Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-117-2016.pdf
PDF · 117.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: Y. L., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Q. XXXX/X, B., práv. zast.: JUDr. J. Š., D., X. XXXX, B., proti žalovanej: I. K. Ž. Y. D..T.., S.: XX XXX XXX, T. T. H. X, Q., Y..N..P. D.-XX, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom poistného plnenia dojednaného v poistnej zmluve pre poistnú udalosť dožitia. Poistné bolo dojednané so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX a koncom poistenia XX.XX.XXXX. Výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola dohodnutá sumou X.XXX,XX Eur. Napriek uplynutiu poistnej doby žalovaná odmietla vyplatiť žalobcovi poistnú sumu.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu XX.XX.XXXX tvrdila, že poistná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistná zmluva platne nevznikne, ak chýba niektorá jej podstatná náležitosť. Poistná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto žaloba nemá právny základ. Rozpor so zákonom predstavuje absencia podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je poistné. V čase uzavretia zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s ust. § 9 ods. 3 a ust. § 11 ods. 3 zák. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musela vychádzať, zaručovalo dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V protokole z r. 2007 Národná banka Slovenska konštatovala, a vyplýva to aj zo znaleckého posudku č. 4/2008 a stanoviska zodpovedného aktuára, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Žalovaná ďalej uviedla, že Národná banka kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z č. 1995 schválil a ku čomu žalovanú právne zaviazal a to výšku poistného a spôsob, ako sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991-2002 nielen parametrom významným pre orgán dohľadu v r. 2007-2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy teda nemôže obstáť, pretože absolútne neplatne právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu, alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, teda nesprávnosť a nezákonnosť poistného schváleného v r. 1995 Ministerstvom financií konštatovali aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, čo vyplýva z notárskej zápisnice V. zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže absolútne neplatný právny úkon nie je možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou, ani ratihabíciou, poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom, teda neplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok neplatnosť celej zmluvy. Žalobu preto žiadal zamietnuť.
3. Žalobca v písomnom stanovisku, ktoré doručil súdu XX.XX.XXXX uviedol, že v prípade, že súd dospeje k záveru, že poistná zmluva je neplatná, žiada o zaplatenie sumy X.XXX,XX Eur titulom bezdôvodného obohatenia, teda vrátenie žalobcom zaplateného poistného žalovanej. Žalobca uviedol, že prvé poistné vo výške XXX,-Sk zaplatil žalobca pri podpise zmluvy dňa XX.XX.XXXX, ďalších 95 mesačných splátok po XXX,-Sk zaplatil zo svojho účtu, o čom predložil potvrdenie T. T., ďalších 24 splátok od januára XXXX do decembra XXXX vo výške X,XX Eur mesačne zaplatil zo svojho účtu na účet žalovanej. Celkovo tak zaplatil na poistnom sumu X.XXX,XX Eur. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu poistnú sumu X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, prípadne alternatívnym petitom sa domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX Eur titulom bezdôvodného obohatenia s 5% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré pojednávanie boli strany sporu riadne a včas predvolané. Žalovaná, ktorá predvolanie prevzala XX.XX.XXXX svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu elektronicky XX.XX.XXXX a žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. Súd za splnenia podmienok uvedených v ust. § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej.
5. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pridržiaval sa svojich písomných vyjadrení, ktoré boli súdu doručené.
6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to prečítaním návrhu poistnej zmluvy č. D. zo dňa XX.XX.XXXX, poistky - číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, žiadosti žalobcu o určenie dátumu vyplatenia poistnej zmluvy pri dožití adresovanú žalovanej, oznámenia o prerušení vyšetrovania na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, výzvou žalobcu na úhradu z XX.XX.XXXX vrátane doručenky, protokolom z dohľadu vykonaného v Y. Č.-T. Y. I. K., D..T.., N.-XXXXX/XXXX, oznámením o skončení dohľadu z XX.XX.XXXX, žiadosti o predĺženie termínu zo dňa XX.XX.XXXX, znaleckého posudku č. X/XXX, notárskej zápisnice V. V. V., žiadosti o poskytnutie súčinnosti a poskytnutie informácii, odpovede zo XX.XX.XXXX, ďalších listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú.
7. Z listiny predloženej žalobcom vyplýva, že na návrh žalobcu žalovaná podpísala dňa XX.XX.XXXX návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX typu C.-Q.. Predmetom tohto návrhu bolo životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia. Začiatok poistenia bol stanovený na deň XX.XX.XXXX a koniec poistenia na deň XX.XX.XXXX. Poistné bolo dohodnuté na poistnú dobu 15 rokov so skrátenou dobou platenia poistného na 10 rokov. Poistné bolo stanovené ako mesačné poistné vo výške XXX,-Sk. Pre prípad dožitia mala byť žalobcovi vyplatená suma XX.XXX,-Sk a pre prípad smrti suma XX.XXX,-Sk. Na poistenie sa vzťahoval Občiansky zákonník, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, pre úrazové poistenie a osobitné poistné podmienky pre daný druh poistenia. Žalovaná uzatvorila poistnú zmluvu pod obchodným menom Y. Č.-T. Y., D..T.., so sídlom L. Q.. Žalobca pri podpise zmluvy prehlásil, že bol oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými poistnými podmienkami žalovanej pre daný druh poistenia.
8. Návrh poistnej zmluvy predložený žalobcom bol akceptovaný poisťovňou a o uzavretí poistnej zmluvy svedčí aj poistka zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa vystavenej poistky žalovaná poučila žalobcu o rozsahu nároku z poistenia, teda ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. Ak poistený zomrie počas trvania poistenia, poisťovňa vyplatí dohodnutú poistnú sumu a naviac alikvotnú časť kapitalizovanej rezervy oprávnenej osobe, resp. pozostalým a poistenie zaniká. Zaručený nárast rezervy pre toto poistenie je 6% ročne. Okrem toho má poistník právo na oslobodenie od platenia v rozsahu L. Y. D..T.. Q. a podiel na zisku a na prebytku rozsahu L. Y. D..T.. Q..
9. Podľa článku 13 Všeobecných poistných podmienok pre životné postenie (ďalej VPP pre životné poistenie) poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť smrť poisteného, alebo dožitie poisteného dojednaného v poistnej zmluve, alebo plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas trvania poistenia. Z poistenia v zmysle tohto článku je poisťovňa povinná pri vzniku poistnej udalosti poskytnúť jednorázové plnenie, alebo dôchodok, podľa toho, čo bolo v poistnej zmluve dojednané.
10. Podľa článku 13 ods. 3 VPP pre životné poistenie ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie je povinný poisťovník písomne oznámiť, že k poistenej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predloží doklady potrebné pre výplatu plnenia.
11. Podľa článku 15 VPP pre životné poistenie, z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poisťovník dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.
12. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca požiadal žalovanú o určenie dátumu vyplatenia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX pri dožití.
13. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná oznámila žalobcovi, že pri likvidácii poistnej udalosti z poistnej zmluvy začala poisťovňa v zmysle § 797 ods. 2, 3 a § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka fázu vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovne plniť. Výsledkom fázy je ustálenie výšky poistného plnenia. Uviedla, že v rámci administratívno-vyšetrovacieho postupu na základe analýzy dobových zákonov vznikla právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva je vôbec platná. Táto skutočnosť môže ovplyvniť rozsah povinností poistiteľa plniť, o tejto skutočnosti môže rozhodnúť iba súd. Žalovaná oznámila žalobcovi, že v tejto otázke sa žalovaná obráti na súd; do tej doby prerušuje vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu poistiteľa plniť, t.j. až do doby rozhodnutia súdu o platnosti/neplatnosti poistnej zmluvy. Ak súd rozhodne, že poistná zmluva bola uzavretá platne, potom poisťovňa pristúpi k výplate poistného plnenia v súlade s poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami. Ak poistná zmluva platne uzavretá nebola, potom bude žalovaná postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
14. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opakovane vyzval žalovanú na vyplatenie poistného plnenia v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. Podľa pripojenej doručenky výzva bola žalovanej doručená XX.XX.XXXX.
15. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do XX.XX.XXXX, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická, alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
16. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od XX.XX.XXXX poistná zmluva obsahuje najmä: a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
17. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
18. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
19. Podľa § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
20. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
21. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
22. Predmetom sporu je nárok žalobcu na poistné plnenie, teda nárok, ktorý mu vznikol poistnou udalosťou dožitím v deň dojednaný v poistnej zmluve, t.j. ku dňu ukončenia poistenia.
23. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporu o tom, že žalobca ako poistník a žalovaná ako poisťovateľ dňa XX.XX.XXXX uzavreli poistnú zmluvu typu C.-Q.. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo poistenie žalobcu pre prípad poistnej udalosti smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň XX.XX.XXXX a koniec poistenia na deň XX.XX.XXXX s poistnou dobou XX rokov a skrátenou dobou platenia poistného XX rokov. Dohodnutá bola výška poistného sumou XXX,-Sk, ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných zmluvou pre prípad smrti XX.XXX,-Sk, pre prípad dožitia XX.XXX,-Sk.
24. Pokiaľ sa jedná o nárok uplatnený žalobcom, súd musel predovšetkým skúmať, či došlo medzi stranami sporu k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy s ohľadom na dohodnutú výšku poistného, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy. Podľa tvrdenia žalovanej dojednané poistné bolo v rozpore s § 31a zák. č. 95/2002 Z.z., čo malo podľa § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobiť absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy.
25. V tejto súvislosti súd uvádza, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX Občiansky zákonník v § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy a teda ani výšku poistného; len v odseku 1 uviedol základné pojmové znaky poistnej zmluvy, medzi ktoré patrila aj povinnosť poistenej osoby platiť poistné.
26. Tzv. zákonné minimum, ktoré musela obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela Občianskeho zákonníka č. 526/2002 Z. z. s účinnosťou od XX.XX.XXXX, ktorá v § 788 ods. 2 uvádza výšku poistného, ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy.
27. Vychádzajúc z obsahu predloženej poistnej zmluvy je zrejmé, že poistná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy takýto údaj zákon ani nevyžadoval.
28. Poistná zmluva predstavuje typický dvojstranný právny úkon, ktorý zakladá záväzkový vzťah upravený predpismi súkromného práva, teda Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ a poistník (poistený). Na rozdiel od súkromnoprávnych predpisov, predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, ktorý vymedzoval právne rámce podnikania v oblasti poisťovníctva.
29. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne, alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len „dozorný orgán“). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní, najneskôr do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme, potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku.
30. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb., povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti, alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácii dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené, alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.
31. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 24/1991 Zb., účelom tohto zákona je upraviť právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve a dozor nad poisťovníctvom.
32. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 24/1991 Zb., prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je a) návrh stanov poisťovne, zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina, b) návrh poistných podmienok (§ 12), c) potvrdenie o splatení výšky základného imania poisťovne (§ 9 ods. 11), d) doklad o vzdelaní osôb uvedených v odseku 1 písm. d) a doklad o bezúhonnosti týchto osôb nie starší ako tri mesiace, e) návrh obchodno-finančného plánu poisťovne, ktorý musí obsahovať 1. metódy výpočtu poistného pri životných poisteniach, údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, a veľkosť úrokovej sadzby, 2. metódy výpočtu rezerv poisťovne, 3. rozsah zriaďovacích nákladov poisťovne, 4. predpokladaný priebeh poisťovacej činnosti na prvé tri roky činnosti poisťovne vrátane výšky predpokladaných príjmov a výdavkov, vývoja rezerv, platobnej schopnosti a celkovej finančnej situácie, 5. rozsah a formy zaistenia činnosti poisťovne, ak jej činnosť má byť zaistená.
33. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb., ak je žiadateľom o udelenie povolenia na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve zahraničná poisťovňa, žiadosť o udelenie povolenia obsahuje najmä a) názov a sídlo pobočky zahraničnej poisťovne, b) poistné odvetvie a druhy poistenia, pre ktoré žiada povolenie, c) návrh poistných podmienok, d) potvrdenie banky 14) o zložení a vinkulovaní finančných prostriedkov ustanovených podľa § 9 ods. 9 na účte zriadenom na tento účel, e) meno, priezvisko a bydlisko vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne, doklad o jeho bezúhonnosti nie starší ako tri mesiace a doklad o vzdelaní.
34. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 24/1991 Zb., dozoru podliehajú právnické osoby a fyzické osoby podnikajúce v poisťovníctve, právnické osoby a fyzické osoby vykonávajúce sprostredkovateľskú činnosť súvisiacu s poisťovacou činnosťou, Slovenská kancelária poisťovateľov a právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú tieto činnosti bez povolenia dozorného orgánu.
35. Podľa názoru súdu aj v prípade, ak by bolo preukázané, že orgán štátu, v tomto prípade Ministerstvo financií SR, rozhodujúci o žiadosti žalovanej o udelenie poverenia na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovanej (týkajúce sa sadzieb poistného vrátene ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia) na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to, že žalovaná v čase uzavretia poistnej zmluvy mala štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva. Udelenia tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaná spĺňala dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaná bude schopná v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov (§ 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb.). Dôsledky toho, že predpoklady pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené, nemôže ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu nemala žiadny vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. Y.. Ú.T. XX/ XX O. XX.XX.XXXX), ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať, alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
36. Poistná zmluva bola uzavretá medzi stranami sporu v roku XXXX, povinnosť podľa § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. v znení účinnom od XX.XX.XXXX, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade, čo uvádzala žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, sa vyžadovala pri výpočte poistného až od XX.XX.XXXX, Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, pokiaľ medzi nimi nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo. Účastníci zmluvy sú potom viazaní prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodne uzavretej poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 Občianskeho zákonníka). Žalobca, ako fyzická osoba - nepodnikateľ a poistený, nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovanú - poisťovňu, vyplývajú z jej podnikateľskej činnosti z prípadných nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s poistno -matematickými metódami na výpočet poistného, keďže spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne, nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného počítala nesprávne, v rozpore s poistno - matematickými metódami, je z vyššie uvedených dôvodov irelevantná. Niet sporu o tom, že to nebol žalobca, ktorý ponúkal poistný produkt typu C.-Q., ale žalovaná a poistná zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, v ktorej všetky údaje výpočtu poistného vypočítal poisťovateľ, teda žalovaná. Z týchto dôvodov súd konštatoval, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX je platná a zaväzuje jej účastníkov na plnenie v nej dohodnuté.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uvádza, že žalovanou tvrdená skutočnosť, že výška poistného, ktorá je uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovanej z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči žalovanej domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá, alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy, zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu C.-Q. uzatváraných v danom období. Súd vychádzal z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.
38. Medzi stranami nebolo sporu o tom, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou predčasne, teda pred koncom poistnej doby, nedošlo a dňa XX.XX.XXXX nastala poistná udalosť dožitia, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku žalobcu na poistné plnenie, ako vyplýva z § 816 a 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanej v súvislosti s touto poistnou zmluvou teda vznikla povinnosť uspokojiť nárok žalobcu ako poisteného a zároveň osoby oprávnenej v zmysle poistnej zmluvy. Súd preto zaviazal žalovanú na vyplatenie poistnej sumy vo výške X.XXX,XX Eur, ktorá suma zodpovedá sume XX.XXX,-Sk, ktorá bola dohodnutá v poistnej zmluve pre prípad dožitia.
39. Súd poukazuje i na rozhodnutie V. P. T. Č.. N. XXXX/XXXX-X, ktoré uložilo žalovanej povinnosť upustiť od klamlivého konania, keď spotrebiteľom písomne oznamuje, že nemajú nárok na poistné plnenia z poistných zmlúv, pokiaľ súd nerozhodne o ich platnosti, resp. že je dôvodná pochybnosť o platnosti poistných zmlúv. I napriek tomu žalovaná vo svojich vyjadreniach takúto obranu používa.
