Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/83/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a členov senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matky E. U., rod. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. F. Z. XXX a otca D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. T., XXX, t.č. bytom U., J. XXX/X, Česká republika, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3. novembra 2016, č.k. 13P/174/2015-115, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej D. sumu 150 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 12.2.2016, ďalej určil, že otcovi vznikol dlh na zročnom výživnom za obdobie od 12.2.2016 do 31.10.2016 vo výške 862,07 eur a tento dlh mu povolil splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30,- eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 35 Zákona o rodine, vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že matka sa návrhom zo dňa 11.9.2015 domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného 150,- eur mesačne z dôvodu, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2015, kedy sa odsťahovala s maloletou D. a svojou staršou dcérou - maloletou Q., nar. v r. XXXX, zo spoločnej domácnosti a odvtedy sa o ňu stará. Dôvodom odsťahovania boli pretrvávajúce nezhody, keď rodina mala málo finančných prostriedkov, otec maloletej nemal prácu a nebol ochotný situáciu riešiť, pričom v závere spolužitia vytváral otec v domácnosti napätie, ktoré vyvrcholilo psychickými problémami oboch detí.

3. Uznesením č. k. 13P/174/2015-15 zo dňa 16.09.2015 Okresný súd Dunajská Streda súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ponechal maloletú v starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na dieťa v nevyhnutnej miere 50,- eur mesačne, ktoré rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 16.09.2015. Následne súd uznesením č. k. 13P/174/2015-38 zo dňa 24.11.2015, právoplatným dňa 12.02.2016, začal vo veci konanie.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rodičia ukončili spolužitie v júni 2015 a o maloletú D. sa odvtedy stará matka, otec v súčasnosti býva mimo územia Slovenskej republiky. Matka v konaní uviedla, že na maloletú má výdavky vo forme nákupov jednorazových plienok (3 balenia mesačne - 39,- eur), sušeného dojčenského mlieka (2 balenia po 30,- eur), ďalšej stravy 100,- eur a oblečenia. Maloletá je zdravá, trpí len bežnými detskými ochoreniami. Matka je nemajetná, bez zamestnania, poberá rodičovský príspevok 203,20 eur a prídavky na dve deti 47,04 eur mesačne, iný príjem nemá, s deťmi býva u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorým na bývanie prispieva sumou 150,- eur mesačne. Maloletej psychiater predpisuje lieky s výdavkom 40 eur mesačne (kvapky na upokojenie), podľa lekárskej správy psychiatra z apríla 2016 maloletá trpí poruchou aktivity a pozornosti v dôsledku zmeny rodinných vzťahov a má predpísané lieky. Staršia dcéra chodí do 3. triedy základnej školy, je zdravá. Otec dieťa nenavštevuje, navštívil ju len pred Vianocami minulého roka. V septembri 2016 matka uzavrela manželstvo, jej manžel podľa potvrdenia zamestnávateľa pracuje na dohodu o vykonaní práce s príjmom brutto 75,- eur mesačne. Matka v priebehu konania navrhla, aby bol otec zaviazaný k plateniu výživného 100,- eur od podania návrhu s tým, že otec platí na maloletú výživné 50,- eur mesačne od októbra 2015 podľa súdneho rozhodnutia. Otec nezaplatil výživné podľa súdneho rozhodnutia v júli tohto roka, inak platí riadne. Výsluchom otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike dňa 11.07.2016 súd zistil, že súhlasí s návrhom matky na určenie výšky výživného 100 eur mesačne s tým, že na styku otca s dieťaťom sa s matkou dohodnú. Je zamestnaný cez pracovnú agentúru, jeho súčasný mesačný príjem predstavuje 18.300,- Kč, výdavky na bývanie v ubytovni má vo výške 1.000,- Kč mesačne a cestovné do práce 1.000,- Kč mesačne, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa predloženého zárobkového výkazu mal otec príjem za obdobie od marca 2014 do februára 2015 v priemere 631,28 eur mesačne. V správe zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 23.10.2015 procesný opatrovník uviedol, že matka s deťmi býva v päťizbovom rodinnom dome u svojich rodičov a má vytvorené vhodné podmienky na zdravý a všestranný vývin dieťaťa, preto navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matky a výživné otcovi upraviť podľa odôvodnených potrieb dieťaťa.

5. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej rodičia sami nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na súčasné zárobkové a majetkové pomery rodičov, pričom otec zo svojho tvrdeného príjmu je schopný takto určené výživné platiť a suma výživného 150,- eur je aj v záujme dieťaťa berúc do úvahy jeho odôvodnené potreby a skutočnosť, že v súčasnosti je matka bez zárobku, poberá len rodičovský príspevok, pričom má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 25%, najviac 30% z jeho príjmu (ktorý u otca v prepočte predstavuje cca 700,- eur). Výživné bolo otcovi určené spätne - od začatia konanie o veci samej, čím otcovi do posledného dňa mesiaca predchádzajúceho rozhodnutiu (keďže výživné za mesiac november ešte nebolo splatné) tak na výživnom vznikol otcovi dlh v sume 862,07 eur (18 dní za február 2016 a mesiace marec až október 2016 po 150 eur, z ktorého odpočítal výživné určené vykonateľným neodkladným opatrením), ktorý dlh povolil otcovi splácať v mesačných splátkach tak, aby bola zvládnuteľná otcom, ale zároveň aby bol dlh čo najrýchlejšie uhradený. O nároku na náhradu trov konania súd nerozhodoval vychádzajúc z § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej v časti výživného, majúc za to, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, súd riadne nepreskúmal príjem osôb žijúcich v domácnosti s matkou a maloletou a tiež neprihliadol pri výpočte mzdy otca na to, že zistený príjem uvádzaný zamestnávateľom bol uvedený v hrubom. Súd neprihliadol ani na to, že matka sa vydala a nežije v jednej domácnosti s manželom. Poukázal na skutočnosť, že na základe dohody o striedavej starostlivosti s matkou maloletej sa prvé dva mesiace po rozchode staral o dieťa sám. Napokon v odvolaní dôvodil aj tým, že otcovstvo dieťaťa bolo určené súhlasným vyjadrením rodičov pred matričným úradom, čo však matka u rodičov otca spochybnila a odvolateľ preto žiadal, aby sa súd touto otázkou zaoberal. Na základe uvedeného navrhol určiť výživné v sume 100,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

7. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka, ktorá navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť, keď bola toho názoru, že súd riadne preskúmal všetky skutočnosti týkajúce sa príjmov a výdavkov jej samotnej i osôb žijúcich s ňou v jednej domácnosti, pričom prihliadol aj na to, že je vydatá a tiež na príjmy jej manžela. Poprela, že by niekedy spochybnila otcovstvo k maloletej, ktoré ani jej druh v minulosti nikdy nespochybnil a sám trval na to, aby sa priezvisko maloletej, ktorá po narodení mala v rodnom liste uvedené priezvisko po matke, zmenilo na priezvisko po ňom, čo aj rodičia dieťaťa na matrike vybavili.

8. Na vyjadrenie matky zareagoval písomne otec, ktorý prakticky zopakoval svoje predchádzajúce výhrady spočívajúce v nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktoré doplnil poukazom na to, že matka s oboma deťmi žije v jednej domácnosti s rodičmi, z ktorých otec matky poberá výsluhový dôchodok a zároveň pracuje ako civilný zamestnanec na E. J. a matka matky je zamestnaná ako účtovníčka na E. J., zároveň ako vlastníci prenajímajú aj trojizbový byt v T., a tieto majetkové pomery osôb žijúcich v jednej domácnosti s matkou by súd mal vziať do úvahy. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný vo firme R. I., a.s., P., ako operátor výroby na dobu neurčitú, s aktuálnou brutto mzdou 23.527,- Kč mesačne, čo je netto 18.268,- Kč, z čoho platí náklady na ubytovanie 3.500,- Kč, stravu v práci 2.000,- Kč a cestovné 1.500,- Kč. Trval tiež na tom, aby súd preveril otcovstvo k maloletej vykonaním DNA testov.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.13P/174/2015 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. na návrh matky. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý určil otcovi povinnosť platiť na dieťa výživné 150,- eur mesačne odo dňa začatia konania vo veci samej a uložil mu zaplatiť v splátkach aj zročné výživné.

11. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 a to aj v časti výživného, ktorého výšku súd prvej inštancie správne ustálil na sumu 150,- eur mesačne. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

13. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet

nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

14. Výhrady otca v odvolaní vychádzali z jeho presvedčenia, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní opieral o nedostatočne zistený skutkový stav, resp. aj skutočnosti, ktoré dokazovaním zistil, nesprávne vyhodnotil. Odvolací súd mu v tomto smere nedal za pravdu, keď nemal dôvod sa nestotožniť so spôsobom, akým súd zistil a ustálil možnosti a schopnosti rodičov a to aj výživou povinného otca a odôvodené potreby dieťaťa a zhodne so súdom prvej inštancie považoval s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takúto výšku výživného za primeranú.

