Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-95-2016.pdf
PDF · 73.66 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: V. W., N.. XX.X.XXXX, A. XXX XX Ž. XX, o zaplatenie 698,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/260/2014-44 zo dňa 25.2.2016, jednoznačne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 65,08%. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v máji 2011 však priemerná úroková sadzba v spotrebiteľských úveroch do jedného roka bola 6,7%. Je zrejmé, že išlo o niekoľkonásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a je teda možné považovať tento úver za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Preto v danom prípade patrí žalobcovi iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo je 500,- Eur. Keďže nárok žalobcu bol premlčaný, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tento uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Nesprávne označil úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, nemá to oporu v zákone. Zmluva bola riadne uzavretá a žalovaný čerpal úver vo výške 500,- Eur. Zmluva mala všetky náležitosti. Boli dohodnuté splátky 54,- Eur so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný porušil tieto povinnosti. Keďže zmluva pre prípadnú absenciu náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy nesankcionovala jej neplatnosťou, ale len bezúročnosťou. Neexistuje zákonný dôvod pre označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za absolútne neplatný právny úkon. V dôsledku toho je potom nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Úverová zmluva bola uzavretá platne a vzťahuje sa na ňu režim trojročnej premlčacej doby. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
4/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5/ Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 a nasledujúcich zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
6/ Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí mobilnej rýchlej pôžičky dňa 16.5.2011. Žalovanému bola poskytnutá čiastka 500,- Eur. Celková suma pôžičky bola 649,20 Eur, mesačná splátka bola 54,1 Eur, úrok bol stanovený na sumu 65,08%. Termín konečnej splátky bol stanovený na máj 2012. Počet splátok bolo 12, zmluva bola poskytnutá na jeden rok. Z histórie splátok je zrejmé, že žalovaný neuhradil na uvedenom úvere ani jednu splátku. Žalobca vyzval žalovaného dňa 28.9.2011 na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo do troch dní od doručenia tejto upomienky.
7/ Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je treba odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal so splnením pôžičky do omeškania (porovnaj § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a ktoré teda predstavujú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka vrátiť dlh (pôžičku) riadne a včas. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu nieriem základných Za dobré mravy sa považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržovanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery, a to za predpokladu, že ide (má ísť) o plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, a že veriteľ pritom zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie dlžníka. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Obč. zák.), a to buď pre rozpor so zákonom (ak predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu úžery, prípadne iného trestného činu) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (v ostatných prípadoch) &(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/2004).
8/ Preto odvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.
9/ O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1CSP. Keďže odvolateľ v konaní úspech nemal a žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).