Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/120/2013

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu v 1. rade: COMP - LET, s.r.o., so sídlom Letisko Senica, 906 31 Hlboké 406, IČO: 36 218 022, žalobcu v 2. rade: Ing. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. Y. XXXX/XX, XXX XX D. - G., a žalobcu v 3. rade: V.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Y. XXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Súd z a m i e t a návrh žalobcov v 1. až 3. rade na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa 20.04.2013, sp. zn. II/2012- 3471.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 17.06.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2013, domáhali vydania uznesenia, ktorým súd odloží vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.04.2013 sp. zn. II/2012- 3471 vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komorou pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov; ako aj vydania rozsudku, ktorým súd uvedený rozhodcovský rozsudok zruší.

2. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa 20.04.2013, sp. zn. II/2012- 3471 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) bola žalobcom v 1. až 3. rade (v rozhodcovskom konaní žalovaným v 1. až 3. rade) uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) peňažné prostriedky vo výške 180.076 €, úroky vo výške 6,75 % p. a. zo sumy 179.995,98 € od 28.09.2012 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 179.995,98 € od 28.09.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 6.513,60 € vrátane DPH, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobcovia v 1. až 3. rade odôvodnili svoj návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvodmi uvedenými v ust. § 40 ods. 1 písm. c), d), g), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Žalobcovia v odôvodnení návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku uvádzajú, že v prípade, ak sa bude žalovaný domáhať núteným výkonom súdneho rozhodnutia zaplatenia sumy vo výške 180.076 € s príslušenstvom prostredníctvom exekútora, aj keď došlo k závažnému porušeniu procesných práv žalobcov, takéto konanie žalovaného bude mať pre žalobcu v 1. rade likvidačné následky, žalobca v 1. rade bude nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím dôjde k ukončeniu výroby žalobcu v 1. rade k poškodeniu obchodných partnerov a zákazníkov žalobcu v 1. rade, ako aj ďalších osôb a žalobca v 1. rade nebude schopný uspokojovať svojich súčasných veriteľov. Vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade bude mať vymáhanie dlžnej sumy prostredníctvom súdneho exekútora tiež likvidačné následky. Žalobcovia majú tiež za to, že žaloba vo veci samej bola

z ich strany podaná dôvodne a odložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je možné predísť ujme na majetku žalobcov, ktorej uvedenie do pôvodného stavu bude nemožné. Vo vzťahu k dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcovia v 2. a 3. rade namietali platnosť rozhodcovskej doložky, dojednanej v dodatku č. 9 k Zmluve o použití zmenky zo dňa 18.08.2008, nakoľko žalobcovia v 2. a 3. rade sa považujú za spotrebiteľov. Keďže podľa žalobcov v 2. a 3. rade rozhodcovská doložka s nimi nebola individuálne dohodnutá, považujú ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v 2. a 3. rade ďalej v rozhodcovskom konaní namietali, že ručenie za splnenie záväzku žalobcu v 1. rade neprevzali, a že rozhodcovský súd aplikoval na daný skutkový stav nesprávne ust. § 303 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho došlo k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že rozhodcovský súd nevykonal nimi navrhnuté dôkazy na preukázanie ústnych dohôd uzatvorených medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným a nenariadil ústne pojednávanie za účelom úplného zistenia skutkového stavu, rozhodoval len na základe listinných dôkazov žalovaného, čím malo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania.

