Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13T-68-2015.pdf
PDF · 215.2 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Monokovej a prísediacich L. F. a P.. Š. D. v trestnej veci proti obžalovanému Š. X. stíhanému pre pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. mája 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný Š. X., O.. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom L. Č.. XX, okres X. O. Z.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
ako starosta D. L. v mene obce dňa 28.10.2014 uzatvoril s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou Dohodu Č.. XX/§XXj/XXXX o poskytnutí príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle §50j zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti s tým, že obec vytvorí dve pracovné miesta po dobu 9 mesiacov, pričom pracovnú zmluvu môže obec uzatvoriť len s uchádzačmi, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v Dohode a následne obžalovaný v mene D. L. uzatvoril pracovnú zmluvu s uchádzačom U.. T. X. napriek tomu, že tento nespĺňal podmienky uvedené v § 8 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Zákona o službách zamestnanosti, uchádzačovi bola mesačne vyplácaná mzda vo výške 380 eur, avšak zo strany úradu práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou nedošlo k refundácii mzdy v celkovej výške 3.420 eur, pretože úrad práce zistil, že uchádzač U.. T. X. nespĺňal podmienky uvedené v dohode
t e d a
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k vylákaniu dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a takto získanú dotáciu použil v rozsahu väčšom na iný ako určený účel, ktorého konania sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l
pokus podľa § 14 ods. 1 prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
z a t o m u u k l a d á
podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 ( štrnásť ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávať funkciu v orgánoch verejnej správy v trvaní 4 ( štyri ) roky.
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného Š. X. pre skutok právne posudzovaný ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- ako starosta D. L. dňa 04.07.2014 z pokladne obce prevzal finančnú hotovosť vo výške 219,90 Eur ako úhradu za servis a opravu traktora značky MTD spider, ktorý nie je majetkom obce, ale je majetkom obžalovaného, čím svojim konaním spôsobil škodu D. L. v sume 219,90 eur,
- ako F. D. L. v presne nezistenom čase v letných mesiacoch v roku 2014 bez súhlasu D. K. D. L. uzatvoril ústnu dohodu s P. F., živnostníkom o vykonanie stavebných prác pri oprave kostola v obci L., ktorý kostol nie je majetkom obe, obvinený dňa 04.12.2014 vybral z pokladne obe finančnú hotovosť v sume 360 eur na úhradu vykonaných prác, pričom porušil ustanovenie § 15 ods. 2 písm. p) Štatútu D. L., na základe ktorého Obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad 250 eur, čím spôsobil D. L. škodu v sume 360 eur
spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku poškodenú D. L., so sídlom L. X s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutky uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré po právnej stránke kvalifikoval ako pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov- zástupcov poškodených L.. G. D. R. G. Z., F. C.. L. I., U.. R. Č., V.. U. U., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov U.. T. X., P. F., P. I., L. M., P. C., L. F., L. V.M. R. X. K., oboznámením s listinnými dôkazmi, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a správou D. L. a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný uviedol, že v roku 2014 vykonával funkciu starostu obce L.. Funkčné obdobie som končil ku 15.11.2014 a starostom bol od roku 1998. Keďže boli výhrady k tomu, že niektorí čo pracujú na obecnom úrade, nie sú zamestnaní a nechcel, aby mu tieto skutočnosti boli vytýkané, aj poslancami alebo aj na úrovni VÚC, tak sa rozhodol, že obec zamestná nejakých ľudí. Takýchto uchádzačov mali od začiatku ako fungovali verejnoprospešné práce a to dokonca aj z iných dedín. Boli jedna z prvých obcí, ktoré zamestnávali na základe takýchto zmlúv a aj občanov z iných obcí. Jedným z takýchto občanov bol aj pán F., ktorý bol predtým zamestnaný v rámci iného projektu. Prišiel na úrad práce, pána I. nenašiel, tak zašiel za pani Č., aby mu pozrela z uchádzačov o zamestnanie, koho obec môže zamestnať. Tá mu povedala mená F., že je nad 50 rokov veku, jeho syn T. X. s tým, že tento je nad tri mesiace
nezamestnaný a ešte asi spomenula meno U. Č.. Potom išiel za pánom I. a aj toho sa pýtal či pán F. R. T. X. spĺňajú podmienky, kde tento mu opäť povedal, že F. je nad 50 rokov veku a T. X. nad tri mesiace evidovaný. Tiež mu bolo povedané, že mu pošlú zmluvu, na základe ktorej potom môže urobiť zmluvu so zamestnancami. Pôvodne žiadal tri miesta, no obec dostala len dve miesta. Keď sa pýtal na T. X., či nevadí, že je to jeho syn, tak mu bolo povedané, že nie, že je taký istý občan ako ostatní, ale aby zamestnal aj pána F.. Uviedol ďalej, že chcel robiť pre obec len to najlepšie, aby sa obec rozvíjala, preto bol rád, že dostal týchto dvoch občanov. V ďalšom poukázal na výhrady, prečo skutočnosť, že syn T. nespĺňal predpoklady, prečo to zistili a bol vyradený až v marci, keď na úrade práce majú počítače, mohli to zistiť skôr, hneď pri podpise zmluvy a mohli ho vyradiť. Zmluvu s úradom práce podpísal ako štatutár obce L., zmluvu si neprečítal, lebo veril tomu, čo mu bolo povedané a teda, že môže zamestnať pána F. R. T. X.. Veril pánovi C.. I., bral to tak, že on robí svoju prácu, on robí svoju prácu, preto by to mal lepšie vedieť. Komunikovali s pracovníkmi úradu, ktorí tam momentálne pracovali, v tom čase tam bol napríklad p. I.. Spočiatku im úrad práce zasielal aj zoznam uchádzačov o zamestnanie s tým, že pri tom ktorom mene bolo označené, či sa dotyčná osoba môže uchádzať o zamestnanie. Vždycky sa konkrétne pýtal na konkrétne osoby, či tieto môžu byť zamestnané, tak ako aj v tomto prípade, kde sa pýtal na syna T..
Pri skorších projektoch komunikovali s úradom práce a to pracovníkmi úradu, ktorí tam momentálne pracovali, v tom čase tam bol napríklad p. I., čo sa týka tohto prípadu. Spočiatku im úrad práce zasielal aj zoznam uchádzačov o zamestnanie s tým, že pri tom ktorom mene bolo označené, či sa dotyčná osoba môže uchádzať o zamestnanie. Vždycky sa konkrétne pýtal na konkrétne osoby, či tieto môžu byť zamestnané, tak ako aj v tomto prípade, kde sa pýtal na syna T.. Ohľadom konkrétnych podmienok, ktoré musel spĺňať uchádzač o zamestnanie na účely zmluvy z roku 2014 tieto mu uviedol pán I., kde prítomný bol aj jeho syn T.. P. I. mu povedal, že syn T. spĺňa podmienku, že je tri mesiace nezamestnaný, a že pán F. je nad 50 rokov, tiež spĺňa podmienky a ohľadom jeho syna T. uviedol, že je taký istý občan ako každý. Pánom I. mu boli povedané tri podmienky - a to nad 50 rokov veku uchádzača, nad tri mesiace nezamestnaný a tretiu si nespomína. Jeho syn bol v tom čase asi už 7 mesiacov nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a uchádzal sa o zamestnanie. Zámer zamestnať dve osoby nekonzultoval na obecnom zastupiteľstve, patrilo to do rozhodovania starostu obce. Obecné zastupiteľstvo malo 5 poslancov, pán B., I., F., V. R. F. B. s tým, že pani F. a p. F. potom odstúpili, keď si dobre pamätá. Po nahliadnutí do dohody a konkrétne do čl. II bod 1 obžalovaný uviedol, že je tam uvedené najmenej tri mesiace. K zdrojom, z ktorých sa príspevok poskytoval uviedol, že mal vedomosť, že išlo o príspevok z úradu práce, no nevie odkiaľ boli poskytnuté úradu práce. V ďalšom uviedol, že na návrhu na uzatvorenie dodatku je uvedené, že to prevzal, je tam jeho podpis, tak sa s tým oboznámil a podľa označenia v záhlaví listu Európska únia, Európsky sociálny fond sa jednalo o prostriedky z týchto fondov, nakoľko v prípade, že sa jednalo o takéto prostriedky museli byť projekty takto označené. Čo sa týka kontrolného listu tak k tomuto sa nevedel vyjadriť, ako starosta tento kontrolný list nevidel.
Na skutočnostiach uvádzaných ohľadom informovania sa o splnení podmienok u jeho syna T. H. F. I. zotrval aj pri konfrontácii so svedkom Ing. I.M..
Ku skutku kladenému mu za vinu ohľadom úhrady za servis a opravu traktora uviedol, že traktor je v jeho vlastníctve, bol aj v roku 2014, zakúpil ho jeho nebohý otec pre neho a aj pre jeho súrodencov. Keď sa pokazili krovinorezy, ktoré mala obec, tak sa týmto traktorom kosilo či už v obci alebo ihrisko, drobné plochy, taktiež plochy na Domaši a boli pokosené aj dvory niektorých obyvateľov. Jedného dňa mu bolo oznámené, že traktor sa nedá natočiť, teda nefungoval s tým, že tento traktor zobral do opravy, kde mu povedali, že tam bola naliata nafta alebo niečo iné a nie benzín, že je potrebné vykonať opravu traktora, nakoľko bol zničený akumulátor. Oprava bola následne vykonaná v Humennom, vo firme pána B., nakoľko vo Vranove nad Topľou v servise to chceli vykonať za vyššiu sumu 800,- Eur až 900,- Eur, pričom firma v Humennom to urobila za podstatne nižšiu sumu, bolo to cca do 250 eur. Na faktúre bola suma 219 eur, ktorú si dal uhradiť z obecných peňazí. Firma mu vystavila faktúru, ktorú vyplatil v hotovosti, išlo len o faktúru za opravu, lebo nakupoval aj iné veci a potom mu aj na obecnom úrade toto v hotovosti preplatili. Nepamätá sa, či o tejto oprave komunikoval s obecným zastupiteľstvom, ale rozhodovať o takejto sume mohol ako starosta a aj predtým bolo vyplatené jednému z poslancov za opravu traktora, tak si to dal vyplatiť. S traktorom pracovali M., C. mladší a aj jeho syn, vystriedali sa viacerí.
