Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/355/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : DPS financial consulting s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, zastúpeného Advoconsulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742 proti žalovanej W. G., bytom Q., E. 823/45, o zaplatenie 582,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 8. júna 2016, č.k. 1C/85/2015-93, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 582,66 € za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia zastavil, návrh zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 582,66 € spolu s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 95,65 € a spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 582,66 € od 28.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že svoju aktívnu legitimáciu odôvodňuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/ CE zo dňa 27.9.2013, ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené postupcom listom zo dňa 11.10.2013. Jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o bežnom účte v znení jej dodatkov, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania v prospech žalovanej. Touto zmluvou sa žalovaná zaviazala dodržiavať aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002 a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a Mikro podnikateľom účinné od 1.7.2007. Žalovaná prekročením rámca povoleného prečerpania porušila Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, čím vznikla Slovenskej sporiteľni voči nej pohľadávka z nepovoleného prečerpania. Nakoľko žalovaná pohľadávku z nepovoleného prečerpania neuhradila, Slovenská sporiteľňa jej povolené prečerpanie zastavila. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľňou žalobcovi postúpená pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte žalovanej, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny 582,66 € spolu s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 95,65 €. Žalobca ako nový vlastník pohľadávky výzvou zo dňa 21.11.2013 vyzval žalovanú na jej zaplatenie. žalovaná ani po jeho výzve pohľadávku neuhradila. Písomným podaním zo dňa 21.7.2015, doručeným súdu dňa 27.7.2015 vzal žalobca návrh na začatie konania v časti úrokov z

omeškania vo výške 5% ročne z istiny, za obdobie od 1.1.2015 do zaplatenia späť a v tejto časti navrhol súdu konanie zastaviť. Žalovaná sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

3. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, ktorá nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 20.5.2002 Zmluvu o účte, na podklade ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanú zriadiť účet a žalovaná sa zaviazala mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Dňa 14.3.2006 uzavreli k zmluve dodatok, na základe ktorého poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver formou povoleného prečerpania na účte. Na základe oznámenia zo dňa 14.3.2006 poskytol žalovanej povolené prečerpanie do výšky 21.000,- Sk (697,07 €). Zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 22.11.2004 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi kontokorentný úver s úverovým rámcom vo výške 10.000,- Sk (331,94 €) s konečnou splatnosťou k 21.11.2005, s úrokom vo výške 11,35% p.a. Právny predchodca žalobcu pohľadávku proti žalovanej postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013 na žalobcu. Postúpenie oznámil žalovanej listom zo dňa 11.10.2013. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej vyplýva prehľad výberov a vkladov na účet žalovanej ku dňu 6.8.2011 bol evidovaný konečný zostatok vo výške -591,66 €. Z odstúpenia od zmluvy o dňa 23.7.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu dňa 23.7.2011 odstúpil od zmluvy, ktorej bol žalovaný poskytnutý účet a povolené prečerpanie. Výšku pohľadávky ku dňu vyhotovenia oznámenia o odstúpení vyčíslil na 590,75 € a vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky.

4. Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení dospel k záveru, že konanie je potrebné sčasti zastaviť a vo zvyšku je potrebné návrh zamietnuť. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 582,66 € za obdobie od 1.1.2015 do zaplatenia. V tejto časti vzal žalobca návrh na začatie konania späť. Keďže došlo k späťvzatiu návrhu pred prvým pojednávaním vo veci, prípadný nesúhlas žalovanej so späťvzatím návrhu v tejto časti by bol právne neúčinný. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že žalovaný nárok považuje v celom rozsahu za premlčaný, pričom v konaní ide o práva zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd na premlčanie prihliadal ex offo. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobcu od zmluvy so žalovanou písomným podaním zo dňa 23.7.2011 odstúpil s účinnosťou od doručenia oznámenia. Z podania žalobcu vyplýva, že odstúpenie jej bolo doručené dňa 26.7.2011. K účinnosti odstúpenia od zmluvy teda došlo 26.7.2011. V právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou začala premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia (prijatého plnenia na základe zmluvy o úvere, od ktorej právny predchodca žalobcu odstúpil) plynúť 26.7.2011. Vtedy sa totiž dozvedel, že odstúpenie od zmluvy je účinné a že žalovaná má povinnosť vydať prijaté plnenie. Plynúť začala subjektívna aj objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba uplynula 26.7.2013. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 12.6.2014. V čase podania návrhu na začatie konania teda bol žalovaný nárok už premlčaný. Vzhľadom k tomu, že ide o nárok vyplývajúci z právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom (žalovaná nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, preto má v právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa), súd na uplynutie premlčacej doby prihliadol ex offo (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) a v zmysle § 100 ods. 1 premlčané právo žalobcovi nepriznal.