40. Naviac súd dáva do pozornosti, že v obdobných veciach už boli vydané rozhodnutia, ktoré preskúmali poistné zmluvy rovnakého typu a vysporiadali sa s tvrdenou obranou žalovanej a dospeli k záveru, že poistná zmluva je platná napr. rozhodnutie Krajského súdu v Q. sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Q. S. sp. zn. XXC/XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Q. sp. zn. XCo/XX/XXXX, voči ktorému podané dovolanie bolo Najvyšším súdom SR odmietnuté sp. zn. XCdo/ XX/XXXX O. E. XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu Q. S. sp. zn. XXC/XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Q. sp. zn. XCo/XX/XXXX, dovolanie odmietnuté rozhodnutím NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX, sťažnosť odmietnutá rozhodnutím Ú. T.E. T. S.. Ú. XXX/XXXX O. XX.XX.XXXX, kde súdy zhodne konštatovali, že poistný vzťah trvá. Okresný súd Q.Š. S. v rozsudku sp. zn. XXC XXX/XXXX, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Q. sp. zn. XCo XXX/XXXX, potvrdený rozhodnutím V. T. T. sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zaviazal žalovanú uhradiť poistné plnenie. V týchto rozhodnutiach súdy zaviazali žalovanú uhradiť poistné plnenie s odôvodnením, že neboli preukázané skutočnosti spôsobujúce zánik poistnej zmluvy a ani jej neplatnosť a že ani prípadné pochybenie dozorného orgánu nad poisťovníctvom nemá pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorej súčasťou boli kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby C.-Q., majúca za následok prípadný nesprávny postup tohto orgánu, nie je pre posúdenie nároku žalobcu významná.
41. Žalobca sa pre prípad, že by súd uzavrel, že poistná zmluva je neplatný právny úkon, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže súd vyhodnotil poistnú zmluvu ako platnú, priznal žalobcovi plnenie z titulu poistnej zmluvy, teda uložil žalovanej vyplatiť žalobcovi mu poistnú sumu vo výške X.XXX,XX Eur.
42. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.
43. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
46. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, keď je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri určovaní splatnosti poistného plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi poistné plnenie v lehote do 15 dní po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie je potom potrebné vykonávať bez zbytočného odkladu. K tomu, aby poisťovateľ mohol začať s vyšetrením potrebným na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť poistenému, musí predchádzať oznámenie poisteného o tom, že poistná udalosť nastala. K uvedenej povinnosti totiž poisteného zaväzuje uzavretá zmluva v znení článku 13 bod 13 Všeobecných poistných podmienok podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie povinný poistený písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo na požiadanie poisťovne, predloží doklady potrebné na výplatu plnenia. V danom prípade nebolo medzi stranami sporu o tom, že žalobca v súlade s článkom 13 bod 13 Všeobecných poistných podmienok listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanej, že došlo k poistnej udalosti a vyzval ju na plnenie. Doklad o tom, kedy bol tento list poisťovni doručený, žalobca však nepredložil. Žalovaná však listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámila, že prerušuje vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť z dôvodu ustálenia výšky poistného plnenia, teda najneskôr dňom XX.XX.XXXX žalovaná mala vedomosť o doručení výzvy. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od XX.XX.XXXX, keďže žalobca nepreukázal, že výzvu doručil žalovanej skôr, začala žalovanej plynúť 15-dňová lehota v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá skončila dňom 11.07.2016. Počnúc odo dňa XX.XX.XXXX súd priznal preto žalobcovi úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania zodpovedá § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od XX.XX.XXXX, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
47. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Žalobcovi, vychádzajúc z pomeru jeho úspechu, keďže žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti uplatneného úroku z omeškania, súd priznal plnú náhradu trov konania.
49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).