Ku skutku týkajúcemu sa opravy kostola uviedol, že v roku 2014 asi na jeseň sa končili práce okolo kostola a vtedy občania navrhli, keďže sa robilo odvodnenie a oprava schodov či by sa nemohol kostol aj vymaľovať, resp. opraviť fasáda, medzi týmito občanmi bol aj p. F.. Kostol maľovali p. F. s jeho synom s tým, že farby im zabezpečoval on ako aj firma pána F.. Najprv sa namaľoval spodok, potom pán R. za cca 30,- Eur prišiel z Vranova nad Topľou do Jasenoviec a pomohol im postaviť plošinu, keďže bolo potrebné vymaľovať aj vežu. K tomu všetkému bolo ešte aj nepriaznivé počasie. Keď niektorí potom tvrdili, že nevedeli o tom maľovaní, najmä páni poslanci tak to nemôže byť pravda, lebo jeden z nich býva oproti kostolu, jeden neďaleko kostola, všetci museli vidieť, že kostol sa opravuje a taktiež farár na kázni ďakoval za opravu. Čo sa týka zaplatenia za opravu tak si nepamätá ako to bolo vyplatené či p.F. alebo p. F.. Kostol slúži občanom, ktorí chceli, aby bol vymaľovaný, koho majetkom bol kostol v roku 2014 nevie. Čo sa týka poslancov tak o tejto otázke komunikoval s p. I. R. K., ktorí jednoznačne povedali, že treba kostol vymaľovať, k rozhovoru došlo neformálne, pri ceste z kostola po omši. Predmetom rokovania obecného zastupiteľstva to bolo, ale nebolo to zaprotokolované v zápisnici. O tejto otázke zastupiteľstvo nehlasovalo. Na záver uviedol, že všetko robil pre obec len v dobrom, či to už vo voľnom čase alebo ako starosta, nikdy nechcel nič zlé a ani nechce.
Svedok JUDr. G. D., zástupkyňa za Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou uviedla, že čo sa týka skutkových okolností tak k týmto sa ona nevie vyjadriť, nakoľko túto agendu na úrade práce nezabezpečuje. Projektov, ktoré realizuje úrad práce je viacej, ale v čase uzatvorenia konkrétnej dohody a myslí, že aj v súčasnosti má túto agendu na starosti C.. L. I.. Úrad práce nevstupuje do výberu vhodných uchádzačov o zamestnanie. Týchto si vyberá, teda zamestnancov, sám zamestnávateľ, ktorý ich príjme do pracovného pomeru a keďže ide o vytvorené pracovné mieste podporované, na ktoré sa vypláca príspevok, úrad kontroluje len zodpovedajúcu kategóriu uchádzačov o zamestnanie, ktorých je možné na príslušné ustanovenie zákona o službách zamestnanosti zamestnať. Nemá o tom vedomosť, ani sa nevie vyjadriť či vôbec na úrade je taká prax, aby zasielal zamestnávateľom zoznamy vhodných uchádzačov o zamestnanie. V súvislosti s financovaním tohto konkrétneho projektu a najmä s dodatkom č. 1 uviedla, že čo sa finančných zdrojov, pokiaľ sa týka dohody č. XX/§XXj/XXXX v čl. I. bol uvedený predmet dohody s tým, že príspevok sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a následne návrhom na uzavretie dodatku a samotným dodatkom č. I k tejto dohode došlo k zmene čl. I dohody s tým, že do tohto článku a bodu I bolo uvedené, že sa jedná o príspevok zo zdrojom ESF a štátneho rozpočtu tak ako je to ďalej uvedené. Tento dodatok mal potom vplyv na zmenu financovania príspevku, nakoľko tento bol potom poskytovaný v percentuálnom pomere zo štátneho rozpočtu a z príspevku ESF v percentuálnom pomere ako je uvedený v ods. 3 čl. I dohody. K podmienkam pre zamestnanie uchádzača podľa predmetnej dohody, či tieto podmienky musia byť splnené samostatne alebo kumulatívne uviedla, že § 50j zákona o službách zamestnanosti odkazuje na § 8 ods. 1 písm. b), d) alebo c) zákona a teda jedná sa o tri samostatné kategórie uchádzačov o zamestnanie a obec Jasenovce ako zamestnávateľ si mohla vybrať niektorú z týchto kategórii uchádzačov, no tieto kategórie boli v dohode jasne definované. K poskytovaniu informácií o vhodných uchádzačoch uviedla, že nevykonáva túto agendu, ale vzhľadom na prax, o ktorej má poznatky by to malo byť tak, že starosta obce predtým, než pristúpi k uzavretiu pracovných zmlúv na základe dohody, by mal kontaktovať príslušného pracovníka úradu, či vybraný uchádzač spĺňa podmienky podľa dohody a príslušného ustanovenia zákona o službách zamestnanosti, avšak nie vždy je to tak, preto úrad predtým, než poskytne príspevok vykonáva kontrolu splnenia podmienok a či ten vybraný uchádzač o zamestnanie spĺňa príslušnú kategóriu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. V tomto prípade podľa §8 ods. 1 písm. b), d) a c).
Svedok G. Z., zástupca Obce L. a starosta obce uviedol, že starostom obce L. je od 16.12.2014. Čo sa týka predmetnej dohody uzavretej s U.. X. tak túto on neuzatváral. V čase nástupu do funkcie starostu o tom ešte ani nemal vedomosť, až v januári 2015 obec prvýkrát požiadala o refundáciu nákladov v súvislosti so zamestnávaním p. T. X., nakoľko uhrádzala nielen mzdu, ale aj všetky odvody. Po tejto žiadosti o refundáciu im prišlo z úradu práce oznámenie, že Mgr. X. nespĺňa ani jednu z troch podmienok pre zamestnávanie s tým, že prvá podmienka bol vek nad 50 rokov, druhá podmienka bola nezamestnanosť viac ako 12 mesiacov a tretia podmienka bola v súvislosti so vzdelaním základné alebo stredné s tým, že T. X. mal vysokoškolské vzdelanie. Následne išiel na úrad práce za p. I., ktorý mu oznámil, že peniaze refundované nebudú z tých dôvodov, ktoré boli aj v tom liste a odporučil ho na právne oddelenie, kde spracovali potom rozviazanie pracovného pomeru s p. X.. Danú situáciu vysvetlil aj Mgr. X., nakoľko obžalovaný ako jeho predchodca s ním nekomunikoval, bol dlhodobo PN, kde Mgr. X. aj uviedol, že by bolo dobré, aby peniaze vrátili a všetko by zostalo tak. Pokiaľ si dobre pamätá, tak T. X. bol zamestnancom obce do konca februára 2015, kedy mu uplynula výpovedná lehota. Ku skutku týkajúceho
sa opravy traktora a následnej úhrady o oprave uviedol, po nástupe do funkcie prichádzali rôzne faktúry a aj fiktívne, tak sa potom pristúpilo k tomu, že sa prechádzali všetky faktúry a medzi nimi sa nachádzala aj faktúra ohľadom traktora SPIDER s tým, že takýto traktor nebol majetkom obce. Jednalo sa o faktúru nejakej firmy z Humenného. Faktúra bola na sumu cez cca 200,- Eur a zarazilo ho to, lebo traktor nebol majetkom obce a nevidel dôvod, aby boli z majetku obce uhrádzané finančné prostriedky za jeho opravu. Že sa jedná o traktor obžalovaného sa dozvedel, nakoľko v obci to bolo známe, že obžalovaný takýto traktor má, nakoľko pôvodne jeho prvotná informácia bola v tom zmysle, že traktor bol kúpený pre obec, no to sa nakoniec nepotvrdilo. Na otázku či niekedy bol tento traktor používaný pri obecných prácach uviedol, že býva v časti obce, ktorá sa volá P., on osobne nikdy nevidel s týmto traktorom, aby sa tam robilo. Od nejakých osôb, ktorých si už teraz nepamätá, mal mať takú informáciu, že syn obžalovaného sa vozil na traktore, ale pokiaľ by sa tento používal pre obec, tak podľa neho na to mala existovať nejaká zmluva o dielo tak ako napríklad majú zabezpečenú zimnú údržbu pre obec, kde je zmluva o dielo s p. I.. Ak by takáto zmluva existovala, potom by mala vysvetlenie aj tá faktúra a teda, že sa nárokoval alebo bol uplatnený nárok na opravu za takýto traktor. Pokiaľ má vedomosť, za starostovania obžalovaného sa zabezpečovalo kosenie obce krovinorezmi a rotačnými kosačkami, ktoré boli v majetku obce. K oprave kostola uviedol, že z pokladne na úhradu v súvislosti s maľovaním kostola bola vybratá suma asi 360,- Eur, kde od p. F., ktorý taktiež pracoval pre obec cez projekt sa dozvedel, že tomuto bolo vyplatených len 200,- Eur a tak ho to nahnevalo. Kostol však nie je majetkom obce, aj keď nepopiera, že je možnosť, aby sa obec, ak je to právne ošetrené podieľala na vykonávaní prác aj na cirkevnom majetku. Kostol nikdy nebol a ani nie je majetkom obce. Kostol maľovali p. T. X. a p. F., no títo neboli zamestnanci p. F., ktorý mal podľa príjmového pokladničného dokladu prevziať peniaze. V súvislosti s tým si aj s p. F. dopisovali s tým, že pán F. mu tvrdil, že peniaze prevzal oprávnene, nakoľko práca vykonaná bola a tých dvoch ľudí si na prácu najal. Za jeho starostovania ani v minulosti sa prostriedky obce nevkladali do majetku cirkvi takýmto ani iným obdobným spôsobom a neurobil by to bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Poslanci sa o oprave rozprávali len neformálne na obecnom zastupiteľstve, vie že tam padli aj výhrady k prácam vykonávaných na oprave schodov. Súhlas na vykonanie maľovania kostola starostovi nebol udelený. Nemal žiadnu vedomosť ohľadom dojednania maľby kostola, vie iba toľko, že z pokladne obce na tento účel bola vybratá suma 360,- Eur obžalovaným, no koľko v skutočnosti bolo vyplatené tým osobám, to nevie, no p. F. tvrdil, že iba 200,- Eur.
