Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/171/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: Ľ. S., bytom Z. Č..XX, zast. JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1 proti žalovaným: 1. K. S.Á., bytom Z., V. XX, 2. S. S., bytom Z., V. XXX, 3. Ľ. Z., bytom J., W. XX, 4. T.. C. S. N.., bytom Z., V. XX, zast. JUDr. Silviou Sovovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Diamantová 10, 5. F. S., bytom C., H. XXX, 6. C. S., bytom C.-J., O. XXX/XX, 7. K. K., bytom C.-J., O. XXX/XX, 8. Q. S., bytom D. N. D., R.. X.O. XXX/XX, 9. T. K.Á., bytom C. XXX v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd určuje, že odporca T.. C. S., W.. S., nar. XX.X.XXXX a odporkyňa Ľ.B. Z., W..S., nar. XX.X.XXXX, je každý z nich v pomere polovice k celku podielovým spoluvlastníkom parcely reg. „C“ v kat.úz. Z., zapísané na LV č. XXX, parc.č.103 vo výmere 554 m2, druh pozemku-zast.plochy a nádvoria a parc. reg.“C“ v kat.úz. Z., parc.č.104 vo výmere 727 m2, druh pozemku-záhrada v zmysle geometrického plánu zo dňa 6.11.2013 vyhotoveného Ing. Dušanom Bižom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý bol overený Okresným úradom Košice-okolie, katastrálnym odborom dňa 22.11.2013 pod č.1192/2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

Súd určuje, že navrhovateľ Ľ. S., W.. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX/XX, Z., je výlučným vlastníkom parc. reg. „C“ v kat.úz. Z., zapísané na LV č.140, parc.č.105 vo výmere 429 m2, druh pozemku- zast.plochy a nádvoria a parc. reg. „C“ v kat.úz. Z., parc.č.106 vo výmere 483 m2, druh pozemku-záhrada v zmysle geometrického plánu zo dňa 6.11.2013, vyhotoveného Ing. Dušanom Bižom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý bol overený Okresným úradom Košice-okolie, katastrálnym odborom dňa 22.11.2013, pod č.1192/2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

Žalovaní v 3. a 4. rade majú právo na plnú náhradu trov konania.

Ostatní žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania.

Štát má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi a žalovaným v 3. a 4.rade.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a právneho predchodcu žalovaných v 1.-4.rade k nehnuteľnostiam vedeným Katastrálnym úradom Košice, správa katastra Košice-okolie na LV č.XXX pre kat.úz. Z. ako pozemok parc.č.103-zast. plocha o výmere 482 m2 a parc.č.104-záhrada vo výmere 593 m2 a parc.č.105-zast.plocha vo výmere 499 m2 a parc.č.106-záhrada vo výmere 617 m2 zrušil. Do výlučného vlastníctva žalobcu žiadal, aby súd prikázal

pozemok na parc.č.105-zast.plocha a pozemok na parc. č.106-záhrada, ktoré pozemky sú vedené Katastrálnym úradom Košice, správa katastra Košice-okolie na LV č.XXX spolu vo výmere 1095,5 m2, ktorých tvar a výmera jednotlivých pozemkov bude určená geometrickým plánom vyhotoveným znalcom ustanoveným súdom. Ďalej žiadal, aby do výlučného vlastníctva právneho predchodcu žalovaných v 1.-4.rade súd prikázal pozemok na parc.č.103-zast.plocha a pozemok na parc.č.104-záhrada, ktoré pozemky sú vedené Katastrálnym úradom Košice, správa katastra Košice-okolie na LV č.XXX spolu vo výmere 1095,5 m2, ktorých tvar a výmera jednotlivých pozemkov bude určená geometrickým plánom vyhotoveným znalcom ustanoveným súdom.

2. V prípade, ak by súd dospel k názoru, že k rozdeleniu podielového spoluvlastníctva došlo reálnou deľbou, žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a právneho predchodcu žalovaných v 1.-4.rade k nehnuteľnostiam vedeným Katastrálnym úradom Košice, správa katastra Košice-okolie na LV č.XXX, pre kat.úz. Z. ako pozemok parc.č.103-zast.plocha vo výmere 482 m2 a parc.č.104-záhrada vo výmere 593 m2, ako aj parc.č.105-zast.plocha vo výmere 499 m2 a parc.č.106-záhrada vo výmere 617 m2 zrušil. Zároveň, aby do výlučného vlastníctva žalobcu súd prikázal nehnuteľnosti vedené Katastrálnym úradom Košice, správa katastra Košice-okolie na LV č.140, pre kat.úz. Z. ako pozemok parc.č.105 a parc.č.106 vo výmere a tvare určenom geometrickým plánom vyhotoveným súdom ustanoveným znalcom. Do výlučného vlastníctva právneho predchodcu žalovaných v 1.-4.rade žiada, aby súd prikázal nehnuteľnosti vedené Katastrálnym úradom Košice, správa katastra Košice-okolie na LV č.140, pre kat.úz. Z.Č. ako pozemok parc.č.103 a parc.č.104 vo výmere a tvare určenom geometrickým plánom vyhotoveným súdom ustanoveným znalcom.

3. Právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade v písomnom vyjadrení uviedol, že neexistuje právny dôvod na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pretože toto spoluvlastníctvo už bolo rozdelené v roku 1955 a od tohto času každý z podielových spoluvlastníkov užíval svoju určenú časť, a to až doposiaľ bez zmeny. Poukázal na dohodu zo dňa 7.12.1955, z ktorej je zrejmé, že pozemok, ktorý bol predmetom deľby, bol vo svojich častiach ohodnotený rôzne, pričom m2 v jednej časti mal hodnotu 0,50 Sk a v druhej časti 1,00 Sk. Keďže otec právneho predchodcu žalovaného v 1.rade a žalobca vyplácali V. S. rovnakú sumu, z tohto jednoznačne vyplýva, že nadobudli pozemky v rovnakej hodnote, teda jeden pozemok musel mať väčšiu výmeru ako druhý. Podľa tvrdenia právneho predchodcu žalovaných v 1.-4.rade, časť, ktorá pripadla jeho otcovi, mala nižšiu hodnotu, pretože v tejto časti sa nachádzal výmoľ, ktorý pozemok znehodnocoval. Taktiež pôda v tejto časti bola močaristá a aj to znižovalo kvalitu pozemku. Na základe týchto skutočnosti žalobca ako aj právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade vydržali časť nehnuteľnosti tak, ako ich aj v súčasnosti užívali. Z tohto dôvodu právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade vzniesol vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd určil, že on je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat.úz. Z. na LV č.140, parc.č.103, ako aj parc.č.104. Žalovaní F. S., T. K. O. C. S. so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasili. Ostatní žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

4. V priebehu konania žalovaný v 1.rade zomrel a ako právnych nástupcov po žalovanom v 1.rade označila právna zástupkyňa žalovaného v 4.rade K. S., W.. V., manželku po S. S.I., S. S., rod. S., syna žalovaného v 1.rade, Ľ. Z., W.. S., dcéru žalovaného v 1.rade a C. S., rod. S., syna žalovaného v 1.rade, ktorí vstúpili do konania na strane žalovaného v 1.rade ako žalovaní v 1.-4.rade.

5. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 5.3.2014 sp.zn. 14C/171/2001-779 bol zamietnutý žalobný návrh žalobcu a zároveň súd určil, že žalovaný v 4.rade a žalovaná v 3.rade sú každý z nich v pomere polovice k celku podielovými spoluvlastníkmi parc.reg. „C“ v kat.úz. Z., zapísanej na LV č.XXX, parc.č.103 vo výmere 554 m2, zast.plochy a nádvoria a parc. reg.“C“ kat.úz. Z., parc.č.104 vo výmere 727 m2-záhrada v zmysle geometrického plánu zo dňa 6.11.2013 vyhotoveného Ing. Dušanom Bižom, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Ďalším výrokom bolo určené, že žalobca je výlučným vlastníkom parc.reg.“C“ v kat.úz. Z., zapísanej na LV č.140, parc.č.105 vo výmere 429 m2-zast.plochy a nádvoria a parc.reg.“C“ v kat.úz. Z., parc.č.106 vo výmere 483 m2-záhrada v zmysle geometrického plánu zo dňa 6.11.2013 vyhotoveného Ing. Dušanom Bižom, ktorý je súčasťou rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a krajský súd uznesením zo dňa 29.4.2015 zrušil rozsudok sp.zn. 14C/171/2001-779 a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací zistil zo spisu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 10D/122/2014, že žalovaná v 6.rade K. K., rod.S. zomrela dňa 14.2.2014, a preto uložil súdu prvého stupňa v konaní postupovať podľa § 107 ods.3 O.s.p., teda s potencionálnymi dedičmi po žalovanej v 6.rade.

7. Okresný súd Košice-okolie zo spisu sp.zn. 10D/122/2014 zistil, že dedičmi po žalovanej v 6.rade K. K. sú C. S., W.. S., bytom C.-J., O. XXX/XX, Q. S., bytom D. N. D., R.. X.O. XXX/XX a K. K.C., D. C.- J., O. XXX/XX. Preto súd v konaní ďalej pokračoval s týmito dedičmi, ako žalovanými v 6., 7. a 8.rade. Žalovaní v 7. a 8.rade boli na pojednávanie riadne predvolaní, pričom predvolanie u žalovaného v 7.rade bolo dňa 13.4.2017 vrátené súdu ako neprevzatá zásielka adresátom v odbernej lehote a u žalovaného v 8.rade bola súdu vrátená 27.3.2017 s oznámením - adresát je neznámy. Predvolanie u žalovaného v 7.rade považoval súd za doručené dňom 13.4.2017, kedy bola nedoručená zásielka vrátená súdu a u žalovaného v 8.rade súd považoval predvolanie za doručené dňom 27.3.2017, kedy bola nedoručená zásielka vrátená súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel (§ 112 .

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania, dokladmi, ktoré predložili strany, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXX, kat.úz. Z. ako parc.č.103-zast.plocha vo výmere 482 m2, parc.č.104-záhrada vo výmere 593 m2, parc.č.105-zast.plocha vo výmere 499 m2 a parc.č.106-záhrada vo výmere 617 m2. Predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou pôvodných pozemno-knižných parciel č.107-dom č.popisné 40 s dvorom vo vnútornosti vo výmere 354 m2 a parc.č.108-záhrada vo vnútornosti vo výmere 3588 m2 zapísaných v pozemno-knižnej vložke č.72, kat.úz. Geča. Podľa pozemno-knižnej zápisnice č.72, spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/12 k celku boli ku dňu 27.6.1984 evidovaní žalobca, právni predchodca žalovaných v 1.-4.rade, ako aj právni predchodca žalovaných F. S., K. K. O. T. K.. Právny predchodca žalovaných F. S., K. K. O. T. K.- V. S. na základe dohody zo dňa 7.12.1955 odstúpil v prospech žalobcu a právneho predchodcu žalovaného v 1.rade spoluvlastnícky podiel 4/12, t.j. 1/3 k celku na predmetných nehnuteľnostiach, za čo mu žalobca aj právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade zaplatili sumu 7 152,40 Kčs. Následne na to, došlo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných v 1.-4.rade k reálnemu rozdeleniu spoločného pozemku s tým, že od toho času t.j. od roku 1955 žalobca a právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade nerušene užívali časti pozemku, ktoré na nich reálnou deľbou pripadli vo viere, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudli od V. S. a ktoré užívajú im vlastnícky patria, čím u nich došlo k splneniu podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu V. S. vydržaním. Túto skutočnosť aj potvrdili právni nástupcovia V. S.. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca a právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, pričom tento stav takto nebol evidovaný v katastri nehnuteľnosti.

10. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1955 jeho matka vyplatila Ondreja Juhása za jeho podiel na parc. č.103 a 104, ako aj na parc.č.105 a 106. Táto suma bola vo výške 7 152,40 Sk. Neskôr žiadal žalobca, aby jeho matka išla za právnym predchodcom žalovaných v 1.-4.rade, aby si predmetné nehnuteľnosti dali do poriadku, keďže boli iba dvaja, avšak S. S. I.. to odmietol. Podľa jeho tvrdenia parc.č.104 a parc.č.106-záhrada nebola ohradená a v strede boli močariská, ktoré v roku 1970 začal žalobca zasypovať hlinou. V tom čase, podľa tvrdenia žalobcu, si vlastne začali fyzicky rozdeľovať predmetné parcely, avšak podľa jeho uvedenia, v podstate k rozdeleniu nedošlo, pretože za domom S. S. I.. si nevedeli rozdeliť pozemky, keďže prechádzajú do tzv. oblúka, a preto žalobca mal záujem si tieto pozemky vysporiadať, s čím však S. S. I.. nesúhlasil s tvrdením, že on má všetko v poriadku a že podľa neho sú tieto parcely už reálne rozdelené. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 1970 z jeho strany došlo k ústupkom s tým, že ponechal S. S. I.. parc. vo výmere 3 árov, avšak S. S. st. nebol spokojný ani s tým, avšak nedovolil urobiť žiadne zameranie na predmetných parcelách, resp. vypracovať geometrický plán, aby došlo k celkovému vysporiadaniu. K ohradeniu parciel došlo v podstate z dôvodu, aby si navzájom nerobili škody, to znamená, aby hydina, ktorú choval žalobca neprechádzala na pozemok S. S. I.. a naopak. Žalobca však tvrdil, že toto nebolo trvalé riešenie. Ďalej uviedol, že S. S. I.. nebol ochotný strpieť zameranie na predmetných pozemkoch, aby došlo k celkovému vysporiadaniu, keďže podľa neho bolo všetko v poriadku. Žalobca nesúhlasil s takýmto vysporiadaním ako v súčasnosti strany užívajú predmetné parcely a žiadal, aby boli prerozdelené tak, že polovica predmetných parciel pripadne jemu a polovica právnemu predchodcovi žalovaných v 1.-4.rade. Žalobca sa pokúšal opätovne v roku 1999 o prerozdelenie predmetných pozemkov a mal v úmysle dať vyhotoviť aj geometrický plán, kde bol prizvaný aj znalec, avšak neskôr zistil, že toto zameranie pozastavil S. S. I.., preto k žiadnemu rozdeleniu predmetných pozemkov nedošlo.

11. Právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade vo svojej výpovedi zo dňa 20.11.2002 uviedol, že v podstate so žalobným návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súhlasí, a to tak, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva tým vlastníkom, ktorí ich aj užívajú. Poukázal na dohodu z roku 1955, kedy právni predchodcovia žalobcu a jeho právni predchodcovia si predmetné pozemky rozdelili, a to tak, ako ich aj v súčasnosti užívajú. Podľa neho k takémuto rozdeleniu došlo z toho dôvodu, že na jeho parcele je výmoľ a toto aj bolo zohľadnené pri rozdelení. Poukázal na to, že od roku 1955 predmetné nehnuteľnosti takto užívajú doposiaľ. Poukázal aj na to, že na strane žalobcu boli močaristé pozemky v rozsahu asi 30 % a na jeho pozemku v rozsahu asi 70 %. Následne potom ako boli tieto močaristé pozemky navozené hlinou, si žalobca postavil pozdĺž celého svojho pozemku betónový múrik a týmto múrikom si v podstate rozdelil tieto pozemky. Žalovaní F. S. a právna predchodkyňa žalovaných v 6.-8.rade uviedli, že ich právny predchodca bol žalobcom vyplatený.

12. Vypočutá svedkyňa K. S. uviedla, že právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade užíval nehnuteľnosť tak ako je aj v súčasnej dobe ohradená a že na jeho pozemku sa nachádza výmoľ od doby, od kedy túto nehnuteľnosť užíval.

13. Vypočutý svedok N. S. - brat právneho predchodcu žalovaných v 1.-4.rade uviedol, že má vedomosť o tom, že jeho právny predchodca, ako aj právny predchodca žalobcu si predmetné nehnuteľnosti rozdelili na polovicu, avšak nedošlo k písomnému rozdeleniu, iba k ústnej dohode. Uviedol, že väčšiu časť nehnuteľnosti užíva jeho brat, teda S. S. I.. a menšiu časť žalobca.

