Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/400/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., F.E. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X. I. XXX, zastúpenému JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, o zaplatenie 4.011,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.05.2016 č.k. 4C/584/2012-191 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.011,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 04.08.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.921,94 eur, ktoré uložil zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov žalobu zamietol.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáhala od žalovaného zaplatenia 4.011,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01.03.2011 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 149 ods. 4 a § 451 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.09.2007 č.k. 6C/129/2007-24, právoplatným dňa 22.10.2007. V lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) účastníci nepodali návrh na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Počas trvania manželstva bol účastníkom konania poskytnutý úver vo výške 300.000,- Sk, pričom z tejto sumy 68.794,70 Sk bolo použitých na splatenie iného úveru, poskytnutého účastníkom konania vo výške 150.000,- Sk. Tento predchádzajúci úver (150.000,- Sk) bol použitý za účelom rekonštrukcie domu v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, v ktorom účastníci konania bývali. Zostávajúca časť predmetného úveru bola použitá na zakúpenie vchodových dverí vo výške 5.990,- Sk, opravu komína vo výške 3.000,- Sk zakúpenie dreva a uhlia vo výške 15.000,- Sk, teda spoločne so súhlasom účastníkov konania bolo takto z úveru použitých 92.784,70 Sk. Zostatok úveru vo výške 207.215,30 Sk bol podľa tvrdenia žalovaného použitý žalobkyňou bez jeho súhlasu pre vlastnú potrebu.

4. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného o použití zostatku úveru na vlastné potreby, pričom uviedla, že finančné prostriedky použila na výdavky v súvislosti s tým, že po rozvode jej bola zverená maloletá

dcéra do osobnej starostlivosti a starala sa aj o dospelého syna, ktorý mal v čase po rozvode vážne zdravotné problémy.

5. Žalobkyňa v tomto konaní uplatňovala voči žalovanému nárok na zaplatenie polovice uhradenej výšky úveru, poskytnutého účastníkom konania ako dlžníkom so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako veriteľom Zmluvou o splátkovom úvere č. 0512031337 dňa 12.06.2007. Žalobkyňa po rozvode manželstva účastníkov konania uhradila za obdobie od 01.11.2010 do 17.03.2011 splátkami mesačne po 139,75 eur a mimoriadnou splátkou zvyšok úveru vo výške 7.463,97 eur. Súd prvej inštancie v súvislosti s nárokom žalobkyne uviedol, že nakoľko žalobkyňa splatila zvyšnú časť úveru po rozvode manželstva sama, má nárok voči žalovanému na zaplatenie polovice tejto sumy. Preto žalovaného zaviazal zaplatiť jej 4.011,40 eur. Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne prihliadol na tú skutočnosť, že účastníci konania počas trvania manželstva čerpali úver v roku 2004 vo výške 150.000,- Sk, ktorý bol použitý na rekonštrukciu domu vlastnícky patriacemu len žalovanému, ktorý ho mal v podielovom spoluvlastníctve so sestrou, pričom úver splácali obaja účastníci konania, teda išlo o spoločné finančné prostriedky. Aj z tohto dôvodu by iné rozhodnutie nepovažoval za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi.

6. Spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vychádzajúc z nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a § 517 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni, keď bol žalovanému doručený platobný rozkaz a návrh na začatie konania. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2.681,44 eur a z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 240,50 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 08.01.2013, podanie vo veci samej zo dňa 08.01.2013, vyjadrenie zo dňa 05.04.2013 (5 x 151,05 eur), za ďalšiu poradu s klientom dňa 09.07.2013 vo výške 75,53 eur, za písomné vyjadrenie zo dňa 09.07.2013, účasť na pojednávaní dňa 03.10.2013, písomné podanie vo veci zo dňa 15.04.2014, účasť na pojednávaní dňa 16.09.2014 a 02.10.2014, za písomné vyjadrenie zo dňa 27.11.2014, účasť na pojednávaní dňa 14.04.2015, 26.04.2016 (7 x 151,05 eur) a za účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016 vo výške 75,53 eur, režijný paušál 2 x 7,63 eur, 6 x 7,81 eur, 4 x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur a 2 x 8,58 eur, spolu 119,83 eur, ktoré zvýšil o 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia tak činia 2.681,44 eur.

8. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok vo vyhovujúcej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Navrhol nepriznať účastníkom náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že sa náležitým spôsobom nevyporiadal s dôkaznou situáciou a odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku nedáva odpovede na všetky nastolené otázky a nevyplýva z neho, z akého dôvodu a na základe akých dôkazov súd uveril len tvrdeniam žalobkyne a neuveril tvrdeniam žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu súd prvej inštancie nebral za preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa použila bez jeho súhlasu sumu 207.215,30 Sk z úveru pre vlastnú potrebu. Súd len uviedol, že s názorom žalovaného sa nestotožňuje. Neobstojí ani odôvodnenie rozsudku, že účastníci počas trvania manželstva vybrali úver v roku 2004 vo výške 150.000,- Sk, ktorý bol použitý na rekonštrukciu domu žalovaného. Predmetom konania je iný úver, ktorý čerpali účastníci na návrh žalobkyne v júni 2007 vo výške 300.000,- Sk, pričom manželstvo účastníkov bolo rozvedené 27.09.2007 a návrh na rozvod manželstva bol podaný na súd v auguste 2007. Manželstvo pritom bolo už rozvrátené 9 mesiacov pred podaním návrhu na rozvod. Predmetný úver bol čerpaný účelovo na zaplatenie predchádzajúceho úveru vo výške 150.000,- Sk. Prostriedky z úveru boli poukázané na účet žalobkyne a disponovala s nimi len ona. So súhlasom žalovaného bola z úveru uhradená suma vo výške 68.794,70 Sk na splatenie predchádzajúceho úveru, boli zakúpené vchodové dvere vo výške 5.990,- Sk, 3.000,- Sk bolo zaplatených na opravu komína a suma 15.000,- Sk bola použitá na zakúpenie dreva a uhlia. Spoločne bolo použitých 92.784,70 Sk. Zostatok čerpaného úveru vo výške 207.215,30 Sk zostal na účte žalobkyne a žalovaný nedal žiaden súhlas na použitie a čerpanie prostriedkov z tohto úveru. Žalobkyňa použila tieto financie na vlastnú potrebu. Žalobkyňa

účelovo predložila dôkazy o nákupe materiálu v Hornbachu, pričom byt vlastnila ona sama a tento bol rekonštruovaný, čo potvrdil aj brat žalobkyne svedok O. I.. Rekonštrukcia bola vykonaná práve z finančných prostriedkov z úveru. Súd mal vyhodnotiť vierohodnosť tvrdenia žalobkyne, aj pokiaľ ide o výpoveď svedka K. K., syna účastníkov, ktorý potvrdil tvrdenie žalovaného, že nákup vecí pre neho bol realizovaný z prostriedkov, ktoré boli vyplatené z poistky. Žalobkyňa nepodložila žiadnymi inými objektívnymi dôkazmi ani ďalšie údajne z úveru zaplatené náklady uvedené v jej vyjadrení zo dňa 17.04.2014. Žalovaný nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania, keďže podľa neho mal súd aplikovať na daný prípad § 150 O.s.p. Žalovaný nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil. Je dlhodobo nemocný, utrpel úraz nohy a nemá dostatok finančných prostriedkov. Treba prihliadnuť aj na to, že finančné prostriedky použila výlučne žalobkyňa bez súhlasu žalovaného.

9. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

11. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.05.2017 o 11.00 hodine č.dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 12.05.2017 v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p..

13. Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p., (ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., účinného od 1.7.2016) teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o danosti nároku žalobkyne voči žalovanému v priznanej výške.

19. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že strany sporu ako dlžníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0512031337 so Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom dňa 12.06.2007, v zmysle ktorej sa ako dlžníci spoločne zaviazali plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy vo vzťahu k veriteľovi, teda aj vrátiť poskytnutý úver, platiť úroky a splniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Touto úverovou zmluvou bol čerpaný úver vo výške 300.000,- Sk s 10.55 % úrokovou sadzbou, s poplatkom za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne, s výškou splátky vo výške 4.150,- Sk mesačne a splatnosťou prvej splátky 20.07.2007. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.09.2007 č.k. 6C/129/2007 - 24 právoplatným dňa 22.10.2007. Je tiež nesporným, že v lehote 3 rokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov strany sporu nepodali návrh na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný v konaní nespochybnil tú skutočnosť, že úver poskytnutý vo výške 300.000,- Sk na základe spomínanej úverovej zmluvy splácala žalobkyňa po rozvode manželstva strán sporu sama, výlučne zo svojich finančných prostriedkov v období od 01.11.2010 do 17.03.2011 mesačne po 139,75 eur a dňa 17.03.2011 splatila mimoriadnou splátkou zvyšok úveru vo výške 7.463,97 eur. Spolu takto uhradila 4 x 139,75 eur, čo činí 559,- eur a sumu 7.463,97 eur. Celkovo tak žalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov uhradila 8.022,97 eur.

20. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie tak možno urobiť ten záver, že žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok v súvislosti s uhradením spoločného záväzku oboch manželov nad rámec jej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, keď v čase po právoplatnom rozvode manželstva strán sporu a po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva uhradila z vlastných finančných prostriedkov spoločný záväzok strán sporu, celkovo vo výške 8.022,80 eur.

21. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

22. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

23. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

24. Podľa § 149 ods. 3 ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

25. Podľa § 149 ods. 4 ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

26. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zániku manželstva, ktoré má za následok aj zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa môže vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva vykonať buď na základe dohody medzi bývalými manželmi alebo rozhodnutím súdu na základe návrhu podaného niektorým z nich v zákonnej lehote troch rokov od zániku manželstva. Toto vyporiadanie sa vykonáva podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

27. V ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka je zákonom riešená situácia pokiaľ nedošlo medzi manželmi k vyporiadaniu ich BSM vzájomnou dohodou a ani jeden z nich v lehote troch rokov od zániku BSM nepodal návrh na vyporiadanie súdom a to tak, že po uplynutí tejto doby nastupuje zákonná domnienka podľa ktorej sa hnuteľné veci vyporiadávajú podľa stavu v akom sú užívané každým z bezpodielovým spoluvlastníkom pre svoju potrebu. Odlišným spôsobom sú podľa tejto zákonnej domnienky vyporiadávané ostatné veci, ako aj veci nehnuteľné a ostatné spoločné majetkové práva bývalých manželov. V tomto prípade sa má za to, že bezpodielové spoluvlastníctvo sa zmenilo na spoluvlastníctvo podielové a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

28. Správne súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok voči žalovanému v priznanej výške. Žalobkyňa totiž po zániku BSM uhradila

sama z vlastných finančných prostriedkov spoločný záväzok oboch bývalých manželov (účastníkov konania), pričom je zrejmé, že išlo o záväzok delený medzi nich rovnakým dielom. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy totiž nevyplýva, že by z nej boli účastníci konania oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne (§ 511 Občianskeho zákonníka), preto obaja účastníci konania sú spoločnými dlžníkmi s rovnakým podielom na záväzku vo vzťahu k veriteľovi.

29. Pokiaľ teda žalobkyňa uhradila hodnotu prevyšujúcu jednej polovice tohto záväzku, vo vzťahu ku ktorému bola povinná plniť veriteľovi je zrejmé, že uhradila záväzok aj za žalovaného. Preto jej vznikol nárok voči žalovanému na úhradu sumy prevyšujúcej hodnotu jednej polovice tohto záväzku, ktorý uhradila za neho.

30. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 4.011,40 eur s prísl., ktorá suma predstavuje hodnotu záväzku, ktorý uhradila žalobkyňa veriteľovi za žalovaného.

31. Námietky žalovaného, ktorý poukazoval na skutočnosť, že finančné prostriedky získané z predmetného úveru vo výške 207.215,30 Sk použila žalobkyňa bez jeho súhlasu a vedomia pre vlastnú potrebu nemôžu mať vplyv na výsledok sporu. K takejto skutočnosti by totiž súd mohol prihliadnuť len v prípade, ak by rozhodoval o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo však nie je daný prípad. Ani jeden z manželov totiž v zákonnej lehote nepodal návrh na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, preto súd v teraz prebiehajúcom konaní už nemal možnosť k takejto námietke prihliadať, keďže už nastalo vyporiadanie BSM spôsobom stanoveným v zákone a to v ust. § 149 ods. 4 Obč. zákonníka.

32. Na základe týchto úvah odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vo vyhovujúcej časti ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .