Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-88-2010.pdf
PDF · 204.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/88/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: ALUMAGELLSEN ERIK WILHELM MAGELSSEN, so sídlom Listuveien 3b, 1359 Eiksmarka, Nórsko, IČ: 982 044 863, práv. zast. JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka, AK so sídlom Svätoplukova 12, Prešov, proti žalovanému: TATRAVAGÓNKA a.s., so sídlom Štefánikova 887/5, Poprad, IČO: 31 699 847, práv. zast. Mgr. Miloš Čičmanec, advokát, AK so sídlom Rastislavova 3468/36, Poprad, v konaní o zaplatenie 84.600,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.1.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.137.500,- eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že v súlade s § 642 a nasl. OZ bola v roku 2003 medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného činnosť na území Nórska smerujúcu k možnosti predať na tomto území výrobky žalovaného. V písomnej dohode zo dňa 1.10.2003 si zmluvné strany dohodli výšku provízie pre žalobcu v prípade sprostredkovania obchodu uskutočneného priamy kontraktom medzi žalovaným a zákazníkom (odberateľom). Z článku 3 tejto dohody vyplýva, že v prípade uzavretia kontraktu (zmluvy) medzi žalovaným a zákazníkom, predstavuje provízia 5 % za každý predaj z hodnoty uzavretej zmluvy, ktorú sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi v rovnakom intervale, v akom žalovaný obdrží platbu od zákazníka, iba o 15 dní neskôr. Na základe sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej žalobcom pre žalovaného došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným ako dodávateľom a Nórskou spoločnosťou CargoNet AS ako odberateľom, na základe ktorej dodal žalovaný v priebehu rokov 2007, 2008 a 2009 odberateľovi na územie Nórska približne 475 vagónov v celkovej hodnote 42.750.000,- eur. Posledná dodávka vagónov pre žalovaného bola realizovaná v januári 2009 a taktiež platbu za dodávku vagónov uhradil odberateľ - spoločnosť CargoNet AS v januári 2009. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 12.12.2005 potvrdil žalobcovi vyplatenie provízie v zmysle dohody, ak dôjde k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou, t. j. spoločnosťou CargoNet AS so sídlom v Nórsku. Na vyplatenie provízie vyzval žalobca žalovaného písomnými podaniami zo dňa 5.10.2009 a 11.11.2009, na ktoré žalovaný doposiaľ nereagoval.
2. Dňa 1.7.2010 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, kde sa okrem iného uvádza, že žalovaný ako dodávateľ nákladných vagónov v marci 2007 dodal spoločnosti CargoNet AS tovar v počte 18 vagónov, za dodávku ktorých mu bola spoločnosťou CargoNet AS uhradená kúpna cena vo výške 1.692.000,- eur (94.000,- eur/1 ks). V nadväznosti na úhradu kúpnej ceny spoločnosťou CargoNet
AS v marci 2007 v spojení so zmluvou o sprostredkovaní, na základe ktorej nadobudol žalobca nárok na úhradu 5 %-nej provízie vyčísľovanej z platby obdŕžanej od zahraničného partnera, t. j. zo sumy 1.692.000,- eur predstavuje 5 %-ná provízia sumu 84.600,- eur, upravil žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu tak, že do výšky 2.052.900,- eur berie svoj návrh späť.
3. Súd rozhodol v predmetnej právnej veci v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k. 16Cb/88/2010-27 dňa 2.8.2010, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný. Žalovaný nemá voči žalovanému žiadny záväzok z titulu nároku na províziu za sprostredkovateľskú činnosť ani zo žiadneho iného titulu. Žiadna zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou CargoNet AS ako kupujúcim nebola uzatvorená v dôsledku sprostredkovateľskej činnosti akejkoľvek tretej osoby, a teda ani žalobcu. Navrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
4. K odporu žalovaného zaujal stanovisko žalobca v písomnom podaní doručenom súdu 13.9.2010, kde okrem iného poukázal na skutočnosť, že samotný žalovaný v písomnom podaním zo dňa 12.12.2005, ktoré bolo súdu predložené spolu so žalobou, potvrdil žalobcovi vyplatenie provízie v zmysle uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, a to za podmienky uzavretia zmluvy medzi žalovaným a zákazníkom - spoločnosťou CargoNet AS, t. j. sám žalovaný žalobcovi potvrdil dojednanú províziu, k úhrade ktorej však napriek ubezpečeniu žalovaného doposiaľ nedošlo. Žalobca má za to, že v odpore uvádzané tvrdenia žalovaného nie sú založené na pravde a s poukazom na žalobcom predložené písomné podklady sú bezpredmetné.
5. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že je nesporné, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami uzavretý bol a snahou žalovaného bolo etablovať sa k uzatvoreniu kúpnych zmlúv na nórskom trhu, čo sa spoločnosti žalovaného aj podarilo. Svedčí o tom skutočnosť, že boli uzavreté zmluvy so spoločnosťou CargoNet AS. Žalobcovi nebola vyplatená dohodnutá provízia.
6. Právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že žalobca nepreukázal, aby v prospech žalovaného vykonával akúkoľvek sprostredkovateľskú činnosť a ani to, že zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou CargoNet AS bola uzatvorená práve v dôsledku takejto jeho činnosti. Preklad e-mailu zo dňa 12.12.2005, ktorý mal zasielať p. A. F. nie je správny, lebo sa uvádza nie že Erik má pokračovať vo vykonávaní aktivít voči spoločnosti CargoNet AS, ale že má vykonať aktivity voči spoločnosti CargoNet AS. Napriek tomu nie je preukázaná autenticita tohto dôkazu.
7. Žalobca pri svojom výsluchu uvádzal, že v roku 2002 zorganizoval stretnutie medzi potencionálnymi obchodnými partnermi žalovaného, ktoré sa odohralo v Trenčíne, keďže na Slovensku má žalobca veľa kontaktov, nakoľko je pracovne činný na Slovensku od r. 1987. Asi v druhej polovici roku 2002 bol informovaný o tom, že sa chystá tender na nákladné železničné vozne pre spoločnosť CargoNet AS. Skontaktoval sa s jedným z nórskych potenciálnych obchodných partnerov alebo účastníkov tendra a opýtal sa, či majú záujem začať s ním spolupracovať vo veci potenciálnej dodávky nákladných železničných vozňov z Tatravagónky. Uzavrel zmluvu s nórskou spoločnosťou Mitrans, ktorá odkúpila 48 nákladných železničných vagónov na drevo od Tatravagónky. K ukončeniu zmluvy došlo na konci roku 2003 a následná dodávka železničných vagónov nasledovala v roku 2004. V tom čase sa jednalo o najväčšiu zákazku, ktoré kedy malo Nórsko so SR. Pri tejto príležitosti zorganizoval recepciu na slovenskej ambasáde v Osle 11.2.2004, aby zviditeľnil dobrú atmosféru alebo pohodovú situáciu medzi personálom, ktorý zastupoval a reprezentoval Slovensko v Nórsku a samotnými Nórmi. Počas celého toho obdobia došlo z jeho strany k napísaniu vyše 300 e-mailov. Jednalo sa o prvú zmluvu, o prvý projekt. Už 17.2.2003 informoval Tatravagónku o potenciálnom novom zmluvnom vzťahu - obchode, v čom pokračoval teda v aktualizácii toho, čo je na projekte nové až do konca roku 2004 a celý rok 2005. K uzavretiu druhej zmluvy došlo 6.6.2006 (správne 23.5.2006). Pokiaľ sa jedná o druhú dohodu, ktorú uzavreli, bola približne 10-krát väčšia, objemnejšia než prvá. Predtým než žalobca začal rozvíjať svoje aktivity s Tatravagónkou, Tatravagónka nemala žiadne podnikateľské aktivity v Nórsku a v závislosti od zmluvy, ktorá ho oprávňovala k zastupovaniu, kde mu bola prisľúbená provízia za tieto projekty, neobdŕžal od Tatravagónky ani cent. Zmluva s Tatravagónkou je z 24.9.2003 a keďže sa jedná o toho istého zákazníka a ten istý predmet zmluvy, tak tá zmluva je identická, dá sa stotožniť jeden obchod s druhým obchodom. Jedná sa o jednu jedinú zmluvu, teda o zmluvu z 24.9.2003, na základe ktorej došlo k zrealizovaniu dvoch obchodov v Nórsku. Bola jedna zmluva o zastúpení, následkom ktorej
boli dva zrealizované obchody. Jeho úlohou bolo otvoriť nórsky trh, čo sa mu samozrejme podarilo. Na základe prvého obchodu takisto jeho úlohou bolo ostávať v kontakte s existujúcimi zákazníkmi a potenciálnymi novými zákazníkmi a Tatravagónku informovať o akomkoľvek prípadnom úspešnom postupe, teda napredovaní a o akýchkoľvek relevantných informáciách, ktoré by obdŕžal z nórskeho trhu a od zákazníkov. Povinnosťou Tatravagónky bolo mu v tom napomáhať akýmkoľvek spôsobom, ktorý by mu prácu umožňoval vykonávať čo najlepšie. Tatravagónke vyplývala povinnosť zaplatiť za jeho služby, ktoré poskytol, k čomu nedošlo. Za uskutočnenie prvého obchodu obdŕžal províziu od nórskej firmy Mitrans, ktorá bola spolupracujúci článok k firme CargoNet AS. Keďže existovalo prepojenie CargoNet AS a Mitrans, on vystupoval medzi spoločnosťami Mitrans a Tatravagónka, aby sa v konečnom dôsledku mohol zrealizovať obchod medzi Mitrans a CargoNet AS, takže bol v právnom vzťahu s firmou Mitrans a firmou Tatravagónka. Počas porady v Poprade dňa 28.6.2003 súhlasil, že za prvý obchod si províziu prevezme od spoločnosti Mitrans. Pristúpil vtedy k tomu preto, lebo pre neho bolo bezpečnejšie prijať finančnú províziu od firmy Mitrans - nórskej firmy, než od slovenskej firmy nedostať nič. V rokoch 2002 a 2003 mal zmluvný vzťah so spoločnosťou Mitrans, kde predmet zmluvy ho zaväzoval k spolupráci, aby došlo k získaniu obchodu s CargoNet AS, k čomu nevyhnutnou podmienkou bolo dodanie železničných vagónov spoločnosťou Tatravagónka. S Tatravagónkou bolo dohodnuté, že dôjde k vyplateniu provízie spoločnosťou Mitrans namiesto Tatravagónky. Poukázal na list podpísaný riaditeľom spoločnosti Mitrans, v ktorom sa uvádza, že to bol práve žalobca, ktorý sprostredkoval obchod pre Mitrans a napomáhal vo všetkých fázach projektu pri predaji vagónov z Tatravagónky do CargoNetu. Zahŕňalo to napomáhanie na obidvoch stranách, bol zúčastnený v SR cez Tatravagónku a v Nórsku cez Mitrans. Do dátumu 24.9.2003, kedy bola podpísaná písomná zmluva, bola v platnosti ústna dohoda medzi ním a Tatravagónkou. Podstata písomnej zmluvy sa stotožňuje s obsahom ústnej dohody. Ďalej sa vyjadril, s akými zamestnancami žalovaného prichádzal do kontaktu či už e-mailového alebo osobného. Má za to, že písomná zmluva nebola vypovedaná, ani zrušená a je stále v platnosti. Uviedol, že sa nezúčastňoval jednaní, avšak mal praktickú skúsenosť s tým, koľko nákladný železničný vozeň stojí, vychádzajúc aj z prvého obchodu. Bol v úzkom kontakte s klientom v Nórsku a vedel presne počet vagónov, o aký má záujem, avšak cena za vagón sa menila následkom toho, že rokovania trvali dlhšiu dobu a bolo to závislé aj od cien ocele a kurzov ocele na medzinárodných trhoch. Pri prvom obchode cena jedného vagóna predstavovala 94.000,- eur za 1 kus. V marci 2007 došlo k zásielke 18 vagónov približne v hodnote 94.000,- eur/1 vagón. V súvislosti s vyplatením provízie sa pokúšal pri niekoľkých príležitostiach kontaktovať p. F., p. R., po tom, čo došlo k organizačným zmenám aj p. Y.. Zdalo sa mu, že z projektu bol stiahnutý, čo mu komplikovalo situáciu, aby mohol komunikovať s jeho klientom. Posledný a najrelevantnejší e-mail, ktorý predstavuje písomnú komunikáciu, ktorý má je datovaný 12.12.2005. E-mail pochádza od pána F. a píše v ňom nasledovné: „Pozdravujem P., v súlade s naším telefonickým hovorom od Vás žiadame, aby ste podnikli všetky potrebné úkony vo vzťahu ku Cargonet. V projekte „pocket vagóny“ môžete vystupovať v mene Tatravagónky a pokiaľ ide o dohodu s Cargonet, Tatravagónka vyplatí províziu v súlade s naším dohovorom. S pozdravom, A. F., projektový manažér.“ (viď č.l. 10 spisu). Žalobca si myslí, že tá najrelevantnejšia skutočnosť je to, že obdŕžal tento e-mail po tom, čo Tatravagónke napísal e-mail, že môžu obchod stratiť v prospech iného potencionálneho záujemcu. Následne pokračoval podľa svojich najlepších schopností aj napriek tomu, že mal obmedzenú podporu zo strany Tatravagónky. Dňa 13.12.2005 odoslal e-mail pánovi F. a pani Y., v ktorom uvádzal, že je v kontakte s viceprezidentom spoločnosti CargoNet AS a manažérom nákupu a takisto v ňom informoval o krokoch uskutočnených Tatravagónkou. V tom istom e-maile dokonca navrhol možné zníženie jeho provízie, aby napomohol projektu. E-mail bol odoslaný aj 20.12.2005, v ktorom uvádzal, že v súlade s telefónnou konverzáciou z 13.12.2005 pán F. mu povedal, že prehodnotia svoju ponuku. Počas telefonického rozhovoru pánovi F. povedal, že sa stane to, že prídu tento obchod, musia znížiť cenu, aby obchod získali. Pán F. súhlasil s tým, že ponuku prepracujú, prehodnotia, avšak do dňa 20.12.2005 sa neozvali. Zmluva medzi CargoNet AS a Tatravagónkou bola podpísaná 6.6.2006, teda pol roka na to. Žalobca nebol prítomný, bol toho názoru, že sa ho snažia vytlačiť, využili ho vtedy, keď ho potrebovali a nezavolali vtedy, keď si mysleli, že nad situáciou majú plnú kontrolu. Tatravagónku podporoval v tomto projekte od začiatku r. 2003 do konca r. 2005 a je presvedčený, že Tatravagónka by nikdy neuzavrela ani prvú ani druhú zmluvu bez jeho pomoci. Za dôkazy sa dajú považovať len jeho e- maily svedčiace o jeho aktivitách, pretože Tatravagónka nemala žiadne podnikateľské aktivity v Nórsku predtým, než s nimi začal spolupracovať on a je informovaný o tom, že Tatravagónka nemá žiadne aktivity v Nórsku, pretože ich prestal aktívne zastupovať.
8. Svedkyňa Z.. G. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou Tatravagónka a.s. ako riaditeľka predaja v súčasnej dobe, v minulosti v r. 2002, 2003 pôsobila ako pracovníčka na úseku predaja. So
žalobcom nikdy v minulosti neprišla do osobného kontaktu, prvýkrát ho videla pred pojednávaním na súde. Nespomínala si, aby počula meno žalobcu v súvislosti s činnosťou alebo prácou Tatravagónky a nespomínala asi ani na e-mailový kontakt so žalobcom v rokoch 2002, 2003. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam obchodu medzi Tatravagónkou a nórsku spoločnosťou, ktorá by súvisela s činnosťou žalobcu. Na pozíciu riaditeľky predaja nastúpila v novembri 2005. V tom čase dostala informáciu, že spoločnosť CargoNet AS, s ktorou bolo v minulosti rokované o nákupe predmetných vagónov, ukončila so žalovaným definitívne rokovania a vybrala iného dodávateľa. Krátko po jej nástupe si našla kontakty na partnerov v CargoNet AS, osobne tam zatelefonovala a pýtala sa, či už podpísali zmluvu s druhým dodávateľom. Odpoveď bola, že ešte nie, mala záujem získať tento kontrakt, pretože sa chcela ukázať v novej pozícii v čo najlepšom svetle a na otázku, či má žalovaný ešte nejakú šancu získať obchod s CargoNet AS, jej bolo odpovedané, že určite nie, prípadne nie viac ako 5 % šancu. Povedala si, že 5 % - ná šanca je ešte dobrá a či sa im môže ešte ozvať v budúcnosti. Medzi novembrom 2005 a marcom 2006 ich kontaktovala niekoľkokrát telefonicky, odpoveď bola, že zmluvu ešte nepodpísali s iným partnerom, ale žalovaný nemá šancu. Niekedy v marci 2006 sa jej ľudia z CargoNet AS ozvali telefonicky a pozvali ju na rokovanie do Nórska s tým, aby prišla ona osobne, túto okolnosť si pamätá veľmi dobre, pretože to považovala za svoj osobný úspech. Uskutočnilo sa následne ešte niekoľkých rokovaní, osobných stretnutí a niekedy v polroku 2006 sa zmluva podpísala. Nespomínala si a ani zo strany nórskej spoločnosti nemala informácie, že by sa žalobca podieľal na činnosti, aby došlo k uzavretiu tohto obchodu. Tento obchod brala ako osobný úspech, podieľala som sa na tom sama osobne a obchod, ktorý považovali za stratený pre nich bol nakoniec zrealizovaný. Komunikovala s E. N., na ktorého mala kontakt od kolegov a Z. Oterleiom, ktorý vstúpil do komunikácie so ňou pri jej osobných návštevách. Na rokovaniach v súvislosti s uzavretím obchodu, ktorých sa zúčastňovala, neboli prítomné iné osoby ako ona a zástupcovia z CargoNet AS. Na e-mail, ktorý posielal žalobca pánovi F., a ona naň mala odpovedať v mene p. F., si nepamätala. Zo spoločnosťou Mitrans neprišla do kontaktu a nebola si vedomá, že exituje zmluva medzi Tatravagónkou a žalobcom, ktorá mala byť v platnosti od septembra 2003. Zmluva so spoločnosťou CargoNet AS bola uzatvorená niekedy v polroku roku 2006 a pokiaľ ide o objem, jednalo sa o 400 vagónov s tým, že v budúcnosti môže byť 100 vagónov stornovaných a dodávky začali prebiehať v roku 2007. Následne boli urobené Dodatky k zmluve, na základe ktorých bolo dodaných ešte cez 200 vagónov.
9. Svedok Z.. A. F. bol v čase výsluchu zamestnancom žalovaného na pozícii manažér predaja, od roku 1975 pracuje u žalovaného a v r. 2002-2005 bol u žalovaného na pozícii riaditeľa predaja. Žalobcu pozná v súvislosti s obchodnou činnosťou, s prácou, ktorú vykonáva u žalovaného. V minulosti bola uzatvorená zmluva so žalobcom, aká zmluva to bola, si nespomínal. V Tatravagónke mali takú ideu, že budú mať na zahraničných trhoch nejakých zástupcov, ktorí by pracovali pre Tatravagónku a ktorí by vyhľadávali potenciálnych zákazníkov. Žalobca bol v minulosti takýmto človekom. So žalobcom sa dostali do kontaktu tak, že chodieval na Slovensko, stretli sa v Žiari nad Hronom v hlinikárni a dohodli sa, že by to mohol byť práve on, ktorý by v zahraničí vyhľadával príležitosti na obchod, konkrétne pre oblasť Škandinávie - Nórsko, Švédsko, Fínsko. V r. 2001, 2002 vyvinul žalovaný zaujímavý typ vagóna, ktorý sa dobre predával na trhoch vo Švajčiarsku, Nemecku a potenciál bol dostať sa do Nórska. Z toho dôvodu Tatravagónka urobila vlastné aktivity smerom na CargoNet AS - nórsku železnicu, kde mali nejaké rokovania, prišli aj do Tatravagónky, dospelo to k tomu, že žalovaný bol krátko pred podpisom zmluvy s CargoNet AS na dodávku vagónov. Čo sa týka týchto aktivít na nórske železnice tam žalobca nevystupoval, tam aktivita žalovaného bola priamo s nórskou železnicou, riešili technické, či komerčné problémy na úrovni Tatravagónka - CargoNet AS. Vtedy to bola jeho osobná úloha. Kontakt na nórske železnice si žalovaný vyhľadal sám, aj ho urobili. Stretávali sa na výstavách, veľtrhoch, kedy najväčšie výstavy sú v Nemecku - Berlíne a Mníchove, kde majú spoločnosti svoje stánky, kde sa prezentujú a chodia sem záujemcovia o kúpu, teda spoločnosti, ktoré využívajú ich výrobky. Takýmto spôsobom sa skontaktovali aj so spoločnosťou CargoNet AS. V tom období im pomohlo aj slovenské veľvyslanectvo v Nórsku, kde ich aktivity podporili. V čase, keď bol žalovaný tesne pred podpisom zmluvy, svedok odišiel z pozície riaditeľa predaja na iný úsek, potom v tých aktivitách pokračoval pán R. a v konečnom dôsledku to skončilo podpisom zmluvy. K aktivitám pána R. sa vyjadriť nevedel. Vyjadril sa, že mu nie sú známe žiadne aktivity žalobcu, pretože CargoNet AS je štátna železnica, ktorá nebude spolupracovať s Tatravagónkou ako výrobcom prostredníctvom nejakého sprostredkovateľa, čo vyplýva zo smerníc pre železnicu a z charakteru takéhoto druhu obchodu. So žalobcom zmluvu Tatravagónka podpísala, na jej obsah si presne nespomínal. Žalobca mal vyhľadať možnosť uzavretia nejakého obchodu, mal prísť do Tatravagónky a predložiť im, že má záujemcu o kúpu a mal mať za to nejakú províziu. Zmluvu svedok určite nepodpisoval, ale nevylúčil, že sa podieľal na príprave tejto zmluvy. Nemal vedomosť
o tom, aby na základe tejto zmluvy došlo k uzavretiu zmluvy medzi Tatravagónkou a nejakou treťou osobou. So žalobcom sa stretol aj osobne, komunikovali aj telefonicky aj faxom a e-mailom. Nevedel o tom, aby na základe spolupráce so žalobcom došlo k uzavretiu nejakého obchodného kontraktu. Nespomínal si či bol niekedy so žalobcom v Nórsku, je možné, že sa v Nórsku stretol so žalobcom ale nie v súvislosti so spoločnosťou CargoNet AS. V minulosti mali informáciu, že Nóri budú prepravovať po železnici návesy nákladných áut, ktoré mali ísť po železnici, nie po ceste a ich vagóny k tomu by boli absolútne vhodné, a to bol dôvod prečo žalovaný oslovil nórsku železnicu, avšak počas tejto doby im žalobca nijako nenapomáhal. Žalobca v tomto prípade nevyhľadal kontakt na CargoNet AS a nezabezpečil žalovanému príležitosť uzavrieť zmluvu s CargoNet AS, ale žalovaný sám získal kontakt a ďalej ho rozvíjal. Žalobca nesprostredkoval tento obchod pre žalovaného. K e-mailu z 12.12.2005 uviedol, že v tom čase už kontakty s CargoNet AS boli blízko podpisu zmluvy a po nahliadnutí do tohto konkrétneho e-mailu svedok odpovedá, že si nespomína na tento e-mail, ale bolo to v dobe keď s CargoNet AS boli viacmenej dohodnutí na zmluve a bolo to pred podpisom. CargoNet AS do súťaže zapojil aj ďalšie subjekty, a preto ich kontrakt nebol istý a trvalo to dlhšiu dobu. CargoNet AS rokoval aj s inými potenciálnymi dodávateľmi. Žalobca sa nepodieľal na sprostredkovaní obchodu s CargoNet AS, kedy už v máji roku 2005 viacmenej zmluva s CargoNet AS bola jasná, i keď si nespomínal, kedy presne bola zmluva s CargoNet AS uzavretá. V tejto branži rokovania trvajú niekedy rok aj dva.
10. Svedok H. R. sa vyjadril, že od augusta 2003 do júna 2006 pracoval u žalovaného, kedy na detaily spolupráce si už nespomínal. Vie, že žalobca priamo s ním nerokoval a svedok ani nebol prítomný na rokovaniach so žalobcom. S menom žalobcu sa stretol pri predvolaní na súd. Nevylúčil, že v minulosti s ním bol v nejakej písomnej komunikácii vyplývajúcej z toho, že som pracoval u žalovaného na úseku predaja ako referent a neskôr ako riaditeľ predaja od apríla 2005 do novembra 2005. Na zmluvu so žalobcom si nespomínal a nevedel sa vyjadriť k jej obsahu, ani či sa na základe nej plnilo. Žalobcu osobne nepozná, v tom čase sa rozprával a stretol s množstvom ľudí v súvislosti s plnením pracovných povinností v Tatravagónke. Je možné, že mali aj e-mailovú komunikáciu, ale čo bolo jej obsahom, na to si nespomínal. Osoba žalobcu pre neho nebola nijak výrazná, s ktorou by riešil tento obchod. Pokiaľ bol svedok na pozícii riaditeľa predaja, jednal priamo s pracovníkmi spoločnosti CargoNet AS, aj sa s nimi osobne stretával a žalobca na týchto stretnutiach prítomný nebol. Na pozícii obchodného riaditeľa mal na starosti všetky obchodné aktivity žalovaného a obchod s nórskou spoločnosťou v tej dobe už bol rozbehnutý, bol vo fáze prípravy, ponúk. Nevedel uviesť, kto tento kontrakt sprostredkoval, alebo kto sa na tom podieľal a nikdy neriešil otázku provízie pre žalobcu.
11. Svedkyňa Z.. J. X. uviedla, že u žalovaného pracovala od roku 1997 na pozícii obchodný referent a od roku 2004 pracovala v spoločnosti ako PR manažér. Žalobcu pozná, videla ho v minulosti aj osobne. Na pozícii obchodnej referentky mnohokrát vykonávala činnosť, že komunikáciu medzi Tatravagónkou a tretími osobami prekladala zo slovenčiny do angličtiny a opačne a z tohto dôvodu si pamätá, že žalobca mal nejakú zmluvu, ale obsah si nepamätá, môže byť, že aj tú samotnú zmluvu prekladala do slovenčiny alebo do angličtiny. Pokiaľ ide o obsah komunikácie so žalobcom, na ten si nespomínala. Rozhodovaciu právomoc nemala a hlavnou náplňou jej práce boli preklady a kontakt so skupinou zákazníkov, ktorých mala na starosti, či už pred podpisom zmlúv alebo po podpise. Nespomínala si, aby so žalobcom niečo osobne riešila. Bola viackrát v Nórsku vždy v súvislosti s prácou v Tatravagónke. Na stretnutie v Tatravagónke so žalobcom si spomína, o čom však boli jednania so žalobcom sa vyjadriť nevedela a nevylúčila ani e-mailovú komunikáciu so žalobcom.
12. Svedok H. T. pracoval v spoločnosti Tatravagónka naposledy ako generálny riaditeľ a v novembri roku 2006 odišiel do dôchodku. Aj v rokoch 2002 a následne v Tatravagónke pracoval na pozícii generálneho riaditeľa. Pokiaľ ide o žalobcu, osobne sa s ním nikdy nestretol a nemá informácie, žeby bol žalobca v nejakom vzťahu so žalovaným v minulosti. Nespomínal si na žiaden písomný kontakt so žalobcom. O osobe žalobcu nemal vedomosť, dozvedel som sa o ňom až z predvolania na súd. Nemal vedomosť o zmluve, ktorú mal žalobca s Tatravagónkou. Po nahliadnutí do zmluvy datovanej 1.10.2003 uviedol, že jeden z týchto podpisov je jeho a druhý podpis bude zrejme podpis ďalšieho člena predstavenstva. Počas jeho pôsobenia na poste generálneho riaditeľa alebo člena predstavenstva podpisoval množstvo zmlúv, ale ďalej sa týmito zmluvami nezaoberal, pretože plnenia prislúchajúce z týchto zmlúv mali na starosti oddelenia alebo odbory podľa organizačnej štruktúry. V danom prípade to bol úsek predaja. Následne nedostal už žiaden podnet, ani to nebolo predmetom žiadneho rokovania, porady, akým spôsobom sa táto zmluva plní a či vôbec plní.
13. Svedok Z.. W. A. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcu spoznal koncom 80tych rokov, v tom čase bol vedúci projektu výstavby hlinikárne v Žiari nad Hronom a žalobca bol členom tímu, ktorý z nórskej strany kooperoval na tomto projekte. V r. 1992 odišiel z hlinikárne a v r. 2000 začal samostatne podnikať a skontaktoval sa so žalobcom a realizovali spolu nejaké projekty v oblasti stavebníctva. Bol si istý, že žalobca otvoril dvere žalovanému na európsky trh. V tom čase sa ho žalobca pýtal, akou spoločnosťou je žalovaný, svedok mu dal referencie, že je to veľká zdravá spoločnosť. Žalobca chodieval na rokovania k žalovanému, čo mu žalobca viackrát popisoval, pričom stále žalobca hovoril, že najskôr bude so žalovaným menší kontrakt a že keď sa presadia kvalitou, tak potom bude obrovský kontrakt. Mal za to, že žalobca sa aktívne podieľal na sprostredkovaní kontraktov predaja vagónov žalovaného do Nórska. Mal vedomosť, že prvý kontrakt, ktorý bol asi v roku 2004-2005 sa týkal asi 40 ks vagónov a druhý kontrakt asi po roku sa týkal cca 400 ks vagónov.
14. Svedok X. E. N. vo svojej výpovedi pre Okresným súdom v Osle uviedol, že v spoločnosti CargoNet AS pracoval od r. 2004 do r. 2008 ako vedúci nákupu. Vyhodnocoval rentabilnosť prenájmu voči nákupu priebežného materiálu a venoval sa kontraktačným rokovaniam s viacerými možnými dodávateľmi. Potvrdil, že sa podieľal na dojednávaní zmluvy na dodávku nákladných železničných vagónov typovej rady Sdggmrs (s) medzi spoločnosťou Tatravagónka, a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou CargoNet AS ako kupujúcim, kedy v rámci rokovaní boli dve fázy. V počiatočnej fáze rokoval František F. a následne ešte jeden vedúci predaja, na ktorého meno si nespomenul. Tieto rokovania však boli počas istého obdobia prerušené, neskôr boli obnovené, a to hlavne s G. Y., ktorá rokovala v mene Tatravagónky, a.s.. Svedok komunikoval väčšinou s p. F. a p. Y. telefonicky, e-mailami a osobne pri rokovaní. Uviedol, že pokiaľ si dobre spomína, žiadna ďalšia osoba nevyvíjala činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy a ani nedojednávala nejaká tretia osoba zastupujúca spoločnosť Tatravagónka, a.s. podmienky zmluvy. Mal vedomosť, že v čase pred jeho pôsobením v CargoNet AS si takéto typy vozňov ich spoločnosť prenajímala od švajčiarskej spoločnosti AAE a výrobcom týchto vagónov bola Tatravagónka, a.s.. Vyjadril sa, že trh v Európe je veľmi transparentný, keďže existujú iba dvaja až štyria výrobcovia vozňov v závislosti na type vozňa a väčšinou záviselo od typu vozňa, s akým výrobcom ich spoločnosť uzatvorila dohodu. Ich spoločnosť mala aj pre r. 2003 informáciu o tom, že spoločnosť Tatravagónka, a.s. je výrobcom železničných vozňov. K dôvodu, prečo spoločnosť CargoNet AS uzatvorila s Tatravagónkou zmluvu na dodávku vozňov uviedol, že na verejné obstarávanie odpovedali tri spoločnosti, a to Greenbriar, Trinity Rail a Tatravagónka, a.s.. Trinity Rail v rámci tohto procesu kúpila rumunskú spoločnosť, pre ktorú sa spoločnosť CargoNet AS rozhodla. Keď však sprísnili podmienky kontraktu, spoločnosť CargoNet AS znovu obnovila rokovania s Tatravagónkou, a.s. a uzatvorila kontrakt s nimi. Uviedol, že Ariel D. bol výrobným riaditeľom CargoNet AS v tom čase, ale nezúčastňoval sa na rokovaniach s výrobcami a zúčastnil sa možno jedného stretnutia s Tatravagónkou. Spoločnosť žalobcu mu nebola známa a svedok sa domnieval, že p. J. zastupuje spoločnosť Troy a poprel, aby došlo k uzavretiu zmluvy s Tatravagónkou v dôsledku činnosti p. J. resp. zástupcov spoločnosti žalobcu. Pamätal si, že sa s ním p. J. rozprával koncom r. 2004 alebo začiatkom r. 2005, či by nejakým spôsobom mohol prispieť v súvislosti s nákupom vozňov pre CargoNet AS, na čo mu mal svedok odpovedať, že si nemyslí, žeby tu bola taká potreba. P. J. mal vtedy uviesť, žeby mohol dať ponuku na konkrétny typ vozňov a svedok ho e-mailom neskôr požiadal, aby mu takúto ponuku zaslal, nepamätal si, či tak p. J. aj učinil. O poskytnutie cien svedok požiadal aj priamo zamestnancov Tatravagónky, a.s., ale nepamätal si následnosť krokov, koho sa pýtal najprv. Svedok sa nevedel vyjadriť, či prebiehala nejaká komunikácia medzi zamestnancami Tatravagónky, a.s. a p. J.. K obsahu svojho e-mailu adresovaného p. G. Y. zo 16.5.2008 uviedol, že jeho znenie je také z dôvodu, že sa na rokovaniach zúčastňovali iba zamestnanci Tatravagónky, a.s. a CargoNet AS, a to počas celého roka 2005 až do uzavretia zmluvy v roku 2006. Nie je mu známy nijaký paralelný komunikačný proces týkajúci sa kontajnerových vozňov v období rokov 2003 - 2004 a potvrdil, že počul o tom, že existoval kontakt medzi P. J., spoločnosťou CargoNet AS a Tatravagónkou a.s. týkajúci sa vozňov na drevo ešte pred jeho pôsobením v spoločnosti CargoNet AS. Nespomínal si, žeby mu P. J. povedal, že zastupuje Tatravagónku a.s..
15. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že vzťah medzi účastníkmi zmluvy je potrebné podriadiť pod ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a má za to, že bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní, pričom si zmluvy dohodli, že zmluvný vzťah sa riadi zákonmi Slovenskej republiky. Hlavne z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní, kedy sa žalobca zaviazal sprostredkovať obchod uskutočnený priamym kontraktom medzi žalovaným a zákazníkom s províziou pre žalobcu. Celá právna úprava zmluvy o sprostredkovaní s výnimkou základného ustanovenia je dispozitívna a strany si tak mohli autonómne upraviť obsah zmluvy. Žalobca
sa zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a žalovaný sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi - teda žalobcovi odplatu/ províziu. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že sa žalobca nezúčastnil podpísania kontraktu medzi ním ako dodávateľom a nórskou spoločnosťou, poukázala na to, že žiadne ustanovenie dohody nestanovuje žalobcovi ako sprostredkovateľovi povinnosť účasti pri konkrétnych jednaniach žalovaného ako záujemcu s treťou osobou, ani zo zmluvy nevyplývalo, žeby ho bol žalovaný ako záujemca zaviazal k povinnosti účasti na týchto jednaniach a takáto argumentácia žalovaného nemá oporu v uzavretej dohode. Predmetná zmluva bola uzatvorená od dátumu jej podpísania na obdobie jedného roka. Zo znenia zmluvy však vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že po tomto období bude dohoda automaticky predĺžená na rovnaké obdobie, pokiaľ nebude písomne ukončená s trojmesačnou výpovednou lehotou jednou zo strán. Ani jedna zo zmluvných strán zmluvu písomne nevypovedala, potom dochádza k jej automatickému predĺženiu na rovnaké obdobie, t. j. vzťah medzi účastníkmi trval aj v roku 2005 a 2006, keďže ani jedna zo zmluvných strán písomnú výpoveď zo zmluvy druhej zmluvnej strane nepredložila. Poukázala na e-mailovú komunikáciu medzi zamestnancami žalovaného a žalobcom, a to konkrétne s Ing. A. F., ktorý bol v konaní vypočutý aj ako svedok, ktorý potvrdil podpísanie zmluvy so žalobcom, hoci si na jej obsah presne nevedel spomenúť, avšak nevylúčil možnosť, že sa v jeho komunikácii so žalobcom spomínala spoločnosť CargoNet AS. Taktiež svedkyňa J. X. nevylúčila e-mailovú komunikáciu so žalobcom a potvrdila aj osobné stretnutie s ním u žalovaného. Žalobca predložil súdu vyhlásenie G. D.
- výrobného riaditeľa a viceprezidenta spoločnosti CargoNet AS v rokoch 2000 až 2006 zo dňa 12.4.2011 potvrdzujúce činnosť žalobcu smerujúcu k sprostredkovaniu uzavretia zmluvy na dodávku vagónov medzi žalovaným ako dodávateľom a obchodnou spoločnosťou CargoNet AS ako objednávateľom a kupujúcim. V ďalšom potvrdení tej istej osoby z 1.12.2015 zvýraznil a potvrdil, že na osobnom stretnutí so žalobcom dňa 29.3.2004 potvrdil záujem spoločnosti CargoNet AS nakúpiť ďalších 100 ks kapsových a 100 ks kontajnerových vozňov. S týmto vyjadrením G. D. korešponduje aj e-mailová správa žalobcu zo dňa 29.3.2004, v ktorej žalobca oznamuje Z.. F. záujem o kúpu vozňov. Následne v správe z 21.6.2004 zasielanej Z.. F. ako aj J. X. žalobca žiadal o ponúknutie najlepšej ceny od žalovaného na 100 ks kapsových a 100 ks kontajnerových vozňov. Zhrnula, že z predloženej e-mailovej komunikácie v rokoch 2003 až 2005 so zamestnancami žalovaného vyplýva, že žalobca bol osobou vykonávajúcou činnosť, ktorá smerovala k tomu, aby žalovaný mal možnosť uzatvoriť kontrakt s treťou osobou so sídlom v Nórsku. Jeho činnosť nakoniec vyústila do štádia, kedy žalovaný so spoločnosťou CargoNet AS v roku 2006 uzatvoril priamy kontrakt a kúpnu zmluvu na odpredaj svojich výrobkov.
16. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného sa vyjadril k aktívnej legitimácii žalobcu, kedy poukázal na to, že žalobcom v tomto konaní je Alumagelssen P. B. J., pričom žalobca nepreukázal, že Alumagelssen P. B. J. a Alumag sú totožné subjekty, resp. že ide o rôzne označenie toho istého subjektu. Vyjadril k právnej kvalifikácii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého vyplýva, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení a nie zmluva o sprostredkovaní a uviedol dôvody, pre ktoré je potrebné túto zmluvu považovať za zmluvu o obchodnom zastúpení. Taktiež sa vyjadril k otázke trvania samotnej dohody, k podmienkam vzniku nároku na províziu a k podstatným listinným dôkazom. V závere zhrnul, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v konaní, žalobcovi ako obchodnému zástupcovi by vznikol nárok na vyplatenie provízie iba v prípade, ak by predmetná zmluva medzi CargoNet AS a žalovaným bola uzatvorená v dôsledku činnosti žalobcu alebo ak by žalobca získal spoločnosť CargoNet AS na účel uskutočňovania obchodov na kúpu výrobkov žalovaného. Žalovaný bol spoločnosti CargoNet AS známy už pred uzatvorením dohody a spoločnosť CargoNet AS sama, t. j. bez pričinenia žalobcu prizvala žalovaného do výberového konania na dodávku vagónov typu Sdggmrs. Samotná skutočnosť, že dotknutý obchod medzi CargoNet AS a žalovaným bol uzatvorený na základe výsledkov určitého výberového konania znamená, že nemohol byť uzatvorený v dôsledku činnosti žalobcu. Právny zástupca žalovaného mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení, keďže ním navrhované dôkazy (najmä údajná e- mailová komunikácia) nepreukázali, žeby predmetná zmluva medzi CargoNet AS a žalovaným bola uzatvorená v dôsledku činnosti žalobcu, alebo žeby žalobca získal spoločnosť CargoNet AS na účel uskutočňovania obchodov na kúpu výrobkov žalovaného. Nároky žalobcu v tomto konaní považuje žalovaný za nedôvodné.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa výpoveďami svedkov a s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú - Dohoda z 1.10.2003, e-mailová komunikácia medzi zamestnancami žalovaného a žalobcom, prehlásenie G. D. z 12.4.2011, odpoveď E. Rustanda adresovaná Z.. G. Y. zo 16.5.2008, listy žalovaného pre A. X. a odpoveď A. X. z 21.6.2011, predbežná zmluva medzi CargoNet AS a
Tatravagónkou, a.s. z 12.4.2006, vyjadrenia W. F. - bývalého prezidenta Mitrans AS zo 14.6.2013, faktúry žalovaného pre CargoNet AS vystavené v r. 2007 a ostatné listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
18. Dňa 1.10.2003 bola podpísaná Dohoda medzi žalobcom a žalovaným. V predmetnej zmluve Tatravagónka žalobcu poverila zastupovaním pre predaj svojich výrobkov v Nórsku ako aj vo Fínsku a Švédsku. Žalobca mal byť odmenený za každý uskutočnený predaj, ktorý bude uskutočnený priamym kontraktom medzi Tatravagónkou a zákazníkom s dohodnutou províziou pre žalobcu, a to vo výške 5 % za každý predaj z hodnoty zmluvy. Ceny, ktoré budú Tatravagónkou ponúknuté zákazníkovi, majú obsahovať túto províziu. Provízia mala byť vyplatená žalobcovi o 15 dní po obdŕžaní platby od zákazníka. V zmluve bola ďalej dohodnutá podpora, ktorú poskytne Tatravagónka žalobcovi, ako aj dôvody a možnosti ukončenia, či zrušenia zmluvy. Predmetná dohoda podlieha a riadi sa zákonmi Slovenskej republiky a bola účinná od dátumu jej podpísania počas obdobia jedného roka. Po uplynutí tohto obdobia dohoda mala byť automaticky predĺžená na rovnaké obdobie, pokiaľ by nebola písomne ukončená s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorú by dala jedna zo zmluvných strán. Medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného v období rokov 2003 až do decembra 2005 prebiehala komunikácia prostredníctvom e-mailov a došlo taktiež aj k osobným stretnutiam žalobcu a zamestnancov žalovaného Ing. F. a J. X.. Dňa 5.10.2009 je adresovaná výzva žalovanému na úhradu provízie žalobcovi v súvislosti s činnosťou, ktorú žalobca vyvíjal a na základe ktorej odpredal žalovaný kontajnerové vagóny spoločnosti CargoNet AS. Následne dňa 11.11.2009 bola doručovaná žalovanému opätovná výzva na úhradu provízie. Obe výzvy boli napísané právnou zástupkyňou žalobcu JUDr. A.. V súdnom spise sa nenachádza odpoveď na predmetné výzvy. Žalobca uvádzal, že celý kontrakt sa týkal predaja 625 vagónov, ktoré mal sprostredkovať žalobca a išlo o dva typy vagónov, a to kapsové a kontajnerové. Touto žalobou si uplatnil nárok na zaplatenie provízie len za 18 vagónov, aj keď v roku 2007 bolo dodaných viac vagónov a žalobca má za to, že sprostredkoval predaj všetkých vagónov pre žalovaného na základe uzatvorenej písomnej zmluvy. V priebehu konania právna zástupkyňa žalobcu špecifikovala na základe predloženého zoznamu odovzdaných vagónov spoločnosti CargoNet AS ako aj na základe predložených faktúr, ktorými Tatravagónka v roku 2007 fakturovala kúpnu cenu za dodané vagóny, za predaj ktorých konkrétnych vagónov si žalobca uplatňuje zaplatenie provízie (viď podanie zo dňa 17.9.2013 na č.l. 431
- 432 spisu).
19. Podanou žalobou ako aj počas celého súdneho sporu sa žalobca snažil preukázať, že zmluva/ dohoda uzavretá medzi žalovanou spoločnosťou a žalobcom dňa 1.10.2003 a jeho činnosť pre žalovaného zakladá nárok na vyplatenie provízie. V predmetnej zmluve je žalobca označený ako G. a zmluva v časti podpisu má uvedené Alumag P. J.. Žalobca je v žalobe označený ako Alumagelssen Erik B. Magelssen. Žalovaný namietal nepreukázanie, že ide o totožné subjekty, alebo že ide o rôzne označenie toho istého subjektu. Predmetnú dohodu so žalovaným podpísal a uzatvoril žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ, čo je zrejmé z podpisu pod dohodou z 1.10.2003. Na pojednávaní 24.6.2013 žalobca ako aj právna zástupkyňa žalobcu zhodne potvrdili, že obchodná spoločnosť, ktorá je v dohode uvedená ako Alumag, je tým istým subjektom ako žalobca, pričom žalobca bol zapísaný do obchodného registra Nórskeho kráľovstva dňa 14.6.2000 (viď č.l. 3 - 4 spisu). Z tejto registrácie je zrejmé jeho meno a priezvisko tak ako je uvedené na dohode uzavretej a podpísanej so žalovaným. V zmluve zmluvné strany neboli identifikované identifikačnými číslami tak ako je tomu už v podanej žalobe, avšak z dohody sú zistiteľné zmluvné strany, kedy na strane záujemcu to bol žalovaný ako právnická osoba a žalobca bol osobou, ktorá mala plniť predmet uzavretej dohody identifikovaný podľa názoru súdu dostatočne určito, i keď je nutné uviesť, že identifikácia zmluvných strán na predmetnej zmluve nie je dostatočná, ani nie je zrejmé, ktoré fyzické osoby ako štatutárny orgán za žalovaného predmetnú dohodu podpísali. Táto okolnosť bola vyjasnená v rámci svedeckej výpovede Ing. Júliusa Vachmanského, ktorý potvrdil, že dohodu podpísal on a ďalší člen predstavenstva. Druhou zmluvnou stranou bol žalobca ako fyzická osoba, ktorý pripojil k svojmu menu aj vlastnoručný podpis. Súd sa teda s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný, nestotožnil.
20. Žalobca tvrdil, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní, ktorá je ako zmluvný typ upravená v § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Vychádzal pri tom z článku 3 dohody, kde je dohodnutý záväzok žalobcu sprostredkovať pre žalovaného obchod uskutočnený priamym kontraktom medzi Tatravagónkou a zákazníkom s províziou pre Alumag. Žalovaný naopak tvrdil, že uvedenú zmluvu je nutné podriadiť pod ustanovenie § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda, že ide zmluvu o obchodnom zastúpení, pričom sprostredkovateľ má vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal
príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu. Podľa článku 13 dohody táto dohoda podlieha a riadi sa zákonmi Slovenskej republiky. Obidva subjekty tak žalobca ako aj žalovaný sú v zmysle Obchodného zákonníka podnikateľmi a táto dohoda sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. V článku 1 predmetnej dohody s názvom „Zastupovanie“ je uvedené, že Tatravagónka menuje Alumag za svojho zástupcu pre predaj svojich výrobkov v Nórsku. Predaj vo Fínsku a Švédsku sa bude riešiť prípad od prípadu. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle tejto dohody nešlo o jednorázovú záležitosť obstarať uzatvorenie zmluvy s treťou osobu, ale malo ísť o sústavnú činnosť zástupcu v prospech zastúpeného, ktorá by smerovala k uzatvoreniu určitého druhu obchodov, ktoré súviseli s predajom výrobkov žalovaného, a to na území tak ako je uvedené v článku 1 dohody. V zmysle ustanovenia vyššie uvedeného článku 1 dohody bol Alumag povinný vyvíjať určitú sústavnú resp. opakujúcu sa činnosť, ktorá mala smerovať k uzatvoreniu zmlúv na predaj výrobkov žalovaného tretím osobám. Teda išlo o činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv. Je jasne dojednané obchodné zastúpenie žalovaného žalobcom a dojednaná územná oblasť zastupovania. Pokiaľ žalobca bol aktívnym obchodným zástupcom žalovaného aj v čase platnosti dohody, žalovaný mal právo uzatvárať obchody prostredníctvom iných obchodných zástupcov prípadne priamo svojou činnosťou, keďže dohoda z 1.10.2003 nie je zmluvou o výhradnom obchodnom zastúpení. V súlade s ust. § 664 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zastúpený poveriť aj iné osoby obchodným zastúpením, ktoré dojednal s obchodným zástupcom a obchodný zástupca môže vykonávať činnosť, na ktorú sa zaviazal voči zastúpenému aj pre iné osoby, alebo uzavierať obchody, ktoré sú predmetom obchodného zastúpenia na vlastný účet alebo účet inej osoby. Žalovaný tak mohol aj prostredníctvom iných obchodných zástupcov alebo priamo bez zastúpenia uzatvárať obchody. V článku 4 dohody s názvom „Bez práva zaviazať Tatravagónku“ sa uvádza, že pokiaľ to nie je písomne dohodnuté medzi Tatravagónkou a Alumagom, Alumag nemá právo zaväzovať Tatravagónku k akýmkoľvek zmluvám alebo dohodám, alebo dávať prísľuby za Tatravagónku, alebo ich predlžovať v mene Tatravagónky, alebo zaväzovať Tatravagónku k akýmkoľvek zmluvným podmienkam iným, ako sú zmluvné podmienky poskytované Tatravagónkou. Z ust. § 654 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že obchodný zástupca je oprávnený uzatvárať zmluvy a robiť iné právne úkony v mene zastúpeného len na základe plnomocenstva. V tomto prípade právne úkony robí v mene a na účet zastúpeného a práva a povinnosti s tým, súvisiace sa spravujú ustanoveniami o mandátnej zmluve. Článok 4 dohody je tak v súlade s ust. § 654 ods. 3 Obchodného zákonníka a pokiaľ teda v danej dohode chýba prvok zastúpenia, nespôsobuje to skutočnosť, žeby predmetná zmluva mala spadať pod ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní. Súd uvedenú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako zmluvu o obchodnom zastúpení.
Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
21. Zmluvnými stranami tohto záväzkového vzťahu je obchodný zástupca a zastúpený, pričom účastníkmi tohto vzťahu môžu byť len podnikatelia podnikajúci na základe živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia. To znamená, že túto zmluvu nemôže uzavrieť podnikateľ s nepodnikateľom a že vzťah medzi obchodným zástupcom a zastúpeným nemôže byť vzťahom občianskoprávnym alebo pracovnoprávnym. Zmluva o obchodnom zastúpení patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv, nadväzuje na zmluvu o sprostredkovaní a v ustanovení § 654 ods. 2 je založené aj jej prepojenie s mandátnou zmluvou. Obsahuje viac prvkov zhodných so zmluvou o sprostredkovaní (napr. oznamovaciu povinnosť obchodného zástupcu). Na rozdiel od zmluvy o sprostredkovaní, kde záväzok sprostredkovateľa má jednorazovú povahu, podľa zmluvy o obchodnom zastúpení obchodný zástupca vykonáva opakovanú činnosť; zmluva o obchodnom zastúpení obsahuje prvok zastúpenia (konanie v mene zastúpeného). Zmluva o obchodnom zastúpení má predpísanú písomnú formu a je upravená len v Obchodnom zákonníku. Predmetom zmluvy o obchodnom zastúpení je sústavná činnosť obchodného zástupcu, ktorý sa ako podnikateľ za odmenu (províziu) zaväzuje vykonávať pre zastúpeného činnosť smerujúcu k uzavieraniu určitého druhu zmlúv (obchodov) alebo k dojednávaniu a uzavieraniu obchodov v mene zastúpeného a na jeho účet. Činnosť obchodného zástupcu teda spočíva vo vyhľadávaní záujemcov o uzavretie dohodnutého druhu zmlúv so zastúpeným. Nie je vylúčené, aby si zmluvné strany dohodli, že v určitých obchodoch bude činnosť obchodného zástupcu smerovať k sprostredkovaniu uzavretia určitého druhu zmlúv a v iných obchodoch bude obchodný zástupca dojednávať a uzavierať obchody v mene zastúpeného.
22. Žalobca ako aj jeho právny zástupca v priebehu súdneho pojednávania opakovane poukazovali na tú skutočnosť, že zmluvný vzťah založený dohodou má povahu zmluvy o sprostredkovaní, ktorá môže byť dojednaná aj ústne, zákon písomnú formu nepožaduje. Žalovaný odmietal uzatvorenie akejkoľvek inej zmluvy či dohody ako dohody so zástupcom. Podľa tvrdení žalobcu dohoda bola opakovane predĺžená ústnou formou, pričom však bližšie nepreukázal akým spôsobom a kedy mala táto zmluva byť predĺžená. Na pojednávaní dňa 24.6.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zmluva účinná od 24.9.2003 (podľa názoru súdu je zmluva účinná od 1.10.2003, kedy bola podpísaná, tak ako je stanovené v bode 2 predmetnej zmluvy, kde je uvádzaná, že táto dohoda bude účinná od dátumu jej podpísania do jedného roka) do jedného roka a od 24.9.2004 bola automaticky predĺžená o jeden rok, t. j. do 24.9.2005, pokračovala aj naďalej na základe ústnych dohôd, čo objasnil žalobca pri svojom výsluchu. Keďže podľa nich ide o zmluvu o sprostredkovaní, nemusí táto zmluva byť v písomnej forme. Písomná zmluva je dokladom o tom, že sa z nej dá vychádzať a na akej provízii sa zmluvné strany dohodli. Skutočnosť, že zmluvný vzťah existoval mali potvrdiť aj vypočutí svedkovia a predovšetkým e-mailová správa p. A. zo dňa 12.12.2005, kde je uvedené, že pokračuje spolupráca za tých istých podmienok ako bola uzatvorená písomná zmluva. Žalobca vo svojej výpovedi nepreukázal súdu, akým spôsobom a kedy mala táto zmluva byť predĺžená. Žalobca poukazuje len na e-mail z 12.12.2005, ktorého autenticitu súd nespochybňuje, avšak súd je toho názoru, že písomná zmluva stratila účinnosť už ku dňu 1.10.2003. Tvrdenia žalobcu o tom, že účinnosť zmluvy bola predĺžená ústnou dohodou, neboli ničím podložené. Pokiaľ zmluva mala byť predĺžená a mali na tom záujem zmluvné strany, malo sa tak udiať v písomnej podobe, pokiaľ aj samotná zmluva mala písomnú formu. V e-maile zo dňa 12.12.2005 mal zamestnanec žalovaného Ing. F. vyzvať žalobcu, aby vykonal aktivitu smerom ku spoločnosti CargoNet AS a podľa názoru žalobcu sa tým predĺžila účinnosť dohody o obchodnom zastúpení. Z tohto e-mailu je len ťažko určiť, o aký obchod má ísť a na akú dohodu sa žalobca odvoláva, i keď je pravdou, že jediná písomná dohoda, ktorá bola uzavretá a aj preukázaná, je dohoda z 1.10.2003. Žalobca si však bol vedomý, že prišlo k zmene v štruktúre žalovaného, keď mu bolo v septembri 2005 e-mailom oznámené zo strany nového riaditeľa obchodu Ing. Profanta, že Ing. F. sa stáva projektovým a obchodným manažérom a od apríla 2005 je za obchodné oddelenie v pozícii riaditeľa zodpovedný Ing. R. a zároveň bol žalobca požiadaný, aby všetku budúcu korešpondenciu s ich spoločnosťou adresoval na neho. Je teda otázne, či Ing. F. bol tou osobou, ktorá mohla rozhodovať o tom, či zmluva so žalobcom bude predĺžená, za akých podmienok a pri akej odmene. Podľa názoru súdu Ing. F. tou osobu nebol. Prečo žalobca akceptoval tento e-mail od Ing. F., nebolo ani ním, ani samotným Ing. F. vysvetlené, keďže ten pri svojej svedeckej výpovedi si na tento e-mail nespomínal. Podľa názoru súdu, pokiaľ zmluva zanikla 1.10.2005, žalobca po tomto dátume nemohol vystupovať a konať ako obchodný zástupca žalovaného. Následne právna zástupkyňa v písomnom podaní zo 16.7.2013 uviedla, že zo znenia bodu 2 dohody vyplýva, že po uplynutí doby jedného roka, na ktorú bola dohoda uzatvorená, sa automaticky predlžuje na ďalšie rovnaké obdobie, pokiaľ jedna zo zmluvných strán zmluvu nevypovie písomne tri mesiace pred uplynutím tohto obdobia. Vzhľadom k tomu, že ani jedna zo zmluvných strán zmluvu, ktorá sa postupne automaticky predlžovala vždy na obdobie jedného roka, písomne nevypovedala, trval zmluvný vzťah aj naďalej a trval aj v rokoch 2005 a 2006 až doposiaľ, a teda aj v čase, keď bola podpísaná zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou CargoNet AS. Súd k tomu udáva, že z ustanovenia čl. 2 dohody však vyplýva, že dohoda bude automaticky predĺžená na rovnaké obdobie, pokiaľ nebude písomne ukončená, nie ako uvádza žalobca, že bude automaticky predlžovaná, teda z dohody je zjavný záujem strán dohodu predĺžiť, v prípade nevypovedania, len o jedno ďalšie obdobie, nie o jej sústavné automatické predlžovanie. Dohoda tak zanikla k 1.10.2005.
23. V rámci dokazovania žalobca doručil súdu preklady e-mailovej komunikácie so zamestnancami žalovaného z obdobia roku 2003 až do decembra 2005. Komunikácia v roku 2003 viacmenej súvisela s realizáciou obchodu na predaj vagónov na drevo spoločnosti Mitrans a v komunikácii z roku 2004 poskytuje žalobca zamestnancom žalovaného informácie o tom, že je pripravovaný nákup kapsových vozňov spoločnosťou CargoNet AS. Sú tu spomínané aj stretnutia žalobcu so zástupcom riaditeľa spoločnosti CargoNet AS G., ktoré však súviseli so servisom časti ich lokomotív v spoločnosti ZOS Vrútky Slovensko. Zamestnankyňa žalovaného J. v e-maile informuje žalobcu, aké vozne môžu ponúknuť. Vo februári 2005 e-mailom žalobca informuje, že CargoNet zvažuje namiesto leasingu kapsových a kontajnerových vagónov ich nákup a taktiež, že bol oslovený E. N. o poskytnutie rozpočtových cien na tieto vozne. Ďalej sa v e-mailoch dožaduje komunikácie od žalovaného a sťažuje sa, že nedostáva odpovede zo strany zamestnancov žalovaného. Ešte v auguste 2005 v e-maile Z.. F. píše, že čaká návrh budúcej spolupráce, ako aj provízie za ďalšie nové projekty, objednávky od CargoNetu. Z uvedeného
vyplýva, že v tomto období si žalobca nebol istý, ako má prebiehať spolupráca so žalovaným a taktiež otázka provízie akoby stále nebola doriešená. V ďalších e-mailoch sa len objavuje informácie, aké množstvo vagónov sa CargoNet AS chystá nakúpiť a žalobca sa opätovne dožaduje vyjasnenia jeho postavenia a jeho práva na províziu. V e-maile z 10.10.2005 žalobca uvádza, že sa malo stať jasným, že mu Tatravagónka zaplatí províziu za projekty, i keď nie je zrejmé, za aké projekty a požiadal, aby to žalovaný aj písomne potvrdil, aby táto záležitosť bola doriešená. Posledná e-mailová komunikácia je z decembra 2005, a to už vyššie spomínaný e-mail Z.. F. z 12.12.2005 a následne e-mail od Z.. Y. ako novej obchodnej riaditeľky, kde táto žalobcovi uvádza, že ponuka Tatravagónky pre CargoNet prehodnotená bola, ponúkli konečnú cenu v druhej polovici novembra 2005 a ďalšie znižovanie ceny nie je možné. Žalobca taktiež doručil vyjadrenie p. G. D. zo dňa 12.4.2011 doplnené jeho prehlásením zo dňa 1.12.2015 a písomné vyjadrenie p. W. F. zo dňa 3.12.2009 doplnené jeho vyjadrením zo 14.6.2013. W. F., ktorý bol generálnym riaditeľom spoločnosti Mitrans v rokoch 1989 až 2003 vo vyjadrení potvrdil, že p. P. J. zo spoločnosti Alumag im predstavil firmu Tatravagónka zo Slovenska prvý krát na jar roku 2002 ako potencionálneho dodávateľa nákladných vozňov do Nórska. Neskôr došlo k spolupráci medzi Alumag a Mitrans, čo ich spoločnosť mal doviesť k výhre vo verejnej súťaži na dodávku 48 vagónov na prepravu dreva pre spoločnosť CargoNet v roku 2002. Potvrdil, že úzko spolupracovali s p. Magelssenom, ktorý im pomáhal vo všetkých fázach tak na Slovensku ak aj v Nórsku až do podpísania zmluvy s Tatravagónkou. Ďalej len skonštatoval, že CargoNet neskôr nakúpil od Tatravagónky množstvo ďalších nákladných vozňov (viď č.l. 132 spisu). Vo svojom druhom vyjadrení Tor F. uviedol, že Mitrans
- Alumag - Tatravagónka vypracovali ponuky a zmluvné dokumenty, zrealizovali rokovania a skončilo sa to podpísaním zmluvy s CargoNetom. Mitrans mal zmluvu s CargoNetom a potom mal Mitrans zmluvy s Alumagom a Tatravagónkou. Vyslovil svoj osobný názor, že Alumag otvoril pre Tatravagónku nórsky trh a že toto úsilie muselo významne prispieť k zabezpečeniu druhej zmluvy Tatravagónky s CargoNetom v Nórsku (viď č.l. 440 spisu). V tomto jeho vyjadrení je podstatné to, že zoznámenie sa zmenilo na spoluprácu medzi Alumag a Mitrans, čo by potvrdzovalo, že žalobca vystupoval pri svojich obchodoch v prospech spoločnosti Mitrans. Pokiaľ W. F. konštatuje, že neskôr spoločnosť CargoNet nakúpila od žalovaného množstvo vagónov, nepotvrdzuje tým, žeby žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy o dodávke vagónov medzi žalovaným a spoločnosťou CargoNet AS a táto dodávka išla mimo spoločnosť Mitrans, ktorá sa nijakým spôsobom na tejto dodávke nepodieľala. Potvrdenie G. D. sa viacmenej venuje kontraktu so spoločnosťou Mitrans, pričom osoba G. D. v zmysle vyjadrenia Are X. - generálneho riaditeľa spoločnosti CargoNet z 21.6.2011 ani nebola osobou, ktorá by bola účastná predmetného projektu a zúčastňovala sa na stretnutí so zástupcami žalovaného. List G. X. bol odpoveďou na list Z.. U. - predsedu predstavenstva žalovaného, v ktorom ho požiadal o vysvetlenie, v akom vzťahu bol žalobca a spoločnosť CargoNet AS a aký význam malo jeho pôsobenie na uzatvorenie zmluvy na dodávku nákladných železničných vozňov. V tomto liste G. X. uviedol, že P. J. sa nezúčastňoval, ani nijako neprispieval v procese uzatvorenia zmluvy o dodávke vagónov medzi CargoNet AS a Tatravagónkou a.s.. G. D. vo svojom potvrdení z 12.4.2011 uviedol, že v rokoch 2000 až 2006 bol výrobným riaditeľom a viceprezidentom spoločnosti CargoNet AS. P. J. - majiteľ spoločnosti Alumag predstavil firmu Tatravagónka Poprad spoločnosti CargoNet aj spoločnosti Mitrans na jar 2002 ako reakciu na ich dopyt na 48 kusov nákladných vagónov na prepravu dreva. Potvrdil zaangažovanosť žalobcu na tomto obchode, keď v decembri 2003 došlo k podpísaniu zmluvy s firmou Mitrans. V tejto súvislosti mal žalobca aj zariadiť recepcie na slovenskej ambasáde v Oslo so zástupcami firiem CargoNet, Mitrans, Tatravagónka a Alumag dňa 11.2.2004. Vyjadril sa, že CargoNet neskôr žiadal ďalšiu dodávku kontajnerových a kapsových vagónov, ktorá finálne dosiahla počet 625 kusov a vo vzťahu k tejto záležitosti sa mal žalobca aktívne a osobne zúčastniť stretnutí s CargoNetom už 14.2.2003 a 29.3.2004. Podľa jeho názoru žalobcu aktívne prispel k podpísaniu zmluvy s Tatravagónkou na dodávku vagónov v júni 2006 s tým, že sa chopil iniciatívy a otvoril pre Tatravagónku nórsky trh (viď č.l. 444 spisu). Dňa 1.12.2015 doplnil G. D. svoje prehlásenie kde uviedol, že na stretnutí s Erikom J. ako riaditeľom spoločnosti Alumag dňa 29.3.2004 potvrdil záujem spoločnosti CargoNet nakúpiť v priebehu roku 2005 ďalších 100 kusov kapsových a 100 kusov kontajnerových vagónov. Na ďalšom stretnutí dňa 2.2.2005 ho informoval o potenciálnom záujem nakúpiť 350 vagónov ako aj o záujme navštíviť Tatravagónku Poprad (viď č.l. 573 spisu). Samotné listy nie sú dôkazom, ktorý by mohol preukázať akúkoľvek činnosť žalobcu, ktorej výsledkom by bolo uzatvorenie obchodu v roku 2006, keď obaja páni sa vyjadrujú len k tomu, čo si myslia, resp. čo sprostredkovane počuli, nakoľko neboli osobne prítomní na rokovaniach a ani celý obchod neriadili. Tieto listy, či vyjadrenia neprinášajú informácie ohľadom účasti žalobcu na dojednaní obchodu, ktorý bol uzavretý v roku 2006. Svedok Z.. A., ktorý bol v konaní na návrh žalobcu vypočutý, uviedol, že sú mu známe rokovania žalobcu a žalovaného, nevedel sa však vyjadriť k obsahu týchto
rokovaní a informácie o týchto rokovaniach mal len z počutia od žalobcu. To, že žalobca navštívil závod žalovaného v Poprade neznamená, že sa aktívne podieľal na uzavretí obchodu v roku 2006. Obdobne to platí o jeho zorganizovaní a prítomnosti na recepcii na slovenskom veľvyslanectve v Nórsku.
24. Súd nespochybňuje to, že žalobca sa podieľal na realizácii dodávky 48 vagónov pre spoločnosť Mitrans. Tento obchod bol úspešne zavŕšený a ako sám uviedol, bola mu spoločnosťou Mitrans vyplatená provízia. Žalobca nevysvetlil v rámci svojej výpovede svoj vzťah k spoločnosti CargoNet AS, len uviedol, že firma Mitrans je oficiálnou nórskou spoločnosťou, ktorá oficiálne ponúkla nákladné vozne z Tatravagónky firme CargoNet. Uviedol, že vystupoval medzi spoločnosťami Mitrans a Tatravagónka, aby sa v konečnom dôsledku mohol zrealizovať obchod medzi Mitrans a CargoNet AS. Z výpovede žalobcu na pojednávaní ako aj z e-mailov vyplýva, že pri realizácii tohto obchodu - dodávky 48 vozňov na drevo, vystupoval ako obchodný zástupca alebo sprostredkovateľ spoločnosti Mitrans a nie žalovaného, pretože práve spoločnosť Mitrans mu vyplatila za jeho služby, ktoré poskytol pri tomto obchode, províziu. V tejto súvislosti súd poukazuje na e-mailovú komunikáciu nachádzajúcu sa v súdnom spise na č.l. 61 až 74. Z e-mailovej správy, ktorá sa nachádza na č.l. 73, ktorú adresuje žalobca spoločnosti Trade Contact & Consulting vyplýva, že žalobca intenzívne pomáhal firme Mitrans pri zabezpečení kontraktu na 48 vagónov na prepravu dreva pre CargoNet mysliac si, že bez žalobcu by tento kontrakt Mitrans nezískal. Ďalej je tu uvedené, že stále žalobca rokuje s Mitransom ohľadom jeho provízie. Zároveň tu uvádza skutočnosti súvisiace s tým, že CargoNet nemal byť spokojný s prácou, ktorú Mitrans pre neho robil v súvislosti s riešením problémov objavujúcich sa po dodávke a objavuje sa tu informácia o tom, že sa CargoNet chystá nakúpiť nové kontajnerové a kapsové vozne a je konštatované, že CargoNet má v súčasnosti na leasing okolo 150 kapsových vozňov a niekoľko kontajnerových vozňov od leasingovej spoločnosti AAE, s ktorými je spokojný a tieto vozne boli pôvodne vyrobené Tatravagónkou. Zároveň tu žalobca udáva, že má „dobrý pocit“, že CargoNet sa pokúsi nakúpiť nové vozne priamo od Tatravagónky bez toho, aby ich do tohto kontraktu zaangažovali. Spoločnosť, ktorej bol tejto e-mail adresovaný bola požiadaná, aby sa stretla s Tatravagónkou a čo najskôr si objasnili, prečo nereaguje žalovaný na ich telefonáty, či má záujem získať Tatravagónka tento kontrakt, či Tatravagónka chce, aby pre nich pracovali na zabezpečení kontraktu, akú stratégiu zamýšľajú použiť v projekte a či sa chcú s nimi stretnúť, aby stanovili spoločnú platformu pre tento projekt. Žalobca uvádzal, že v čase realizácie dodávky vagónov na drevo bola medzi ním a žalovaným iba ústna zmluva a obsah tejto ústnej zmluvy bol následne dohodnutý aj v písomnej forme dňa 1.10.2003, keď bola uzatvorená Zmluva o obchodnom zastúpení pre územie Nórska, Švédska a Fínska. Existencia akejkoľvek ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným z obdobia pred 1.10.2003 nebola pred súdom nijako preukázaná. Žalobca uviedol, že túto ústnu zmluvu zmenili dňa 28.6.2003 dohodou zmluvných strán tak, že províziu vyplatí žalobcovi spoločnosť Mitrans. Súd však konštatuje, že ani takáto dohoda o zmene nebola preukázaná. Súd má za to, že v danom prípade žalobca spolupracoval so spoločnosťou Mitrans, pričom sa nevyjadril, akú zmluvu s touto spoločnosťou uzavretú mal a ani v tomto konaní nebola predložená. Z vyššie uvedeného obsahu e-mailu, ktorý bol adresovaný spoločnosti Trade Contact & Consulting vyplýva, že bol tam spomínaný dodatok k pôvodnej zmluve medzi CargoNet a Mitrans a Tatravagónkou, ktorého podstatou mala byť provízia a zároveň je uvádzané, že stále rokuje s Mitrans ohľadom jeho provízie. Je nutné podotknúť, že tento e-mail, ktorého fotokópia predložená do súdneho spisu nie je datovaná, je podpísaný odosielateľom spoločnosťou „TROY“, ktorá sa objavuje viackrát v e-mailovej komunikácii žalobcu.
25. Žalovaný predložil do súdneho spisu list p. E. N., ktorý bol v konaní aj ako svedok vypočutý, a to zo dňa 16.5.2008 adresovaný Z.. G. Y., ktorá ho oslovila v súvislosti s týmto súdnym sporom. Ide o osobu projektového manažéra spoločnosti CargoNet AS, ktorý aj osobne pracoval na projekte dodávok vagónov od spoločnosti žalovaného. V uvedenom liste uvádza, že spoločnosť CargoNet AS z vlastnej iniciatívny pozvala žalovaného do súťaže týkajúcej sa zmluvy o výrobe a dodávke vagónov typu Sdggmrs v celkovom počte 400 kusov, nakoľko takýto typ vagóna mala spoločnosť CargoNet AS v minulosti prenajatý od r. 2000 od spoločnosti AAE (uvedená spoločnosť sídliaca vo Švajčiarsku sa zaoberá prenájmom nákladných železničných vagónov a spolupracuje s takmer všetkými železničnými spoločnosťami v Európe) a výrobcom týchto vagónov bola práve Tatravagónka a.s.. V tomto liste zároveň p. N. uvádza, že po tom, ako v roku 2005 neuspel žalovaný v súťaži, ktorú vyhlásil CargoNet AS a výhercom sa stala spoločnosť Trinity Rail, s ktorou sa však neboli schopný dohodnúť na zmluve a následne bola záväzná ponuka zrušená, oslovil CargoNet na začiatku marca 2006 spoločnosť Tatravagónka so žiadosťou o novú ponuku, čo bolo dôvodom opätovnej komunikácie so žalovaným. Gjermund N. bol zodpovedný za rokovanie a definitívna zmluva bola uzatvorená a podpísaná
23.5.2006. Ing. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že mala po nástupe na pozíciu riaditeľky predaja u žalovaného v novembri 2005 záujem dohodnúť sa spoločnosťou CargoNet, ktorých kontaktovala niekoľkokrát telefonicky, keďže CargoNet ešte nemal podpísanú zmluvu s iným partnerom, aj keď jej bolo povedané, že žalovaný nemá šancu na uzavretie zmluvy. Potvrdila, že v marci 2006 sa jej z CargoNetu ozvali s pozvaním na rokovanie do Nórska. E. N. sa vyjadril, že nepočul a ani nebol v kontakte s firmou nazývanou Alumag a žiadna ďalšia strana nepomohla k uzatvoreniu zmluvy medzi nimi a Tatravagónkou. Práce okolo zmluvy boli vykonávané zástupcami CargoNet AS a Tatravagónky a.s.. Žiadna tretia strana nebola zahrnutá do prác vedúcich k uzatvoreniu tejto zmluvy a nevykonávala žiadnu prácu, či už pred, počas alebo po podpísaní zmluvy. Obdobne v správe, ktorú p. N. adresoval Ing. Y. dňa 8.7.2011 sa vyjadril, že žalobca sa nikdy nezúčastnil žiadnych rokovaní so spoločnosťou Tatravagónka v súvislosti s nákupom kontajnerových vagónov. Za rokovania pri tejto zmluve bol zodpovedný on spolu s jeho vtedajším šéfom pánom Ivarom K. a nenajali si ani P. J. ani žiadneho iného konzultanta či spoločnosť.
Súd predloženú e-mailovú komunikáciu zo strany žalobcu na rozdiel od žalovaného nespochybňuje a nepovažuje ju za nehodnovernú, a teda má za to, že k takejto komunikácii medzi dotknutými osobami skutočne došlo, avšak musí konštatovať, že podstatný je aj obsah tejto komunikácie, v zmysle ktorého žiadnym spôsobom táto komunikácia nepreukazuje skutočnosť, že žalobca vyvíjal činnosť ako obchodný zástupca žalovaného. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby dochádzalo k aktívnemu kontaktu a stretnutiam medzi ním a spoločnosťou CargoNet AS, ku ktorým by dôjsť malo, pokiaľ by sa mal predmetný obchod uzatvoriť v dôsledku činnosti žalobcu. Z dohody, ktorá je zmluvou o obchodnom zastúpení, zástupcovi vznikne nárok na odmenu len za splnenia podmienok uvedených v § 659a Obchodného zákonníka, a teda v prípade, ak sa obchod uzatvoril v dôsledku činnosti zástupcu alebo sa obchod uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi ako obchodnému zástupcovi by vznikol nárok na vyplatenie provízie za predpokladu, žeby zmluva s CargoNet AS bola uzatvorená v dôsledku činnosti žalobcu alebo ak by získal spoločnosť CargoNet AS na účel uskutočňovania obchodov na kúpu výrobkov žalovaného. E-mailová komunikácia nepreukazuje, aby žalobca poskytol žalovanému akúkoľvek informáciu, ktorá by napomohla uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou CargoNet AS. Viacmenej žalobca poukazoval na obchod, ktorý bol zrealizovaný v roku 2003, kedy spoločnosť žalovaného dodala spoločnosť Mitrans 48 vagónov, pričom tento zrealizovaný obchod mal byť údajne obsahom ústnej dohody o obchodnom zastúpení medzi žalobcom a žalovaným a táto spolupráca mala vyvrcholiť uzavretím písomnej dohody zo dňa 1.10.2003. Súd konštatuje, že uzatvorenie zmluvy medzi žalovaným a Mitrans nenadväzovalo a ani nesúviselo s obchodom, ktorý následne žalovaný realizoval so spoločnosťou CargoNet AS v roku 2006. V roku 2003 išlo o dodávku 48 vagónov pre spoločnosť Mitrans, kde ani žalovaný nespochybňoval, že sa žalobca aktívne zapájal do celého procesu a uznával jeho podiel na danom obchode. O tom svedčí aj samotný obsah e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného, ktorá sa nachádza v súdnom spise a nemožno neuznať, že žalobca nórsky trh poznal, mal mnohé skúsenosti a kontakty a využijúc tieto skúsenosti a kontakty došlo aj k uzatvoreniu dohody, ktorá bola uzatvorená v písomnej forme v októbri 2005. Žalovaný však mohol uzatvárať obchody aj priamo sám bez zastúpenia a ako sám uvádzal, v prípade zrealizovaného druhého obchodu to bol práve žalovaný, ktorý si zabezpečil uzavretie obchodnej zmluvy so spoločnosťou CargoNet AS bez akéhokoľvek vplyvu alebo súčinnosti tretích osôb. E-mailová komunikácia, ktorú predložil žalobca, dá sa povedať, je jednostranne zameraná na komunikáciu medzi žalobcom (Alumag či TROY) a žalovaným a nebola predložená e-mailová komunikácia medzi ním a zástupcami spoločnosti CargoNet AS, ku ktorej by v prípade aktívneho obchodného zastúpenia žalobcu malo dochádzať. Pokiaľ súd porovnal e-mailovú komunikáciu súvisiacu so zrealizovaním predaja vagónov na drevo pre spoločnosť Mitrans a následnú komunikáciu, ktorá podľa žalobcu súvisela s jeho činnosťou, ktorá mala vyvrcholiť obchodom uzavretým v roku 2006 súd konštatuje, že v prvom prípade mal žalobca vedomosť o podmienkach zmluvy, o objeme dodávky, o cene za vagón, či o celkovej cene samotného obchodu, avšak pri druhom obchode možno povedať, že nedisponuje žalobca žiadnymi takýmito informáciami a jeho komunikácia je zameraná len na poskytnutie informácie o tom, že bude CargoNet AS nakupovať kapsové a kontajnerové vozne a približne aký počet to bude. Zasielanie takýchto e-mailov s týmto obsahom nepostačuje pre záver, že obchod, ktorý bol uzavretý v roku 2006 bol uzatvorený v dôsledku činnosti žalobcu. Naviac v predložených odpisoch e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného je množstvo takých, na ktoré nie je zo strany žalovaného žiadna odpoveď a nachádza sa tu aj komunikácia, ktorá sa týka dodávok kamennej dlažby pre park v Nórsku (viď č.l. 83 - 84 spisu). Obsah týchto e-mailov v skutočnosti nepotvrdzuje ani nepreukazuje
nijakú konkrétnu činnosť žalobcu. V mnohých e-mailoch žalobca pripomína žalovanému, že má právo na províziu, že vystupuje ako ich obchodný zástupca (ide o komunikáciu medzi žalobcom resp. Alumag alebo Troy a zamestnancami žalovaného), avšak možno povedať, že ani jeden e-mail nepreukazuje žiadnu konkrétnu činnosť žalobcu smerujúcu k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a CargoNet AS. V súdnom spise sa nachádzajú e-maily, kde je spomínané stretnutie s G. D., ako aj e-maily o tom, že CargoNet chce nakúpiť vagóny a vyhlási súťaž, avšak táto informácia ohľadom nákupu vagónov už bola žalovanému známa, keďže ide o špecifický obchodný trh. Žalobcom nebol predložený žiaden listinný dôkaz, či už zápis z konkrétneho rokovania, stretnutia so spoločnosťou CargoNet AS okrem e- mailu, kde spomínal, že vedúci nákupu E. N. ho kontaktoval v súvislosti s doručením ponuky na nákup kontajnerových vozňov. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný E. N. pri svojej výpovedi keď uviedol, že ho Erik J., ktorého vždy spájal so spoločnosťou TROY a nepočul o Alumag, oslovil, či by mohol nejakým spôsobom prispieť v súvislosti s nákupom vozňov pre CargoNet, na čo mu mal povedať, že si nemyslí, že by bola taká potreba, pričom neskôr Magelssena e-mailom oslovil a požiadal ho o ponuku, ktorú žiadosť však zaslal aj priamo Tatravagónke. Či dostal aj odpoveď od Magelssena si svedok nepamätal. Právna zástupkyňa žalobcu poukazovala na to, že pri zmluve o sprostredkovaní vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, pričom žalobca je presvedčený, že medzi jeho činnosťou, ktorá spočívala v sprostredkovaní informácií o možnom uzatvorení obchodného kontraktu na dodávku vagónov v období od roku 2004 a v priebehu roku 2005 žalovanému (až do oznámenia e-mailovou správou od F. F., aby nevstupoval do jednaní medzi CargoNet AS a žalovaným), organizovaní rokovaní a osobných stretnutí a dosiahnutým výsledkom, ktorým bolo uzavretie zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou CargoNet AS existuje príčinná súvislosť, pričom pre žalobcu ako sprostredkovateľa nikde nie je zakotvená povinnosť jeho priamej účasti pri podpísaní kontraktu, teda aby aktívne pôsobil pri vlastnom uzavretí sprostredkovávanej zmluvy. Preto nie je na mieste, pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca sa nezúčastnil pri podpise kontraktu, keďže táto povinnosť mu zo zmluvy nevyplývala a ani sa na takúto povinnosť nezaviazal. Žalovaný vyčítal žalobcovi, že nepoznal okolnosti a podmienky uzavretia zmluvy, avšak žalobca uvádzal, že jasne a určito špecifikoval kúpnu cenu jedného vagóna vo výške 94.000,- eur a táto je v podstate totožná s cenou na jednotlivých faktúrach žalovaného, ktoré boli predložené do súdneho spisu. Žalobca uviedol, že to bol práve on, ktorý poskytol informáciu o záujme spoločnosti CargoNet AS kúpiť viac ako 120 kusov vozňov, a to v e-maile z 29.3.2004 a následne 21.6.2004 žiadal od zamestnancov žalovaného poskytnutie cien na 100 kusov kapsových a 100 kusov kontajnerových vozňov. Dňa 2.6.2005 tiež informoval žalovaného o záujme spoločnosti CargoNet AS nakúpiť vozne v celkovom množstve 350 kusov a následne, že vedenie CargoNet AS schválilo projekt nákupu 374 kusov kontajnerových/kapsových vozňov. Tvrdenia žalobcu tak majú byť podložené listinnými dôkazmi.
26. Súdu z dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol spoločnosti CargoNet známy už pred uzatvorením Dohody, keďže počet výrobcov nákladných železničných vagónov na európskom trhu nie je vysoký. Spoločnosť CargoNet, tak ako to potvrdil aj Gjermund N., mala už pred uzatvorením Dohody od leasingovej spoločnosti AAE v nájme vagóny typu Sdggmrs vyrobené žalovaným. Kontakt žalovaného so spoločnosťou CargoNet možno povedať, že sa odvíjal z úzkeho prepojenia spoločností v nákladnej železničnej doprave, keďže ide o osobité odvetvie, v ktorom, ako sa vyjadrili svedkyňa Y. a N. „každý každého pozná“. Tatravagónka sa zúčastnila výberového konania na dodávku vagónov pre spoločnosť CargoNet, ktorá bez pričinenia žalobcu, prizvala žalovaného do výberového konania na dodávku vagónov typu Sdggmrs. V tomto výberovom konaní však uspela spoločnosť Trinity, čo uviedol vo svojom liste zo dňa 16.5.2008 aj Gjermund N.. Spoločnosť Trinity však následne v ďalšom rokovaní s CargoNetom neuspela, keď sprísnila svoje podmienky a svoju ponuku napokon odvolala. Uvedené nemožno považovať za zásluhu žalobcu. Podľa názoru súdu dôvodom, prečo CargoNet SA po tom, čo nepodpísal zmluvu s Trinity oslovila žalovaného bola skutočnosť, že v minulosti mala v nájme vagóny vyrobené žalovaným prostredníctvom spoločnosti AAE, čo nakoniec potvrdil aj Gjermund N., ako aj aktivita Z.. Skokanovej ako novej obchodnej riaditeľky žalovaného. Osoby, ktoré sa priamo podieľali na uzatváraní tohto obchodu nepotvrdili akúkoľvek účasť p. Magelssena na vzájomných rokovaniach medzi žalovaným a spoločnosťou CargoNet AS, či akékoľvek spolupôsobenie pri uzatvorení tohto obchodu. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že v kúpnej cene, ktorú za dodávku kontajnerových a kapsových vagónov žalovaný od spoločnosti CargoNet AS ako kupujúceho obdŕžal je zahrnutá aj provízia vo výške 5 %, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi na základe dohody uzavretej dňa 1.10.2003, čo má jednoznačne vyplývať z dohody, súd konštatuje, že toto tvrdenie sa v rámci vykonaného dokazovania nepotvrdilo a nebolo nijak preukázané, že kúpna cena obsahuje aj 5 %-nú províziu pre žalobcu. Možno povedať, že pokiaľ by mala výška provízie určená %-om z ceny produktu byť zahrnutá
v cene, za ktorú sa tovar predáva tretiemu subjektu, tak samotná provízia by bola vyplácaná už aj z 5 %- nej provízie, ktorá mala byť zahrnutá v kúpnej cene. V tomto smere článok 3 dohody s názvom „Odmena a platba“ možno považovať sčasti za nejasný. Žalobca uviedol, že sa aktívnych rokovaní nezúčastňoval, nevedel uviesť presný počet dodaných vagónov, či ich cenu. Nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal jeho akékoľvek spolupôsobenie na obchode, práve naopak. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj p. G. X., listom z 21.6.2011, podľa ktorého sa žalobca nezúčastňoval ani nijako neprispieval v procese uzatvorenia zmluvy o dodávke vagónov medzi CargoNet a žalovaným, taktiež p. G. Drageset nebol zodpovedným za vedenie tohto projektu a nezúčastňoval sa žiadnych rokovaní. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevysvetlil, v dôsledku ktorej jeho činnosti mal byť uzatvorený obchod medzi žalovaným a CargoNet alebo v dôsledku ktorej by žalobca získal spoločnosť CargoNet na účel uskutočňovania obchodov na kúpu výrobkov žalovaného ani nepreukázal uskutočňovanie žiadnej takej činnosti. Žalobca ako obchodný zástupca žalovaného by mal nárok na províziu za predpokladu tak ako uvádza § 659a a nasl. Obchodného zákonníka, a teda za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu a uzatvorené v dôsledku jeho činnosti alebo uzatvorené s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočnenia týchto obchodov. V dohode medzi žalobcom a žalovaným nebola dohodnutá povinnosť žalobcu iba obstarať príležitosť pre žalovaného, aby mohol uzavrieť obchod s treťou osobou, ale podľa dohody z 1.10.2003 žalobcovi vznikol nárok na províziu v tom prípade, ak žalovaný obchod s treťou osobou uzavrel na základe činnosti vykonanej žalobcom alebo v prípade, ak žalovaný obchod uzavrel s treťou osobou, ktorú na účel uskutočnenia obchodov získal žalobca.
27. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca svojou činnosťou nezabezpečil uzatvorenie obchodu medzi žalovaným a nórskou spoločnosťou CargoNet z roku 2006, a preto mu nevznikol nárok na províziu. Možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že pre zabezpečenie obchodov nie je postačujúce len označenie, resp. predstavenie potenciálnych zmluvných partnerov, ale aktívny zástupca musí nadviazaním styku vyvolať u potenciálnych partnerov záujem o uzavretie obchodov a oznámiť túto možnosť svojmu klientovi alebo zhromažďovať návrhy zmlúv od získaných záujemcov, pripadne sa inak aktívne podieľať na obchode. Dôkazy vykonané v tomto spore nepreukazujú, aby žalobca vykonal takú činnosť, v dôsledku ktorej by došlo k uzavretiu obchodu medzi žalovaným a spoločnosť CargoNet AS v máji 2006. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. V konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.