Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-54-2023.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/54/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 2323/22, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., 2. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., žalovaní zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie sumy 4 800,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 986,20 eur, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4 800,- eur od 26.08.2023 do 26.02.2024, zo sumy 986,20 eur od 27.02.2024 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3 813,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3 813,80 eur od 27.02.2024 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 320,- eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nesplnenie čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Žalobcovi voči žalovaným zaviazaných spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 4 800,- eur s príslušenstvom. Podanie žaloby odôvodnil tým, že má za to, že žalovaným 1,2, ktorí užívajú jeho byt bez právneho dôvodu, vzniká bezdôvodné obohatenie vo výške trhového nájomného za obdobný byt. Podľa stanoviska realitnej spoločnosti G. H., C., so sídlom I. XXXX/X, D., IČO: XXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX je všeobecnou trhovou cenou nájmu podobných nehnuteľností na realitnom trhu suma 360
- 380 eur mesačne spolu s energiami. Žalovaní 1,2 uhrádzajú za energie podľa Mesačného predpisu úhrad za plnenia súvisiace s užívaním bytu mesačne vo výške 157,80 eur. Žalovaným tak vzniká bezdôvodné obohatenie mesačne vo výške 200,- eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 21.08.2023 vyzval žalobca žalovaných 1,2 na vydanie nepremlčaného bezdôvodného obohatenia za obdobie posledných dvoch rokov spolu vo výške 4 800,- eur /200,- eur x 24 mesiacov/. Žalovaní 1,2 žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevydali, ani sa z bytu nevysťahovali a naďalej ho bez právneho dôvodu užívajú.
2. Súd vo veci žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 7C/54/2023-30 zo dňa 31.10.2023. Žalovaní podali proti rozhodnutiu súdu v zákonnej lehote odpor
a namietali, že síce im žalobca v roku 2027 poskytol byt, po nasťahovaní do neho platili všetky náklady spojené s jeho užívaním. V roku 2015 byt zrekonštruovali za sumu asi 10 000,- eur. Spory medzi nimi a žalobcom v tom čase neboli, Nastali až vtedy, keď žalobca nadviazal vzťah s terajšou družkou a vyzval ich, aby byt vypratali, alebo mu zaplatili sumu 60 000,- eur. Navrhli mu, že byt odkúpia. Tiež ich dcére, ktorej je žalobca krstný, jej sľúbil, že byt prevedie na ňu. V ďalšom uviedli, že výška obvyklého nájmu v sume 360-380,- eur je neprimeraná. So žalobou nesúhlasia.
Podaním vecne odôvodneného odporu sa platobný rozkaz zo zákona zrušil.
3. Uznesením č.k. 7C/54/2023-98 zo dňa 25.04.2024 súd pripustil zmenu žaloby a to, že žalobca si svoj nárok uplatňuje od XX.XX.XXXX do odovzdania bytu, do XX.XX.XXXX, t.j. za 17 mesiacov po 200,- eur za 1 mesiac = 3 400,- eur. Zároveň si žalobca voči žalovaným uplatňuje i zaplatenie tých úhrad, ktoré zaplatil za žalovaných v čase do odovzdania bytu: za plnenia spojené s užívaním bytu za mesiace január 2024 a február 2024, spolu vo výške 413,80 eur s nasledovnou špecifikáciou: Január 2024: 163,- eur úhrada za služby spojené s bývaním na F. D. + 13,- eur úhrada za plyn + 30,90 eur úhrada za elektrickú energiu, = 206,90 eur. Február 2024: 163,- eur úhrada za služby spojené s bývaním na F. D. + 13,- eur úhrada za plyn + 30,90 eur úhrada za elektrickú energiu, = 206,90 eur. Keďže žalobcovi bola v roku 2023 doručená upomienka z VSE a boli mu doručované šeky na úhradu elektrickej energie, žaloba v roku 2023, zaplatil VSE šekmi za dodávku elektrickej energie za 8 mesiacov po 30, eur, = 247,20 eur. Žalovaným, ktorí zálohy na elektrickú energiu uhrádzali z účtu, bolo na ich účet vrátené 8 platieb po 30,90 eur. Celková výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX.XX.XXXX do odovzdania bytu, t.j. do XX.XX.XXXX predstavuje sumu 4 061,- eur.
4. Dňa XX.XX.XXXX zobral žalobca žalobu čiastočne späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 739,- eur s prísl. a to titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX v časti o zaplatenie sumy 247,20 eur s prísl. ( 8 x 30,90 eur) a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.
Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
V danej právnej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti nároku na zaplatenie sumy 986,20 eur s prísl., žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovili súhlas, súd preto v zmysle uvdených zákonných ustanovení konanie čiastočne zastavil.
5. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa zvyšný nárok žalobcu v konaní stal nesporným, tak ako právny zástupca žalovaným uviedol vo svojom prednese na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na majetkové pomery žalovaných, ktorí sú iba poberateľmi dôchodku a to vo výške spolu cca 1 200,- eur mesačne, pričom na nájomne a služby súvisiace s prenájmom bytu mesačne uhrádzajú čiastku 520,- eur, požiadal o umožnenie splatiť dlžnú sumu splátkami počas obdobia jedného roka.
