Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Nt-22-2016.pdf
PDF · 66.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11Nt/22/2016
Uznesenie
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom v trestnej veci odsúdeného C. A. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí v Komárne 18. mája 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného C. A., nar. X.X.XXXX v K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS D., na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, sp.zn. 11T/24/2010 zo dňa 2.3.2010, z a m i e t a, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom tunajšieho súdu z 2. marca 2010 č.k. 11T/24/2010-31 (právoplatným 3. mája 2010) bol C. A. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom. Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/ a § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 18 (osemnásť) mesiacov. Odsúdený sa osvedčil s poukazom na ustanovenie § 50 odsek 5 Tr. zák. dňa 23.04.2013 a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený podľa § 93 odsek 1 Tr. zák. Trestný rozkaz bol vydaný dňa 02.03.2010, doručený odsúdenému dňa 22.04.2010, právoplatný dňa 03.05.2010. Toho času odsúdený voči trestnému rozkazu nepodal odpor.
Odsúdený C. A. písomným podaním doručeným súdu 5. decembra 2016 žiadal o povolenie obnovy konania v posudzovanej trestnej veci, pričom svoj návrh bližšie neodôvodnil následne po výzve mu adresovanej sa vyjadril tak, že dôvody uvedie na verejnom zasadnutí.
Na verejnom zasadnutí konanom o jeho návrhu 18. mája 2017 odsúdený na návrhu zotrval, pričom uviedol, že žiada o povolenie obnovy konania, pretože bol odsúdený aj iným rozhodnutím, na základe ktorého vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody, a týmto trestným rozkazom mal uložený podmienečný trest odňatia slobody s tým, že skúšobná doba mu začala plynúť po vykonaní nepodmienečného trestu, zároveň poukázal na to, že tento podmienečný trest nemal byť amnestovaný v roku 2013. Navrhol svojmu návrhu vyhovieť, teda žiadal povoliť obnovu konania v posudzovanej trestnej veci. Jeho obhajkyňa uviedla, že odsúdený trvá na povolení obnovy konania. Prokurátor navrhol návrh odsúdeného zamietnuť podľa § 399 ods. 2 Tr. por. poukazujúc na to, že tento nespĺňa podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj) právoplatným trestným rozkazom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo zrejmom rozpore s účelom trestu.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel súd k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Vychádzajúc najmä z vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno konštatovať, že odsúdený neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil, resp. nenavrhol vykonať také dôkazy, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť v danom prípade iné rozhodnutie či už vo výroku o vine alebo treste. Výrok o vine obvinený ani nenapádal. Poukazoval na tú skutočnosť, že hore uvedený trest mu mal byť uložený ako súhrnný k rozhodnutiu okresného súdu Komárno sp.zn. 1T/178/2009.
Trestným rozkazom Okresného súdu 1T/178/2009 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne. Odsúdený mal jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho a jednu priťažujúcu okolnosť, že bol už v minulosti súdne trestaný. Mal rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností preto súd aplikoval ustanovenia § 38 odsek 2 Tr. zák, tým pádom súd nezvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby a neznižoval ani hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Trest ukladal v rozmedzí základnej trestnej sadzby 0 až 2 roky. Tento trestný rozkaz bol vydaný dňa 01.03.2010 doručený odsúdenému 27.03.2010 a nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2010.
Je síce pravda že v danom prípade by mal byť trestným rozkazom 11T/24/2010 ukladaný súhrnný trest, pretože bol vydaný neskôr ako trestný rozkaz Okresného súdu Komárno 1T/178/2009, resp. nemal byť v tom čase vydaný, a skutok sa stal po skutku v prvom odsúdení, avšak súd nemal v tom čase vedomosť o vydaní toho trestného rozkazu. V tom čase mohol odsúdený proti trestnému rozkazu podať odpor a tým by sa nariadilo hlavné pojednávanie a ukladal by sa odsúdenému súhrnný trest s poukazom na ustanovenie § 42 odsek 1 Tr. zák. Ak by sa postupovalo týmto spôsobom súd by musel obžalovanému ukladať súhrnný trest s poukazom na hore uvedené ustanovenie v základnej trestnej sadzbe 0 až 2 roky. Pri obidvoch trestných činoch sa odsúdený priznal, teda súd by mu priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písmeno l/ Tr. zák. a zároveň by mu priznal dve priťažujúce okolnosti a to, že bol v minulosti súdne trestaný podľa § 37 písmeno m/ a s poukazom na to že sa ukladal súhrnný trest, že spáchal viac trestných činov v zmysle ustanovenia § 37 písmeno h/ Tr. zák. Tým pádom by mal odsúdený prevahu priťažujúcich okolnosti nad poľahčujúcimi v pomere 2 ku 1 a aplikovalo by sa ustanovenie § 38 odsek, 2 odsek 4 Tr. zák. Zvyšovala by sa dolná hranica trestnej sadzby z 0 mesiacov na 8 mesiacov a horná hranica by bola nezmenená 2 roky. Súd nemôže pri ukladaní súhrnného trestu uložiť trest miernejší ako bol v prvom odsúdení, súd by ukladal vyšší nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti pôvodne uložený trest nebol v zrejmom nepomere k závažnosti činu k pomerom páchateľa. Keby súd povolil obnovu konania tak by vystavil odsúdeného do postavenia, v ktorom by mu hrozilo uloženie prísnejšieho trestu čo v danom prípade nie je prípustné, pretože odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania vo svoj prospech. Na dôvažok súd poukazuje na tú skutočnosť, že odsúdenie ktorého odsúdený žiada obnovu konania je zahladené.
Nakoľko súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania postupom podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na tomto súde. Sťažnosť má odkladný účinok.