Svedok Ing. L. I. uviedol, že je zamestnaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou ako samostatný radca a to aj toho času s tým, že v októbri 2014 mal v rámci agendy na starosti agendu týkajúcu sa príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa §50j zákona o službách zamestnanosti, ktorej zmyslom je podporovanie novovytvorených pracovných miest s tým, že zmyslom projektu je podpora zamestnanosti a poskytovanie príspevku na zamestnávanie prostriedkami zo štátneho rozpočtu prostredníctvom úradu práce s tým, že v určitom pomere sa na úhrade nákladov súvisiacich s prácou spolupodieľa aj subjekt, ktorý je zamestnávateľom. Subjekt, ktorý má záujem o účasť, v tom ktorom projekte, má možnosť zistiť si skutočnosti ohľadom tohto projektu aj na základe výzvy, ktorá sa zverejňuje aj elektronicky a na základe podmienok výzvy sa potom môže rozhodnúť či sa takéto projektu zúčastní s tým, že záujemca o účasť na projekte konkrétne podmienky môže zistiť aj u konkrétnych zamestnancov na úrade práce. Subjektov, ktoré mali záujem o daný projekt bolo viacero, medzi nimi aj obce a keďže sa vedie toto konanie tak zrejme aj obec L.. Keďže v danom období projekt podľa §50j spravoval on za úrad práce, tak predpokladá, že štatutár obce musel prísť za ním. Tak ako všetkým potenciálnym záujemcom tak určite aj štatutárovi obce L. vysvetlil konkrétne podmienky projektu s tým, že podmienky, ktoré platili pre projekt podľa §50j, že pracovné miesto je vytvárané pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorí musia byť evidovaní najmenej tri mesiace na úrade práce a zároveň spĺňať aspoň jednu z troch podmienok, ktorými sú veková hranica viac ako 50 rokov, nízke alebo základné vzdelanie a treťou podmienkou dĺžka evidencie viac ako 12 mesiacov s tým, že na splnenie podmienok stačí splnenie jednej z troch uvedených podmienok v spojitosti s trojmesačnou evidenciou na úrade práce. Pokiaľ záujemca je stotožnený s týmito podmienkami, má možnosť podať žiadosť na úrade práce. Vyplnenú žiadosť spolu s prílohami podáva na príslušnom úrade práce s tým, že samotná žiadosť pokiaľ je kompletná a úplná je schvaľovaná výborom pre otázky zamestnanosti. Po schválení žiadosti výborom sa vypracúva dohoda medzi úradom a žiadateľom s tým, že po súhlase a vzájomnom podpísaní dohody je spravidla subjekt ako žiadateľ vyzvaný, aby do určitého termínu predložil pracovné zmluvy na daný počet pracovných miest spolu s prihláškami do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Prípadnú vhodnosť osôb, ktoré vstupujú na vytvorené pracovné miesto, si žiadateľ posudzuje sám. V prípade, že by si nebol istý vhodnosťou uchádzača má si túto vhodnosť možnosť overiť na úrade práce. Ak je všetko v poriadku a dohoda plynie, tak po uplynutí toho ktorého kalendárneho mesiaca
potom žiadateľ predkladá žiadosť o refundáciu, resp. žiadosť o úhradu platby za príslušný kalendárny mesiac ohľadom nákladov, ktoré mu na pracovné miesto vznikli. Pred samotným poukázaním finančných prostriedkov prostredníctvom platobného poukazu sa vykonáva ešte predbežná finančná kontrola či skutočne sú všetky podmienky splnené. V prípade, že sú splnené podmienky, žiadateľ dostane úhradu. Predpokladá, že aj v tomto prípade to bolo tak s tým, že štatutár, ktorý za obec koná v prípade, že sa vyskytnutú nejaké nezrovnalosti alebo nejasnosti má možnosť sa na tieto opýtať. Čo sa týka konkrétne dohody medzi úradom práce a obcou L. tak ak obžalovaný bol štatutárom obce, tak musel za ním byť, lebo v tom čase mal túto agendu na starosti. Všetkým žiadateľom vysvetľoval podmienky rovnako a v prípade, že ostatní pochopili, tak mal aj p. obžalovaný, prípadne ak mal nejaké nejasnosti, mal sa opýtať. Nepamätá sa či porozumel na prvýkrát alebo na niekoľkokrát, teda koľkokrát mu tie podmienky vysvetľoval. Musel sa stretnúť s obžalovaným viackrát a to z toho dôvodu, že tento priniesol žiadosť, následne ako štatutár obce musel prísť podpísať dohodu, ktorú za úrad podpisoval riaditeľ úradu a v prípade, že došlo k uzavretiu dohody tak následne v zmysle tejto či už sám štatutár alebo niekto za obec musel doniesť potrebné doklady ako zmluvy, prihlášky. A keďže zmluvy boli doručené tak dohoda, keďže bola podpísaná, začala plynúť. Syna obžalovaného videl asi raz, bolo to niekedy v mesiaci február, marec v roku 2015, keď sa prišiel informovať ohľadom veci týkajúcich sa jeho pracovnej zmluvy. Obžalovaný spolu so svojim synom ho spoločne nenavštívili. Na otázku, čo obžalovaný žiadal stanovisko ohľadom možnosti zamestnania podľa §50j konkrétne u svojho syna T. X. uviedol, že obžalovaný sa ho nepýtal na konkrétne mená a ako už uviedol, samotný výber uchádzačov o zamestnanie je v kompetencii žiadateľa o príspevok. Nevie tiež či v súvislosti so zamestnaním svojho syna či už prostredníctvom tohto projektu §50j alebo iných bol aj za inými pracovníkmi úradu. Žiadateľ má možnosť bližšie sa informovať ohľadom projektu aj konkrétne adresne na vhodnosť konkrétneho uchádzača , takáto možnosť na úrade bola, ale nevie uviesť meno osoby z úradu, ktorá by to vedela preveriť. On nemal také informácie, aby vedel posúdiť vhodnosť konkrétnej osoby na účely projektov podľa §50j. Žiadateľ sa potom dozvedel či konkrétny uchádzač o zamestnanie bol alebo je vhodný, alebo je nevhodný, toto možno zistiť, resp. je to zistiteľné pri prvotnej kontrole pri podaní žiadosti o úhradu resp. o refundáciu platieb pri predbežnej finančnej kontrole. K prípadnej praxi zasielanie menných zoznamov uchádzačov o zamestnanie, ktorí by boli vhodní, a z ktorých by si mohol následne vybrať na účely projektu buď podľa §50j alebo aj iné uviedol, že sú aj väčšie obce, kde je viac nezamestnaných a v takom prípade si štatutár obce môže požiadať z úradu práce o zoznam, ale uchádzačov o zamestnanie, z ktorého však nie je zrejmá vhodnosť alebo nevhodnosť tej ktorej osoby, na ten ktorý projekt, aj keď z predmetného zoznamu bolo možné podľa údajov v ňom sa nachádzajúcich zistiť prípadné splnenie niektorých podmienok, napr. vek, eventuálne vzdelanie. Nemá vedomosť o tom, koľko bolo v čase uzatvárania dohody v obci L. nezamestnaných. K prostriedkoch, ktoré sú využívané na financovanie tohto projektu, uviedol, že sú dve možnosti a to jednak celé financovanie zo štátneho rozpočtu alebo potom z ESF a ŠR - štátneho rozpočtu s tým, že je tam potom percentuálne určený podiel, ale je taktiež možnosť, že ak počas plynutia dohody dôjde k uzavretiu dohody s ESF, tak je možné potom zmeniť toto financovanie aj tak, že časť prostriedkov je poskytovaná z ESF a časť zo štátneho rozpočtu. V tomto prípade vykonal predbežnú finančnú kontrolu. Skutočnosti za účelom preverenia či je dohoda splnená, prípadne aj zákon, si zabezpečuje od kolegov z úradu práce, aj keď niektoré skutočnosti sa dajú zistiť aj z predložených listín a dokladov, napríklad vek, vzdelanie. Na otázku či po predložení dokladov do 10 - tich kalendárnych dní od uzatvorenia pracovných zmlúv úrad vedel zistiť, že niektorý z uchádzačov je nevhodný uviedol, že po predložení týchto dokladov v tomto štádiu nie je možné úplne zistiť či uchádzači sú vhodní alebo nevhodní. A v tomto prípade to zistil až pri prvej žiadosti o úhradu platby. Opätovne poukázal na to, že ak niekto zamestná osobu na základe projektu, tak by si mal preveriť či spĺňa podmienky podľa zmluvy alebo dohody.
Pri vykonanej konfrontácii s obžalovaným svedok obžalovanému uviedol, že tento sa o vhodnosti či nevhodnosti konkrétnych osôb ako uchádzačov o zamestnanie na účely dohody u neho neinformoval. Žiadnemu zo subjektov ako uchádzačov o príspevky takéto informácie neposkytoval, tak nevie, prečo by to poskytoval obžalovanému, ani nemal takúto možnosť.
Svedkyňa Mgr. R. Č. vypovedala, že je zamestnaná na úrade práce, pričom má na starosti §51 Zákona o službe v nezamestnanosti týkajúci sa príspevku na vykonávanie absolventskej praxe s tým, že obžalovanému mohla poskytnúť údaje len ohľadom takýchto príspevkov na absolventskú prax. Keďže syn obžalovaného nespĺňal takúto podmienku alebo nárok na takýto príspevok, tak som ho odporučila na iných kolegov, ktorí majú na starosti trojky podľa §50j alebo iné. Ohľadom projektu vykonávaného podľa §50j uviedla, že obžalovanému mohla poskytnúť len informácie podľa §51 ohľadom absolventskej praxe a keďže rozhovorom dospeli k tomu, že jeho syn tieto podmienky nespĺňa teda v tom čase, ktoré
boli potrebné, nakoľko tieto sa menia, tak ho odporučila na iné projekty s tým, že čo sa týka §50j uviedla mu, že tieto projekty majú na starosti iní kolegovia a títo mu vysvetlia podmienky v zmysle tohto ustanovenia. ohľadom zamestnania syna obžalovaného v projekte podľa §50j sa nevyjadrila, odporučila obžalovaného ku kolegom, aby mu títo vysvetlili podrobnosti. Na otázka obhajcu, ku ktorým konkrétnym kolegom odporučila obžalovaného po tom čo u T. X. neprichádzala do úvahy absolventská prax uviedla, že ku kolegom, ktorí mali na starosti ten paragraf, nemôže si pamätať všetkých kolegov, nakoľko v tej kancelárii došlo aj k zmene.
Na svojej výpovedi zotrvala svedkyňa aj pri konfrontácii vykonanej s obžalovaným, keď pri konfrontácii obžalovanému uviedla, že potom, čo jeho syn T. nespĺňal podmienky na absolventskú prax, tak o odporučila ohľadom iných projektov na iných kolegov, ktorí to majú na starosti, a ktorí sú v tej kancelárii, ktorá to má na starosti a nachádza sa na opačnej strane chodby. Obžalovaný súhlasil s výpoveďou svedkyne no doplnil, že ho poslala za pánom I..
