Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_21Csp-26-2016.pdf
PDF · 77.33 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/26/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom v spore žalobcu: CEE COLLECT Slovakia, s.r.o., IČO: 45 882 053, Gorkého 3, 811 01 Bratislava, právne zastúpeného: BBH advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 713 066, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: D. E., V.. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, XXX XX R., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 48,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 25,49 € a úrok z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 24.08.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žaloba v časti o zaplatenie 22,52 € s úrokom zo meškania 9,5 % ročne od 24.07.2013 do zaplatenia sa zamieta.
III. Žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.07.2016, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 48,00 € s príslušenstvom.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná s jeho právnym predchodcom, obchodnou spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, v tom čase podnikajúca pod obchodným menom Telefónica Slovakia, s.r.o. uzavrela zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z ktorých si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, a preto jej vznikol dlh vo výške žalovanej sumy, pozostávajúcej z nezaplatenej úhrady za poskytnuté služby elektronickej komunikácie.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.05.2017. Právny zástupca žalobcu svoju a žalobcovu neprítomnosť na nariadenom pojednávaní písomne ospravedlnil podaním zo dňa 25.04.2017 a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Žalovaná sa na nariadenom pojednávaní osobne zúčastnila pričom sa vyjadrila k podanej žalobe tak, že nesúhlasila s výškou žalovanej sumy a to z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí verejných služieb ju osoba, ktorá s ňou za právneho predchodcu žalobcu zmluvu uzatvárala, podviedla. Žalovaná potvrdila fakt, že dňa 13.05.2013 uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb na extra balíček O2 fér 100 minút na účastnícke čísla do všetkých sietí v SR a zo SR do krajín zóna 1 a 2. Ďalej žalovaná uviedla, že zmluvu vypovedala a to výpoveďou zo dňa 18.07.2013, odvtedy žiadne služby od právneho predchodcu žalobcu nepoberala. Faktúru vystavenú právnym predchodcom žalobcu na sumu 25,48 € a splatnú dňa 23.08.2013 uznala a vyjadrila sa, že je ochotná ju zaplatiť. Faktúru vystavenú na sumu 22,52 € splatnú 23.07.2013 považuje za premlčanú.
5. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 22.07.2016, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.05.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.08.21013, pokusom o zmier zo dňa 24.09.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.11.2015,
oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 05.11.2015, výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 17.12.2015, predžalobnou upomienkou zo dňa 24.02.2016, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom platným od 22.04.2013, ďalšími listinami, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovaná ako účastník dňa 13.05.2013 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako podnikom zmluvu o poskytovaní verejných služieb k referenčnému číslu XXXXXXXX podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), na základe ktorej jej žalobca poskytoval služby elektronickej komunikácie k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX a žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby platiť úhradu podľa cenníka žalobcu.
7. Žalobca za poskytnuté služby vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2013, splatnú dňa 23.07.2013 a znejúcu na sumu vo výške 22,52 € a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2013, splatnú dňa 23.08.2013 a znejúcu na sumu vo výške 25,48 €.
8. Žalovaná úhradu za poskytnuté služby elektronickej komunikácie nezaplatila, preto ju právny predchodca žalobcu vyzval pokusom o zmier zo dňa 24.09.2013 na zaplatenie tejto úhrady.
9. Dňa 05.11.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpene pohľadávky voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu oznámil túto skutočnosť žalovanej Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 05.11.2015.
10. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 17.12.2015 k úhrade dlžnej sumy. Nakoľko žalovaná ani po tejto výzve pohľadávku nezaplatila, žalobca opätovne vyzval žalovanú listom (predžalobná upomienka) zo dňa 24.02.2016 k úhrade dlžnej sumy.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Súd teda mal za preukázané, že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z ktorých si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, v dôsledku čoho jej vznikol dlh vo výške nezaplatenej úhrady za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške žalovanej sumy. Súd preto žalobcovi žalovaný nárok v časti týkajúcej sa sumy 25,48 € ako dôvodný priznal.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania odporcu so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie sumy 25,48 € priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nej, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej sumy uvedenom vo faktúre, t.j. od 24.08.2013 do zaplatenia.
18. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona a zo zhodnotenia vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobe v časti týkajúcej sa sumy 22,52 € nebolo možné vyhovieť, nakoľko súd tento nárok považoval za premlčaný. Žalovaná vzniesla námietku premlčania v tejto časti uplatnenej pohľadávky. Súd na daný vzťah aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a keďže žalobca tento svoj nárok uplatnil na súde žalobou po uplynutí tejto lehoty, súd žalobu v časti týkajúcej sa sumy 22,52 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 24.07.2013 do zaplatenia, zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP a žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 48 €, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100%. Súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 25,48 € vyhovel, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcu 53 %. Vo zvyšnej časti, teda v časti o zaplatenie 22,52 € súd žalobu zamietol a teda v tejto časti bol žalovaný úspešný, v percentuálnom vyjadrení je úspech žalobcu 47 %. Nakoľko súd v zmysle § 255 ods. 1 prizná náhradu trov konania strane podľa pomeru jej úspechu vo veci, v danom prípade započítaním pomeru úspechu žalobcu a žalovaného je výsledný úspech na strane žalobcu nepatrný (53 % - 47 % = 6 %), súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.