Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-28-2017.pdf
PDF · 98.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/28/2017
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci žalobcu: C. R., nar. XX.XX.XXXX, T. T. H. D. XXX, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom Trenčín, Bavlnárska 312/9, proti žalovanej: I. E., S.. I., F.. XX.XX.XXXX, T. T. H. D. XXX o zriadenie vecného bremena, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.04.2017 doručenou súdu dňa 20.04.2017 vo veci samej domáha, aby súd rozsudkom určil, že sa na pozemku parcely číslo XXX zapísanom na Liste vlastníctvu číslo XXX, vydaným Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom, ktorého vlastníkom je žalovaná zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve cesty šírky 2,5 m cez pozemok na pozemok parcely číslo XXX zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území Horné Bzince, vytýčenej v geometrickom pláne na ktorom sa nachádza rodinný dom so súpisným číslom XXX v prospech žalobcu C. R. vlastníka nehnuteľnosti za náhradu.
2. V odôvodnení žaloby žalobca tvrdí, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na pozemku parcela č. XXX, zapísanom na L V č. XXX, vydaným Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj ako ..rodinný dom"). Rodinný dom kúpili v roku 2001 rodičia žalobcu, ktorí ho v roku 2005 previedli darovacou zmluvou na žalobcu. V čase, keď kupovali rodinný dom žalobcovi rodičia bol k nemu prístup z viacerých strán a nebol problém sa k nemu dostať a užívať ho. S odstupom času si susedia ohradili svoje pozemky, čim znemožnili žalobcovi a v tom čase ešte aj jeho rodičom, prístup k rodinnému domu. Od toho času mal žalobca k uvedenej stavbe jediný možný prístup cez priľahlý pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to cez parcelu číslo XXX, zapísanú na L V č. XXX, vydaný Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom. Žalobca v predchádzajúcom období k svojmu rodinnému domu prechádzal na základe ústneho súhlasu žalovanej výlučne cez jej priľahlý pozemok, nakoľko k rodinnému domu vo vlastníctve žalobcu nie je zriadená žiadna iná prístupová cesta. Rodinný dom žalobcu je situovaný v zastavanej časti rodinných domov tak nešťastne, že k nemu nie je zriadená žiadna iná prístupová cesta ako cesta vedúca cez parcelu vo vlastníctve žalovanej, prípadne cez parcely iných susedov. Teda žalobca nikdy nemal, nemá a ani nikdy nebude mať možnosť sa dostať k svojmu rodinnému domu ako cez parcely susediacich pozemkov (okrem možného odkúpenia priľahlých pozemkov). Žalovaná možnosť prechodu zo strany žalobcu cez jej pozemok k rodinnému domu žalobcu donedávna akceptovala a nijakým spôsobom žalobcovi v prístupe nebránila. Z neznámych dôvodov pre žalobcu, však žalovaná jedného dňa vybudovala plot ohraničujúci jej pozemok, a tak zabránila žalobcovi v možnosti jediného prístupu k rodinnému domu a teda i v jeho obývaní a užívaní. Od toho času sa žalobca do rodinného
domu nedostane, rodinný dom chátra a tento neužíva. Žalobca žalovanú za účelom vyriešenia pre neho nevýhodného skutkového stavu (na odstránenie vybudovaného plotu a vyriešenie danej situácie pokojnou cestou, ľudsky), osobne či telefonicky viackrát vyzýval, jedenkrát i prostredníctvom stavebnej komisie, avšak bezvýsledne. Žalovaná sa so žalobcom odmieta na akomkoľvek kompromise dohodnúť, dohoda so žalovanou je nemožná. Nakoľko nemá žalobca inú možnosť okamžitého prechodu k jeho rodinnému domu a potrebuje bezodkladne vyriešiť sprístupnenie (zriadenie práva prechodu), k jeho rodinnému domu zriadením cesty cez priľahlý pozemok, obrátil sa touto cestou na súd. aby spornú otázku vyriešil zriadením práva cesty cez priľahlý pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to v prospech žalobcu. Za účelom presného určenia prístupovej cesty cez priľahlý pozemok žalobca prikladá geometrický plán, ktorý presne zakresľuje trasu cesty pri plote žalovanej, ktorá ju minimálne obmedzuje vo využívaní jej pozemku. Žalobca svoj nárok právne opiera o ustanovenie § 151o odsek 3) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: „Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a pristúp vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok." Nakoľko pokus o zmierlivé vyriešenie veci zostal bezvýsledný a žalobcovi je upreté jeho právo na riadne užívanie osobného vlastníctva, žalobca podal žalobu na súd o zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu cez priľahlý pozemok tak, ako je uvedené vyššie.
3. Súčasťou žaloby je aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nasledovného znenia: „Súd určuje, že žalovaná je povinná bezodkladne umožniť žalobcovi prístup do rodinného domu so súpisným číslom XXX zapísanom na LV č. XXX, vydaným Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom, a to odstránením plotu vo vlastníctve žalovanej, zamedzujúceho žalobcovi prístup k rodinnému domu č. XXX a taktiež umožnením práva prechodu v prospech žalobcu cez parcelu číslo XXX na Liste vlastníctva číslo XXX, vydaným Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom, vo vlastníctve žalovanej, a to všetko až do právoplatného skončenia súdneho sporu vo veci samej.
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že keďže je žalobcovi už dlhšiu dobu zo strany susedov zamedzený prístup k užívaniu predmetného rodinného domu, žalobcu spolu s manželkou a dvomi maloletými deťmi už viac rokov býva v nájme. Súčasná bytová situácia žalobcu je už dlhodobo neúnosná, pričom táto sa žiaľ nijako nezlepšuje, ba práve naopak, stále sa zhoršuje. Bývanie v nájmoch je pre žalobcu a jeho manželku náročné hlavne po stránke finančnej, a to hlavne z dôvodu zlého zdravotného slávu mladšej dcéry, ktorá trpí autizmom 6 stupňa, čo pri tejto chorobe predstavuje najnáročnejší stupeň starostlivosti o dieťa. Maloletá dcéra navštevuje špeciálnu materskú škôlku, ktorej mesačné náklady predstavujú sumu cca 400,- EUR. Neustále sťahovanie v dôsledku častého menenia nájmov, veľmi zle vplýva na vzťahy v celej rodine, nehovoriac o psychickej záťaži pre postihnuté dieťa. Posledný nájom skončil žalobcovi dňa 31.01.2017, od vtedy sa žalobca aj s rodinou v dobrej viere nasťahoval k rodičom manželky. Avšak tento krok sa neukázal ako správny, nakoľko rodičia manželky už sú vo veku kedy tiež potrebujú svoj kľud a neustály stres spojený so starostlivosťou o maloleté autiztické dieťa vyžaduje veľkú mieru trpezlivosti a oddanosti. Súčasná situácia je pre rodinu žalobcu zničujúca a z dlhodobého hľadiska priam devastačná. Zabezpečovanie ďalších nájmov sa žalobcovi nejaví ako správne riešenie, nakoľko si toto vyžaduje neustálu prestavbu interiéru a opakované zabezpečovanie atypických životných potrieb pre autiztické dieťa. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobcovi z dlhodobého hľadiska javí ako najvhodnejšie riešenie obnovenie bývania v predmetnom rodinnom dome, a to či zo stany finančnej alebo praktickej. Žalobca v návrhu ďalej uvádza, že sa domnieva, že vydaním neodkladného opatrenia - sprístupnením zo strany žalovanej rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nedôjde do významného zásahu do vlastníckych práv na strane žalovanej, keďže de facto, dôjde len k obnoveniu už. skôr dlhodobo existujúcim susedským vzťahom. Nakoľko nemá žalobca spolu so svojou rodinou v súčasnosti kde bývať, reálne povedané sú bezdomovci, i keď je žalobca výlučným vlastníkom vyššie opísaného rodinného domu, žalobca navrhuje, aby Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal v zmysle § 328 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. CSP neodkladné opatrenie v znení ako je vyššie uvedené.
5. Súd sa oboznámil so žalobou zo dňa 12.04.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2017 spolu s prílohami: informatívny výpis z LV č. XXX, č. XXX, informatívna kópia katastrálnej mapy, obrázky vyobrazujúce alternatívne možnosti sprístupnenia nehnuteľnosti, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.04.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2017 spolu s
prílohami: ÚPSVaR Trenčín - komplexný posudok zo dňa 02.06.2016, Rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 18.03.2016, Posudok odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 18.03.2016, Neurologické a psychiatrické lekárske správy, Čestné vyhlásenie starých rodičov dieťaťa - vyjadrenie k žalobe o práve cesty.
6. Oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, súd prvej inštancie zistil (LV č. XXX), že žalobca je výlučným vlastníkom stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C", parc. č. XXX, druh stavby : 10, popis stavby: rodinný dom, nachádzajúcej sa v okrese Nové Mesto nad Váhom, v obci Bzince pod Javorinou, v katastrálnom území U. T., evidovanej Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor (ďalej ako „rodinný dom"). 7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaná je spoluvlastníčkou pozemkov parcely registra „C", parc. č. XXX, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria na parc. č. XXX o výmere 532 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria na parc. č. XXX o výmere 320 m2, druh pozemku: záhrady na parc. č. XXX o výmere 320 m2 (pričom na parcele č. XXX sa nachádza stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX) nachádzajúcich sa v okrese Nové Mesto nad Váhom, v obci Bzince pod Javorinou, v katastrálnom území U.É. T., evidovanej Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor v spoluvlastníckom podiele 4/6 (ďalej ako „zaťažené pozemky"). Ďalšími spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú: 1. E. P., F.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/6 a 2. E. D., F.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/6. 8. Z informatívnej kópie z mapy pre obec Bzince pod Javorinou, katastrálne územie U. T., okres Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že jedinú prístupovú cestu k rodinnému domu č. XXX predstavujú zaťažené pozemky v spoluvlastníctve žalovanej a P. E. I. D. E.. 9. Z lekárskych správ má súd za preukázané, že mladšia dcéra žalobcu je ťažko zdravotne postihnutá a je odkázaná na sprievodcu. 10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 136 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
20. Podľa § 137 odsek 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
21. Podľa § 139 odsek 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
22. Podľa § 78 odsek 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
23. Podľa § 78 odsek 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
24. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. 25. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 CSP obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.
26. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania. Podľa § 336 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523336'&ucin-k- dni='30.12.9999'> môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523330'&ucin-k-dni='30.12.9999'>); v takomto prípade neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523333'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
27. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu
účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia.
28. Neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
29. Ustanovenie § 325 CSP obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení. Súd teda môže nariadiť aj neodkladné opatrenie iného znenia, ako predpokladá vyššie uvedený demonštratívny zákonný výpočet, avšak musí ísť o znenie, ktoré je dostatočne určité a v neposlednej miere najmä vykonateľné.
30. Žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie práva (nároku), ktoré je porušené a ktorému sa má poskytnúť ochrana, takisto opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a súd nemal ani vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však nemohol vyhovieť, nakoľko by zasiahol do práv iných fyzických osôb, ktorí majú k „zaťaženým pozemkom“ spoluvlastnícky podiel. V žalobe ani v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca spoluvlastníkov „zaťažených pozemkov“ neuviedol, dokonca na viacerých miestach uviedol, že nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a uprel im tým právo, byť stranou v spore a účastníkmi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúcich sa vlastníctva, ktorého podľa žalobcom priloženého listu vlastníctva č.XXX sú spoluvlastníkmi. Podľa § 137 odsek 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci a pod. (R 61/1966). Podľa § 139 odsek 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. To znamená, že v prípade, keď vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť (napr. právo užívať byt, právo prechodu po určitej časti pozemku, právo čerpať vodu zo studne a pod.), ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva, účastníkmi zmluvy o jeho zriadení musia byť všetci spoluvlastníci. Nestačí, aby účastníkom takejto zmluvy bol len jeden či niektorí spoluvlastníci a zostávajúci spoluvlastníci by na tento úkon dali len súhlas. Obmedzenie nehnuteľnosti vecným bremenom je dispozíciou celou vecou, hoci každý zo spoluvlastníkov môže vecou disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a nie so spoluvlastníckymi podielmi ostatných spoluvlastníkov. Podľa § 78 odsek 1, odsek 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Návrh na rozhodnutie súdu o tom, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje, musia podať všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom proti všetkým oprávneným z vecného bremena (R 27/1978). Ak súd má v rozhodnutí, či už v rozsudku alebo v neodkladnom opatrení uložiť povinnosť spočívajúcou napr. v odstránení plotu v ich spoluvlastníctve, umožnením práva prechodu cez ich spoločný pozemok, prípadne zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok, ktorý je v ich spoluvlastníctve, potom je zrejmé, že všetky tieto subjekty, ktoré majú k „zaťaženým nehnuteľnostiam“ spoluvlastnícky podiel, musia byť v takto žalovanom spore
a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pasívne legitimovaní, aby tak mali práva, ktoré im procesné zákony priznávajú ako stranám sporu.
31. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
32. Podľa § 262 odsek 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 CSP.