Svedkyňa Bc. U. U. vypovedala, že bola zamestnankyňou obce L. od 2.9.2014 do 31.12.2014. Čo sa týka maľovania kostola, tak tento maľoval p. F., pomáhal mu aj P.. T. X. a taktiež pri tomto pomáhali aj ženy, ktoré boli na aktivačných prácach na obecnom úrade. Ona sama na obecnom úrade pracovala na čiastočný úväzok s tým, že do jej náplne práce spadalo, evidovanie pošty, evidovanie dochádzky. Pracovala aj s pokladňou, vydávala lístky na komunálny odpad, vyberala daň z nehnuteľnosti, daň za psa. Keď tam nastúpila do práce, tak už bolo rozhodnuté, že kostol sa bude maľovať, ale kto rozhodol nevie. Za práce na maľovaní kostola bolo to vyplatené p. F., s tým, že bývalý starosta - obžalovaný prišiel za ňou, aby mu dala z pokladne peniaze, prišli za ňou aj s p. F. s tým, že tohto je potrebné vyplatiť a potom sa toto nejak zdokladuje. Nepamätá si už akú sumu dala obžalovanému, no tento potom, keďže bola tam prítomná vyplatil asi 200,- Eur p. F.. Či dostal zaplatené aj p. T. X. nevie. K osobe P. F. uviedla, že nevie kto to je a nepodieľal sa na prácach pri maľovaní kostola. Uviedla tiež, že nevedel, že starosta mal limit na nakladanie s finančnými prostriedkami? K výdavkovému pokladničnému doklad č. 190, ktorý jej bo predložený na nahliadnutie uviedla, že na predmetnom doklade je uvedené, že sa malo jednať o úhradu tam uvedenej faktúry č. XXXX/XX tak je to aspoň na tomto doklade uvedené. Z tohto dokladu je zrejmé, že ho vyhotovila ona, je tam jej podpis U. s tým, že to bolo vyplatené p. X. v kolonke vyplatené komu uvedené X. a schválil to p. X.. Je tam pečiatka a taktiež podpis obžalovaného. Či jej bola predložená aj uvedená faktúra si už nepamätá. Keď uviedla do výdavkového dokladu číslo faktúry, tak zrejme jej tá faktúra musela byť predložená.
Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedka Mgr. T. X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy koncom roku ho obžalovaný oslovil, či nemá záujem pracovať na obecnom úrade, súhlasil, nakoľko bol v tom čase nezamestnaný atak podpísal pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 1.11.2014, pričom na obecnom úrade pracoval až do 28.2.2015, kedy dostal výpoveď, kde ako dôvod bolo uvedené, že nespĺňa ako uchádzač o zamestnanie podmienky, čo si aj overoval na úrade práce, kde mu to bolo potvrdené p. I., ktorý mu uviedol, že mu je to ľúto, že urobil chybu, že skutočne nespĺňa podmienky. On sám nevedel aké podmienky mal spĺňať. Uviedol tiež, že bol spolu s obžalovaným za p. I. pýtať sa, či spĺňa podmienky pre zamestnanie na základe projektu, či obžalovaný môže zamestnať aj jeho, keďže je jeho syn, kde im bolo p. I. povedané, že je taký istý občan ako ostatní, povedal že musí byť splnení jedna z troch podmienok, starší ako 50 rokov, nižšie vzdelanie a evidovaný na úrade práce tri mesiace, verili tomu, brali to ako odporúčanie, preto ho potom obžalovaný aj zamestnal. P. I. povedal že spĺňa podmienky, lebo je evidovaný na úrade práce 3 mesiace, pričom on bolo v tom čase evidovaný už 7 mesiacov. Potom čo dostal výpoveď informoval sa, či môžu zamestnať inú osobu, kde mu p. I. bolo povedané, že áno, no nový starosta takú žiadosť nepodal. V ďalšom uviedol, že obžalovaný vlastní kosačkový traktor, je to vlastníctvo jeho rodiny a s týmto kosil po celej obci, niekoľkokrát ročne sa ním kosili rôzne priestranstvá, kosil aj on aj obecní zamestnanci. Niekedy v lete roku 2013 sa kosačka pokazila, bol nejaký problém s benzínom, aj keď sa ju pokúsil opraviť, nakoniec sa zhodli, že ju musia dať do opravy, ktorá bola vykonaná v Humennom, opravu hradil obecný úrad, potom sa s kosačkou kosilo ďalej, lebo aj iné kosačky boli nefunkčné. Obžalovaný ako starosta nebral za poskytnutie kosačka žiadnu finančnú hotovosť, len chcel pokosiť verejné priestranstvá, lebo iné kosačky boli pokazené. K maľovaniu kostola uviedol, že nejednalo sa len o maľovanie, ale aj drobné opravy. Kostol maľovali za daždivého počasia, vo vysokej výške, maľoval p. F. a obžalovaný určil aj jeho. F. bolo vyplatených asi 250 eur, no práca bola vyfakturovaná p. F.. O maľovaní určite vedeli aj poslanci obecného zastupiteľstva, lebo aj oni chodia do kostola, maľovalo sa verejne a farár na omši ďakoval obecnému úradu za vymaľovanie.
Taktiež prečítal zápisnicu o výsluchu svedka P. F., ktorý uviedol, že je živnostníkom a vykonával stavebné práce. Oslovil ho niekedy v lete 2014 obžalovaný, ktorý bol vtedy starosta obce, že chce, aby vymaľoval kostol, no oni mali v tom čase veľa práce a preto sa dohodol s obžalovaným, že práce vykonajú ľudia z obce, on zabezpečil materiál a to farby, kde všetko zaplatil obžalovaný. Po vymaľovaní mu obžalovaný zavolal, žeby bolo dobré vystaviť faktúru, aby sa to zdokladovalo pre obec, túto vystavil, jednalo sa o faktúru XXXX/XX, ktorú odovzdal obžalovanému aj s príjmovými dokladmi. Keď sa mu potom obžalovaný neozýval, volal mu on, na čo mu obžalovaný povedal, že on vyplatil ľudí, ktorí kostol vymaľovali, že faktúru nepotrebuje, že mu ju vráti, aby nebola zneužitá. Faktúru mu nevrátil, lebo funkciu prevzal nový starosta. Uviedol tiež, že práce na kostole bol skontrolovať, kostol bol vymaľovaný, vie že ho maľoval p. F. aj T. X., maľovala sa fasáda. Faktúru vystavil na 360 eur, no koľko bolo vyplatené osobám, ktoré maľovali nevie, vie len, že p. F. peniaze dostal. Potom ho kontaktoval súčasný starosta, aby vrátil peniaze, no vysvetlil mu, že žiadne peniaze nedostal, potom mu poslal aj výzvu na vrátenie peňazí, na čo mu zaslal čestné prehlásenie, že peniaze neprevzal.
Svedok P. I., z ktorého výsluchu súd zápisnicu taktiež prečítal uviedol, že je poslancom obecného zastupiteľstva obce L.. K projektu zamestnávania ľudí obecným úradom uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť, lebo tieto záležitosti mal na starosti starosta - obžalovaný, tento im na obecnom zastupiteľstve nepredkladal žiadne pracovné zmluvy ani písomností týkajúce sa zamestnávania ľudí na obecnom úrade a o probléme sa dozvedel až po voľbách v roku 2014, keď ich o tom informoval nový starosta p. Z.. K vyplateniu sumy 360 eur za maľovanie kostola a sumy 219,90 eur za opravu kosačky uviedol, že aj o tomto sa dozvedel aj od novozvoleného starostu. Ku kompetenciám starostu uviedol, že mohol disponovať financiami do sumy 250 eur, nad túto sumu potreboval súhlas obecného zastupiteľstva, čo sa netýkalo faktúr za elektrinu a výplatu mzdy. Teda ak sa jednalo o sumu vyššiu ako 250 eur mal zvolať obecné zastupiteľstvo, predniesť svoj návrh a zastupiteľstvo návrh buď schválilo alebo nie , na schválenie bola potrebná nadpolovičná väčšina, čo pri piatich poslancoch znamenalo 3 hlasy. Na opravu kostola obžalovaný ako starosta nežiadal žiadny súhlas, no obec nemôže investovať do cudzieho majetku. Vedel o maľovaní kostola, no ako to bolo financované sa dozvedel až neskôr, našli faktúra za maľovanie na obecnom úrade. K oprave kosačky uviedol, že obžalovaný tvrdil, že kosačka je jeho, no prečo ňou kosil obecné plochy nevie, on sám ho nevidel kosiť, no pracuje na týždňovky, preto nemá o všetkom čo sa v obci dialo prehľad. V inventári obce sa však takáto kosačka - traktor nenachádza. V ďalšom uviedol, že poslanci nevedeli, že starosta chce maľovať kostol, vie že p. Z. volal p. F. a ten mu povedal, že peniaze nedostal, za maľovanie kostola dostal p. F. 250 eur.
Z výpovedi svedkov L. M. R. P. C., ktorých zápisnice o výsluchu boli prečítané, súd zistil, že obaja pracovali v rozhodnom čase na obecnom úrade L.. Potvrdili, že sa pracovalo aj s traktorom - kosačkou, že v obci sa kosilo aj krovinorezmi, že s traktorom kosil aj starosta, no tento sa veľmi nevyužíval a po vzatí do opravy, už traktor nevideli.
Súd prečítal aj zápisnicu o výsluchu svedka L. F., v ktorej výpovedi svedok vypovedal, že niekedy v mesiaci október 2014 maľoval kostol spolu s T. X., práce mu zadal vtedajší starosta - obžalovaný, v uvedenom čase však nebol zamestnaný na obecnom úrade, pracovnú zmluvu mal potom až do 1.11.2014. Za vykonané práce dostal 250 eur. Farby priviezol starosta, nevie či niekto obci za tieto práce faktúroval, kostol sa maľoval verejne, kto chcel vidieť, tak videl, že sa to robí, aj poslanci, ktorými boli v tom čase I.M., K., V. R. B. sú veriaci, chodia do kostola.
Svedok L. V. vypovedal, že bol poslancom obce L. v rokoch 2010 - 2014, no dosť často bol ospravedlnený zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, lebo často cestoval do zahraničia. K zamestnávaniu osôb obcou sa nevedel vyjadriť, tieto záležitosti mal na starosti starosta - obžalovaný. Nevedel ani o platbe 360 eur za maľovanie kostola. Uviedol tiež, že ak chcel starosta rozhodovať o vyššej sume, no limit si už nepamätal, potreboval súhlas obecného zastupiteľstva a to nadpolovičnú väčšinu. K rekonštrukcii kostola vypovedal, že nemôže vylúčiť, že sa o nerozprávali o pomoci pri maľovaní kostola. K používaniu traktora - kosačky uviedol, že obžalovaný chodil po obci s takým traktorom, videl ho aj s ním kosiť ako aj jeho syna T.. Či bola kosačka pokazená, či bola opravovaná o tom nevie.
Ako svedok bol v konaní vypočutý aj X. K., ktorý bol v roku 2014 poslancom obecného zastupiteľstva, starostom bol obžalovaný. K zamestnávaniu osôb ako ohľadom nakladania s financiami starostom, k prípadnému súhlasu s vykonaním rekonštrukcie kostola uviedol skutočnosti totožné ako svedok I.. K
používaniu traktora -kosačky uviedol, že vie, že obžalovaný vlastní kosačkový traktor, vie že s ňou boli kosené aj verejné priestranstvá, vie že kosačka bola aj pokazená, no o nákladoch na opravu sa dozvedel až počas trestného konania.
Zo žiadosti o poskytnutie príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov bolo zistené, že žiadateľom bola obec L. zastúpená štatutárnym zástupcom - obžalovaným. Podľa ďalších bodov účelom poskytnutia príspevku bolo zníženie nezamestnanosti v obci a zveľadenie dediny a miestom výkonu práce bola Obec L. s tým, že dohodnutý druh vykonávaných prác bolo čistenie a údržba verejných priestranstiev a stavebné práce.
Prílohami žiadosti bol zámer zo dňa 22.10.2014, ktorý v bode II. obsahoval konkrétny zámer, očakávaný prínos realizovaných opatrení, jednotlivé aktivity, taktiež čestné prehlásenie žiadateľa o príspevok o splnení daňových a odvodových povinností. Z ďalších príloh to bola nahláška voľných pracovných miest s tým, že dátumom nástupu na voľné pracovné miesto bol deň 1.11.2014 a malo sa jednať o pracovný pomer na dobu určitú 9 mesiacov pre profesiu robotník v katastri obce L..
Spoločnosti a to UNION zdravotná poisťovňa, a.s., Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. potvrdili, že obec L. ako platiteľ poistného ku dňu vystavenia potvrdenia nemal pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou potvrdila, že obec L. ako odvádzateľ poistného na sociálne poistenie má splnené odvodové povinnosti.
Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou potvrdil, že u obce L. ako daňového subjektu nie sú evidované daňové nedoplatky po lehote splatnosti na daniach spracovávaných daňovým úradom Prešov. Inšpektorát práce Prešov potvrdil, že ku dňu podania žiadosti u žiadateľa obce L. v predchádzajúcich piatich rokoch nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Z ďalších príloh predložených žiadateľom to bola zmluva o bežnom účte zo dňa 21.12.2009, podľa ktorej obec L.R. mala zriadený bežný účet v Dexia banke Slovensko, a.s., taktiež potvrdenie o pridelení C. D. L. vydané Štatistickým úradom SR a osvedčenie o zvolení obžalovaného za starostu obce L. zo dňa 27.12.2010.
Úrad vystavil dňa 27.10.2014 aj kontrolný list obsahujúci záznam z výkonu predbežnej finančnej kontroly pre stanovenie predpokladanej výšky príspevku pre uzavretie dohody s tým, že maximálna príspevok na celkovú cenu práce predstavuje sumu 6.840 eur. Podľa konečného rozhodnutia po vykonaní administratívnej zhody a predbežnej finančnej kontroly úrad súhlasil s poskytnutím príspevku.
Podľa hodnotiaceho hárku Výboru pre otázky zamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo zasadnutia zo dňa 24.10.2014 u žiadateľa - Obec L. podľa bodu 3.2 žiadateľ splnil podmienky pre poskytnutie príspevku a podľa bodu 4.1 výbor odporučil uzatvorenie dohody o poskytnutí príspevku.
Z dohody č. XX/§ XXj/XXXX o poskytnutí príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti ( ďalej len „dohoda“) zo dňa 28.10.2014 súd zistil, že táto bola uzatvorená podľa ust. § 50j zákona o službách zamestnanosti medzi účastníkmi dohody a to Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou ( ďalej len „úrad“ ) a zamestnávateľom Obec L. ( ďalej len „zamestnávateľ“ ). Podľa čl. I. Predmet dohody, predmetom dohody bola úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytnuté príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa 50j zákona o službách zamestnanosti ( ďalej len „príspevok“ ), ktorý sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Podľa čl. II. Práva a povinnosti zamestnávateľa zamestnávateľ sa zaväzuje prijať 2 znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) a d) zákona o službách zamestnanosti ( ďalej len „znevýhodnený uchádzač o zamestnanie“) vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. c) do pracovného pomeru na dobu určitú, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného
týždenného pracovného času v uvedenej tabuľke. Podľa bodu 2 predložiť úradu za každého uchádzača o zamestnanie prijatého na vytvorené pracovné miesto najneskôr do 10 kalendárnych dní od uzatvorenia pracovného pomeru a) kópiu pracovnej zmluvy uzatvorenej v zmysle zákonníka práce a platového dekrétu, b) zamestnávateľom potvrdenú kópiu prihlášky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie a c) podľa potreby i ďalšie doklady, ktoré určí úrad.
Podľa čl. III Práva a povinnosti úradu úrad zaviazal poskytovať zamestnávateľovi mesačne príspevok na jedno vytvorené pracovné miesto v sume uvedenej v bode 1 a tabuľke č. 2. V zmysle bodu 2. sa úrad zaviazal poskytovať zamestnávateľovi príspevok na jeho účet najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia kompletných dokladov podľa článku II bodu 6 tejto dohody. V prípade, ak úrad zistí v predložených dokladoch nezrovnalosti, alebo má opodstatnené pochybnosti o pravosti alebo správnosti predložených dokladov. Lehota na vyplatenie finančného príspevku neplynie.
V zmysle čl. V. Osobitné podmienky bod 5 závažné porušenie podmienok tejto dohody je považované za porušenie finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Článok VI. upravoval skončenie dohody, keď v zmysle bodu 1 túto dohodu bolo možné skončiť na základe vzájomnej písomnej dohody účastníkov.
Podľa podpisových doložiek dohodu za zamestnávateľa - Obec L. podpísal starosta obce - obžalovaný a za úrad riaditeľ úradu.
Listom zo dňa 26.11.2014 označeným ako návrh na uzatvorenie dodatku k Dohode č. XX/§XXj/XXXX adresovaným obci L. úrad vyzval obec na uzavretie dodatku z dôvodu zmeny financovania príspevku s tým, že finančný príspevok úrad poskytne zo zdrojov ESF a štátneho rozpočtu SR.
V zmysle kontrolného listu k vypracovaniu dodatku vyhotoveného úradom dodatok k dohode je uzatváraný vzhľadom na zmenu financovania príspevku.
Podľa dodatku č. 1 k dohode uzatvoreného medzi Úradom a zamestnávateľom - Obcou L., zast. starostom obce, obžalovaným a to podľa bodu 1 . Predmet dodatku, predmetom dodatku bola zmena ustanovení dohody z dôvodu financovania príspevku a to tak, že dodatkom sa mení predmet zmluvy tak, že projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Podľa čl. I - Predmet dohody bod 3 príspevok poskytnutý na základe tejto dohody sa skladá z príspevku zo ŠR a príspevku ESF. Vzájomný pomer medzi prostriedkami spolufinancovania zo ŠR a ESF je 15%:85%.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.10.2014 uzavretej medzi Obcou L. ako zamestnávateľom, v zastúpení obžalovaným ako starostom obce a Mgr. T. X. a L. F. ako pracovníkom súd zistil, že pracovník mal nastúpiť do práce 1.11.2014 ako robotník, s miestom výkonu práce Obec L., s platom 352 eur a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.7.2015.
Oznámením o nedodržaní podmienok dohody č. XX/§XXj/XXXX zo dňa 21.1.2015 adresovaným obci L. úrad oznámil, že mu boli doručené v zmysle dohody zo dňa 28.10.2014 pracovné zmluvy zamestnancov Mgr. T. X. R. L. F., pričom opätovnou kontrolou plnenia podmienok bolo zistené, že Mgr. T. X. nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
Obec L. listom zo dňa 26.1.2015 adresovaným Mgr. T. X. označeným ako výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zastúpená starostom G. Z. podala výpoveď Mgr. T. X., kde ako dôvod uviedla, že bol prijatý na dotované pracovné miesto vytvorené podľa § 50j zákona o službách zamestnanosti, no ako prijatý uchádzač o zamestnanie nespĺňal predpísané podmienky. Podľa záznamu U.. X. odmietol výpoveď prijať.
Žiadosťou o zmenu dohody č. XX/XXj/XXXX zo dňa 29.1.2015 adresovanou úradu obec požiadala z dôvodu, že prijatý uchádzač o zamestnanie Mgr. T. X. nespĺňal podmienky na vytvorené pracovné miesto, o zníženie počtu pracovných miest na jedno pracovné miesto. Na základe tejto žiadosti v dodatku č. 2 k dohode č. XX/§XXj/XXXX zo dňa 6.2.2015 sa zmenil čl. II. dohody tak, že zamestnávateľ sa
zaviazal prijať 1 znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a suma príspevku sa znížila na sumu max. 3.420 eur.
V správe zo dňa 13.7.2015 X. R. uviedol, že niekedy v mesiaci október 2014 poskytol vysokozdvižnú plošinu v obci L., pričom sa s ním telefonicky kontaktovala osoba, ktorá sa predstavila ako starosta obce, neobdŕžal však žiadni písomnú objednávku, ani nikto výkon plošiny nepodpísal. Starosta - obžalovaný mu dal zálohu 130 a sľúbil, že sa vyrovnajú po ďalšom dni práce plošiny, no napriek výkonu mu nikto nič nezaplatil, lebo obžalovaný už nebol starostom. On žiadnu písomnú objednávku nedostal, preto ani nevystavil potom faktúru a jeden deň práce plošiny zostal nezaplatený.
Spoločnosť Hattech, s.r.o so sídlom Čsl. Armády 19, Humenné vystavil servisný list č. 431 na meno obžalovaného a stroj - Tr. traktor MTD formula spider s uvedením vymenených náhradných dielov a sumou vykonanej práce spolu v sume 216,30 eur. Predmetné náhradné duely boli uvedené aj na vystavenom pokladničnom doklade na sumu 219,90 eur s tým, že súčasne sa jednalo aj o úhradu za kúpu visiaceho zámku v sume 3,60 eur. Podľa dokladu o úhrade z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 4.7.2014 bola vykonaná úhrada 219,90 eur. Súčasne spoločnosť vyhotovila preberací protokol, kde aj ako objednávateľ uvedený obžalovaný a typ stroja Tr. traktor MTD formula spider.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu číslo 113 zo dňa 4.7.2014 Obcou L. bola vyplatená suma 219,90 eur obžalovanému, pričom ako účel sú uvedené materiál a servisné práce.
