Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozhodnutie_7C-161-2011.pdf
PDF · 87.64 KB
No categories available
7C/161/2011
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: T.. J. L., P. P.R. Q. XXX/ X, XXX XX A., P. B. U. Ú. A. U., M.. XX.XX.XXXX proti žalovanej: L. U., D.. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. L., E.. Q.. M. XXXX/X, zast. JUDr.Milanom Hablákom, advokátom so sídlom v Martine, Ul. M.R.Štefánika 48 v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov takto:
I. Žalobca sa stáva výlučným preberateľom zostatku v Y. L. zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v sume 3.097,13 €.
II. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prideľuje trojizbový byt č. 12 v bytovom dome súpisné číslo XXXX postavený na parcele CKN XXXX/XX, kat. územie L., M. E.. Q. M. Č.. X v L. vrátane podielov vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 222 m2 , katastrálne územie L. vedený v Katastri nehnuteľností Okresného úradu L. , katastrálny odbor, na LV č. XXXX v hodnote 55.748,07 € , motorové vozidlo značky U. XXX X,X H. , ev. číslo MT XXX J. v zostatkovej hodnote 1.225 € a ďalej hnuteľné veci: pekárničku na chlieb, mikrovlnku, fritovací hrniec, kuchynský robot, hrnce, jedálenský servis, tri súpravy tanierov, poháre vínové, štamperlíky a poháre na vodu, dve súpravy príborov, dve kanvice na vodu, tri kusy stoličiek, sedačku, stôl, obývaciu stenu, televízor, DVD prehrávač, video, satelit, vysávač, stojacu lampu, žehliacu dosku, žehličku, dva kusy kobercov, skrinku pod televízor, čiernu obývaciu stenu, posteľ, dva kusy matracov, posteľnú bielizeň, obliečky, plachty, rozťahovaciu posteľ, matrace, satelit, hifi vežu, kufríkový šijací stroj, notebook, televízor, dva kusy záhradných kresiel, dva kusy hliníkového rebríka, dva kusy kuchynských váh, mixér, sendvičovač, hriankovač, elektrický krájač na chlieb, fén na vlasy, mlynček na mak, ručný mlynček na mäso, dva kusy tlakových antikorových hrncov, kuchynské nože, naberačky, antikorové sitká na ovocie, dva kusy garniží, mop na umývanie, súprava na umývanie, wok, dva kusy pekáčov antikorových a dva kusy pekáčov z jánskeho skla spolu v hodnote 3.828,15 €.
III. Žalovaná sa stáva výlučnou preberateľkou dlhu voči U. Y. vo výške 7.000 €, flexiúčet vo F. Q. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 945 €, úveru vo F. Q. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 22.808,94 € a ďalej úroku tohto úveru ku dňu splatenia v sume 8.752 € a úveru vo F. banke číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 1.628,16 €.
IV. Žalovaná je povinná z titulu vyporiadania BSM vyplatiť žalobcovi sumu 4.686 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalobca je povinný uhradiť žalobkyni 34 % trov konania.
VI. Každý z účastníkov je povinný uhradiť na účet Okresného súdu v Martine trovy konania hradené zo štátnych prostriedkov po 181,75 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Okresný súd v Martine rozsudkom zo dňa 14.06.2016 vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že žalobca sa stal výlučným preberateľom zostatkov na úverových účtoch v celkovej výške 8.656,11 € . Do výlučného vlastníctva žalovanej pridelil byt špecifikovaný vo výroku rozsudku, vrátane podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu ako aj podiely k pozemku, na ktorom bytový dom stojí 55.848,07 € , ďalej motorové vozidlo značky U. XXX v hodnote 1.225 € a ďalej hnuteľné veci bližšie označené v rozsudku v hodnote 4.272,74 €. Ďalej určil, že žalovaná sa stáva výlučnou preberateľkou dlhu voči U. Y. vo výške 7.000 €, štyroch úverov vo F. Q. vo výške 34.134,10 € . Žalovanej uložil povinnosť z titulu vyporiadania BSM vyplatiť žalobcovi 10.488,67 € a to v splátkach.
2.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, v ktorom namietala, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní pri vyporiadaní BSM neriadil zásadou uvedenou v § 150 O.z. a to, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Stanovil podiel žalobcu pri nadobudnutí vecí vo výške 16 % a žalovanej vo výške 84 %, pričom to bližšie nešpecifikoval. V odvolaní poukázala na to, že úpadca sa počas trvania manželstva práci nevyhýbal, stále pracoval a tiež sa staral o domácnosť a maloletú dcéru. Neholdoval ani alkoholu.
3. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že považuje rozsudok za správny. Preukázala a to aj výpoveďami svedkov, že úpadca dlhšie obdobie nepracoval. Bral z domácnosti aj veci pre dcéru.
4. Krajský súd v Žiline z dôvodov odvolania správkyne konkurznej podstaty úpadcu preskúmal rozsudok Okresného súdu a tento zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že je nepreskúmateľný vo viacerých bodoch. V zrušujúcom uznesení poukázal na to, že účty vo F. sú už inak identifikované, ako sú uvedené v rozsudku okresného súdu. Ďalej okresný súd mal správne v rozsudku určiť hodnotu hnuteľných vecí vo výške 3.828,15 € ako to bolo uvedené v jeho prvom rozsudku a nie sumou 4.272,74 €. Podľa odvolacieho súdu sa mal okresný súd zaoberať otázkou , či dlhy, ktorých preberateľom podľa rozsudku okresného súdu je úpadca a sú spoločnými dlhmi úpadcu a žalovanej alebo ide len o dlhy úpadcu, nakoľko len tento uzatváral zmluvy s jednotlivými veriteľmi. To znamená, že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, musí súd skúmať, či takto získané peniaze sa použili na kúpu spoločnej veci. Takisto je potrebné posudzovať aj pôžičku, ktorú zobrala žalovaná od U. Y.. Ďalej podľa krajského súdu okresný súd nedostatočne zdôvodnil podiel nadobudnutých vecí úpadcu 16 % a u žalovanej 84 %. Taktiež nedostatočne zdôvodnil výpočet, ktorý vykonal a preto je tento pre krajský súd nezrozumiteľný.
5. Pokiaľ sa týka úverov, ktoré bral a podpisoval úpadca, tak okresný súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline opäť prehodnotil doterajšie dokazovanie a opätovne vypočul správkyňu úpadcu a žalovanú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že len z peňazí z Y. L., zmluvy číslo XXXXXXXXXX bolo investované do spoločného majetku, čo od začiatku konania uznávala aj žalovaná a preto tento dlh vo výške 3.097,13 € podľa súdu patrí do BSM. Pokiaľ sa týka ostatných dlhov, z pôžičiek, úverov, ktoré podpisoval len úpadca sám, tak ohľadom nich nepreukázal, že sa jedná o dlhy patriace do BSM, že o nich vedela žalovaná alebo že by sa za peniaze z týchto pôžičiek, úverov boli zakúpené spoločné veci, teda veci patriace do BSM. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na strane úpadcu a následne správkyni konkurznej podstaty, ktoré však podľa názoru súdu neuniesli. Pokiaľ sa týka pôžičky žalovanej od Y., tak túto najskôr úpadca spochybňoval, avšak na pojednávaní dňa 30.05.2013 ( čl 255 ) ju akceptoval. Týmto podľa názoru súdu bolo preukázané, že sa jedná o dlh patriaci do BSM a preto ho súd aj zahrnul do rozsudku a vyporiadaval ho. Pri N. a úveroch z F. , ktoré spláca žalovaná súd vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii. Nepovažoval za potrebné robiť v tomto smere ďalšie dokazovanie a to aj vzhľadom na ustanovenia CSP, ktorý v súčasnej dobe platí a to aj preto, že samotní účastníci, na ktorých je dôkazná povinnosť žiadne ďalšie dokazovanie v tomto smere nenavrhovali.
6. Pokiaľ sa týka prikázania nehnuteľných , ako aj hnuteľných vecí žalovanej, tak súd rešpektoval dohodu účastníkov ohľadom rozsahu vecí ako aj ich prikázania tomu - ktorému z účastníkov. V tomto nebol medzi účastníkmi spor a to ani ohľadom zostatkových hodnôt vecí, aj vzhľadom na znalecké posudky.
Pri rozhodovaní o prikázaní veci žalovanej do výlučného vlastníctva súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že predmetné veci už užívala dlhú dobu.
7. Podľa ust. § 150 O.z. sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je povinný vyžadovať, aby sa mu uhradilo z toho, čo vynaložil na spoločný majetok a je povinný vynahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynahradilo na ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba brať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
8. Okresný súd bol v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu povinný sa zaoberať aj určením podielu na nadobudnutí vecí patriacich do BSM. Pri rozsiahlom dokazovaní dospel k záveru, že podiel úpadcu je 16 % a u žalovanej v rozsahu 84 %. Pri určovaní podielu vychádzal zo zárobkov, ktoré mali účastníci počas manželstva. Súd síce mal preukázané, že úpadca počas manželstva so žalovanou bol zamestnaný až na malé krátke výnimky, avšak jeho zárobok počas manželstva zodpovedal pomeru 16 % voči 84 % žalovanej. Obrana úpadcu, že sa staral o ich spoločnú dcéru a preto zarábal menej podľa názoru súdu neobstojí, lebo túto skutočnosť nepreukázal. Ak by to bolo pravdou, tak by v období, keď ich dcéra bola väčšia , teda by nevyžadovala neustálu osobnú starostlivosť bol by jeho zárobok väčší , čo sa však nestalo. Samotná dcéra účastníkov M. vo svojej výpovedi uviedla, že vie, ako účastníci hospodárili. Nemali spoločný účet , každý z rodičov mal svoje peniaze. Otec, teda úpadca len platil nájomné. Ostatok všetko hradila zo svojich peňazí mama, teda žalovaná. Do domácnosti otec nedával žiadne peniaze. Stalo sa, že aj jej zobral z pokladničky peniaze. Tiež bral aj peniaze z maminej peňaženky. Výšku zárobkov mal súd preukázanú u úpadcu za celé obdobie manželstva, t.j. od 30.04.1994 do 17.09.2011 . Z informácií o stave individuálneho účtu vystaveného sociálnou poisťovňou ( čl 448-158) a u žalovanej daňovými priznaniami a výplatnými páskami ( čl. 348-425) a evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia ( čl 670-671 ). Z týchto zárobkov jednoznačne vyplýva pomer, ako bol ustálený súdom. Súd sa teda stotožnil s výpočtom žalovanej z čl. 471.
9. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie, § 150 O.z. bol súd nútený sa zaoberať vyjadrením žalovanej, že do BSM vzniesla zo svojho výlučného majetku sumu 200.000 Sk, čo je 6.638,68 € za odpredaj jednoizbového bytu , ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve a ktorá bola použitá na zakúpenie bytu účastníkov. Túto sumu žiadala zohľadniť. Na svojom stanovisku trvala počas celého konania. Ani v jednom prípade počas celého konania nebola táto výlučná investícia žalovanej do BSM spochybnená zo strany úpadcu a preto ju súd považoval za preukázanú, nakoľko nebola sporná. Z toho dôvodu ju súd zohľadnil v prospech žalovanej , ako jej výlučnú majetkovú investíciu do majetku patriaceho do BSM.
10. Pokiaľ sa týka samotného výpočtu, tak súd vychádzal z toho , že úpadca sa stal preberateľom dlhu 3.097,13 € a žalovaná sa stala preberateľkou dlhu voči Y. vo výške 7.000 € z N. vo F. Č. XXXXXXXXXX/ XXXX v sume 945 € , úveru vo F. Č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 22.808,94 € a úrokov vo výške 8.752 € a ďalej úveru vo F. číslo XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.628,16 € . Tieto sumy , dlžoby, ktorých sa stala preberateľkou žalovaná a tiež aj prostriedky, ktoré boli výlučnej vznesené do BSM zo strany žalovanej vo výške 6.638,78 € ( 200.000 Sk ) zohľadnil v prospech žalovanej. Jedná sa spolu o sumu 47.772,88 € ( 7.000 + 945 + 22.808,94 + 8.752 + 1.628,16 + 6.638,78 € ). Čistá hodnota masy BSM je 9.931,11 €. K tejto sume súd dospel tak, že od aktív, ktoré boli vo výške 60.801,22 € ( 55.748,07 € - hodnota bytu , 1.225 € - hodnota motorového vozidla, 3.828,15 € - hodnota hnuteľných vecí ), ktoré boli prikázané žalovanej odrátal pasíva a sumu , ktorú zohľadnil v prospech žalovanej a to sumu 50.870,01 €. 84 % z čistej masy BSM , na ktorú podľa názoru súdu má nárok žalovaná sa rovná sume 8.342,04 € . Túto sumu súd zvýšil o pasíva, ktoré žalovanej prikázal, ako aj o sumu jej výlučných financií , ktoré vzniesla do BSM, teda ju zvýšil o sumu 47.772,88 € a dospel k sume 56.114,92 €. Uvedenú sumu porovnal s tým, aká hodnota jej bola prikázaná. Jedná sa o hodnotu vo výške 60.801,22 €, teda dostala viac o 4.668,30 € - 4.686 € zaokrúhlene ( 60.801,22 € - 56.114,92 € ). Úpadca mal dostať z čistej masy BSM 16 % , čo sa rovná sume 1.588,96 €. Túto sumu súd zvýšil o pasívu, ktoré mu prikázal, t.j. o sumu 3.097,13 € a teda úpadca mal dostať z titulu vyporiadania BSM 4.686,09 € , zaokrúhlene 4.686 €. Na základe týchto výpočtov potom súd zaviazal žalovanú vyplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania BSM sumu 4.686 € a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku . Lehotu 30 dní vzhľadom na výšku sumy považoval za primeranú.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, zaviazal úpadcu ( žalobcu) uhradiť žalovanej 34 % trov konania , nakoľko v tejto výške vzhľadom na tvrdenie úpadcu, ktorý sa
domáhal vyporiadania BSM v polovici ( 50 % ) mala úspech vo veci , lebo súd vyporiadal BSM účastníkov v pomere 84 % ku 16 % v prospech žalovanej.
12. Ďalej súd zaviazal každého z účastníkov zaplatiť na účet Okresného súdu Martin trovy konania hradené zo štátnych prostriedkov a to každého po 181,75 €, nakoľko zo štátnych prostriedkov bola uhradená sumu 363,50 €, a to sumu 24 € v P. P. J..P.. na náklady spojené s poskytnutím informácií, 41,99 € znalkyni I.. D. a suma 297,60 € znaleckej organizácii T. P..D..G... Tieto sumy boli vyplácané ešte za účinnosti OSP a preto súd postupoval podľa ust. § 470 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Martine, dňa 18.05.2017