ktorého spolujazdcom bol svedok D.. Po príchode obžalovaného na motorovom vozidle zn. Mazda 323 do mesta Hanušovce nad Topľou, obžalovaný začal z hlavnej cesty odbočovať doľava na vedľajšiu cestu smerom k pošte v tomto meste. Obžalovaný tvrdil, že pred začiatkom tohto odbočovacieho manévru s uvedeným motorovým vozidlom zastal. Zastavenie motorového vozidla obžalovaným pred samotným začiatkom odbočovania z hlavnej cesty doľava však nepotvrdil vo svojej výpovedi ani jeho spolujazdec, svedok G., ktorý vypovedal, že obžalovaný pred začiatkom odbočovacieho manévru len pribrzdil. Takýto úkon s motorovým vozidlom obžalovaným v podobe jeho zastavenia nepreukázala ani svedecká výpoveď svedka C. W., ktorý vypovedal, že obžalovaný pred samotným odbočením doľava z hlavnej cesty len spomalil a plynulo odbočoval doľava. Uvedený svedok pritom vyjadril aj domnienku, že pokiaľ by obžalovaný I. uvedené motorové vozidlo zn. Mazda 323 pred samotným odbočením zastavil, tak by sa so svojím motorovým vozidlom zn. Renault Fluence k motorovému vozidlu obžalovaného priblížil. Obžalovaný I. pritom začal svoj odbočovací manéver v momente, keď oproti nemu sa po hlavnej ceste pohyboval poškodený Č. na svojom motocykle zn. Yamaha. Z výsledkov znaleckého dokazovania z odboru cestnej dopravy ako aj výsluchom znalca Ing. L. z tohto odboru na hlavnom pojednávaní mal súd pritom za jednoznačne preukázané, že k zrážke medzi motorovým vozidlom obžalovaného I. a motocyklom poškodeného Č. došlo vtedy, keď obžalovaný I. jazdiaci na motorovom vozidle zn. Mazda 323 rýchlosťou 32,35 km/ h pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu poškodeného Č. zn. Yamaha jazdiaceho rýchlosťou 78,44 km/h. V dôsledku takejto obžalovaným vyvolanej kolíznej situácie motocykel poškodeného zn. Yamaha odhodilo na ľavú stranu cesty, kde narazilo do odstaveného motorového vozidla zn. Citroën Xsara poškodenej N.. Motocyklistu, poškodeného Č., odhodilo cez motorové vozidlo obžalovaného zn. Mazda 323 do ľavého jazdného pruhu pred prichádzajúce motorové vozidlo zn. Renault Fluence svedka W.. Z výsledkov analýzy nehodového deja vykonaného znaleckým dokazovaním z odvetvia cestnej dopravy súd dospel k záveru, že obžalovaný I. pri vykonávaní svojho odbočovacieho manévru porušil ust. § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. cestného zákona v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám. V zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona dať prednosť v jazde je povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Obrana obžalovaného, že pred vykonaním odbočovacieho jazdného manévru musel dať prednosť oproti idúcemu motorovému vozidlu zn. Fiat Palio striebornej farby bola pritom vyvrátená vykonaným znaleckým dokazovaním. Zo záberov bezpečnostných kamier v meste Hanušovce nad Topľou bolo znalcom Ing. L. zistené, že v smere jazdy motocykla poškodeného Č. sa pohybovalo motorové vozidlo tmavej farby v uvedený deň v čase o 11:33:59 hod. a to približne 140 metrov pred miestom zrážky. Vychádzajúc zo skutočnosti, že uvedené motorové vozidlo sa pohybovalo v danom úseku cesty dovolenou rýchlosťou 50 km/hod., čo je 13,88 m/s, tak potom uvedené motorové vozidlo bolo na mieste zrážky za čas 10,08 sekúnd a teda v čase o 11:34:09 hod. Keďže zrážka motorového vozidla obžalovaného I. s motocyklom poškodeného Č. nastala v uvedený deň v čase o 11:34:19 hod., uvedené motorové vozidlo tmavej farby prechádzalo cez miesto zrážky v čase o 11:34:09 hod., t.j. 10 sekúnd pred predmetnou kolíznou zrážkou. V uvedenom čase 10 sekúnd pred zrážkou bolo motorové vozidlo zn. Mazda 323 vedené obžalovaným I. ešte vo vzdialenosti 126,04 metrov pred miestom zrážky a teda obžalovaný I. nemohol dávať prednosť motorovému vozidlo tmavej farby idúcemu pred motocyklom poškodeného Č.. Zo záznamu z bezpečnostnej kamery je pritom je zrejmé, že žiadne iné motorové vozidlo nešlo za uvedeným tmavým motorovým vozidlom, teda pred motocyklom zn. Yamaha vedeného poškodeným Č.. Z týchto zistení vyplýva, že obžalovanému I. žiadne motorové vozidlo nebránilo vo výhľade na prichádzajúci motocykel vedený poškodeným Č.. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému I. nič nebránilo vo výhľade na prichádzajúci motocykel poškodeného Č., pričom v čase dopravnej nehody bola viditeľnosť dobrá a nebola znížená vplyvom
poveternostným podmienok, mohol obžalovaný zbadať prichádzajúci motocykel vedený poškodeným Č. už vo vzdialenosti minimálne 100 metrov. Keď obžalovaný I. začal odbočovací manéver doľava so svojim motorovým vozidlom zn. Mazda 323, tak uvedený motocykel zn. Yamaha poškodeného Č. bol od neho vzdialený 33,22 metrov a teda 24,21 metrov od miesta zrážky.