Faktúrou zo dňa 26.10.2014 číslo XXXX/XX P. F., Realizácia stavieb, so sídlom Školská 658/12, Vranov nad Topľou, IČO XX XXX XXX ako dodávateľ vyfaktúroval Obecnému úradu L. sumu 360 eur za maľbu kostola 2x náter + drobné práce s tým spojené, dátum splatnosti bol určený na deň 31.10.2014.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu číslo 190 zo dňa 4.12.2014 Obcou L. bola vyplatená suma 360 eur obžalovanému, pričom ako účel je uvedené uhradenie faktúry č. 2014/10.
P. F. v čestnom prehlásení zo dňa 4.2.2015 adresovanom Obci L. uviedol, že mal spolu s kolegom vykonať maliarske práce na kostole v obci L., no pre nedostatok času a pracovné vyťaženie sa dohodli s bývalým starostom, že práce vykonajú miestni chlapi pod ich hlavičkou a po vystavení faktúry budú peniaze vyplatené osobám, ktoré práce vykonali. Starosta faktúru prevzal, peniaze nevyplatil a keď s ním volal, tak že peniaze vyplatil priamo dotyčným osobám a preto faktúru nepotrebuje a táto nie je zaradená ani v jeho účtovníctve.
Štatút Obce L. vydalo obecné zastupiteľstvo v L. na základe § 11 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podľa spoločných a záverečných ustanovení § 39 bod 1. je základnou právnou normou obce, bol schválený dňa 23.11.2004 a nadobudol účinnosť dňa 1.1.2005. Zmeny a doplnky štatútu schvaľuje obecné zastupiteľstvo 3/5 väčšinou všetkých poslancov.
Podľa štvrtej hlavy orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta. Podľa § 15 ods. 2 písm. p) obecnému zastupiteľstvu je vyhradené najmä schvaľovať nakladanie s majetkovými právami nad 1.000 eur.
Podľa zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce L. konaného dňa 13.12.2013 bol schválený doplnok Štatútu obce § 15 ods. 2 písm. p) schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad 250 eur. Predmetná zápisnica je opatrená podpisom starostu obce - obžalovaným. Daná skutočnosť vyplýva aj z uznesenia č. 9/2013 zo dňa 13.12.2013 zo šiesteho zasadnutia Obecného zastupiteľstva, kde pod písm. B bodom 10. schvaľuje doplnok č. 1/2013 ku Šatútu obce zo dňa 19.11.2004o body § 13 bod 4, § 15 ods. 2 písm. o) a písm. p). Podľa prezenčnej listiny zo šiesteho zasadnutia Obecného zastupiteľstva sa tohto zúčastnili X. K., L. V., P. I., L. B. R. L. F. G. X..
Podľa výplatných pások Mgr. T. X. tomuto bola vyplatená zamestnávateľom Obcou L. mzda za mesiace novembre a december 2014 v sume po 304,84 eur, za mesiac január 2015 v sume 303,30 eur a február 2015 v sume 245,37 eur. Skutočnosť o výplate tých súm potvrdzujú aj výpisy z účtu Obce L. vedeného v Prima banke za jednotlivé mesiace.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou listom zo dňa 7.5.2015 oznámil, že v súvislosti s dohodou č. XX/XXj/XXXX vo vzťahu ku T. X. úradu nevznikla žiadna škoda.
Podľa dohody XX/§XXj/XXXX O. X.-X K. dňa 26.2.2014 Obci L. bol úradom poskytnutý príspevok na zamestnávanie 1 znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou U.. T. X. bo evidovaný v evidencie uchádzačov o zamestnanie od 13.7.2011 do 20.9.2011, od 22.8.2013 do 12.1.2014 a od 7.3.2014 do 31.10.2014, kedy bo vyradený z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Prílohou správy bolo aj potvrdenie o dobách v evidencii uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie úradu zo dňa 13.11.2014 o vyradení U.. X. z evidencie z dôvodu, že mu dňa 1.11.2014 vznikol pracovný pomer
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
V registri priestupkov MV SR má obžalovaný evidovaných jedenásť záznamov za priestupok, z toho deväť priestupkov v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky a dva priestupky na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a to zo dňa 12.2.2014, ktorý bol vybavený blokovou pokutou v sume 20 eur a zo dňa 21.1.2014, ktoré konanie bolo zastavené.
Obec L. zastúpená starostom G. Z. vyčíslila podaním doručeným dňa 26.9.2016 škodu v sume 1.677,19 eur.
Prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že štát v úmysle zlepšiť zamestnanosť v zaostalejších regiónoch dal možnosť obciam, aby mohli aspoň čiastočne zlepšiť zlú situáciu v zamestnanosti a pripravil na to príslušnú legislatívu, uchádzač o príspevok však musel spĺňať prísne kritéria. V danom prípade v bode 1. obžaloby bola uchádzačom Obec L., zastúpená starostom obce obžalovaným X., ktorý sa zaujímal o možnosť zamestnať znevýhodnených občanov, vyžiadal si príslušné materiály a podal žiadosť o udelenie príspevku. V prihláške uviedol mená dvoch znevýhodnených občanov, pričom sa neskôr zistilo, že jeden z nich nespĺňa podmienky. Za žiadosť bol plne zodpovedný uchádzač, v danom prípade Obec a ešte konkrétnejšie starosta, ktorý zodpovedal za všetky otázky, ktoré sú uvedené v žiadosti. Úradom práce bolo zistené, že jeden z uchádzačov nespĺňa podmienky a preto zmluva, ktorá bola uzavretá medzi uchádzačom a štátom bola neplatná, neboli v nej uvedené pravdivé údaje, možno povedať zavádzajúce údaje a na takéto prípady je zákon veľmi prísny. Aj v tomto prípade treba konanie kvalifikovať ako trestný čin uvedený v obžalobe. Obžalovaný bol starostom obce v tom čase, plne zodpovedal za všetky písomnosti v súvislosti s uzatvorením zmluvy a preto musí niesť aj za nepravdivé údaje trestnú zodpovednosť. K druhému skutku obžaloby uviedol, že ohľadom fungovania verejnej správy existuje viacero zákonov, Zákon o obecnom zriadení, Zákon o financovaní obci a ďalšie, napr. zákon o účtovníctve, existujú aj obecné predpisy, v danom prípade Štatút obce. V dvoch prípadoch, ktoré sú uvedené v 2. bode obžaloby sa obžalovaný správal, ako keby mu obec patrila, pre neho neplatili žiadne predpisy. Uviedol ďalej, že netvrdí, že pre Obec nerobil dobre, ale opačne bolo treba pokosiť, bolo treba kostol obriadiť ale podľa predpisov. Obec mohla pomôcť náboženskej obci, dokonca aj finančným darom, avšak nie bez súhlasu obecného zastupiteľstva. To isté konštatoval ohľadom používania, prípadne opravy kosačky. Ohľadom bodu 2. obžaloby boli naplnené pojmové znaky trestného činu. Keďže ohľadom 1. skutku nedošlo k naplneniu tej zmluvy, pretože výplata miezd ohľadom občana, ktorý nespĺňal podmienky, bola pozastavená, treba konanie obžalovaného kvalifikovať ako pokus trestného činu. Keďže došlo k zmene legislatívy, navrhol konanie obžalovaného kvalifikovať len podľa § 225 ods. 2 Tr. zák. a ohľadom 2. skutku aby bol uznaný za vinného podľa obžaloby. K trestu uviedol, že nebola zistená priťažujúca okolnosť, v obžalobe len citoval správu Obecného úradu, naopak zistil poľahčujúce okolnosti, najmä to, že obžalovaný žil riadnym spôsobom života. Navrhol obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom pri dolnej hranici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobou a tiež trest zákazu činnosti byť funkcionárom v štátnej a verejnej správe po dobu piatich rokov. O škode navrhol rozhodnúť tak, aby poškodení boli odkázaní s nárokom na civilný proces.
Obhajca obžalovaného v záverečnej reči žiadal obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť. Uviedol, že trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák je v trestnom zákone umiestený v 4. Hlave, pod spoločným nadpisom Trestné činy proti majetku a samotný trestný čin subvenčného
podvodu má svoj základ v ustanovení § 221 Tr. zák., teda v trestnom čine podvodu. Súd je práva znalý a preto vie, že pri trestnom čine podvodu musí páchateľ mať podvodný úmysel už v čase vykonávania skutku. V konkrétnom prípade obžalovaný v zastúpení Obce L. mal záujem o poskytnutie príspevku na účely zamestnanosti. Počas dokazovania na tomto hlavom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný bol osobne na úrade práce a sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, kde sa osobne informoval o podmienkach, za ktorých mu môže byť príspevok pre obec poskytnutý. Bolo tam konkrétne spomínané, že ide o mená dvoch uchádzačov, z ktorých je jeden synom, v tom čase starostu, bol usmernený tak, že aj jeho syn môže byť zamestnaný po splnení určitých podmienok, medzi týmito podmienkami bola aj podmienka evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenom na úrade práce, teda, syn obžalovaného sa nachádzal v databáze úradu, napriek tomu bolo povedané, že môže byť zamestnaný v rámci tohto projektu, z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný, v čase keď sa zaujímal o podmienky, za akých môže zamestnávať ľudí počas projektu zamestnanosť a sociálna inklúzia, takže absolútne nie je možné vyvodiť z tohto jeho konania podvodný úmysel. To znamená, že chýba podstatný znak skutkovej podstaty a to úmysel páchateľa spáchať tento trestný čin. V ďalšom poukázal aj na tú skutočnosť, že obžaloba nie je podaná presne, pretože trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák. je blankentnou normou, ktorá vlastne odkazuje na iné normy, kedy je naplnená táto skutková podstata, to značí v tomto kontkrétnom prípade z akých prostriedkov je poskytnutý príspevok. Obhajoba má za to, že uvedená norma pokrýva iba príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Z dodatku číslo 1 zo dňa 01.12.2014 číslo XX/§XXJ/XXXX a to konkrétne z článku II. bod 3 vyplýva, že poskytovaný príspevok sa skladá z príspevku zo štátneho rozpočtu vo výmere 15% a z príspevku európskeho sociálneho fondu vo výške 85%, teda ide o súbeh domácich prostriedkov, tak povediac domácich prostriedkov a z prostriedkov poskytovaných z európskej únie a na existuje špeciálne ustanovenie. Pokiaľ ide o bod 2. obžaloby, ktorý sa skladá z dvoch čiastkových skutkov, uviedol, že bolo potvrdené, že obvinený zrejme v rámci operatívneho riešenia zlej situácie v obci použil svoj vlastný traktor na kosenie verejných priestranstiev obce. Zmluva o pôžičke, zmluva o výpožičke ani zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka, dokonca ani podľa Obchodného zákonníka nevyžadujú pre svoju platnosť písomnú formu. Ak sa teda obžalovanému pokazil jeho vlastný traktor pri činnostiach , ktoré boli na prospech obci, teda vo verejnom záujme, bolo teda len odôvodnené, že si traktor nechal opraviť na trovy obce. K ďalšiemu čiastkovému skutku uviedol, že bolo možné počuť, že neboli vyplatené peniaze v čiastke 360,- eur P. F., ako sa uvádza v obžalobe ale iným občanom, ktorých obžaloba nešpecifikuje. Majú preto za to, že ani v tomto bode obžalovaný nepochybil a to z toho dôvodu, že do sumy 250,- eur mal takpovediac voľnú ruku, nad sumu 250 eur mal mať súhlas. No ak by suma 360,- eur bola rozpísaná na jednotlivých ľudí, ktorým bolo vyplatené za maľbu kostola zrejme by sa zmestil tiež do sumy 250,- eur. Tiež aj obhajoba zastáva ten názor, že obec je aj oprávnená a má aj tú možnosť poskytnúť nejaké práce alebo dary náboženskej obci, pretože väčšinou sú občania tejto obce nábožensky založený a preto väčšina časť obyvateľov kostol využíva. Pokiaľ by obžalovaný sa správal k obci ako bolo spomenutú ako jej ,,vlastník“, to by to skôr kvitovali za pozitívum, pretože iba vlastník má k svojej veci kladný a opatrovateľský vzťah.
Špecifikum trestného činu subvenčného podvodu ako je upravený v § 225 Trestného zákona ako aj ostatných trestných činov založených na podvodnom konaní, predstavuje existencia omylu a teda o omyle možno hovoriť ako o charakteristickej črte podvodného konania, ktorá ho odlišuje od iných druhov kriminality páchanej proti majetku.
Trestný čin subvenčného podvodu je s existenciou omylu spätý v zmysle naplnenia základných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu. Trestný zákon zakotvuje dve formy protiprávneho konania založené na podvodnom konaní a ktorými je vyjadrené konanie ako znak objektívnej stránky trestného činu - uvedenie do omylu a využitie omylu iného.
Omyl v trestnom práve sa prejavuje v dvoch rovinách - prvú predstavuje prítomnosť omylu na strane páchateľa a v druhej rovine je prítomnosť omylu na strane poškodeného, resp. osoby, ktorú páchateľ do omylu uvádza alebo jej omyl využíva, teda prípad, kedy je omyl znakom určitej skutkovej podstaty trestného činu. Omylom sa rozumie nesúlad poznania s realitou.
Omyl je teda základným znakom skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona, čím sa stáva jedným z predpokladov trestnej zodpovednosti páchateľa. Trestný čin subvenčného podvodu je príkladom konania, kedy páchateľ uvádza iného do omylu, využíva omyl alebo zatajuje podstatné skutočnosti pri rozhodovaní inej osoby.
Trestný čin subvenčného podvodu je blanketnou normou, keďže príslušné ustanovenie odkazuje na ďalšie zákony a predpisy, ktoré súvisia s prideľovaním subvencií, dotácií a s prideľovaním iných príspevkov z verejných zdrojov. Predmetné ustanovenie ochraňuje verejné rozpočtové zdroje a zabezpečuje sankcionovanie pri vylákaní finančných prostriedkov, ktorých použitie alebo poskytnutie sa podľa všeobecne záväzného predpisu viaže na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Páchateľovo konanie pritom spočíva v uvádzaní iného do omylu v otázke splnenia príslušných podmienok. Páchateľ teda postupuje spôsobom charakteristickým pre podvodné konania a špecifikum tvorí tá skutočnosť, že jeho konanie súvisí s poskytovaním dotácií, subvencií alebo inej formy verejných zdrojov. Páchateľ tak koná spôsobom, keď v žiadosti, resp. v podkladoch súvisiacich so žiadosťou zamlčí alebo uvedie hrubo skreslené či nepravdivé údaje podstatné pre žiadosť.
Trestný čin subvenčného podvodu neposkytuje ochranu len subvenciám, ale aj dotáciám, príspevkom alebo iným plneniam ako napr. zo štátneho rozpočtu. Dotáciu pritom možno definovať ako peňažný prídel zo štátneho rozpočtu poskytovaný subjektom štátnej správy alebo samosprávy a pri splnení zákonných podmienok aj právnickým a fyzickým osobám. Poskytovanie dotácií je upravené množstvom noriem a to v rámci poskytovania dotácií v pôsobnosti Úrady vlády ale aj poskytovania dotácií v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev. Príspevok je spravidla jednorázová finančná pomoc z verejných rozpočtov, zásadne účelovo viazaná.
Pri trestnom čine subvenčného podvodu môže byť páchateľom ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, môže ísť o fyzickú osobu - žiadateľa alebo o fyzickú osobu, ktorá za žiadateľa ako právnickú osobu podáva žiadosť o dotáciu, subvenciu, príspevok, alebo o iné plnenie z verejných rozpočtov.
Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin. Z hľadiska trestnej zodpovednosti nie je v základnej skutkovej podstate zakotvený vznik škody, preto ani úmysel k takejto škode nemusí smerovať.
Prokurátor v obžalobe subjektívnu stránku konania obžalovaného definoval vo forme priameho úmyslu.
Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
Ku skutku kladenému obžalovanému za vinu a z ktorého bol aj uznaný vinným došlo konaním obžalovaného pri uzavretí predmetnej dohody s úradom práce dňa 28.10.2014.
Prokurátor skutok kvalifikoval v obžalobe ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
Podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného ku dňu spáchania skutku a podania obžaloby kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým spôsobom, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia a spôsobí činom uvedeným v odseku 1, 2 väčšiu škodu.
Podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona - Časová pôsobnosť trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Zákonom NR SR č. 397/2015 došlo k novelizácii znenia ust. § 225 Trestného zákona tak, že v § 225 ods. 2 sa vypustilo slovo „neoprávnene“.
Podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona ku dňu vyhlásenia rozsudku rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto získanú dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce použije vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel.
Súd mal potom za to, že keďže príspevok bol získaný oprávnene, no bol by použitý vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel, ako sa tým bude súd zaoberať v ďalšom, posudzoval skutok podľa ustanovenia účinného v čase vyhlásenia rozsudku, keďže je to pre obžalovaného priaznivejšie, v prípade naplnenia znakov skutkovej podstaty podľa odseku 2 sa jedná len o prečin, pričom obžaloba bola podaná pre zločin.
Pre naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 sa vyžaduje konanie, ktoré spočíva vo vylákaní subvencie, dotácie, príspevku či iného plnenia zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtu vyššieho územného celku, pričom poskytnutie alebo použitie taxatívne vymedzených peňažných prídelov je viazané na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Vylákanie takého peňažného prídelu niektorou z uvedených foriem je spojené s uvedením do omylu v otázke splnenia ustanovených podmienok podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.
Trestný čin subvenčného podvodu má viacero základných skutkových podstát.
Podľa ods. 2 sa rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto získanú dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce použije v rozsahu väčšom na iný ako určený účel, teda trestnosť sa rozširuje aj na prípady použitia finančných prostriedkov v kontexte ods. 1, na iný ako určený účel. Na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty podľa druhého odseku sa vyžaduje aj väčší rozsah použitia finančných prostriedkov, teda podstata tohto ustanovenia spočíva v sankcionovaní a postihnutí osôb, ktoré používajú finančné prostriedky v rozpore s ich účelovým viazaním.
Teda kým ods. 1 sankcionuje zjavné vylákanie finančných prostriedkov bez ohľadu na výšku škody a ich ďalšie využitie, ust. ods. 2 zasa použitie finančných prostriedkov aj keď oprávnene získaných, použitých na iný ako deklarovaný účel.
V odseku 2 je použitý pojem „vo väčšom rozsahu“, ktorý sa odvíja od škody podľa kritérií uvedených v § 125 Trestného zákona, podľa ktorého väčšou škodou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej desaťnásobok malej škody ( malá škody 266 eur ), teda pri väčšej škode pôjde o sumu 2.660 eur. Ust. § 125 Trestného zákona ustanovuje, že príslušné hľadiska sa rovnako použijú na určenie hodnoty veci, výšky prospechu a rozsahu činu.
V ods. 2 § 225 Trestného zákona sa používa pojem „iný účel“, čím sa rozumie spôsob použitia poskytnutých peňažných prostriedkov niektorou z už uvádzaných foriem, ktorý je v rozpore s pravidlami a podmienkami určenými v príslušných právnych predpisoch.
Z vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že obžalovaný sa skutku kladeného mu za vinu v bode 1. obžaloby dopustil, teda obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona, ktoré budú naplnené, ak sa páchateľ dopustí konania, ktorým oprávnene získanú dotáciu, subvenciu či iné plnenie z verejných zdrojov, použije v rozpore s pravidlami a podmienkami vyplývajúcimi z príslušného právneho predpisu, teda na iný ako deklarovaný účel a to v rozsahu dosahujúcom sumu najmenej 2.660 eur.
Obec L. splnila podmienky pre poskytnutí príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, ktorý príspevok mal byť použitý na určený účel, ktorým bola refundácia nákladov mesačne zo strany úradu na vytvorené pracovné miesta pre presne určený druh znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. No následne po schválení predmetného príspevku v predpísanom konaní a uzavretí dohody č. XX/§XXj/XXXX už zamestnala na jedno z dvoch vytvorených pracovných miest uchádzača o zamestnanie, ktorý nespĺňal podmienky znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, tak ako ich predpokladala dohoda a zákon o službách v zamestnanosti a to ust. § 8 ods. 1 písm. b), písm. c) a písm. d) zákona o službách zamestnanosti.
Teda poskytnutie finančných prostriedkov na základe dohody s úradom práce bolo viazané na podmienky, no jeden zo zamestnancov obce, ktorého pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi ním ako zamestnancom a Obcou L. ako zamestnávateľom a ktorého mzda mala byť refundovaná na základe dohody medzi Obcou L. ako zamestnávateľom a úradom, nespĺňal podmienky zamestnanca ako ich dohoda vyžadovala.
