Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/264/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu GENERAL FACTORING, a.s, Bratislava, Košická 56, IČO: 35838825, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovaným 1) J. K., T.. XX. X. XXXX, T.. H. Y. - G. Y., U..Č.. T. T. I. Z. X) Z. K., T.. XX. X. XXXX, Y., Č. 6, o zaplatenie 3.500,04 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 36C/212/2012-145 z 26. 1. 2016 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 2.533,49 eur, v časti riadneho úroku vo výške 11,30 % zo sumy 2.359,25 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.359,25 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom žalovaným 1), 2) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 74,35 eur, 11,30 % ročný úrok zo sumy 74,35 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,35 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, došlou 18. 6. 2012 domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 3.500,04 eur, úrok vo výške 11,30 % ročne zo sumy 2.359,25 eur od 22. 12.2 010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.359,25 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol od veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010, že postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom z 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili 23.6.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur pri úrokovej sadzbe 11,30 % ročne, žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20 - tému dňu toho ktorého mesiaca, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na 20.7.2004 a konečná splatnosť úveru na 20.6.2009. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v zmluve o úvere. Žalovaní v 1. a 2. rade svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnili a poskytnutý úver nesplatili ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia, t.j.

21.12.2010 vo výške 3.500 eur, z toho istina po splatnosti 2.359,25 eur, nezaplatené úroky 444,33 eur a úroky z omeškania 696,46 eur. Istinu 2.359,25 eur žalobca ďalej úročí riadnym úrokom 11,30 % ročne v zmysle čl. 1 - základné podmienky zmluvy o úvere a zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne. Žalobca poukázal na § 497, § 502 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1 a § 503 ods. 3 veta druhá Obch. zák. Súd, vychádzajúc § 387 ods. 1, § 397 ods. 1 a § 497 Obch. zák., § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 387 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103 prvá veta § 879r prvá veta Obč. zák. (ich znenie citoval), zhodnotiac zistený skutkový stav dospel k záveru, že časť nároku žalobcu je premlčaná, že nepremlčanou ostala jedna splátka vo výške 74,35 eur. Poukázal na to, že žaloba bola podaná 18.6.2012, o čom svedčí prezenčná pečiatka Okresného súdu Košice I, že žalovaní v zmysle uzatvorenej zmluvy boli povinní platiť vždy k 20 - tému dňu v mesiaci jednotlivé splátky vo výške 74,35 eur, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 20.7.2004 a s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.6.2009. Konštatoval, že každá splátka sa premlčuje v deň jej splatnosti, t.j. vždy k 20 - temu dňu toho ktorého mesiaca. Posledná splátka mala byť splnená k 20.6.2009, žaloba bola podaná 18.6.2012, t.j., nepremlčanou zostala jedna splátka vo výške 74,35 eur. Urobil záver, že ostatné splátky uplatňované žalobcom sú premlčané, dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa § 101 Obč. zák. a zaviazal žalovaných k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 74,35 eur za nezaplatenie jednej splátky. Žalobcovi priznal aj dohodnutý úrok - 11,30 %, ktorý je v danom prípade ziskom, na ktorý má veriteľ nárok, ako odplatu za užívanie finančných prostriedkov z priznanej sumy od 22.12.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 174,35 eur od 22.12.2010, vychádzajúc z § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády SR č.87/95 Z.z. účinného do 31.5.2014. Mal za to, že žalovaní sa dostali do omeškania s poslednou splátkou odo dňa 21.6.2009, pričom žalobcom žiadaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 cit. nar. Vyjadril k písomnému podaniu žalobcu z 22.1.2016 (došlého súdu po pojednávaní - poznámka súdu) a z ktorého zistil, že žalobca považuje zmluvu uzavretú medzi jeho právnym predchodcom a žalovanými za zmluvu o úvere uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. a ktorá patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák., bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca v tomto podaní uviedol, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy Obč. zák. v § 52 ods. 1 špecifikoval, uvádzal, ktoré zmluvy je potrebné považovať za zmluvy spotrebiteľské, že z Obč. zák. účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy by izolovaným výkladom, nezohľadňujúc iné ust. právnych predpisov, bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. spotrebiteľskou zmluvou nie je. Mal za to, že na daný prípad je potrebné aplikovať právnu úpravu úverovej zmluvy - Obch. zák., ako aj všeobecné ust. Obč. zák. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, že na inštitút premlčania je aj v spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú formu absolútneho obchodu, potrebné výlučne sa spravovať Obch. zák. a kde je premlčacia doba 4 roky. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Dodal, že z predložených výpisov z úverového účtu vyplýva, že úver vo výške 3.319,39 eur bol žalovanými čerpaný 23.6.2004, v období od 16.7.2007 a ani v období od 20.6.2008 do 20.6.2009, za ktoré si uplatňuje nárok v tomto konaní žalobca, neeviduje žiadnu úhradu dlžnej sumy. Žalobca eviduje celkové úhrady vo výške 2.563,82 eur, čo nepostačuje ani na úhradu celých 35 splátok splatných za obdobie od 20.7.2004 do 20.6.2007. Poukázal na to, že žaloba bola súdu doručená 12.6.2012, štvorročná premlčacia doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 20.6.2008 do 20.6.2009, t.j. celkom 13 splátok po 74,35 eur, nemôžu byť premlčané. Na základe uvedeného sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 966,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,35 eur od 21.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.7.2008, zo sumy 74,35 eur od 21.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.5.2009 do zaplatenia a zo sumy 74,35 eur od 21.6.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V prevyšujúcej časti vzal žalobca žalobu späť a to aj v časti zaplatenia riadneho úroku vo výške 11,30% ročne zo sumy 2.359,25 eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že podanie žalobcu došlo súdu do spisu, až po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, súd nemal vedomosť o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, vyhlásil rozsudok na základe dôkazov, ktoré vyhodnotil k stavu v čase jeho vyhlásenia ( § 154 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V danom prípade mal žalobca úspech v rozsahu 2,13 % a žalovaní boli úspešní v rozsahu 97,87 %. Miera úspechu žalovaných je 95,74 %, ktorým žiadne trovy nevznikli a preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