5. Žalobca vzal sčasti návrh na začatie konania späť bez zavinenia žalovanej. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Preto mala žalovaná v celom predmete konania procesný úspech. V súlade s §142 ods. 1 O.s.p. jej patrí náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej vznik žiadnych trov nevyplýva, súd jej náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Zastáva názor, že vzhľadom na obchodnoprávnu povahu právneho vzťahu zmluvy o účte, ktorá je absolútnym obchodom, majú byť na posudzovanie predmetného vzťahu aplikované ustanovenia Obchodného zákonníka. Svoj názor opiera o skutočnosť, že ust. § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mohli použiť normy Obchodného práva, bol do textu implementované zák.č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie nie je ustanovením procesnej povahy, ale hmotnoprávnym ustanovením, ktorého účelom je určenie právneho rámca pre úpravu právnych vzťahov, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/ § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 12.06.2014, ak nie je ustanovené inak. Ust. § 52 ods.

2 implentované novelou je reakciou na mätúcu rozhodovaciu prax súdov SR, ku ktorej dochádza ku stretu dvoch rôznych línií rozhodovania, kde podľa jednej má mať v obdobných prípadoch prednosť úprava v zmysle občianskoprávneho zákonníka a podľa druhej línie v prípade tzv. absolútneho obchodu akým je zmluva o účte nepochybne je, je potrebné aplikovať úpravu podľa zákonníka obchodného. Na tomto mieste považoval za potrebné uviesť, že ustanovenia o premlčaní, či už podľa alebo Obchodného zákonníka, nie je možné považovať za výhodnejšie len pre jednu stranu, keďže pôsobia na obe strany zmluvného vzťahu. Pozitívna právna úprava určujúca prednosť ustanovení Občianskeho práva v spotrebiteľských veciach je pred úpravou obchodnoprávnou bola do platného práva zavedená až novelou, teda s účinnosťou od 01.04.2015, je nesprávne pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval na výlučne obchodnoprávny vzťah aj keď spotrebiteľského charakteru úpravu podľa OZ. Na základe uvedeného má zato, že na predmetný prípad mal a má súd aplikovať normy Obchodného práva na posúdenie odstúpenia a na posúdenie premlčania nároku žalobcu. Zároveň poukázal na mimoriadne negatívny vplyv nesprávnej aplikácie ustanovenia cit. § 5b. Takýto postup je v rozpore so zásadou upravenou v § 1 O.s.p. a takýto postup súdu tiež popiera základné zásady civilného procesu, výchovnú funkciu súdu, na základe ktorej má viesť účastníkov a teda dlžníka k čestnému plneniu povinností. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu v plnom rozsahu. 7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 582,66 € za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia zastavil, napadnutý odvolaním nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 11. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní, aj v priebehu konania, zotrváva na stanovisku, že daný právny vzťah medzi účastníkmi mal byť posudzovaný ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to najmä otázka premlčania. 12. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného práva žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že v danej veci, kedy sa žalobca domáha zaplatenia dlhu žalovaného z úverového vzťahu vzniknutého zmluvou o účte a o kontokorentnom úvere, sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľa pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovanou ako fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci podnikania, povolania, či svojho zamestnania. Hoci v čase uzatvorenia zmluvy boli podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami len na kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. Časti Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva uzatvorená podľa § 55 Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ustanovenia § 23a v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorých ustanovení bol žalovaný spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorý nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; právny predchodca žalobcu bol predávajúcim - podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby a zmluva o účte, ktorú uzatvorili bola tzv. typovou /spotrebiteľskou/ zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva /keďže úverový záväzkový vzťah je tzv. absolútnym obchodom/ potrebné aplikovať ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom

zákonníku. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. 13. Ďalej odvolací súd uvádza, že práve na uvedený charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi / spotrebiteľský vzťah/ treba brať prednostne zreteľ pri posudzovaní otázky premlčania práv z tohto záväzkového vzťahu a žalovaným ako spotrebiteľom treba poskytnúť zvýšenú právnu ochranu a to aj tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšie. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom medzi dvomi podnikateľmi ale vzťahom medzi podnikateľom a nepodnikateľom, spotrebiteľom, pričom takéto spotrebiteľské vzťahy sú primárne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V tomto zmysle potom platí, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. /1. 1. 2004/ došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 "spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje také zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Je preto nevyhnutné a správne na otázku premlčania práv zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 14. Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré vo veci správne aplikoval súd prvej inštancie, je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že právo žalobcu uplatnené návrhom na začatie konania v predmetnej právnej veci je premlčané. 15. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého súd prvej inštancie ex offo sám bez námietky premlčania posúdil premlčanie uplatneného práva žalobcu, tu odvolací súd uvádza, že aj v tomto bol postup súdu prvej inštancie správny. V prípade spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadne na premlčanie nároku uplatňovanému voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Ohľadom uvedeného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že vzhľadom na jeho procesný charakter /ustanovenie zakladá povinnosť pre súd, či iný orgán v konaní, v ktorom sa proti spotrebiteľovi uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy/ a neexistenciu prechodných ustanovení, je súd povinný prihliadnuť na premlčanie i bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom aj v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli pred 1.5.2014. Otázkou účinnosti ustanovenia § 5b zák. č 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015, pričom mal za to, že prvostupňový súd musí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Má tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolací súd, vychádzajúc z názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v uvedenom rozhodnutí mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie vo veci ex offo aplikoval ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., a premlčaciu dobu posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, postupoval správne. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .