Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7CoP-19-2017.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolízny opatrovníkom, dieťa rodičov: matky: P. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. Q. č. XX, a otca: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. A. T. č. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o úpravu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/392/2015-69 zo dňa 8. decembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým styk otca s maloletým H. H. neurčil a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
Výrokov o zverení maloletého H. H. do osobnej starostlivosti matke a o povinnosti otca platiť na maloletého výživné, s a n e d o t ý k a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého H. H. (ďalej len „maloletý“) do osobnej starostlivosti matke s tým, že táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 60 Eur mesačne s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku s tým, že ho bude poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletým neurčil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Matka je s maloletým na rodičovskej dovolenke a otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca vychádzal zo zistených osobných a majetkových pomerov oboch rodičov. Styk otca s maloletým neupravoval, keďže otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody a styk by nebolo možné realizovať. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“).
3. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že styk otca s maloletým neurčuje podal odvolanie otec. Žiadal, aby matke bola uložená povinnosť umožniť maloletému navštíviť ho v ÚVTOS Hrnčiarovce, kde by ho priviedla jeho matka G. H.. Ďalej žiadal, aby bol jeho styk s maloletým upravený aj po ukončení výkonu trestu odňatia slobody tak, že návštevy budú určené na každú sobotu v trvaní od 7:00 hod. do 21:00 hod..
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na vek maloletého, ktorý je zatiaľ dojčený a nebolo by v jeho záujme, aby trávil čas s otcom v tak nevyhovujúcom prostredí ako je ÚVTOS. Uviedla, že otec maloletého sa dostal do výkonu trestu vlastným pričinením, dovtedy mu styk s maloletým umožňovala bez akýchkoľvek problémov, vždy na základe dohody. Maloletý sa stretáva aj so starými rodičmi z otcovej strany a naďalej má záujem, aby v takomto stretávaní bolo pokračované. Otec tak bude mať možnosť byť informovaný aj o pokrokoch svojho syna, jeho zdravotnom stave, ako aj ostatných skutočnostiach. Otcom žiadanú úpravu styku po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody označila za predčasnú. Keďže v minulosti nemali problémy dohodnúť sa na úprave styku, táto súdom určená úprava nebude potrebná ani v budúcnosti.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Otec v písomnom podaní (v replike) k vyjadreniu matky uviedol, že ak je matka presvedčená o tom, že aktuálne návštevy by na maloletého nemali dobrý vplyv, tak súhlasil, aby súd túto okolnosť akceptoval. Zároveň však trval na tom, aby došlo k úprave jeho styku s maloletým po ukončení výkonu trestu odňatia slobody, aby v budúcnosti nevznikali zbytočné spory.
7. Matka v písomnom podaní (v duplike) k vyjadreniu otca zotrvala na skutočnostiach, ktoré už uviedla vo svojom predchádzajúcom podaní a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8. Krajský súd Žilina ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. § 65 až § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol, že styk otca s maloletým neurčuje ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
10. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého bol povinný vychádzať aj súd prvej inštancie okamih vyhlásenia rozsudku je rozhodujúci pre zistenie skutkového stavu veci. Znamená to, že súd nemôže prihliadať k okolnostiam, ku ktorým došlo v minulosti a ktoré v dobe vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú alebo k okolnostiam, ktoré majú (môžu) vzniknúť až po vyhlásení rozsudku. Táto zásada platí aj v odvolacom konaní. Okresný súd správne, neupravoval styk otca s maloletým na čas, keď otcovi skončí trest odňatia slobody.
11. Keďže otec je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, uvedená skutočnosť bola rozhodná pre posúdenie splnenia podmienok o úprave styku otca s maloletým. Otec vo svojom podaní (replike) uviedol, že na úprave styku v období, pokiaľ je vo výkone trestu odňatia slobody netrvá. Krajský súd ako súd odvolací v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je dôvodmi, ani rozsahom odvolania viazaný. Napriek skutočnosti, že otec na úprave styku počas jeho výkonu trestu odňatia slobody netrval, odvolací súd sa aj touto možnosťou úpravy styku zaoberal. Dospel však k záveru, že nie je vhodné aktuálne styk otca s maloletým upraviť. Podľa údajov z lustrácie v evidencii ZVJS by otec mal výkon trestu odňatia slobody ukončiť dňa 15.10.2017. Keďže nejde o nejaké neprimerane dlhé časové obdobie, uplynutím ktorého by v prípade nekontaktovania sa maloletého s otcom hrozilo hlbšie citové odcudzenie, nepovažoval odvolací súd za potrebné skúmať ďalšie okolnosti, ktoré by boli významné pre posúdenie prípadnej možnosti a najmä vhodnosti úpravy styku maloletého s otcom v zariadení na výkon trestu odňatia slobody. V prípade, že dôjde k zmene pomerov, ktoré existovali v čase aktuálneho rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, je možné domáhať sa rozhodnutia o úprave styku na základe nových „aktuálnych“ skutočností, a to najmä v prípade, že by nedošlo k vzájomnej dohode medzi rodičmi maloletého.
12. Vychádzajúc z týchto skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.