6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, písomnými vyjadreniami strán sporu a listinnými dokladmi k ním pripojenými, a to stanoviskom spol. G. H., C., výzvami na vypratanie bytu, predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, protokolom o odovzdaní bytu, písomnými vyjadreniami strán sporu a k ním pripojenými prílohami, výpoveďou žalovaného v 1. rade, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:
7. Podľa stanoviska realitnej spoločnosti G. H., C., so sídlom I. XXXX/X, D., IČO: XXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX je všeobecnou trhovou cenou nájmu podobných nehnuteľností na realitnom trhu suma 360 - 380 eur mesačne spolu s energiami.
8. Výzvou na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovaných 1. a 2. vyzval na vypratanie bytu v uvedený deň žalovaní 1. a 2. odovzdali žalobcovi byt a to z dôvodu, že ho užívajú bez platného právneho titulu.
9. Predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovaných vyzval na zaplatenie sumy 4 800,- eur a to v lehote 7 dní od jej doručenia.
10. Na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp.zn. XX/XXX/XXXX o vypratanie predmetného bytu, kde súd len uvádza, že prvoinštančný súd už rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, kde žalobe vyhovel a v tomto konaní boli predložené výzvy žalobcu adresované žalovaným na vypratanie predmetného bytu datované zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX.
11. Z protokolu o odovzdaní bytu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v uvedený deň žalovaní 1. a 2. odovzdali žalobcovi byt č. XX J. K. C. XXXX/XX L. D..
12. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
15. Žalobca sa v konaní voči žalovanému svojho nároku domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia, po čiatočnom späťvzatí žaloby vo výške 3 813,80 eur s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa XX.XX.XXXX.
16. V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý z subjektov tohto záväzku obohatil. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Obč. zák.) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je rovnako súkromnoprávnym vzťahom, a teda podlieha všeobecnej požiadavke na riešenie defektov stretu súkromných práv a povinností osôb predovšetkým dohodou. Nie každý právny vzťah vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia sa „preklopí“ aj do vzťahu civilno-procesného. Ak sa tak však stane, pôjde o klasický sporový proces, v ktorom na strane žalobcu bude vystupovať subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu došlo a na strane žalovaného subjekt bezdôvodne obohatený.
17. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
18. Subjekty záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú na jednej strane subjekt bezdôvodne obohatený a na druhej strane subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu prišlo. Medzi týmito subjektmi existuje synalagmatický koreálny právny vzťah, kde právu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia koreluje vzájomná právna povinnosť, predmet tohto obohatenia vydať. Medzi subjektmi tohto právneho vzťahu došlo k majetkovej nerovnováhe, ktorá musí byť napravená formou osobitnej reštitučnej povinnosti povinného subjektu. To, čo sa z majetkovej sféry postihnutého v dôsledku bezdôvodného obohatenia odčerpalo, musí sa mu vrátiť, aby bol opätovne nastolený rovnovážny majetkový stav.
O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať.
19. Žalobca je vlastníkom bytu č. XX s príslušenstvom na ulici C. č. XXXX/XX v D., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. v roku XXXX žalobca prenechal žalovaným v 1. a 2. rade tento byt do užívania bez uzatvorenia akejkoľvek zmluvy, pričom strany sporu v tomto konaní zhodne potvrdili, že sa nejednalo o nájomný pomer, teda žalobca im iba prenechal byt do užívania s tým, že žalovaní sa zaviazali platiť všetky náklady, ktoré súvisia s užívaním predmetného bytu bez toho, aby museli nejakú odplatu žalobcovi platiť. V septembri roku XXXX žalobca vyzval žalovaných na vypratanie bytu a oni byt vypratali dňa XX.XX.XXXX.
Žalovaní 1. a 2. teda od mesiaca september XXXX predmetný byt žalobcu užívali bez právneho titulu a na ich strane došlo k bezdôvodnému obohatenie vo výške obvyklého nájomného a vo výške ceny obvyklých nákladov spojených s užívaním bytu.
Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil na sumu 3 813,80 eur, žalovaný takto uplatnený a vyčíslený nárok žalobcu nerozporovali, teda sa stal v konaní nesporným, preto súd žalovaným uložil povinnosť sumu 3 813,80 eur žalobcom spoločne a nerozdielne uhradiť.
Nakoľko sa žalovaní 1. a 2. dostali do omeškania so zaplatením peňažného plnenia, súd ich zaviazal zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa XX.XX.XXXX, tak ako žalobca dátum od ktorého úrok požaduje v priebehu súdneho konania upravil a to až do zaplatenia celej dlžnej sumy.
20. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Vzhľadom na celkovú výšku dlžnej sumy a osobné a majetkové pomery žalovaných, súd im povolil splatiť dlžnú sumu formou mesačných splátok vo výške 320,- eur, pod hrozbou straty výhody splátok pri nesplnení čo i len jednej splátky, ktoré sú povinní hradiť spoločne a nerozdielne vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca žalobcovi počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd konanie čiastočne zastavil v časti o zaplatenie sumy 986,20 eur s prísl. a v tejto časti z procesného hľadiska zavinil zastavenie žalobca. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 3 813,80 eur súd žalobe vyhovel. Súd preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 60 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.