Na základe analýzy nehodového deja tak znalec z odboru cestnej dopravy vyhodnotil techniku jazdy obžalovaného I. ako nesprávnu, keďže tento sa pohyboval v danom úseku dovolenou rýchlosťou, avšak pri odbočovaní vľavo nedal prednosť oprotiidúcemu motocyklu zn. Yamaha poškodeného Č., pričom poškodený Č. by aj pri správnej technike jazdy nezastavil so svojim motocyklom do miesta zrážky. Kolízny odbočovací manéver obžalovaného bol teda tým nesprávnym prvkom techniky jazdy obžalovaného, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorej by poškodený jazdiaci na motocykle zn. Yamaha nedokázal zabrániť, resp. zastaviť do miesta zrážky nekolíznym brzdením. Poškodený Č. sa síce pohyboval pred miestom zrážky rýchlosťou 78,44 km/h a jeho nárazová rýchlosť v čase zrážky dosiahla hodnotu 77,00 km/hod., táto vyššia rýchlosť jazdy poškodeného Č. na motocykli však nebola tým prvkom nehodového deja, ktorý by poškodenému Č. po rozpoznaní kolíznej situácie znemožnil zabrániť dopravnej nehode, resp. zastaviť pred miestom zrážky. Po rozpoznaní kolíznej situácie zo strany poškodeného Č. tento nemohol ani pri maximálne dovolenej rýchlosti 50 km/hod. zastaviť do miesta zrážky. Pokiaľ by poškodený Č. v takto dovolenej rýchlosti reagovať mohol, t.j. 1,12 sekúnd pred zrážkou a brzdil by nekolíznym spomalením, nezastavil by do miesta zrážky, ale zastavil by až vo vzdialenosti 12,39 metrov za miestom zrážky. Poškodený Č. mohol zrážke zabrániť len vtedy, pokiaľ by sa pohyboval rýchlosťou 39,00 km/hod., vtedy by s motocyklom zastavil pri nekolíznom brzdení, pokiaľ by začal brzdiť v čase, keď obžalovaný ako vodič motorového vozidla zn. Mazda 323 začal odbočovací manéver. Nemožno opomenúť aj tvrdenie znalca Ing. L. na hlavnom pojednávaní, že vzhľadom na to, že za motorovým vozidlom obžalovaného sa pohybovalo ešte motorové vozidlo vedené svedkom W., poškodený Č. ani nemal priestor uskutočniť vyhýbaví manéver, keďže mu v tom bránilo uvedené motorové vozidlo zn. Renault Fluence svedka W.. Neobstojí ani vyjadrenie obžalovaného, že poškodený Č. sa nedostatočne venoval vedeniu svojho motocykla zn. Yamaha, keďže znalec Ing. L. z techniky jazdy poškodeného usúdil, že pred samotnou zrážkou s motorovým vozidlom zn. Mazda 323 vedeného obžalovaným I. sa poškodený Č. snažil motocyklom vyhnúť vpravo a potom vľavo, keďže do uvedeného vozidla obžalovaného I. vrazil šikmo, pričom v prípade jazdy priamo, tak by bolo na mieste nehody zaznamenané iné postavenie uvedených motorových vozidiel a motocykla poškodeného Č.. Z určitej snahy poškodeného Č. vyhnúť sa zrážke s motorovým vozidlom obžalovaného I. tak znalec usúdil, že poškodený Č. sa plne venoval vedeniu svojho motocykla.
Z vyššie uvedeného priebehu kolíznej zrážky mal tak súd za jednoznačne ustálené, že obžalovaný I. svojim odbočovaním manévrom vytvoril poškodenému Č. jazdiacemu na motocykli zn. Yamaha po hlavnej ceste prekážku náhlu, ktorej by pritom poškodený Č. nemohol zabrániť ani keby sa pohyboval v danom úseku cesty maximálne dovolenou rýchlosťou 50 km/hod. Obžalovaný I. pritom mohol zabrániť vzniku dopravnej nehody tak, keby dodržiaval citované ustanovenie § 19 ods. 4, § 2 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a teda, keby dal prednosť oproti idúcemu motocyklu zn. Yamaha vedeného poškodeným Č., teda nezačal by odbočovať vľavo a uvedený odbočovací manéver by vykonal až po prejdení motocykla poškodeného Č. po hlavnej ceste. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie obžalovaného, že by mu vo výhľade na motocykel poškodeného Č. bránil silný slnečný jas, keďže túto skutočnosť obžalovaný vôbec neuvádzal v prípravnom konaní a túto skutočnosť začal tvrdiť až v priebehu hlavného pojednávania. Nedôveryhodne pritom súd vyhodnotil aj ďalšie tvrdenie obžalovaného I., že motocykel vedený poškodeným Č. zbadal až tesne v momente zrážky, opierajúc sa pritom o výsluch znalca Ing. L. na hlavnom pojednávaní ako aj o analýzu nehodového deja, z ktorých je zrejmé, že tento motocykel musel byť pre obžalovaného viditeľný už vo vzdialenosti minimálne 100 metrov. Obžalovaný I. ďalej uviedol, že s motorovým vozidlom pred samotným odbočovaním doľava z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu zastavil, pričom túto skutočnosť nepotvrdil nielen jeho spolujazdec, svedok G., ale ani svedok W. jazdiaci za motorovým vozidlom obžalovaného. Nemožno opomenúť ani vyjadrenie svedka W., odhliadnuc od skutočnosti, že motorové vozidlo zn. Fiat Palio striebornej farby nebolo zachytené ani na kamerovom zázname z miesta dopravnej nehody v danom časovom úseku, že takéto motorové vozidlo nespozoroval ani on. Uvedený svedok pritom aj sám vyjadril názor, že motocykel vedený poškodeným Č. sa nachádzal v takej vzdialenosti od motorového vozidla vedeného obžalovaným, že zrážke poškodený Č. ani nemohol zabrániť. Tento svedok ďalej vyvrátil aj ďalšie tvrdenie obžalovaného I., že by uvedený motocykel poškodeného videl cez zadné okná ním vedeného motorového vozidla zn. Mazda 323, ale uviedol, že motocykel spozoroval zo svojho vozidla zboku.