V danom prípade sa jednalo osobu Mgr. T. X., syna obžalovaného, keďže ako to vyplynulo aj nielen zo samotných výpovedi obžalovaného ale aj svedkov ale aj listinných dokladov, Mgr. T. X. v čase vzniku pracovného pomeru s Obcou L. zastúpenou obžalovaným ako vtedajším starostom a štatutárom obce nespĺňal podmienky dohody, keďže nebol občanom starším ako 50 rokov a nemal nižšie ako stredné odborné vzdelanie , pre splnenie podmienok dohody musel ako znevýhodnený uchádzač o zamestnanie spĺňať podmienku ustanovenú v § 8 písm. c) zákona o službách v zamestnanosti a to je byť evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov ( dlhodobo nezamestnaný občan ), keď bol evidovaný v evidencii uchádzač oko to vyplýva zo správy úradu v čase od 7.3.2014 do doby uzatvorenie pracovnej zmluvy 29.10.2014, teda cca 7 mesiacov. Na túto skutočnosť a záver o konštatovaní spáchania skutku obžalovaným, ktorý predmetnú dohodu s úradom uzavrel ako štatutár zamestnávateľa - starosta obce a naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu subvenčného prečinu nemá podľa názoru súdu vplyv ani dobromyselnosť zamestnanca, ktorý bol zamestnaný napriek tomu, že podmienky nespĺňal - zamestnanec nebol povinný sa informovať o tom, či spĺňa podmienky, či môže byť v rámci projektu a uzavretej dohody medzi obcou a úradom zamestnaný, za tieto skutočnosti a splnenie podmienok dohody zodpovedal zamestnávateľ, obec, zastúpená starostom - obžalovaným, zamestnanec vstupoval len do pracovnoprávneho vzťahu s obcou ako zamestnávateľom ako ani skutočnosť, že obec už zastúpená novým starostom C.. Z. nevyužila možnosť zamestnať na základe predmetnej dohody inú osobu spĺňajúcu kritéria kladené na takého uchádzača o zamestnanie a už vôbec by prípadné zamestnanie, resp. obsadenie pracovného miesta takýmto uchádzačom nemala za následok zánik trestnosti žalovaného trestného činu ako ani skutočnosť, že úrad následne v predpísanom konaní mohol aj preveroval v súvislosti s výplatou príspevku skutočnosti ohľadom splnenia podmienok osobami zamestnanými obcou ako zamestnávateľom a to bez ohľadu na časový úsek možnosti zistenia.
Súd obrane obžalovaného neuveril, keďže svedok Ing. I., ktorý mal na úrade poskytovanie príspevkov na základe § 50j v predmetnom období na starosti jednoznačne potvrdil, že sa obžalovaný o splnení podmienok uchádzačov neinformoval, takúto informáciu by mu ani nevedel podať a dohoda jednoznančne odkazovala na príslušné ustanovenie zákona o službách zamestnanosti.
Podľa § 8 ods. 1 Zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o zamestnanie, ktorý je b) občan starší ako 50 rokov veku c) občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov ( ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan“ ) d) občan, ktorý dosiahol nižšie ako stredné odborné vzdelanie podľa osobitného predpisu.
Z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že obžalovaný ako štatutár obce - starosta dohodu s úradom práce podpísal a teda sa zaviazal, že obec podmienky dohody dodrží, ktoré boli v predmetnej dohode jasne uvedené s odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov ( zákon o zamestnanosti ), preto neobstojí obrana obžalovaného, že mu bolo tým alebo tým povedané, že osoby, ktoré v konečnom dôsledku na základe dohody obec zamestnala spĺňajú predpoklady a tejto svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť, aj podľa názoru súdu podmienky boli jednoznačne stanovené, uchádzačov vyberala obec a ako príjemca príspevku mala možnosť overiť si dané skutočnosti, teda splnenie predpokladov.
Predložením dokladov tak ako predpokladalo ust. čl. III bod 2. mal byť úradom obci ako zamestnávateľovi mesačne poskytovaný príspevok na vytvorené pracovné miesto, no keďže po predložení dokladov v súvislosti s poskytnutím príspevku za mesiac december úrad zistil, že jeden zo zamestnancov, na ktorého mal byť príspevok poskytnutý nespĺňa predpoklady, preto príspevok na tohto zamestnanca úradom vyplatený nebol, no konanie obžalovaného tak ako sa ním súd zaoberal vyššie uzavretí dohody s úradom a následne pracovnej zmluvy s Mgr. T. X., kedy neboli splnené vyžadované podmienky, bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, preto súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu subvenčného podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Čo sa týka obhajobou uvádzanej skutočnosti o časti v zmysle dohody poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle dodatku aj z prostriedkov Európskej únie súd má za to, že keďže v čase uzavretia dohody - 28.10.2014 a uzavretia pracovnej zmluvy s uchádzačom o zamestnanie ( 29.10.2014 ), ktorý nespĺňal podmienky dohody, podľa čl. I. bod 1 - príspevok sa poskytoval zo zdrojov štátneho rozpočtu
SR a výzva na uzavretie dodatku je až z 26.11.2014 a dodatok z 1.12.2014, no ku skutku v štádiu pokusu došlo v čase uzavretia dohody, preto je potrebné kvalifikovať skutok podľa ustanovení o subvenčnom podvode.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Prihliadal aj na ustanovenie § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a to aj napriek viacerým priestupkovým konaniam - na úseku dopravy a porušenie povinností pri poskytovaní informácií, keď podľa povahy trestnej činnosti na dané priestupkove postihy neprihliadol. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Súd na správu Obecného úradu L. neprihliadal, nakoľko táto bola podpísaná starostom, ktorý podával aj trestné oznámenia a uvádzané skutočnosti nesúvisiace s hodnotením obžalovaného na účely trestného konania ( uvádzané skutočnosti ohľadom vlastníckych práv, prípadne sporov, či konania v súvislosti s kandidatúrou obžalovaného ).
Podľa § 14 ods.2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Súd potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestu vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého postupom podľa § 49 od. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil, keď mal za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život ako aj na okolností prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov.
Keďže obžalovaný sa dopustil konania v súvislosti s výkon funkcie starostu ako štatutára obce a verejná správa zahŕňa činnosť vykonávanú orgánmi štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh, súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu v orgánoch verejnej správy v trvaní štyri roky.
K obžalobou kladenému za vinu prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť dvoma čiastkovými útokmi súd uvádza.
Podľa § 237 Trestného zákona uvedeného prečinu sa dopustí, kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.
Obžalovanému bolo kladené za vinu, že sa oboch čiastkových útokov mal dopustiť ako starosta obce, keď mal prevziať z pokladne obce finančnú hotovosť ako úhradu za servis a opravu traktora, ktorý nebol majetkom obce ako aj finančnú hotovosť v sume 360 eur, pričom porušil príslušné ustanovenie Štatútu Obce L., keď nakladal s majetkovými právami nad štatútom stanovenú sumu bez súhlasu obecného zastupiteľstva a teda mal podľa obžaloby spôsobiť malú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy spravovať cudzí majetok.
Porušiť povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok znamená konať v rozpore s konkrétnym obsahom všeobecne záväzného právneho predpisu, právoplatného rozsudku alebo zmluvy, ktoré páchateľa zaväzujú k okruhu a rozsahu určitých neopomenuteľných aktivít. Takýmto konaním môže byť nedôsledné uplatňovanie sankčných prostriedkov voči zmluvnej strane, nevymáhanie zmluvných povinností, uzatváranie nevýhodných zmlúv ku škode spravovaného majetku, zadĺženie tohto majetku, hospodárenie smerujúce od pôvodne vysokého zisku po nepriaznivú finančnú situáciu.
Všeobecne záväznými právnymi predpismi tak ako ich upravuje aj § 1 zákona NR SR č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky všeobecne záväznými právnymi predpismi sú Ústava Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky, vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska.
Uvedený právny predpis v čase spáchania skutku nebol účinný, v čase spáchania skutku bol účinný zákon NR SR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, no definícia právneho predpisu tak ako je uvedená vo vyššie uvedenom § 1 zákona č. 400/2015 spĺňa definíciu všeobecne záväzného právneho predpisu aj v čase spáchania skutku.
Štatút obce L. obecné zastupiteľstvo schválilo v zmysle ust. § 11 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zradení a ako to súd uviedol vyššie, v zmysle záverečných ustanovení je základnou právnou normou obce.
Subjektom trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona môžu byť len fyzické osoby a to aj v prípade, ak konajú za právnickú osobu, ktoré sú podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, rozhodnutia súdu alebo zmluvy povinné vybavovať záležitostí iných osôb, pokiaľ je v tom zahrnutá aj povinnosť starostlivosti o ich majetok.
Starosta obce sa teda môže dopustiť trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ak spôsobí obci malú škodu, no tohto konania sa musí dopustiť niektorým z konaní napĺňajúcich objektívnu stránku uvedeného trestného činu, teda konaním, ktorým poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.
Je nepochybné, že štatút obce nie je všeobecne záväzným predpisom, preto obžalovaný konaním, ktorým aj keď porušil ustanovenia štatútu, resp. konal v rozpore s príslušným ustanovením štatútu, nenaplnil objektívnu stránku žalovaného prečinu, preto ho súd pre skutok právne posudzovaný ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona spod obžaloby oslobodil, lebo skutok nie je trestným činom.
Na základe vyhodnotenia dôkazov tak ako to súdu ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. potom súd obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spod obžaloby oslobodil, keď mal za dokázané, že skutok nie je trestným činom.
Tak ako v záverečnej reči uvádzala obhajoba, záver súdu o oslobodení obžalovaného spod predmetného skutku nevylučuje, že konanie obžalovaného vo vzťahu k obci zakladalo a prípadne ešte aj trvá občiansko alebo obchodnoprávny vzťah, ktoré posúdenie a nároky z neho plynúce nie sú však predmetom tohto konania.
K nároku na náhradu škody uvádza, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou si neuplatňoval nárok na náhradu škody.
Obec L. si nárok na náhradu škody uplatnila a spôsobenú škodu aj vyčíslila, no podľa názoru súdu vo vzťahu ku skutku 1. je potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie a tiež v súvislosti s výkonom práce U.. X., keďže podľa názoru súdu sa nemožno stotožniť so záverom, že celý objem vyplatenej mzdy a odvodov je škodou, keďže zamestnanec prácu vykonával a ak by mu nebola prideľovaná, bolo potrebné danú skutočnosť riešiť v rámci existujúceho pracovno-právneho vzťahu a vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol obžalovaný spod obžaloba oslobodený súd postupoval podľa § 288 ods. 3 Tr. por.
O uplatnenom nároku na náhradu škody Obcou L. potom súd rozhodol postupom podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku a poškodenú Obec L. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.