15. V konaní otec preukázal, že dosahuje príjmy zo zamestnania v sume 18.300,- Kč podľa zmluvy, ktorú predložil a z tohto príjmu vychádzal aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní. K výhrade otca, že súd nesprávne bral do úvahy tento jeho príjem brutto odvolací súd uvádza, že ani údaj o čistej mzde by nijakým spôsobom nemal vplyv na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Čistá mzda otca v Českej republike pri jeho hrubej mzde 18.300, Kč totiž predstavuje cca 15.780,- Kč, čo je cca 595,- eur. Tak ako správne dôvodil už okresný súd aj odvolací súd tu poukazuje na závery svojej ustálenej rozhodovacej praxe vo veciach výživného vychádzajúce z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného, pričom výška jeho vyživovacej povinnosti určenej súdom sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 30% čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, kedy súd zohľadňuje viaceré faktory (počet vyživovacích povinností, odôvodnené potreby dieťaťa v závislosti od jeho veku, odôvodnené výdavky povinného rodiča a iné). Uvedené rozpätie predstavuje z čistého príjmu otca sumu od 119,- eur do 178,50 eur. Výživné v sume 150,- eur tak reprezentuje cca 25% z čistého príjmu otca a táto výška je vzhľadom ku všetkým ostatným okolnostiam prípadu primeraná, a berie do úvahy nielen otcove schopnosti a možnosti, ale zároveň odôvodnené potreby dieťaťa. Rešpektuje zároveň skutočnosť, že matka, ktorá je na materskej dovolenke, nemôže z objektívnych dôvodov dosahovať vyššie príjmy než rodičovský príspevok a preto podstatná časť výživy dieťaťa musí byť zabezpečená zo strany riadne zamestnaného otca, ktorému nič nebráni pracovať. V neposlednom rade bolo treba zohľadniť aj to, že matka na rozdiel od otca má až dve vyživovacie povinnosti, takže z jej mesačného príjmu, ktorý je viac než o polovicu nižší než príjem otca, musí živiť staršiu dcéru, podieľať sa na výžive mal. D. a zároveň uspokojovať aj vlastné existenčné potreby. Ako nedôvodnú vyhodnotil v tejto súvislosti odvolací súd otcovu námietku, podľa ktorej súd mal vziať do úvahy aj príjmy rodičov matky. Treba uviesť, že ich majetkové pomery sú pre účely tohto konania irelevantné, pretože starí rodičia nemajú vyživovaciu povinnosť k maloletej D. a niet žiadneho dôvodu, aby suplovali vyživovaciu povinnosť otca. Voči maloletej D. nemá vyživovaciu povinnosť ani matkin manžel, v tomto prípade majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť voči sebe iba manželia ( matka a jej manžel, ktorého príjmy sú však iba veľmi nízke). Napokon sa žiada uviesť, že do výšky výživného bolo potrebné premietnuť aj to, ktorý z rodičov sa v akej miere podieľa na osobnej starostlivosti o maloletú, pričom v tomto prípade je prakticky celá osobná starostlivosť na matke, keďže otec sa s maloletou stretáva iba minimálne, preto je tu povinnosť otca kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm vyššieho výživného ako matka. Argument otca, že na základe dohody o striedavej starostlivosti s matkou maloletej sa prvé dva mesiace po rozchode staral o dieťa sám, nemá na rozhodnutie súdu o výživnom žiadny vplyv, pretože rodičia sa rozišli v júni 2015 a pre súd bolo rozhodujúce obdobie od začatia konania, t.j. od februára 2016.

16. Na základe uvedeného odvolací súd považoval rozhodnutie čo do výšky výživného 150,- eur za správne a rovnako správne postupoval súd prvej inštancie, keď výživné priznal spätne odo dňa začatia konania vo veci samej, teda odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd bez návrhu takéto konanie začal ( 12.02.2016), keď skoršie určenie výživného by bolo bývalo v rozpore s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vzniknutý nedoplatok, vypočítaný pri zohľadnení súm, zaplatených na základe nariadeného neodkladného opatrenia, povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach, ktorých výška podľa názoru

odvolacieho súdu zohľadňuje jednak príjem otca ako aj ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej dlžné výživné by malo byť splatené najneskôr do troch rokov.

17. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil, a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia ust. § 52 v spojení s § 58 a ust. § 396 ods. 1 CSP.

18. Záverom odvolací súd uvádza, že otcovstvo k maloletej bolo určené zákonným spôsobom a skúmanie otcovstva nie je a ani nemôže byť predmetom tohto konania ( takáto otázka môže byť riešená iba v konaní o zapretie otcovstva), preto ani tento odvolací argument otca nemohol obstáť.

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.