Z hľadiska naplnenia zákonných znakov predmetného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zákona treba uviesť, že nesprávnou technikou jazdy obžalovaného pri vedení motorového vozidla bolo poškodenému Č. spôsobené zranenie, pričom išlo o následok spôsobený nedbanlivostne. Znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie a predovšetkým doplnkom tohto znaleckého posudku vypracovaného v ďalšom konaní pred súdom bolo pritom ustálené, že poškodený Č. pri predmetnej dopravnej nehode utrpel početné poranenia a to konkrétne zlomeninu ľavej strany čeľuste s posunom úlomkov, zakrvácanie dutín klinovej kosti, viac vľavo, zlomeninu ľavého krídlového výbežku klinovej kosti, stav po krvácaní z pravého ucha, náhlu stratu sluchu ľavého ucha prevodového typu, zlomeninu záhlavného hrboľa, zlomeninu pravej lopatky bez posunu úlomkov, vykĺbenie vnútornej časti pravej kľúčnej kosti, trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, kompletné poškodenie pravého ramenného nervového pletenca, pomliaždenie pravých pľúc, medzihrboľovú a trieštivú zlomeninu strednej časti pravej stehnovej kosti a tržne - zmliaždenú ranu pravého kolena a ľahký stupeň úrazového šoku, ktoré vo svojom súhrne predstavujú polytraumu. Všetky vyššie uvedené poranenia mohli pritom vzniknúť ako pri náraze poškodeného Č. na vozovku, pri jeho náraze do druhého motorového vozidla alebo aj pritlačením poškodeného s jeho motocyklom. Keďže sa jednalo o pád motocyklistu na vozovku a náraz do vozidla, je viac ako pravdepodobné, že príčinou všetkých poranení poškodeného bol predovšetkým pád poškodeného na vozovku - náraz na vozovku hlavne pravou stranou tela, keďže u poškodeného boli poranenie hlavy ako aj väčšina zranení končatín a trupu lokalizované na pravej strane. Znalec sa pritom v čase podania svojho pôvodného znaleckého posudku domnieval, že predpokladaná doba liečenia poškodeného bude predstavovať dobu 5 - 6 mesiacov. Znalec MUDr. H. však po osobnom vyšetrení poškodeného Č. s odstupom niekoľkých rokov od predmetnej dopravnej nehody už jednoznačne skonštatoval, že celková doba ústavnej liečby u poškodeného trvala od 08.07.2013 do 04.09.2013, na ktorú však následne nadväzoval jeho pobyt v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, vrátane pobytu v takomto zariadení v Českej republike, teda celkový druh tejto liečby trval po dobu 131 dní. Po ústavnej liečbe poškodeného Č. bezprostredne pokračovala jeho liečba v ambulantnej forme od úrazu do konca roku 2015, mimo ústavnej liečby teda v trvaní 775 dní. Celková práceneschopnosť poškodeného pritom trvala od doby jeho úrazu dňa 28.07.2013 do 10.11.2014 a po ukončení tejto liečby poškodený prešiel do invalidity. Poškodený Č. v dôsledku všetkých vyššie popísaných poranení bol značne obmedzený v obvyklom spôsobe života a to ako v samoobsluhe, v starostlivosti o hygienu a v pohybe, pričom po celú dobu ústavnej liečby si vyžadoval pomoc ďalšej osoby. Poškodený aj po ukončení ústavnej liečby najprv počas obdobia približne 4 mesiacov sa mohol naďalej pohybovať len s pomocou druhej osoby a na vozíku, keďže nemohol používať barly. Po ukončení tohto obdobia sa už mohol síce pohybovať pomocou barly, avšak jeho samoobsluha a starostlivosť o hygienu boli narušené a to aj v čase konania na súde po vrátení veci nadriadeným súdom. V čase vypracovania doplnku znaleckého posudku bol síce poškodený už sebestačný, ale trpel doživotným handicapom v dôsledku úplnej obrny pravej hornej končatiny. U poškodeného Č. tak nastali v dôsledku predmetnej dopravnej nehody trvalé následky v podobe úplnej obrny - ochrnutia pravej hornej končatiny, celkovej straty sluchu 25,9% - stredne ťažkej, obmedzenie hybnosti pravého kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa a poúrazové a pooperačné plošné jazvy v celkovom rozsahu cca 33 cm2 a práve vzhľadom na úplné ochrnutie pravej hornej končatiny došlo u poškodeného k podstatnému zníženiu pracovnej schopnosti. Samotný poškodený Č. ešte v predchádzajúcom konaní pred súdom sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že aj v čase rozhodovania súdu, teda s odstupom viac ako jedného roka od doby dopravnej nehody, potrebuje pomoc druhej osoby pri príprave stravy, pričom jednotlivé hygienické úkony a obliekanie sa už zvláda sám. Poškodený Č. v súvislosti s trvalými následkami v podobe následnej straty sluchu pravého ucha na hlavnom pojednávaní uviedol, že na ľavé ucho počuje na 60 % a na pravé ucho počuje na 80 %, keďže pri dopravnej nehode mu odlepilo ušný bubienok. Takýto komplex poranení poškodeného aj s následnými trvalými následkami v podobe poškodenia či zníženia schopností niektorých ľudských orgánov tak možno vyhodnotiť ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 3 Tr. zákona.
Pri posudzovaní, či obžalovaný svojím konaním naplnil aj všetky zákonné znaky žalovaného trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zákona, súd prihliadal predovšetkým na výpoveď svedka Ľ. Š., ktorý v období pred posudzovanou dopravnou nehodou mal v užívaní uvedené motorové vozidlo a ktoré mu na bližšie neurčenú dobu a bezodplatne poskytla poškodená O. L., jeho sesternica. Svedok M. Š. zdôraznil, že v období, ktoré nevedel presne vymedziť a uvádzal, že to mohlo byť jeden či dva týždne pred dopravnou nehodou, ale aj päť dní pred posudzovanou udalosťou zo dňa 28.07.2013, požiadal obžalovaného I., aby predmetné motorové
vozidlo zaparkoval na dvore ním obývaného príbytku a to z toho dôvodu, že jeho rodičov ako aj jeho samotného navštívila sesternica z Nemeckej republiky, ktorá nemala priestor na zaparkovanie svojho motorového vozidla v dvore ich rodinného domu. Svedok Š. v tejto súvislosti opakovane poukázal na to, že už pri tomto odovzdaní motorového vozidla obžalovanému ho požiadal, aby vozidlo ponechal po nevyhnutnú dobu na dvore svojho rodinného domu, avšak obžalovanému neudelil súhlas na vedenie tohto motorového vozidla. Uvedený svedok okrem iného ďalej uviedol, že obžalovaného pri odovzdávaní predmetného vozidla upozornil, aby s ním nejazdil z dôvodu svojich obáv o poškodenie tohto motorového vozidla, ktoré nebolo v jeho vlastníctve a zároveň na hlavnom pojednávaní pripustil aj ďalšie svoje tvrdenie z prípravného konania, že v čase odovzdania tohto vozidla obžalovanému mal pochybnosti o uhradení povinného zákonného zmluvného poistenia na predmetné vozidlo. Svedok pritom v súvislosti s jazdou obžalovaného uvedeným vozidlom v deň dopravnej nehody dňa 28.07.2013 výslovne uviedol, že vtedy sa vo svojom obydlí nenachádzal a v rodinnom dome svojich rodičov, s ktorými v tom čase býval, nechal svoj mobilný telefón. Vypovedal tak, že obžalovaný I. mu mal zatelefonovať v uvedený deň a tento telefón zodvihla v čase jeho neprítomnosti jeho matka, ktorej obžalovaný oznámil, že predmetné motorové vozidlo vráti naspäť tomuto svedkovi, čo jeho matka vzala na vedomie a oznámila obžalovanému, že to odkáže svojmu synovi. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že aj samotný obžalovaný I. pripustil, že v uvedený deň telefonicky komunikoval len s matkou svedka Š. a že sa priamo nerozprával so svedkom Š.. Svedok Š. však opakovane a dôrazne trval na tom, že obžalovanému I. neudelil súhlas na predmetnú jazdu motorovým vozidlom dňa 28.07.2013, avšak zároveň poukázal na tú okolnosť, že jeho matka mu až po uplynutí približne pol roka od dopravnej nehody oznámila, že obžalovaný I. jej v ten deň telefonoval a aj samotný obžalovaný mu až po dopravnej nehode uviedol, že mal najprv záujem odviesť sa týmto motorovým vozidlom do Hanušoviec nad Topľou a neskôr mu uvedené vozidlo vrátiť. Nemožno opomenúť zjavnú snahu svedka Š., ktorý podľa vyjadrenia svedkyne I. je naďalej v kamarátskom vzťahu s obžalovaným I., ktorý na jednej strane opakovane poprel, že by obžalovanému I. udelil súhlas na používanie predmetného motorového vozidla v deň dopravnej nehody, avšak neskôr pri konfrontácii s týmto obžalovaným v súvislosti s tvrdeniami obžalovaného o udelení mu súhlasu poukázal na svoju slabšiu pamäť a zároveň vyjadril svoju radosť z toho, že obžalovanému nebolo predmetnou dopravnou nehodou spôsobené závažnejšie poranenie. Vo výpovedi svedka Š. tak súd vzhliadol jeho zjavnú snahu napomôcť obžalovanému v predmetnom trestnom stíhaní a to znížiť či zbaviť ho trestnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin. Takémuto záveru súdu nasvedčuje aj ďalšie vyjadrenie tohto svedka, ktorým poukázal na ochotu obžalovanému zaparkovať mu vozidlo na dvore jeho rodinného domu, čím mu mal podľa vlastných slov výrazne pomôcť a zároveň sa podmieňujúcim spôsobom vyjadril, že pokiaľ by telefonicky komunikoval s obžalovaným v deň dopravnej nehody, tak by obžalovanému udelil súhlas na jazdu týmto motorovým vozidlom. Svedok Š. však na opätovný dotaz súdu uviedol, že osobne súhlas na užívanie tohto motorového vozidla dňa 28.07.2013 obžalovanému neudelil a že ani jeho matka nemala od neho žiadne splnomocnenie na vykonávanie právnych úkonov v jeho mene, vrátane akýkoľvek úkonov týkajúcich sa motorového vozidla zn. MAZDA 323.
Samotný obžalovaný pritom v prípravnom konaní potvrdil, že súhlas na používanie predmetného motorového vozidla od svedka Š. nemal. Obžalovaný až na hlavnom pojednávaní opakovane naproti tomu uvádzal, že svedok Š. mu udelil súhlas na používanie tohto morového vozidla. Výslovne nevieryhodne pritom vyznieva vysvetlenie týchto rozporných vyjadrení obžalovaným tým, že takto vypovedal v prípravnom konaní v prospech svedka Š., keďže tento svedok pociťoval obavu zo svojho otca. Obžalovaný, ktorý bol už v čase svojho výsluchu v prípravnom konaní niekoľkokrát trestne stíhaný, si bol nepochybne vedomý toho, že síce vo veci nemusí vypovedať ako obvinený pravdu, ale je nesporné, že v prípade jeho rozporných vyjadrení v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, zvlášť v tom prípade, ak ich nebude schopný dôveryhodne vysvetliť, túto skutočnosť bude musieť súd vyhodnotiť v jeho neprospech. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že v čase svojho výsluchu v prípravnom konaní bol obžalovaný opakovane stíhaný ako za trestnú činnosť súvisiacu s cestnou premávkou tak aj za podvodné konanie a v prípade podvodného protiprávneho konania, na ktoré musel súd prihliadať, bol odsúdený nielen okresným súdom, ale aj odvolacím súdom, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Keďže obžalovaný bol teda opakovane súdne trestaný, musel si uvedomovať závažnosť svojej výpovede ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, pričom súd ani nemal pochybnosti o jeho spôsobilosti pochopiť význam svojej výpovede.