14. Ďalší vypočutý svedok F. R. potvrdil, že asi 40 rokov, odkedy si žalobca postavil dom, ohradil si aj predmetný pozemok a takto ho užíva aj doposiaľ.

15. Žalobca v priebehu konania popieral, že by došlo v minulosti k rozdeleniu predmetných nehnuteľnosti, a to tak, ako ich v súčasnej dobe strany užívajú. Poukázal na to, že on sa v minulosti domáhal vysporiadania predmetných nehnuteľnosti spoločne s právnym predchodcom žalovaných v 1.-4.rade.

16. Znalec X.. S. N. v závere svojho znaleckého posudku uviedol, že vzhľadom k tomu, že hranice obvodu parciel č.103, 104, 105 a 106 nie sú v prírode totožné s hranicami právneho stavu v mape, geometrický plán zobrazuje len právny stav podľa pozemkovej mapy. Voči tomuto znaleckému posudku boli námietky zo strany právneho predchodcu žalovaných v 1.-4.rade z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci je nedostatočný tento znalecký posudok.

17. V priebehu konania právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade predložil súdu znalecký posudok Ing. Ľudovíta Lieskovského a poukázal na to, že z tohto znaleckého posudku vyplýva, že pri rozdelení nehnuteľností tvoriacich podielové spoluvlastníctvo spôsobom ako je uvedený v znaleckom posudku Ing. Pekarčíka, by došlo k tomu, že hodnota nehnuteľností, ktorá pripadne do vlastníctva žalobcu, je výrazne vyššia ako hodnota nehnuteľnosti, ktorá by mala pripadnúť do vlastníctva S. S. I... Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že na tej časti nehnuteľnosti, ktorá by mala pripadnúť do vlastníctva žalobcu, sa nachádzajú stavby zriadené S. S. I...

18. Táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenie S. S. I.., že k zrušeniu podielového spoluvlastníctva došlo reálnou deľbou v minulosti a takto došlo aj k vydržaniu jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi k takto rozdeleným nehnuteľnostiam.

19. Žalobca s týmto znaleckým posudkom nesúhlasil a navrhol, aby súd ustanovil znalca na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania na ohodnotenie parciel rozdelených, ako aj zameranie drobných stavieb zriadených S. S. I.. za účelom zistenia, na ktorej z parciel po rozdelení sa tieto budú nachádzať.

20. Na návrh strán súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. Ladislavom Tichým a uložil mu, aby vykonal zameranie polohy stavieb označených v znaleckom posudku Ing. Lieskovského a zameral polohu základov pre dreváreň a garáž a určil, na ktorých novoutvorených parcelách sa tieto nachádzajú. Ustanovený znalec Ing. Ladislav Tichý v závere posudku uviedol, že zamerané stavby označené v znaleckom posudku Ing. Lieskovského sú postavené na týchto parcelách,

konkrétne studňa na pozemku parc.č.103, studňa kopaná 2 na parcelnom č. 103, altánok na parc.č.103, zemná pivnica na parc.č.103, ako aj obvod základov pre dreváreň a garáž stojí na parc.č.103.

21. Znalkyňa Ing. Jana Balúnová, ktorej bolo uložené určiť aká je všeobecná hodnota pozemkov tvoriacich novovytvorené parcely č.103 a 104 a parciel č.105 a 106, ako aj určiť, aká je všeobecná hodnota vedľajších stavieb nachádzajúcich sa na pozemku, ktorý tvoria novovytvorené parcely č.103 a 104, ako aj parcely č.105 a 106 v závere znaleckého posudku uviedla, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti, a to garáže pre motocykel, garáže, kurníku, chlieva, kopanej studne 1, kopanej studne 3, dreveného altánku, podzemnej pivnice 1, podzemnej pivnice 2, vonkajšieho záchodu, zastavaných plôch a nádvoria na parc.č.103 a 105, záhrad na parcele č.104, záhrad na parc.č.106 činí 43 200,00 eur.

22. Na návrh strán bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, a to Ing. Jánom Moravským na vykonanie kontroly znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. Janou Balúnovou a zároveň, aby uviedol, aká je všeobecná hodnota pozemkov tvoriacich novovytvorené parcely č.103 a 104, ako aj parcely č.105 a 106. Znalec Ing. Ján Moravský v závere znaleckého posudku uviedol, že parc.č.103 a 104 majú všeobecnú hodnotu 28 843,99 eur a parc. č.105 a 106 majú hodnotu 31 627,44 eur.

23. Žalovaný C. S. uviedol, že pozemky parc.č.103, 104, 105 a 106 boli rozdelené dohodou z roku 1955 a 1957 a takto ich v pokoji užívali obidve rodiny a na základe tejto dohody žalobca si postavil dom ako aj plot, ktorý má betónový základ a vlastne od tej doby bola takáto dohoda medzi stranami aj dodržiavaná. Z toho dôvodu sa vyjadril, že je preňho nepochopiteľné napätie, ktoré vzniklo v 90-tych rokoch, a to v tom zmysle, že žalobca bol nespokojný s týmto delením pozemkov. Uviedol, že tieto informácie mal od svojho otca S. S. I.. a neskôr aj z listín, ktoré našiel po svojom otcovi. Osobné skúsenosti má z pokojného žitia, keďže v Z. žil až do roku 1998.

24. Žalovaný S. S. K.. uviedol, že v podstate nepokoje začali v 90-tych rokoch, pričom dovtedy strany spolu dobré nažívali, a preto nevie uviesť, z akého dôvodu si žalobca nárokuje viac, keďže existuje dohoda z 50-tych rokov.

25. Žalovaná Ľ. Z. taktiež uviedla, že nezhody medzi stranami nastali až v 90-tych rokoch, kedy žalobca chcel, aby sa dohoda z 50-tych rokov nerešpektovala a že si nárokuje viac pozemkov. Tieto informácie získala taktiež od svojho otca S. S. I.., ktorý uviedol, že v roku 1955-1957 bol majetok rozdelený, pričom došlo aj k úhrade a žalobca si následne postavil betónový múrik, ktorým si nehnuteľnosti ohradil.

26. Žalobca potvrdil, že si postavil oplotenie, ktoré malo betónový základ, avšak tvrdil, že išlo iba o provizórne oplotenie, a to z dôvodu, aby nevznikala na pozemkoch škoda vniknutím zvierat.

27. Žalovaný C. S. zaslal súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomné vyjadrenie, kde poukázal na potvrdenia z roku 1955, ako aj 1957 svedčiace o dohodách medzi podielovými spoluvlastníkmi pôvodnej parcely č.108, ktoré svedčia o tom, že V. S. U. J. prevzal od S. S. a K. S. W.. Q., v zast. mal. Ľ. S. ako výplatu z budovy a pozemku dňa 13.12.1955 sumu 7 152,40 Kčs. Potvrdenie z 22.2.1957 svedčí o prevzatí sumy 15 000,00 Kčs, ktoré prevzala vdova K. S. V. S. S. ako výplatok z domu. Ďalej v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že z pozemku parc. č.108 sa právni predchodcovia nevyplácali, pretože tento si rozdelili na polovice, ktoré odrážali tvarovú a hodnotovú nesúrodosť pozemku. K rozdeleniu medzi terajšími parcelami č.103, 104, 105 a 106 došlo takým spôsobom, ako sú tieto parcely od roku 1957 skutočne užívané a ako je aj vybudovaný plot. Takéto rozdelenie bolo oboma stranami desaťročia rešpektované. Ďalej žalovaný poukázal na to, že potom, ako zákonná zástupkyňa žalobcu bola vyplatená z rodinného domu otca pôvodného žalovaného v 1.rade-S. S. I.., a to koncom 50-tych rokov, začal žalobca v 60-tych rokoch s výstavbou vlastného rodinného domu na časti pôvodnej parcely č.108, ktorá bola reálne rozdelená. Stavba rodinného domu sa uskutočnila v rokoch 1959-1962. Dom bol postavený bočnou stenou na dohodnutej hranici pozemku, pretože v tom období sa takto stavali domy. Plot, ktorý oddeľoval pozemky strán bol žalobcom postavený neskôr, a to tak, že bola vytvorená predná záhradka od predného rohu domu, urobené betónové oplotenie a potom pokračovalo oplotenie od zadného rohu domu až po úplný koniec záhrady, a to všade s betónovým základom, preto nemohlo ísť iba o dočasné oplotenie, ako to tvrdil žalobca.

28. Vypočutý svedok S. K. uviedol, že v obci sa stavali domy tak, že zadná stena múru bola hranicou medzi susediacimi pozemkami. V obci Z. S.e takto postavených asi 90 % domov. Ďalej uviedol, že žalobca si postavil betónový múrik na svojej hranici, a to na konci domu, to znamená, že žalobca mal ohradený celý svoj pozemok, aj v prednej aj v zadnej časti domu. Taktiež uviedol, že aj v súčasnosti existuje múrik, avšak už nie je ohradený celý pozemok, pretože v hornej časti resp. v zadnej časti za domom má už postavený dom syn žalobcu, avšak naďalej pokračuje aj tam múrik a na ňom je už pripevnené pletivo.

29. Na návrh strán bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia Ing. Dušanom Bižom, ktorému bolo uložené vypracovať geometrický plán s náležitosťami potrebnými na vklad do katastra nehnuteľnosti, s vyznačením parciel č.103, 104, 105 a 106 v kat.úz. Z. tak, ako sa v skutočnosti užívajú s vyznačením hranice medzi parcelami č.104 a 106 tak, ako je v skutočnosti určená vybudovaným oplotením a bočnou stranou rodinného domu súp. č. 81 v kat.úz. Z.. Taktiež bolo znalcovi uložené, aby zrekonštruoval pôvodné delenie vtedajšej parcely č.108 tak, že hranica medzi neskôr vytvorenými parcelami č.104 a 106 bude zakreslená podľa existujúceho oplotenia medzi terajšími parcelami č.104 a 106 a zostávajúcej zachovanej časti oplotenia, toho času sa nachádzajúceho na terajšej parcele č.90/56 za miestnou komunikáciou, zároveň aby vypočítal rozlohu parciel č.103 a 104 (stav po rozdelení v rokoch 1955 a 1957, avšak pred vyvlastnením v roku 1983, ktoré pripadli právnemu predchodcovi žalovaných v 1.-4.rade a parciel č.105 a 106, ktoré pripadli v tom čase žalobcovi a zároveň, aby vyznačil prekrytie faktického rozdelenia pozemku (stavu pred vyvlastnením parciel aj terajšieho stavu), t.j. prekrytie zakreslenia faktického rozdelenia znalcom s aktuálnou katastrálnou mapou. Znalec vypracoval geometrický plán v zmysle zadanej úlohy a zároveň v závere zodpovedal úlohy uložené mu súdom. Uviedol, že priebeh hranice medzi pozemkami žalobcu a žalovaných v 1.-4.rade je znázornený v posudku vychádzajúc z pôvodného právneho stavu v pozemno-knižnej mape a zostávajúci v zachovanej časti oplotenia, toho času sa nachádzajúceho na terajšej parcele č.90/56 za miestnou komunikáciou v čase pred vyvlastnením. Určil výmeru parciel č.103 a 104 na 2 146 m2 a parciel 105 a 106 na 1 803 m2. Zároveň fakticky znázornil hranice medzi pozemkami žalobcu a žalovaných so stavom aktuálnej katastrálnej mapy.

