Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_32Ek-722-2022.pdf
PDF · 72.36 KB
Case nature
Subarea
32Ek/722/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. R., o vymoženie 452,76 eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/722/2022 zo dňa 17.03.2022, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.03.2022, sp. zn. 32Ek/722/2022 vydané vyšším súdnym úradníkom, z r u š u j e v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.03.2022 domáhal od povinného vymoženia 452,76 eur na základe exekučného titulu, ktorým je výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019, ktorý vydal Daňový úrad Prešov.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.03.2022 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že návrh bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne či došlo k prevodu alebo prechodu práva, resp. povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V súvislosti s uplynutím času, ako objektívnej právnej skutočnosti, je súd povinný aj na preklúziu prihliadať z úradnej povinnosti. Prekludované právo zaniká ex lege, teda priamo zo zákona, a teda zaniká aj nárok veriteľa na jeho vymoženie. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia 452,76 eur na základe výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019, ktorý vydal Daňový úrad Prešov, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 24.09.2019. Predmetný výkaz bol zostavený na základe daňových nedoplatkov povinného, vyplývajúcich z rozhodnutia číslo 53342/1999 zo dňa 29.11.1999 s dátumom pôvodnej splatnosti dane dňa 07.01.2000 a z rozhodnutia číslo XXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2001 s dátumom pôvodnej splatnosti dane dňa 20.12.2001. Oprávnený v rámci návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že predmetom exekúcie je nedoplatok v sume 452,76 Eur a zvyšný nedoplatok v sume 206,13 Eur už zanikol. Ustanovenie § 85 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) upravuje dĺžku prekluzívnej lehoty tak, že právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Daňový nedoplatok vyplývajúci z rozhodnutia číslo 43462/2001 zo dňa 28.11.2001 vo výške 452,76 Eur, ktorý je obsiahnutý vo výkaze daňových nedoplatkov č.102229661/2019 zo dňa 24.09.2019, ktorý vydal Daňový úrad Prešov, ktorý je v tomto
exekučnom konaní exekučným titulom, vznikol dňa 21.12.2001, teda deň po dni pôvodnej splatnosti dane. Táto skutočnosť vyplýva aj z „Výpisu z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2019 zo dňa 28.11.2019“, ktorý predložil oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Daňového poriadku preto dvadsaťročná prekluzívna lehota v danom prípade začala plynúť dňa 01.01.2002. Keďže koniec prekluzívnej lehoty pripadol na deň 01.01.2022 a exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 16.03.2022, vyšší súdny úradník konštatoval, že zákonom stanovená prekluzívna lehota na uplatnenie práva oprávneného uplynula. Z uvedeného dôvodu nemohol návrhu na vykonanie exekúcie vyhovieť, keďže nárok oprávneného zanikol a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a ) Exekučného poriadku zamietol.
3/ Oprávnený podal voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Súd si urobil nesprávny úsudok, keď skonštatoval, že koniec prekluzívnej lehoty pripadol na deň 1.1.2022. V rozhodnutí vôbec nezohľadnil ustanovenia zákona č. 67/2020 Z.z. o o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Konkrétne podľa § 9 sa počas obdobia pandémie prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Obdobie prerušenia plynutia týchto zákonných lehôt upravuje § 2 vyššie uvedeného zákona. Ak sa do plynutia lehoty podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku započíta obdobie prerušenia jej plynutia v zmysle § 9 zákona č. 67/2020 Z.z., potom uvedená lehota neuplynula v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a neuplynula ešte ani v čase podania tejto sťažnosti. Uplatnený nárok z návrhu na vykonanie exekúcie nie je prekludovaný, ani pohľadávka nie je zaniknutá.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
7/ Podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
8/ Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu1) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len "obdobie pandémie") a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.
9/ Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z.z. na účely opatrení podľa § 3 a 4, § 6, § 8 až 12, § 16 až 18a, § 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34, § 36 ods. 1 a 3, § 36a a § 36c ods. 1 a 2 sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa § 7, 24i a 31 sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.
10/ Podľa § 9 zákona č. 67/2020 Z.z. počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.
11/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas a je dôvodná.
12/ V posudzovanej veci je exekučným titulom výkaz daňových nedoplatkov č. 102229661/2019 zo dňa 24.09.2019, vydaný Daňovým úradom Prešov. Výkaz daňových nedoplatkov ako exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. g/ Exekučného poriadku v spojení s § 89 ods. 2 Daňového poriadku okrem iného ako náležitosť obsahuje i pôvodnú splatnosť daní. Z predloženého výkazu nedoplatkov mal súd za preukázané, že dátum pôvodnej splatnosti dane, ktorý nárok si oprávnený v konaní uplatňoval, bol 20.12.2001. Túto skutočnosť správne zistil i vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení a oprávnený to nepopieral. Vyšší súdny úradník správne poukázal i na to, že Daňový poriadok v ustanovení § 85 ods. 4 upravuje zánik práva vymáhať daňový nedoplatok po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ďalej však nepostupoval správne, ak pri počítaní lehoty podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku nezohľadnil ustanovenie § 9 zákona č. 67/2020 Z.z., ktoré jej plynutie prerušilo počas obdobia pandémie. S poukazom na § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 67/2020 Z.z. na účely opatrenia uvedeného v § 9 citovaného zákona, bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie od 12.03.2020 do 30.09.2020, čo je 6 mesiacov a 18 dní, teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie lehoty uvedenej v § 85 ods. 4 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené potom lehota, ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19 uplynula už dňa 01.01.2022, s prihliadnutím na obdobie pandémie (počas ktorého neplynula), v čase rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a ani v čase rozhodnutia o tejto sťažnosti neuplynula. Preto sudca zrušil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka ako nesprávne podľa § 250 ods. 2 CSP. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník opätovne posúdi návrh na vykonanie exekúcie, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).