4. Súd uznesením č.k. 30Cb/120/2013-41 zo dňa 10.03.2015 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Voči uvedenému uzneseniu podal žalovaný odvolanie zo dňa 24.03.2013, doručené súdu dňa 26.03.2015, z dôvodu, že uvedené rozhodnutie súdu nie je dostatočne odôvodnené a je vydané na základe nepravdivých skutočností uvedených v žalobe. Žalovaný uviedol, že žalobca v 1. rade ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 18.08.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. 3617/08, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi v 1. rade splátkový úver vo výške 448.117,90 €. Na zabezpečenie splnenia tejto pohľadávky bola so žalobcami uzatvorená Zmluva o použití zmenky zo dňa 15.07.2003, pričom v bode 1.7. Zmluvy o použití zmenky žalobcovia v 2. a 3. rade prevzali ručenie za záväzok žalobcu v 1. rade zo Zmluvy o splátkovom úvere. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 17. marca 1998 vo veci C 45/96, podľa ktorého sa na ručiteľa, ktorý poskytol záruku za splatenie úveru podnikateľovi, nevzťahuje ochrana poskytovaná spotrebiteľovi. Podľa žalovaného sa žalobcovia odložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku snažia len účelovo sa vyhýbať splneniu svojich záväzkov, aj vzhľadom na to, že žalobca v 1. rade nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Žalovaný má za to, že žalobcovia neuviedli žiadne vážne dôvody na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a poukázal na skutočnosť, že žalobcovia od roku 2009 nesplácajú úver, ktorý žalovaný poskytol žalobcovi v 1. rade.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 07.05.2015, doručeným súdu dňa 08.06.2015, v ktorom uviedli, že v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku by mohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ak by bol jeho nárok uspokojený v exekučnom konaní, a žalobcovia by tak boli nútení vymáhať si bezdôvodné obohatenie súdnou cestou. Vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky zo zmenky žalobcovia namietajú, že sa nevykonalo dokazovanie a konanie s obmedzilo len na posúdenie platnosti a náležitostí zmenky. Podľa žalobcov žalovaný nedoplnil na bianko zmenke údaje 30Cb/120/2013-68

v súlade s ustanovením čl. II Zmluvy o použití zmenky, a teda v rozhodcovskom konaní nebol oprávnený požadovať plnenie od žalobcov v 2. a 3. rade.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/135/2015-56 zo dňa 12.11.2015 uznesenie súdu č.k. 30Cb/120/2013-41 zo dňa 10.03.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je preskúmateľné. Podľa odvolacieho súdu je úlohou prvostupňového súdu zhodnotiť celý skutkový stav veci, zhodnotiť okolnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodcovského rozsudku a či sú tu dané dôvody na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vysporiadať sa s námietkami žalovaného v podanom odvolaní a rozhodnutie náležite odôvodniť.

7. Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>),

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

8. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

9. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

10. Súd žiadosťou zo dňa 08.10.2013 požiadal rozhodcovský súd o zapožičanie rozhodcovského spisu. Nahliadnutím do príslušnej spisovej dokumentácie rozhodcovského súdu bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi v 1. rade doručený dňa 27.05.2013, žalobcovi v 2. rade dňa 23.05.2013 a žalobcovi v 3. rade dňa 24.05.2013. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na tunajší súd doručená dňa 20.06.2013, teda v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcom ako účastníkom rozhodcovského konania.

11. Čo sa týka dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, súd nepovažuje tento dôvod namietaný žalobcami za dôvodný. Súd má za to, že žalobca v 1. rade nie je spotrebiteľom, nakoľko na základe Zmluvy o splátkovom úvere mu bol poskytnutý úver vo výške 448.117,90 € za účelom kúpi nehnuteľností v obci Velké Meziříčí v Českej republike, a teda zmluva bola uzatvorená za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na zabezpečenie podnikateľských aktivít žalobcu v 1. rade. Súd ani žalobcov v 2. a 3. rade nepovažuje za spotrebiteľov. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej „prísľub úveru alebo úverová zmluva samé o sebe sú zmluvami o dodávke služby a záruka je len podporným prostriedkom, ktorý je závislý od poskytnutia úveru. Preto ak ručiteľ poskytne záruku na úhradu dlhu, ktorý vznikne na základe dohody tretej osoby, ktorá za seba koná v rámci profesie alebo podnikania, potom sa na ručiteľa nevzťahuje ochrana poskytovaná spotrebiteľovi.“ (rozhodnutie vo veci sp. zn. C 45/96 zo dňa 17.3.1998). Na základe uvedeného súd skúmal, v akom postavení boli žalobcovia v 2. a 3. rade pri uzatváraní Zmluvy o použití zmenky, uzatvorenej za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o splátkovom úvere, a zistil, žalobcovia v 2. a 3. rade uzatvorili Zmluvu o použití zmenky v postavení avalistov, pričom boli zároveň jedinými spoločníkmi žalobcu v 1. rade a žalobca v 3. rade bol zároveň jeho jediným konateľom.

12. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu neobstojí ani dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014, nakoľko žalobcovia namietajú platnosť rozhodcovskej zmluvy práve z dôvodu ich postavenia ako spotrebiteľov pri uzatváraní Zmluvy o použití zmenky.