3. Proti rozsudku, a to proti jeho druhému a tretiemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, čím došlo k znevýhodneniu žalobcu a došlo k porušeniu jeho ústavných práv.

4. Namietal najmä to, že súd nesprávne posúdil premlčanie, že nezohľadnil jeho podanie z 22. 1. 2016, že rozhodnutie nie je riadnym spôsobom odôvodnené, že súd mal konanie v časti zastaviť a rozhodnúť o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku. Poukázal na to, že súdu doručili vyjadrenie z 22. 1. 2016, v ktorom sa podrobne zaoberal otázkou režimu úverovej zmluvy o premlčania. Namietal, že súd sa v časti režimu zmluvy a premlčania v rozsudku vôbec nevysporiadal s obsahom ich vyjadrenia z 22. 1. 2016. Namietal, že súd mal dať svoje rozhodnutie do súvisu s ním uvedenými rozhodnutiami a závermi uvedenými v jeho podaní z 22. 1. 2016, že v rozhodnutí bolo nutné uviesť a vysvetliť, prečo nie je jeho právna argumentácia dôvodná, nevyhovujúca, resp., prečo je mylná, súvis a vysporiadanie sa s právnymi závermi odvolacích súdov, Najvyššieho súdu SR uvedenými v jeho podaní z 22. 1. 2016. Podotkol, že samotná zmienka o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah i vo vzťahu k limitom stanovenými požiadavkami na rozhodovaciu činnosť je nepodstatná, nakoľko v ním uvádzaných prípadoch sa jednalo o obdobné vzťahy , ako v tomto súdnom konaní. Poukázal na to, že len uvádzaný znak spotrebiteľa nemôže byť spôsobilý viesť k inému rozhodnutiu, bez ohľadu na to, že aj iné rozhodnutie musí byť v každom prípade náležite odôvodnené. Zdôraznil, že Ústavný súd SR jasne a nepochybne deklaruje, že protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani v dôvere v spravodlivé súdne konanie. Namietal arbitrárnosť konania a rozhodnutia a poukázal na rozhodnutia, v ktorých sa aplikoval režim Obch. zák. a 4-ročnej premlčacej doby. Ďalej uviedol a vymenoval obdobné rozhodnutia, v ktorých bola aplikovaná 4-ročná premlčacia doba na obdobné právne veci. Ďalej namietal, že súdu faxom z 22. 1. 2016 doručili podanie, ktoré doplnil poštovou zásielkou odoslanou 22. 1. 2016, v ktorom ,okrem iného upravili pôvodnú žalobu tak, že sa voči žalovaným domáhal, aby zaplatili spoločne a nerozdielne zaplatenia 966,55 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 74,35 eur od 21. 6. 2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 EUR od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 57,50 eur, trov právneho zast. vo výške 141,80 eur (1/ prevzatie a príprava právneho zast. - 51,45 eur+ 7,63 eur rež. pauš. + 11,82 eur DPH, t.j. spolu 70,90 eur, 2/ písomné podanie na súd - 51,45 eur+ 7,63 eur rež. pauš. + 11,82 eur DPH, t.j. spolu 70,90 eur) na účet právneho zást. žalobcu, s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu V prevyšujúcej časti zobral žalobu späť, t.j v časti istiny vo výške 2 533,49 eur, v časti riadneho úroku vo výške 11,30 % p.a. z istiny 2359,25 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. z istiny 2359,25 eur od 22.12.2010 do zaplatenia s tým, že sa domáha úroku z omeškania tak, ako je uvedené vyššie. Navrhol odvolaním na padnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v zmysle jeho žalobného návrhu a zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 892,20 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 74,35 eur od 21.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 57,50 eur a trov právneho zast. navrhovateľa vo výške 141,80 eur, alternatívne rozsudok a to jeho druhý a tretí výrok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Rozsudok vo výroku 1, vo vyhovujúcej časti nároku žalobcu (okrem v časti späťvzatej istiny s prísl.) odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Odvolací súd prípisom 9C/264/2016-173 z 5. 5. 2017 vyzval žalovaných, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k čiastočnému späťvzatiu žaloby obsiahnutého v odvolaní proti rozsudku a v prípade, že s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasia, aby uviedli vážne dôvody ich nesúhlasu (§ 370 C.s.p.). Zároveň boli poučení, že v prípade, že sa v stanovenej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby nemajú výhrady.

