Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/451/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o., so sídlom Bratislava, Strojnícka č. 8, IČO: 35 970 740, právne zastúpený JUDr. Jozef Solymosy, advokát so sídlom Bratislava, Miletičova č. 25, proti žalovanej: 1/ U. I., bytom E. pod V., A. č. XXX/XX, resp. Z. č. XXX/XX, 2/ D.. D. I., bytom E. X. V., A. č. XXX/XX, resp. Z. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 236,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. apríla 2016, č.k. 15C/17/2015-131, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného 2/ o d m i e t a .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1/ v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 236,37 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne od 29.06.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 89,40 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Jozefa Solymosyho, advokáta so sídlom v Bratislave, Miletičova 25, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť sumu 236,37 eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 29.06.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy a to za zaplatený 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,24 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Jozefa Solymosyho, advokáta so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 25 spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/ Ing. Igorom Zaťkom na základe platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza č. 15C/17/2015 zo dňa 09.02.2015, právoplatného a vykonateľného voči žalovanému 2/ 30.09.2015 a trovy právneho zastúpenia 30,16 eur je povinná zaplatiť výlučne sama.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 236,37 eur s príslušenstvom, pričom OS Prievidza vydal platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní odpor s tým, že uznesením OS Prievidza zo dňa 24.03.2016 bol odpor podaný žalovaným 2/ odmietnutý ako podaný oneskorene. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 8a, § 8b, § 10 ods. 6 zák.č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov, vychádzajúc zo skutkových zistení považoval súd návrh za dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel. V konaní nebolo sporné, že žalovaní boli vlastníkmi bytu v Bratislave, pričom počas trvania ich vlastníckeho práva boli viazaní zmluvou o výkone správy zo dňa 03.01.2008. Zo zmluvy o výkone správy vyplývali pre žalobcu práva a povinnosti o.i. zabezpečiť poskytovanie plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov a spoločných častiach zariadení domu tak, ako je to vymedzené v čl.