13. Súd nahliadnutím do rozhodcovského spisu zistil, že podľa čl. IX. bod 9.4.3. Zmluvy o splátkovom úvere si žalobca v 1. rade a žalovaný dohodli rozhodcovskú doložku, pričom zmluvné strany sa dohodli na možnosti obrátiť sa s riešením sporov vzniknutých zo zmluvy na Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, ak do dňa začatia konania na Stálom rozhodcovskom súde nebude začaté konanie na všeobecnom súde. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá aj v bode 2.2. Dodatku č. 9 k Zmluve o použití zmenky zo dňa 18.08.2008. Preto súd dospel k záveru, že dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku § 40 ods. 1 písm. d) zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 neobstojí, keďže strany sporu si dohodli možnosť riešiť spory vyplývajúce zo Zmluvy o splátkovom úvere, ako aj zo Zmluvy o použití zmenky prostredníctvom rozhodcovského súdu, a posúdenie sporných právnych vzťahov medzi žalobcami a žalovaným, vyplývajúcich z týchto zmlúv, bolo úlohou rozhodcovského súdu v rámci rozhodcovského konania.

14. Ako ďalší dôvod podania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzajú žalobcovia, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože rozhodcovský súd nevykonal

navrhnutý dôkaz na nariadenie ústneho pojenávania na zistenie úplného skutkového stavu, a to za účelom zistenia skutočností týkajúcich sa ústne uzavretej dohody medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade, ktorej obsahom malo byť odpustenie povinnosti žalobcov splniť zvyšok úveru žalovanému, ak dôjde k predaju nehnuteľnosti - haly vo Veľkom Meziříčí, na účely ktorej bol úver žalobcovi v 1. rade pôvodne poskytnutý a kúpna cena z tohto predaja bude prevedená priamo na účet žalovaného. Súd z rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd zvažoval návrh na nariadenie ústneho pojednávania a dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy sú postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Rozhodcovský súd pritom poukázal na čl. IX. bod 9.3. Zmluvy o úvere, podľa ktorého každá zmena, doplnenie zmluvy alebo dohoda o zrušení záväzku vyžaduje k nadobudnutiu platnosti písomnú formu podpísanú oprávnenými zástupcami zmluvných strán, okrem prípadov, keď je v zmluve dohodnuté inak. Rozhodcovský súd mal za to, že dohody uzatvorené v ústnej forme, alebo vo forme e-mailov nemožno považovať za platný dodatok k úverovej zmluve, ktorým by sa zmluva menila. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nezistil, že by rozhodcovský súd porušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko nariadenie ústneho pojednávania zvážil

30Cb/120/2013-69

a v rozhodcovskom rozsudku riadne odôvodnil, prečo ústne pojednávanie nenariadil a prečo vychádzal len z listinných dôkazov predložených stranami sporu. 15. V zmysle vyššie uvedených skutočností dôvody uvádzané žalobcami pre zrušenie rozhodcovského rozsudku po predbežnom preštudovaní spisu zaslaného z rozhodcovského súdu, sa javia ako neopodstatnené a budú predmetom rozsiahlejšieho dokazovania v konaní vo veci samej. Možnosť súdu odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku je inštitút, ktorý by sa mal využívať len vo výnimočných prípadoch, a to práve vtedy, ak sa preukáže, že jeho zrušením by účastníkovi vznikla nenapraviteľná alebo ťažko napraviteľná ujma. Túto skutočnosť žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali (napríklad dokladom, z ktorého by vyplývalo, že na základe rozhodcovského rozsudku sa začal nútený výkon rozhodnutia).

16. Súd tiež zvážil námietku žalovaného, podľa ktorej žalobca v 1. rade úver zo Zmluvy o splátkovom úvere síce vyčerpal, avšak finančné prostriedky vo výške 180.076 € žalovanému nevrátil, čo žalobcovia ani nerozporovali. Odložením vykonateľnosti má byť poskytnutá ochrana pred ťažko napraviteľnou ujmou, ku ktorej by mohlo dôjsť výkonom rozhodcovského rozsudku, ktorý môže byť v konaní pred súdom zrušený. To však neznamená, že zmluvné strany nie sú povinné plniť svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvných záväzkových vzťahov, ktoré uzatvorili.

17. Na základe uvedeného súd nemá v súčasnom štádiu konania osvedčenú dôvodnosť navrhovaného odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a preto súd dospel k záveru, že návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc zo skutočností tvrdených stranami sporu za tejto procesnej situácie nie je možné vyhovieť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.