7. Žalovaní sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadrili, preto sa predpokladá, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby nemali žiadne výhrady.

8. Žalobca zobral žalobu v časti späť v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. 6. 2016). Odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby posudzoval a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. 7. 2016.

9. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Podľa § 370 ods. 1, 2 C.s.p. (§ 208 O.s.p. účinného do 30. 6. 2016) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

11. Žalobca v prejednávanom spore zobal žalobu v časti späť, keď už rozhodol súd prvej inštancie, jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, preto odvolací súd v súlade s § 370 C.s.p. pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 2.533,49 eur, v časti riadneho úroku vo výške 11,30 % zo sumy 2.359,25 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.359,25 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, v tejto časti zrušil rozsudok a konanie zastavil.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok vo výroku v prevyšujúcej zamietajúcej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní.

13. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcom nie je daný.

14. Pokiaľ žalobca vytýka súdu nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, rozsudok spĺňa všetky atribúty rozhodnutia tak, ako to má na mysli znenie § 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie sa nedopustil procesnej vady, t.j. že by v dôsledku nedostatočného nepreskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý proces.

15. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril žalovaný a vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne) vychádzal, akými sa úvahami a pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil (§ 157 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1. 7. 2016).

16. Súd prvej inštancie splnil všetky vyššie uvedené náležitosti presvedčivého a riadneho rozsudku a odôvodnenia, pričom výhrada žalobcu, že sa nezaoberal s jeho písomným vyjadrením z 22. 1. 2016, v ktorom vysvetľoval alebo argumentoval aplikáciu Obchodného zákonníka na prejednávaný spor v otázke premlčania, je bezpredmetná, nakoľko v odôvodnení rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil dôvody, pre ktoré je potrebné aplikovať na prejednávanú právnu vec ust. Obč. zák. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vrátane posúdenia premlčania podľa Obč. zák.

17. V prejednávanej veci, s prihliadnutím na jej spotrebiteľský charakter, bola namieste aplikácia § 101 a nasl. Obč. zák., vychádzajúc aj zo súdnej praxe v obdobných právnych veciach.

18. Predmetná úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými má spotrebiteľský charakter, lebo žalovaným v 1.a 2. rade bol poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu ako spotrebiteľom, nie ako podnikateľom.

19. V prípade vznesenej námietky premlčania sa pri uvedenom zmluvnom vzťahu posudzuje premlčacia doba podľa ust. Obč. zák. a to § 100 ods. 1 a nasl.

20. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

21. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Aj pokiaľ ide o úver, ktorý patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. „absolútne obchody“, nie je možné ani v tomto prípade určovať premlčaciu dobu podľa Obch. zák., ale tá sa má určovať podľa Obč. zák.

23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade je žalobcom uplatňované právo zo spotrebiteľskej zmluvy, a v takom prípade je nevyhnutné na predmetnú vec aplikovať všetky ustanovenia spotrebiteľského práva, transformovaného právneho poriadku členského štátu EÚ, ktorým je aj Slovenská republika, s cieľom harmonizovať zmluvné právo so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa.

24. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že vstupom Slovenskej republiky do Európskeho hospodárskeho právneho systému boli aj do slovenského Občianskeho zákonníka začlenené ust. o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a n.) a, že uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993.

25. Napokon je potrebné prihliadnuť aj na to, že celkové nastavenie spoločenských vzťahov v oblasti ochrany spotrebiteľa je nepochybné, že smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch a, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená.

26. Vychádzajúc z uvedeného, súd urobil správny právny záver, že bolo jeho povinnosťou vziať zreteľ na znenie § 5 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 aj v prejednávanej právnej veci.

27. Existuje tak zákonný dôvod, ktorý bráni v časti priznať plnenie požadované žalobou, v rozsahu zamietnutia pre premlčanie niektorých splátok úveru.

28. Náhrada trov konania sporovým stranám nebola priznaná, lebo žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaným žiadne trovy nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p.).

29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).