Súd vykonaným dokazovaním nezistil ani žiadny motív nepravdivej svedeckej výpovede svedka Š. a považoval za nedôveryhodné tvrdenie obžalovaného I. obviňujúceho tohto svedka z jeho klamlivej
výpovede z dôvodu jeho obáv z osoby svojho otca ako aj poškodenej L., ktorá mu mala predmetné motorové vozidlo požičať. Vykonanou konfrontáciou medzi obžalovaným I. a svedkom Š. sa takisto nepodarilo odstrániť výrazné rozpory vo výpovediach týchto osôb, keďže na jednej strane obžalovaný tvrdil, že svedok Š. mu udelil súhlas na užívanie predmetného motorového vozidla v uvedený deň, zatiaľ čo svedok Š. zotrval na svojom vyjadrení, že obžalovanému I. neumožnil vedenie motorového vozidla v deň dopravnej nehody dňa 28.7.2013. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri hodnotení vierohodnosti výpovedí oboch aktérov nemožno vychádzať len z protichodných vyjadrení obžalovaného a svedka Š.. V neprospech obžalovaného súd vyhodnotil aj iné významné okolnosti, ktoré spochybňujú pravdivosť jeho výpovede. Obžalovaný I., napriek tomu, že svedok Š. tvrdil, čo napokon potvrdil aj samotný obžalovaný, že obžalovanému prikázal odviezť vozidlo do autoservisu za účelom opravy poškodeného blatníka, obžalovaný neuviedol, že by splnil takýto pokyn tohto svedka a teda, že by predmetné motorové vozidlo odviezol do akejkoľvek autoopravovne. Ďalej v inkriminovaný deň obžalovaný, napriek svojmu tvrdeniu, že mal záujem v uvedený deň vozidlo vrátiť svedkovi Š., nešoféroval uvedeným motorovým vozidlom priamo z obce Ď. do mesta I., ale spolu so svedkom G. mal podľa vlastného vyjadrenia záujem navštíviť svoju bývalú manželku v obci R. a potom opätovne spolu s týmto svedkom mal navštíviť aj jeho sestru v Hanušovciach nad Topľou, ktorá bývala vedľa obchodu, v ktorom mal obžalovaný záujem si kúpiť cigarety. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade pravdivosti vyjadrenia obžalovaného I., že mu svedok Š. udelil súhlas v uvedený deň na jazdu motorovým vozidlom, tak je nepochybné, že prípadne takéto povolenie sa vzťahovalo na jazdu vozidlom zn. MAZDA 323 len za účelom jeho odovzdania tomuto svedkovi a to z obce Ď. do mesta I., keďže obžalovaný neuvádzal, aby mu svedok Š.F. udelil súhlas na jazdu predmetným vozidlom do mesta Hanušovce nad Topľou. Nedôveryhodne vyznieva aj ďalšie tvrdenie obžalovaného I., že v meste Hanušovce nad Topľou mal záujem si kúpiť cigarety, keďže tieto cigarety si mohol zakúpiť aj počas cesty z obce Ď. do mesta I., pričom mesto Hanušovce nad Topľou sa nenachádza na trase medi týmito dvoma miestami, na rôznych benzínových pumpách, veď koniec - koncov obžalovaný aj uvádzal, že tesne pred dopravnou nehodou mu mal svedok Š. udeliť sporný súhlas na jazdu týmto vozidlom na takejto benzínovej pumpe v meste I.. Všetky tieto jednotlivé úkony vykonané obžalovaným teda nenasvedčujú tomu, že by obžalovaný mal v uvedený deň záujem vrátiť predmetné vozidlo naspäť svedkovi Š., ale skôr nasvedčujú tomu, že obžalovaný v uvedený deň predmetné vozidlo využíval na svoje súkromné účely. Takisto je potrebné uviesť, že obžalovaný I. v predmetný deň mal síce telefonovať svedkovi Š., ale nakoniec pritom telefonicky komunikoval s matkou tohto svedka, čo potvrdil aj svedok Š., ktorý zároveň uviedol, že jeho matka nemala žiadne oprávnenie vo vzťahu k predmetnému motorovému vozidlu, teda ani v jeho mene povoliť obžalovanému jazdu na tomto motorovom vozidle. Nemožno pritom takisto opomenúť ani vyjadrenie svedka Š., že jeho matka mu až po uplynutí približne pol roka od predmetnej dopravnej nehody mala oznámiť, že obžalovaný I. jej telefonoval. Všetky vyššie uvedené skutočnosti tak vo svojom súhrne znižujú pravdivosť tvrdenia obžalovaného o udelení mu súhlasu na jazdu motorovým vozidlom zn. MAZDA 323 svedkom Š. v deň dopravnej nehody.
Obranu obžalovaného tak súd považoval za účelovú a prezentovanú v snahe vyhnúť sa svojej trestnej zodpovednosti predovšetkým vzhľadom na jeho vedomosť o možnom uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obrana obžalovaného bola pritom vyvrátená aj jeho vlastným vyjadrením, keďže na jednej strane uviedol, že svedok Š. mu motorové vozidlo mal požičať za účelom vyhľadávania budúcich zamestnancov, ktorým mal tento svedok zabezpečiť prácu ako aj za účelom odvozu týchto potencionálnych zamestnancov do Bratislavy. Na druhej strane je nepochybné, že obžalovaný viedol motorové vozidlo dňa 28.7.2013, teda v nedeľu a je takisto zrejmé, že s týmto motorovým vozidlom smeroval z miesta svojho trvalého bydliska, z obce Ď. do Hanušoviec nad Topľou nad Topľou, teda pôvodne ani nesmeroval do miesta bydliska svedka Š., teda do mesta I.. Z vyjadrenia obžalovaného ďalej vyplýva, že uvedené motorové vozidlo riadil do Hanušoviec nad Topľou za účelom kúpy si cigariet ako aj so zámerom navštíviť sestru svojho spolujazdca, svedka G.; pričom predtým mal navštíviť ešte aj svoju bývalú manželku v obci R.. Už len z týchto okolností je nepochybné, že aj v prípade pravdivosti tvrdenia obžalovaného, že motorové vozidlo mu umožnil v uvedený deň používať svedok Š., takýto prípadný súhlas sa týkal len ich spoločných pracovných aktivít a nie aj využívania vozidla obžalovaným vo voľnom čase. Takisto aj v prípade pravdivosti tvrdenia obžalovaného, že v inkriminovaný deň mal záujem uvedené motorové vozidlo svedkovi Š. vrátiť, je nepochybné, že v takomto prípade by s týmto motorovým vozidlom obžalovaný smeroval priamo do I. a nie do mesta Hanušovce nad Topľou, ktoré sa ani nenachádzajú na trase medzi obcou Ď. a mestom I..