II. bod 7 zmluvy. V súlade s bodom 10. a 11. je žalobca ako správca oprávnený rozúčtovať skutočné náklady za poskytnuté plnenia s užívaním bytu a nebytového priestoru spôsobom upraveným v zmluve s tým, že vyúčtovanie skutočných nákladov je povinný vykonať do 31.05. nasledujúceho roka. V danej veci uskutočnil žalobca vyúčtovanie nákladov za byt žalovaných za čas od 01.01. do 28.02.2013 písomne s tým, že výsledkom vyúčtovania bol nedoplatok vo výške 236,37 eur. Z vyúčtovania vyplýva podrobne spôsob výpočtu a určenia celkového nedoplatku s tým, že reklamáciu môže podať v lehote 30 dní. Vyúčtovanie bolo doručené žalovaným dňa 28.05.2014, pričom reklamácia voči vyúčtovaniu podaná nebola. Zo strany žalovanej 1/ bolo len vo všeobecnosti namietané, že žalobca pristupoval k vyúčtovaniu benevolentne, pričom ich platobná disciplína bola príkladná. Nedoplatky v susedných bytoch sa pohybovali vo vyšších sumách. Tieto tvrdenia žalovaná 1/ nepreukázala, listinný dôkaz, teda vyúčtovanie nedoplatku nijako vážne nespochybnila, pretože porovnávať vyúčtovanie s inými bytmi bez náležitého zistenia spotrebovaných plnení jednotlivých služieb nie je právne významné. Žalovaná 1/ nepreukázala v čom konkrétne došlo ku hrubej chybe na strane žalobcu pri vyhotovení vyúčtovania za predmetné obdobie. Žalobca pritom aj v súlade so znením zmluvy potvrdil, že pri vyúčtovaní sa vychádzalo z odpočtov pomerových meračov vody. Podľa čísla bytových vodomerov sú zrejmé dátumy počiatočného a koncového odpočtu, kód a popis odpočtu, počiatočný a konečný stav vodomeru ako aj nameraná spotreba vody. Ďalej boli zohľadnené stavy nahlásené pri predaji bytu, ktoré sú uvedené aj v dohode o vyporiadaní nákladov a vypracovaní deleného vyúčtovania. Ďalej podrobne vysvetlil spôsob vyúčtovania spotreby tepla a TÚV. Podľa názoru súdu vyúčtovanie bolo vykonané správne, žalovaná 1/ nesprávnosť v konaní nepreukázala. Okrem toho je nárok žalobcu právoplatne priznaný už voči žalovanému 2/, ktorý vyúčtovanie ako také nenamietal. Žalovaným vznikla povinnosť podľa čl. 3 bod 10. písm.d/ zmluvy zaplatiť zistený nedoplatok z vyúčtovania nákladov do 30 dní od jeho doručenia, ktorá skutočnosť je uvádzaná v samotnom vyúčtovaní. Keďže žalovaná 1/ si povinnosť nesplnila napriek riadne doručenému vyúčtovania, návrh voči nej bol podaný dôvodne, a preto ju súd zaviazal na zaplatenie nedoplatku. V zmysle § 517 ods. 2, 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. patrí žalobcovi aj úrok z omeškania 5,15% ročne od 29.06.2014, t.j. uplynutím lehoty 30 dní od doručenia vyúčtovania dňa 28.05.2014. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd vyjadril povahu solidárneho záväzku zo záväzku voči žalovanému 2/ tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom ďalšie trovy právneho zastúpenia, ktoré v konaní vznikli právneho zástupcovi žalobcu z titulu písomného vyjadrenia je povinná zaplatiť žalovaná 1/ sama, ide o odmenu za úkon 21,58 eur + režijný paušál 8,58 eur, spolu 30,16 eur.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí uviedli, že na základe zmluvy o výkone správy žalobca vykonával správu bytového domu, pričom pred predajom bytu v tomto byte bývali. Správa domov môže potvrdiť, že vždy riadne a včas plnili svoje záväzky s tým, že čo sa týka platenia všetkých zálohových platieb a prípadných nedoplatkov z ročných vyúčtovaní, kedy vlastnili byt na uvedenej adrese. Na prelome rokov 2012 a 2013 byt po 12-tich rokoch užívania sa rozhodli predať a na základe tohto faktu vedia jednoznačne preukázať, že 10 mesiacov z 12-tich 2013 byt neobývali. Napriek tomuto faktu žalobca vyčíslil nedoplatok za celý rok 2013, ktorý iba nazval nedoplatkom za čas od januára do konca februára 2013. Svedčia o tom úplne nepomerné vyúčtovania susedných bytov rovnakej bytovky za roku 2013. Tak isto vyúčtovanie rodiny, ktorá od nich byt v roku 2013 kúpila. Táto rodina mala za celý rok v roku 2013, teda 10 mesiacov užívania dokonca mierny preplatok. Susedné byty mali podobný nedoplatok ako SBD vyrúbila za 2 mesiace, za celý rok. Na základe týchto skutočností majú za to, že v tomto prípade došlo k hrubej chybe pri výpočte SBD, ktorú si táto organizácia odmieta uznať. Niekoľkokrát ústne, aj mailom spochybnili vyúčtovanie, avšak bezvýsledne. Mali preto za to, že ročné vyúčtovanie bytu je chybné a jeho výpočet nemá oporu v platných predpisoch SR. Žiadali preto, aby KS v Trenčíne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý vyslovil názor, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil správny právny záver a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Žalovaní 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 vo vzťahu ku žalovanej 1/ a vo vzťahu k žalovanému 2/ je potrebné jeho odvolanie odmietnuť, nakoľko odvolanie žalovaného

2/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie vo vzťahu k žalovanému 2/ z nasledovných dôvodov:

7. V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe žaloby, ktorá bola na súd doručená dňa 19.11.2014 vydal dňa 09.02.2015 platobný rozkaz č.k. 15C/17/2015-33. Týmto platobným rozkazom boli žalovaní 1/, 2/ zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 236,37 eur, úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 236,37 eur od 29.06.2014 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 59,24 eur a ostatné trovy konania vo výške 16,50 eur, alebo aby v tejto lehote podali odpor na súde.

8. Uznesením zo dňa 24.03.2016 bol odpor podaný žalovaným 2/ v písomnom podaní zo dňa 09.03.2016 doručený súdu 10.03.2016 voči platobnému rozkazu OS Prievidza sp.zn. 15C/17/2015 zo dňa 09.02.2015 odmietnutý z dôvodu, že odpor nebol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote a preto vo vzťahu ku žalovanému 2/ platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.09.2015. Keďže odpor bol podaný oneskorene, súd prvej inštancie ho odmietol. Vo vzťahu k žalovanému 2/ je tak vyznačená právoplatnosť na predmetnom platobnom rozkaze dňa 30.09.2015.

9. Preto v konečnom dôsledku vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý podal následne odvolanie voči rozsudku, ktorým súd rozhodoval už len vo vzťahu žalovanej 1/, odvolací súd odmietol v zmysle ust. § 386 písm. b/ na tom skutkovom základe, že žalovaný nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania voči rozsudku, nakoľko vo vzťahu k jeho osobe nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz dňom 30.09.2015 tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení a keďže sa v prejednávanej veci nejednalo o nerozlučné spoločenstvo účastníkov a každý zo žalovaných konal sám za seba, pretože nárok je žalovateľný voči obom žalovaným samostatne. Preto vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolací súd odvolanie odmietol.

10. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovanej 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Vo vzťahu k nároku žalobcu odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam zároveň dodáva, že žalovaní v prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno v tom kontexte, že by preukázali, že vyúčtovanie zo strany žalobcu bolo vykonané nesprávne. Teória procesného práva v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku, ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie podmieňoval účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Jednalo sa o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech sporu a jednak bremeno tejto skutočnosti preukázať. Ustanovenia stanovujúce dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov potom leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať potom zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon potom stanovoval dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazom toho, že tvrdenie účastníkov nie je preukázané, je nepriaznivé rozhodnutie.

12. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť dôkazy musí predovšetkým splniť povinnosť tvrdenia s tým, že medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodujúce z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla nemôže splniť dôkaznú povinnosť.

13. V spore, v ktorom sa žalobca teda domáhal zaplatenia nedoplatkov na žalovaných, žalobca mal povinnosť preukázať za aké obdobie a v akej výške a na základe akých výpočtov tieto nedoplatky vznikli, čo žalobca doložil dôkazmi, ktoré sú v spise založené. Naopak žalovaný, pokiaľ sa chcel úspešne brániť, musel tvrdiť, nielen tvrdiť, že vyúčtovanie nie je urobené správne, ale na druhej strane pokiaľ chcel spochybniť toto dokazovanie mal predložiť a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Jedná sa teda o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremene medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.

14. V prejednávanej veci teda žalobca uniesol bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno a pokiaľ chceli žalovaní, resp. žalovaná 1/ tento dôkaz vyvrátiť, mali súdu prvej inštancie predložiť riadne všetky dôkazy. Pokiaľ tak neurobili a ich spochybnenie vyúčtovania zostalo len v rovine tvrdení, žiaden dôkaz na preukázanie týchto tvrdení nepredložili, nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné ako žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Samotným vyúčtovaním sa potom následne súd prvej inštancie riadne vo svojom odôvodnení zaoberal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a nemá voči nemu žiadne výhrady. Žalobca preukázateľne vo vyúčtovaní riadne zohľadnil časové obdobie, v rámci ktorého boli žalovaní vlastníkmi sporného bytu, pričom skutočná spotreba na danom bytu je len časťou predmetného vyúčtovania. Pokiaľ vychádzame z opisu vyúčtovania nákladov za byt 90% nákladov tvoria fixné položky, pričom skutočná spotreba takto predstavuje len 10% z predmetného vyúčtovania. Za tohto skutkového stavu veci potom odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie, ktorý riadne vyhodnotil predmetné vyúčtovanie a preto v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ zaviazal žalovanú 1/ spoločne so žalovaným 2/, voči ktorému nadobudol platobné rozkaz v prejednávanej veci právoplatnosť na zaplatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva pohľadávky, teda úrokov z omeškania. Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanej 1/ v rozsahu 100%.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .