Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5P-14-2017.pdf
PDF · 67.97 KB
Case nature
Subarea
5P/14/2017
Uznesenie
Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti o maloletého: P. Q., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom E. S., U S. XXX, Česká republika, a otec P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K. - Y. XXX, o zmenu rozhodnutia, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že vo veci n e m á p r á v o m o c .
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14P/53/2015-29 zo dňa 27.11.2015 v časti týkajúcej sa zverenia malol. P. do osobnej starostlivosti tak, že súd maloletého zveruje do osobnej starostlivosti otca. Zároveň sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči matke maloletého vo výške 116,00 eur mesačne a úpravy styku matky s maloletým. Otec dieťaťa svoj návrh odôvodnil tým, že síce dal dieťaťu povolenie vysťahovať sa do Českej republiky, ale situácia sa zmenila a maloletý chce ísť bývať k nemu. Uviedol, že matka so zverením maloletého do opatery otca súhlasí a on má vytvorené podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého.
2. Otec na výzvu súdu uviedol, že maloletý sa v súčasnosti zdržiava v Českej republike v E. S., U S. XXX, a navštevuje Základnú školu Z. v E. S., S. XXX.
3. Okresný súd Prievidza sa zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu otca maloletého týkajúceho sa zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k malol. P..
4. Rozsudkom č.k. 11C/61/2008-23 zo dňa 1.7.2008 súd zveril malol. P. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal platiť výživné mesačne vo výške 116,18 eur (3.500,- Sk), dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva , vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred, k rukám matky.
5. Rozsudkom č.k. 14P/53/2015-29 zo dňa 27.11.2015 súd udelil matke dieťaťa súhlas pre vysťahovanie malol. P. do Českej republiky. Zároveň schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým.
6. Podľa Článku 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
7. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských (ďalej len „Nariadenie Brusel II bis“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
8. Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel II bis, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania.
10. Podľa bodu 12 Nariadenia Brusel II bis, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto Nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Článok 8 Nariadenia Brusel II bis ustanovuje základný princíp na určenie súdov členského štátu, ktoré majú právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností, pričom Nariadenia Brusel II bis určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný; túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. V zmysle Článku 8 Nariadenia Brusel II bis je základným atribútom na určenie právomoci „obvyklý pobyt“ maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa „obvyklý pobyt“ má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.
11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Konanie, predmetom ktorého je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu, sa začalo podaním návrhu na tunajší súd dňa 17.3.2017. Súd má za preukázané, že maloletý sa aktuálne zdržiava v Českej republike, kde navštevuje školské zariadenie. Vychádzajúc z uvedeného sa tunajší súd domnieva, že maloletý má svoj obvyklý pobyt v Českej republike, a teda podľa názoru tunajšieho súdu, súdy Slovenskej republiky (a teda ani Okresný súd Prievidza) nemajú právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
12. Pokiaľ ide o ďalšie princípy určenia právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností vyjadrené v článkoch 9 a 10 Nariadenia Brusel II bis, súd má za to, že ani jeden z týchto princípov nie je možné v danej veci aplikovať. Súd konštatuje, že k presťahovaniu maloletého do Českej republiky došlo pred viac ako tromi mesiacmi pred podaním návrhu (čl. 9 Nariadenia Brusel II bis), pričom maloletý nie je v Českej republike držaný neoprávnene (čl. 10 Nariadenia Brusel II bis).
13. Pretože tunajší súd nemá vo veci právomoc konať, ale tá patrí miestne príslušnému českému súdu, súd podľa čl. 17 Nariadenia Brusel II bis vyhlásil, že vo veci nemá právomoc.
14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Nakoľko súd vo veci nemá právomoc, podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka; čo sa ním sleduje; spisovú značku konania; podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods.1, 2 CSP a § 62 ods. 1 CMP.