Tvrdenia obžalovaného síce do istej miery potvrdila svedkyňa I., ale pri hodnotení jej svedeckej výpovede nemožno opomenúť tú významnú skutočnosť, že táto svedkyňa je sestrou obžalovaného, že nebola
osobne prítomná odovzdávania predmetného motorového vozidla obžalovanému I. svedkom Š. a teda svoje tvrdenie o tom, že svedok Š. mal obžalovanému odovzdať predmetné vozidlo na pracovné účely mala len z počutia od svojho brata, teda obžalovaného I.. Táto svedkyňa pritom podstatné vyjadrenie obžalovaného a to z hľadiska naplnenia znakov žalovaného trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 Tr. zákona o udelení mu súhlasu svedkom Š. na užívanie predmetného motorového vozidla zn. MAZDA 323 nepotvrdila. Uvedená svedkyňa opísala v zhode s vyjadrením obžalovaného I., že pred inkriminovanou dopravnou nehodou spolu s ním prišla na predmetnom vozidle do I. a tvrdila, že obžalovaný sa spolu so svedkom Š. rozprávali na benzínovej pumpe v tomto meste. Svedkyňa I. ďalej uviedla, že svedok Š. prikázal obžalovanému, aby uvedené motorové vozidlo odviezol do autoservisu, keďže na tomto vozidle došlo k nejakej vade, aj keď nevedela uviesť akej konkrétne. Zdôraznila však, že prevažnú časť vzájomného rozhovoru medzi obžalovaným a svedkom Š. telefonicky komunikovala so svojím priateľom, pričom z tohto dôvodu aj vystúpila z motorového vozidla, tento rozhovor medzi obžalovaným a svedkom sa pritom odohrával v tesnej blízkosti tohto vozidla a pokiaľ ide o časť ňou zaznamenaného rozhovoru medzi obžalovaným a týmto svedkom, tak ten sa mal týkať len ich spoločných pracovných aktivít. Táto svedkyňa teda výslovne nepotvrdila tvrdenie obžalovaného I., že by pri tomto stretnutí obžalovaného a svedka Š. počula, aby tento svedok udelil obžalovanému súhlas na užívanie predmetného motorového vozidla, ale predniesla len svoju domnienku, že takýto súhlas na užívanie vozidla obžalovaný mal, čo usúdila na základe toho, že obžalovaný mal na pokyn svedka Š. predmetné motorové vozidlo odviesť do autoservisu. Svedkyňa I. tak nepotvrdila ani vyjadrenie obžalovaného I., že bola prítomná celého rozhovoru medzi ním a svedkom Š., keďže ako bolo vyššie uvedené sa výslovne vyjadrila, že z dôvodu prijatia telefonického hovoru od svojho priateľa, z vozidla aj vystúpila a teda sa nachádzala mimo dosahu obžalovaného ako aj svedka Š.. Táto svedkyňa takisto výslovne nepotvrdila ani tvrdenie obžalovaného I. predneseného v konaní pred súdom, že mala počuť, ako mu svedok Š. výslovne prikázal, aby vozidlo dal opraviť do Ž.Í. a aby s týmto vozidlom nejazdil do I., aby to nevidel otec tohto svedka. V súvislosti s inkriminovaným dňom dopravnej nehody potvrdila vyjadrenie obžalovaného I., aj keď je nepochybné, že takúto vedomosť o priebehu udalostí bezprostredne predchádzajúcim dopravnej nehode musela mať len od svojho brata, teda obžalovaného I., keďže je zrejmé, že v uvedenom čase nebola členkou posádky predmetného motorového vozidla, že obžalovaný mal vtedy záujem si ísť kúpiť cigarety do mesta Hanušovce nad Topľou a že predtým telefonoval s matkou svedka Š., keďže sa mu nepodarilo zastihnúť tohto svedka a tak jeho matke obžalovaný oznámil, že privezie k nim domov predmetné motorové vozidlo, pričom túto skutočnosť matka svedka Š. zobrala na vedomie
Na záver je len potrebné uviesť, že pri neoprávnenom užívaní cudzieho motorového vozidla je potrebné prihliadať na to, či páchateľ mal úmysel užívať cudzie motorové vozidlo len „prechodne“, t.j. jazdiť s ním len relatívne krátku dobu, bez toho, aby vyčerpal podstatu tejto veci alebo ho úplne znehodnotil. V úmysle páchateľa cudzie motorové vozidlo prechodne užívať teda musí byť zahrnutý aj zámer vrátiť ho po dobe prechodného užívania osobe, ktorej bolo odňaté alebo takejto osobe umožniť, aby obnovila svoje dispozičné právo k predmetnému motorovému vozidlu, ktorej dispozičné právo bolo prechodne týmto trestným činom znemožnené. Z vykonaného dokazovania je pritom nepochybné, že obžalovaný mal uvedené motorové vozidlo zverené do dispozície len z toho dôvodu, že svedok Š. nemal priestor na zaparkovanie tohto vozidla a teda ho odovzdal obžalovanému za účelom jeho zaparkovania na dvore jeho rodinného domu, čiže napriek takto jednoznačne stanovenému účelu odovzdania tohto motorového vozidla, obžalovaný predmetné motorové vozidlo použil na jazdu na súkromné účely z miesta svojho trvalého bydliska do mesta Hanušovce nad Topľou. V danom prípade tak išlo o tzv. spreneveru úžitku.
Obžalovaný tak svojou nesprávnou technikou jazdy, keď začal vykonávať odbočovací jazdný manéver z hlavnej cesty vľavo na vedľajšiu cestu v momente, keď oproti nemu po hlavnej ceste priamo jazdil motocykel poškodeného Č. zn. Yamaha, ktorý uvedenej zrážke s motorovým vozidlom vedeným obžalovaným nemohol zabrániť ani v prípade, pokiaľ by jazdil v danom úseky cesty maximálne povolenou rýchlosťou, porušil ust. § 19 ods. 4 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) cestného zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a to ako základnú povinnosť vodiča v cestnej premávke. Takýmto konaním obžalovaného I. boli pritom poškodenému Č. spôsobené poranenia opísané v skutkovej vete tohto rozsudku, ktoré možno charakterizovať ako ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný tak svojim konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví v zmysle ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný zároveň tým, že uvedené motorové vozidlo zn. Mazda 323, ktoré mu v čase pred dopravnou nehodou zveril poškodený Š. za účelom jeho dočasnej úschovy, viedol napriek tomu, že na jeho použite v inkriminovaný deň dopravnej nehody nemal výslovný
súhlas tohto svedka, sa zároveň dopustil aj prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného bola v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona daná vo forme vedomej nedbanlivosti, keďže obžalovaný vedel, že môže svojím nerešpektovaním dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom o cestnej premávke porušiť alebo ohroziť záujem na zdraví občanov chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V prípade prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zákona forma zavinenia obžalovaného bola daná minimálne v podobe nepriameho úmyslu, keďže obžalovaný vedel, že používaním takéhoto motorového vozidla bez výslovného súhlasu poškodeného Š. môže porušiť alebo ohroziť záujem na ochrane držby motorového vozidla poškodeným Š. a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa (§ 34 ods. 4 Tr. zákona)
Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený skôr negatívne.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný deväťkrát. Obžalovaný bol poslednýkrát odsúdený za prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2 T 2/2013 zo dňa 27.02.2013, právoplatným dňa 27.2.2013, uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a 6 mesiacov, teda do 27.8.2014, pričom v prípade tohto odsúdenia nastala fikcia neodsúdenia. Obžalovaný bol pred uvedeným odsúdeným ešte súdne trestaný za trestné činy podvodu, úverového podvodu, poškodzovania finančných záujmov Európskeho spoločenstva a takisto aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Rozhodujúcou pre úvahu súdu o druhu a výmere trestu tomuto obžalovanému však bola tá skutočnosť, že obžalovanému v čase opätovného rozhodovania súdu po vrátení veci nadriadeným súdom na ďalšie konanie, naďalej plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia uložená mu rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2 T 129/2011 zo dňa 21.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 To 25/2012 zo dňa 06.09.2012, ktorým bol obžalovaný odsúdený za zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, pričom táto skúšobná doba mu plynie až do 06.09.2017. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že aj napriek početným odsúdeniam obžalovaný posledný trest odňatia slobody vykonal dňa 5.4.2010, pričom po výkone uvedeného trestu odňatia slobody, opierajúc sa pritom o uvedený odpis z registra trestov, sa opätovne dopúšťal rôznej trestnej činnosti.
Z evidenčnej karty vodiča mal súd za preukázané, že obžalovaný pred spáchaním predmetnej dopravnej nehody sa dopustil od roku 2007 celkovo až 8 priestupkov na úseku cestnej premávky a že mu boli celkovo 4 krát uložené tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a to ako príslušným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ tak aj tunajším súdom. V dôsledku porušenia predpisov na úseku cestnej premávky bol obžalovaný I. už aj 3 krát súdne trestaný. Nemožno opomenúť aj okolnosť, že posledného priestupkového postihnutia v cestnej premávke sa mal obžalovaný dopustiť len jeden deň pred žalovaným skutkom a necelý jeden mesiac pred posudzovaným skutkom dňa 30.6.2013 spáchal taký priestupok na úseku cestnej premávky, za ktorý mu bola uložená pokuta až vo výške 100, eur a takisto mu bol zadržaný aj vodičský preukaz. Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia je pritom držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2004.
Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní priznal a tento oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, pričom jeho vyhlásenie nebolo súdom prijaté, keďže obžalovaný prejavil vôľu vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam predmetnej dopravnej nehody. Pri priznaní tejto poľahčujúcej okolnosti je však rozhodujúci vnútorný postoj obžalovaného k spáchaniu skutku a z vystupovania obžalovaného na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že k jeho spáchaniu sa obžalovaný I. priznal a svoje konanie oľutoval, pričom uvedené vyhlásenie o nepopieraní spáchania
skutku podľa názoru súdu vykonal z dôvodu uvedomovania si možného uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže v predmetnej trestnej veci bol pôvodne vydaný trestný rozkaz. Na strane obžalovaného však súd zistil priťažujúce okolnosti v podobe predchádzajúcich početných odsúdení, aj keď mnohé z nich už boli síce zahladené ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ).
U obžalovaného tak bola zistená rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a teda v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. nebolo potrebné upravovať základnú trestnú sadzbu u toho trestného činu, podľa ktorého bolo potrebné ukladať trest. Takýmto trestným činom ako najprísnejšie trestaným trestným činom bol prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, keďže obžalovaný svojim konaním naplnil skutkové podstaty dvoch trestných činov, z čoho vyplývala nevyhnutnosť ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 Tr. zákona možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní od jedného roka do piatich rokov a to bez úpravy tejto trestnej sadzby vzhľadom na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil závažnosť porušenia dôležitej povinnosti obžalovaným uloženej mu cestným zákonom č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, keďže tento odbočujúc vľavo z hlavnej cesty nedal prednosť motocyklu poškodeného Č. jazdiaceho po hlavnej ceste, následky uvedenej dopravnej nehody v podobe závažného a trvalého poškodenia zdravia u poškodeného Č. ako mladého človeka v produktívnom veku, pričom v dôsledku uvedenej dopravnej nehody sa stal aj čiastočne invalidným dôchodcom a teda má sťaženú možnosť uplatniť sa ako v pracovnom živote tak aj v súkromnom živote. Nemožno opomenúť aj skutočnosť, že obžalovaný v minulosti opakovane porušoval dopravné predpisy, v dôsledku čoho bol aj opakovane priestupkovo postihnutý. Z uvedených protiprávnych konaní obžalovaného tak mal súd za preukázané opakované zjavné nerešpektovanie základných pravidiel cestnej premávky obžalovaným. Obžalovaný sa pritom žalovaného skutku mal dopustiť počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2 T 129/2011 zo dňa 21.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 To 25/2012 zo dňa 06.09.2012, pričom v čase pôvodného rozhodovania súdu obžalovanému ešte plynula aj skúšobná doba podmienečného odsúdenia tunajšieho súdu sp.zn. 2 T 2/2013. Vzhľadom na nevyhnutnosť ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je postačujúci úhrnný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 roka. Súd pritom zohľadnil na strane obžalovaného predovšetkým tú skutočnosť, že vo výkone trestu bol naposledy pred zhruba siedmimi rokmi a teda uloženie trestu odňatia slobody spojeného s obmedzením jeho osobnej slobody nad takto stanovenú dolnú hranicu by bolo pre obžalovaného, vzhľadom na jeho rodinné pomery, neprimerane prísne.
Keďže obžalovaný v predchádzajúcich 10 rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd by ho na výkon tohto trestu mal zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zákona ). Súd však dospel k záveru, že vzhľadom na závažnosť trestného čin a predovšetkým mieru narušenia obžalovaného, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že obžalovaný bol naposledy z výkonu trestu odňatia slobody prepustený približne pred siedmimi rokmi, že jeho náprava bude lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 4 Tr. zákona.
Zároveň vzhľadom na to, že uvedeného trestného činu sa obžalovaný dopustil pri vedení osobného motorového vozidla, súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel. Vzhľadom na početné predchádzajúce či už trestnoprávne alebo priestupkové postihnutia obžalovaného na úseku cestnej premávky, súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného v podobe riadneho dodržiavania povinností účastníka cestnej premávky je potrebné mu uložiť tento druh trestu v prvej tretine trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu súd obžalovanému uložil tento druh trestu v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému Č., súd priznal tento nárok na náhradu škody v nej uplatnenej výške 664,31 eur. Poškodenej Sociálnej
poisťovni, ktorá poškodenému Č. počas jeho práceneschopnosti vyplatila nemocenské dávky vo výške 198,50 eur, súd tento nárok na náhradu škody priznal v nej uplatnenej výške.
Poškodená G. N., ktorej v dôsledku predmetnej dopravnej nehody bolo poškodené motorové vozidlo zn. Citroën Xsara, si pôvodne uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 600,00 eur. Znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy bola ustálená výška škody na predmetnom motorovom vozidle vo vlastníctve poškodenej N. vo výške 250,00 eur. Poškodená N. však v rámci svojej záverečnej reči už uviedla, že titulom poistného plnenia jej bola poskytnutá suma 649,00 eur a z tohto dôvodu si nárok na náhradu škody voči obžalovanému už neuplatňuje.
Poškodený C. Č., ktorému predmetnou dopravnou nehodou boli spôsobené početné poranenia, v dôsledku ktorých sa aj stal invalidným v rozsahu 75 %, si uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci len z hodnoty poškodenia jeho motocykla zn. Yamaha vo výške 2.007,00 eur. Keďže takúto hodnotu poškodenia motocykla zn. Yamaha ustálil aj znalec Ing. L. z odboru cestnej dopravy, súd v takejto výške priznal tomuto poškodenému nárok na škodu, na náhradu ktorej súd zaviazal obžalovaného I.. Súd zdôrazňuje, že poškodenému by prináležal aj nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného, ktorý znalec MUDr. D.. H. z odboru zdravotníctva a farmácie vo svojom doplnku znaleckého posudku ustálil už na sumu1.615, bodov, teda vychádzajúc z hodnoty jedného bodu 16,10 eur, by tak mal poškodený nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného vo výške 26.001,50 eur. Tento znalec však zároveň vo vyššie spomenutom doplnku svojho znaleckého posudku už poškodenému priznal aj sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote 1.500 bodov, ktoré však vzhľadom na mladý vek poškodeného zvýšil v súlade s ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov na dvojnásobok a to na hodnotu 3.000 bodov, teda tento poškodený by mal nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 48.300,00 eur. Celkovo by tak poškodený Č. mal nárok na náhradu škody na jeho zdraví v sume 74.301,50 eur. Neuplatnením si tohto nároku na náhradu škody v tomto trestnom konaní v rámci tzv. adhézneho konania, však nárok poškodeného nezaniká a tento si môže, avšak v príslušných premlčacích lehotách, uplatniť v civilnom procese.
Poškodený Š. síce v prípravnom konaní ohodnotil výšku poškodenia motorového vozidla zn. Mazda 323, ktoré bez jeho vedomia používal v čase dopravnej nehody obžalovaný I. na sumu 500, eur, ale uvedené motorové vozidlo nedal opraviť a predovšetkým si výslovne neuplatnil nárok na náhradu škody, teda riadne a včas do skončenia vyšetrovania v predmetnej trestnej veci. Poškodená O. L., majiteľka predmetného motorového vozidla, si zas v prípravnom konaní výslovne neuplatnila nárok na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu o nárokoch týchto poškodených nebolo rozhodované.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.