30. Žalobca k predmetnému znaleckému posudku uviedol, že je z neho zrejmé, že právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade užíval plochu o 343 m2 väčšiu, ako bola plocha užívaná žalobcom.

31. Žalovaný C. S. uviedol, že spočiatku bol presvedčený, že pozemok bol rozdelený na úplne rovnaké časti, čo sa týka rozlohy, pretože on si nechával vypracovať znalecký posudok u geodeta, a to počítačovo vymodelovať stav pred vyvlastnením v čase delenia v rokoch 1955 - 1957. Keďže zo záverov znaleckého posudku Ing. Biža vyplynulo, že jeho právny predchodca mal väčšiu výmeru, avšak poukazoval na skutočnosť, že išlo o nižšiu hodnotu predmetného pozemku (svah za domom) a táto časť pozemku nemohla byť využívaná tak, ako ostatná časť nehnuteľnosti. Poukázal na to, že nerovnaká hodnota predmetných pozemkov bola už v priebehu konania preukázaná. Opätovne poukázal na to, že už v minulosti došlo k reálnej deľbe medzi stranami a že s takýmto rozdelením pozemkov strany aj súhlasili, teda aj žalobca a o tom svedčí aj skutočnosť, že žalobca si postavil oplotenie s betónovým základom po celej dĺžke svojho pozemku. Ďalej poukázal na to, že aj keď toto reálne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebolo zapísané do katastra nehnuteľnosti, vzhľadom na dlhé desaťročia pokojného užívania týchto pozemkov došlo už dávno k vydržaniu. Ďalej poukázal na osvedčenie o dedičstve sp.zn. 12D 734/2012, na dohodu, ktorú uzavreli dedičia, v zmysle ktorej nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX kat.úz. Z. ako parc.č.103-zast.plochy a nádvoria vo výmere 484 m2, parc.č.104- záhrady vo výmere 593 m2, parc.č.105 -zast.plochy a nádvoria vo výmere 499 m2 a parc.č.106-záhrady vo výmere 617 m2 pod B1 v podiele 4/12 nadobudli C. S. O. Ľ. Z., každý v podiele 1/2 v pomere k dedičstvu a bez povinnosti vyplatiť ustupujúcim dedičom im zákonné dedičské podiely. Taktiež poukázal na to, že predmetom dedičstva boli aj parcely, resp. spoluvlastnícky podiel k parcelám č.103, 104, 105 a 106 tak, ako to zatiaľ formálne vyplýva z katastra nehnuteľnosti.

32. Zároveň vzniesol vzájomnú žalobu na určenie vlastníckeho práva k parcelám reg. „C“ v kat.úz. Z. z titulu vydržania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Aj žalovaná Ľ. Z. poukázala na to, že jej právny predchodca (S. S. I..) podal protinávrh, ktorým žiadal, aby súd určil, že parc.č.103 a č.104 patria do výlučného vlastníctva právneho predchodcu žalovaných v 1.-4.rade, a preto upravuje tento protinávrh tak, že žiada, aby súd určil, že podielovými spoluvlastníkmi parciel č.103 a č.104 sa stávajú v zmysle tejto dedičskej dohody uzavretej v dedičskom konaní po neb. S. S. jeho dve deti, a to žalovaný v 3. rade

a žalovaná v 4.rade v 1/2 a že parc. č.105 a č. 106 patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Čo sa týka žalobného návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tento žiadala zamietnuť.

33. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že písomnou dohodou v roku 1955 došlo k vyporiadaniu spoluvlastníctva vo vzťahu k V. S. a že spoločne matka žalobcu a právny predchodca žalovaných v 1.-4.rade spoločne uhradili V. S. dohodnutú sumu ako vyplatenie za dom a pozemok. Táto dohoda spĺňala náležitosti v čase účinnosti Stredného občianskeho zákonníka. Dohoda, ktorá mala byť uzavretá medzi právnym predchodcom S. S. I.. a matkou žalobcu, resp. žalobcom zastúpeným matkou, táto písomná nebola a nebola ani preukázaná. Žalovaní tvrdia, že pozemok bol ohradený a že sa dlhodobo užíval, avšak podľa žalobcu chýba právny titul, ktorý zakladá oprávnenú držbu. Preto nie je možné hovoriť o vydržaní príslušnej časti spoločnej nehnuteľnosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.1.2015 sp.zn. 4Cdo 361/2012, v ktorom sa uvádza, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme. Teda žalobca rozhodne tvrdí, že k vyporiadaniu dohodou v minulosti medzi stranami nedošlo.

34. Žalovaný C. S. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že k reálnemu rozdeleniu pozemku medzi stranami došlo v 50-tych rokoch minulého storočia. Poukázal na to, že samotný žalobca priznal vydržanie pozemkov ním a S. S. I.. s poukazom na dohodu o vyplatení V. S., pričom sám žalobca ešte v roku 1992 súhlasil s tým, aby si strany tohto konania vybavili samostatné listy vlastníctva na tie časti predtým spoločného pozemku, ktoré ako svoje užívali dlhé desaťročia. Až podaním žaloby žalobca spochybnil akúkoľvek dohodu s S. S. I.., napriek tomu, že táto bola dodržiavaná. Čo sa týka skutočnosti, že rozdelené pozemky nemajú rovnakú výmeru bolo preukázané, že takými ani nemohli byť pre nepravidelný tvar pozemku, nerovný terén a diametrálne rozdielnu kvalitu pozemku v čase jeho skutočného delenia. Delenie, tak ako sa uskutočnilo v 50-tych rokoch nebolo a nie je v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania veci. Naopak, nespravodlivým by bolo iné delenie už v čase, keď zanedbaná močaristá časť pozemku skultivovaná vynaložením značných materiálnych nákladov a osobného úsilia vlastníka, ktorého vlastníctvo zrazu po desaťročiach druhá strana spochybňuje. Poukázal na to, že v konaní bolo nesporne preukázané, že došlo k dohode o odpredaji podielu S. S. a k reálnemu rozdeleniu pozemku medzi Ľ. S. O. S. S. I.. v 50-tych rokoch, konkrétne v rokoch 1955-1957 v súvislosti s výstavbou rodinného domu vo vlastníctve žalobcu. Taktiež bolo preukázané, že sám žalobca postavil betónové oplotenie naprieč celej dĺžke pozemku, čím len dodatočne potvrdil súhlas k rozdeleniu pozemku. Je pravdou, že k dohode o rozdelení pozemku nedošlo v písomne správnej forme, ale nebolo tomu ani v prípade iných dohôd, ktorých platnosť žalobca uznáva. Poukázal na podklady zo štátneho archívu, kde je zakreslené a zachytené v písomnej forme samotnou zákonnou zástupkyňou žalobcu, že k dohode medzi stranami došlo. Poukázal na to, že interpretácie žalobcu o jednotlivých ustanoveniach Občianskych zákonníkov z roku 1950 a 1964 sú v celom rozsahu zavádzajúce a mätúce a trvá na tom, že podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950 nebolo nedodržanie písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti sankcionované neplatnosťou. Čo sa týka rozhodnutia, na ktoré sa žalobca odvoláva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 361/2012) v tomto prípade sa rieši ústna zmluva z roku 1975, t.j. z času, kedy sa pre zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyžadovala písomná forma a táto sa aj sankcionovala neplatnosť. V tomto konaní sa však naaplikuje judikatúra vzťahujúca sa na prípady prevodov nehnuteľnosti po 1.4.1964, kedy bolo nedodržanie zmluvy o prevode nehnuteľností sankcionované neplatnosťou. Občiansky zákonník č.141/1950 Zb. síce stanovoval pre zmluvu o prevode nehnuteľnosti písomnú formu, ale jej nedodržanie nesankcionoval neplatnosťou.

35. Podľa ust. § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadania na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

36. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

37. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

38. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočnosti ustanovených zákonom.

39. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

40. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

41. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

42. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu nie je opodstatnený. Bolo preukázané výpoveďami samotných strán, ako aj svedkov, aj listinnými dôkazmi, že dňa 13.12.1955 bola uzavretá dohoda o odkúpení spoluvlastníckeho podielu V. S., a to žalobcom a právnym predchodcom S. S. I... V podstate išlo o kúpnu zmluvu, ktorou V. S. odpredával právnemu predchodcovi S. S. I.. a žalobcovi, v tom čase zastúpeného svojou matkou svoj spoluvlastnícky podiel. V roku 1957 došlo medzi žalobcom, vtedy zastúpeným svojou matkou a právnym predchodcom S. S. I.. k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. O tom svedčí aj potvrdenie matky žalobcu K. S. zo dňa 22.2.1957, z ktorého vyplýva, že obdŕžala výplatok z domu, ktorý bol v tom čase v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a S. S. I... Takto rodinný dom sa stal výlučným vlastníctvom právneho predchodcu S. S. I.. s tým, že ustupujúcemu podielového spoluvlastníkovi, teda žalobcovi, bola vyplatená hodnota jeho podielu. Takto došlo aj k rozdeleniu pozemku, kedy si žalobca, zastúpený vtedy svojou matkou a právny predchodca S. S. I.. spoločne vytýčili aj hranicu pozemkov. Časť, na ktorej sa nachádzal starý dom, zostala právnemu predchodcovi S. S. I.., ktorá mu bola aj neskôr vyvlastnená. Časť pozemku užívaná žalobcom bola v čase rozdelenia prázdna, pričom časť záhrady bola taktiež vyvlastnená aj žalobcovi. Takto boli pozemky skutočne rozdelené v roku 1957 medzi žalobcom a právnym predchodcom S. S. I... Tieto rozdelené pozemky užívali žalobca, ako aj právny predchodca S. S. I.. a neskôr aj samotný S. S. I... Hranicu medzi pozemkami žalobcu a S. S. I.. tvorilo oplotenie, ktoré vybudoval žalobca koncom 60-tych rokov. Išlo o oplotenie s betónovým základom, a to jednak v prednej časti domu, ako aj v zadnej časti domu, naprieč celým pozemkom medzi pozemkami žalobcu a S. S. I.., čo znamená, že už v tom čase žalobca rešpektoval túto hranicu medzi pozemkami. Súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že toto oplotenie, ktoré si sám vybudoval, bolo iba dočasné a vybudoval ho kvôli tomu, aby zabránil škodám na obidvoch pozemkoch a že išlo iba o provizórne oplotenie. Ak by sa jednalo o provizórne oplotenie, žalobca by nevybudoval oplotenie s betónovými základmi na celej svojej parcele. Toto oplotenie podľa tvrdenia strán, ako aj svedkov, je doposiaľ. Samotný žalobca v písomnom návrhu uvádza, že od roku 1955, kedy došlo k reálnemu rozdeleniu spoločného pozemku, tak žalobca ako aj S. S. I.. nerušene užívali časti pozemku, ktoré na nich reálnou deľbou pripadli vo viere, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudli od V. S. im vlastnícky patria, čím došlo k vydržaniu. Z tohto jednoznačne vyplýva, že v minulosti, t.j. v rokoch 1955 - 1957 došlo k reálnej deľbe pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu. Skutočnosť, že k reálnej deľbe nehnuteľnosti medzi pôvodnými pozemno- knižnými spoluvlastníkmi v minulosti skutočne došlo, preukazuje najmä faktická nerušená nepretržitá držba sporných nehnuteľnosti žalobcom, ako aj právnym predchodcom žalovaných v 1.-4.rade, ktorí tieto parcely jednoznačne užívali. Danú skutočnosť nenamietal ani žalobca, ktorý nepreukázal svoje tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti neboli rozdelené a užívané tak, ako sú užívané doposiaľ. Toto bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami, a preto je potrebné rešpektovať dohodu strán o deľbe týchto nehnuteľností.

43. Z toho dôvodu dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je dôvodný.

44. Žalovaní v 3. a 4.rade vzniesli vzájomnú žalobu (§ 147 na určenie vlastníckeho práva vydržaním. Poukázali na to, že konkrétne v rokoch 1955 a 1957 došlo k reálnemu rozdeleniu predmetných pozemkov a že došlo k vydržaniu spoluvlastníckych podielov k pozemkom tak, ako si ich strany konania skutočne rozdelili koncom 50-tych rokov v súvislosti s výstavbou domu žalobcu zastúpeného zákonnou zástupkyňou bez akýchkoľvek pochybností.

45. V konaní bolo preukázané, že v rokoch 1955 a 1957 došlo k dohodám o rozdelení pozemkov medzi právnymi predchodcami strán a že dohoda o rozdelení pozemku medzi právnymi predchodcami žalobcu a právnym predchodcom žalovaných v 1.-4.rade nebola uzavretá s presným mapovým zameraním delenia, ale len určením si hranice medzi rozdelenými časťami pozemku v prírode. O tom svedčí písomnosť týkajúca sa stavebného konania k domu, ktorý si mienila vystavať zákonná zástupkyňa žalobcu. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaných, že aj keď Občiansky zákonník č.141/1950 Zb. stanovoval pre zmluvu o prevode nehnuteľnosti písomnú formu, ale jej nedodržanie neznamenalo neplatnosť zmluvy, a teda zmluva o reálnom rozdelení pozemku je z roku 1957, a to je vlastne právnym titulom držby. To, že k takejto zmluve došlo ešte pred samotnou výstavbou rodinného domu žalobcu, je zrejmé práve z dokladov právnej predchodkyne žalobcu, ktorú poskytla národnému výboru v súvislosti so žiadosťou o stavebné povolenie (žiadosť o výstavbu rodinného domu na svojom vlastnom pozemku, k žiadosti predložila náčrt rozdelenia pozemku medzi spoluvlastníkov, ktorý vyznačila ako predlženie bočnej steny domu, ktorý mienila vystavať a právny predchodca Jozefa S. st. udeľoval zákonnej zástupkyni žalobcu súhlas na výstavbu domu v susedstve, rovnako ako sused z druhej strany domu, nie ako spoluvlastník pozemku). Z toho dôvodu nemohol súd aplikovať na vec Občiansky zákonník č.40/1964 Zb., ktorý v prípade nedodržania písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti považoval tieto zmluvy za neplatné.

46. Čo sa týka finančnej náhrady, ktorú požadoval žalobca v prípade, ak by súd rozhodol o vzájomnej žalobe žalovaných v 3. a 4.rade, aj tu sa súd stotožnil s názorom žalovaných v 3. a 4. rade, že aj napriek tomu, že žalobca má menšiu výmeru pozemkov, ide uňho o lepšiu bonitu nehnuteľnosti, čo vyplýva aj zo znaleckého dokazovania, a preto mu súd nepriznal žiadnu finančnú náhradu.

47. Vzhľadom na to, že k reálnej deľbe v skutočnosti došlo ešte v roku 1955 a 1957, kedy bolo preukázané, že medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi došlo k rozdeleniu, t.j. k reálnej deľbe podielového spoluvlastníctva tak, že každá z rodín užívala určitú konkrétnu časť nehnuteľnosti. Od toho času, t.j. od roku 1955 a 1957 každá zo strán užíva tieto rozdelené nehnuteľnosti ako svoje vlastné a v užívaní nebola nikdy nikým rušená. Čiže bola v užívaní dobromyseľná, so súhlasom právnych predchodcov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako aj žalovaní v 3. a 4.rade nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním v zmysle § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka. Preto súd o vzájomnej žalobe žalovaných v 3. a 4.rade vyhovel a rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Návrh žalobcu na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania súd nevykonal, pretože ho považoval v tomto konaní za nadbytočný.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.